Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/59/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: TECOM ANALYTICAL SYSTEMS SK, s.r.o., Majerníkova ul. 3478/23, Bratislava, IČO: 36 801 402, zastúpený JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská 37, Bratislava, IČO: 36 264 750 proti žalovanému: Eurolab Lambda, a.s., T. Milkina 2, Trnava, IČO: 35 869 429, zastúpený: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Zámocká 8, Bratislava, IČO: 36 836 460, o zaplatenie 18.248,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. septembra 2015 č.k. 31Cb/58/2010-681, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.05.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 15.362,60 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca v roku 2007 začal podnikať na území SR ako distribútor krvných analyzátorov od výrobcu- americkej spoločnosti NOVA Biomedical, pričom uvedená spoločnosť mala dohodu o výhradnej distribúcii so žalovaným do 01.03.2008. Po vstupe žalobcu na trh, spoločnosť NOVA Biomedical (ďalej len NOVA) ukončila zmluvný vzťah so žalovaným a teda od 01.03.2008 žalovaný stratil možnosť predávať a distribuovať tovar od tejto spoločnosti. Výnimkou bol jeden zákazník žalovaného a to spoločnosť Laboratóriá Aliatros s.r.o., kde v minulosti žalovaný dodal dva krvné analyzátory pHOx a vo forme úhrady za realizované vyšetrenia splácala táto spoločnosť tieto prístroje žalovanému, išlo o tzv. reagenčný leasing. Nakoľko žalovaný stratil právo výhradnej distribúcie, nemohol by Aliatrosu zabezpečovať dodávky spotrebného materiálu do analyzátorov ani zabezpečiť dodávku náhradného prístroja, a preto oslovil žalobcu s návrhom na uzavretie dodávateľsko-odberateľskej zmluvy. K jej uzavretiu došlo dňa 10.04.2008 s účinnosťou od 01.04.2008 do 31.12.2011 a jej predmetom boli dodávky spotrebného materiálu a náhradných dielov od spoločnosti NOVA potrebné na zabezpečenie prevádzky krvných analyzátorov v laboratóriách spoločnosti Aliatros, nachádzajúcich sa v nemocniciach v Ilave a v Prešove. Zmluva obsahuje konkurenčnú klauzulu, ktorej účelom bolo chrániť oprávnené záujmy žalobcu ako exkluzívneho distribútora pre prípad, ak by sa žalovaný snažil ponúkať Aliatrosu prípadne inému zákazníkovi, ktorého na základe exkluzivity prevzal od žalovaného žalobca, výrobky konkurenčnej spoločnosti NOVA. Zakotvenie takéhoto ustanovenia v čl. IV. bod 4.5 akceptovala aj strana žalovaného. Po podpise zmluvy žalobca a žalovaný túto spočiatku riadne plnili. Objednávky a dodávky spotrebného materiálu pre analyzátory v Ilave a v Prešove prebiehali riadne až do novembra 2008. V priebehu novembra 2008 nastal problém v prípade nemocnice v Brezne, kde žalovaný ešte v minulosti umiestnil v rámci distribúcie jeden z analyzátorov spoločnosti NOVA a do tohto potom dodával

spotrebný materiál žalobcu ako nový distribútor. Dňa 25.11.2008 zistil Ing. F., pracovník žalobcu, že žalovaný po poruche predmetného analyzátora pHOx tento vymenil za prístroj od inej konkurenčnej firmy MEDICA Corporation a žalobcu o tejto výmene vôbec neinformoval. Faktickým dôkazom výmeny analyzátora je aj to, že nemocnica v Brezne prestala objednávať od žalobcu spotrebný materiál spoločnosti NOVA. Žalobca tak stratil uvedenú nemocnicu ako svojho zákazníka. Uvedené považoval žalobca za porušenie konkurenčnej klauzuly v dodávateľsko-odberateľskej zmluve v spojení s účelom zmluvy, konkrétne v čl. IV bod 4.5, ktorým mal byť chránený oprávnený záujem žalobcu. Je nepochybné, že za porušenie konkurenčnej klauzuly možno považovať ponuku konkurenčného prístroja zákazníkovi distribútora. Nakoľko žalobca považoval takéto konanie za závažné porušenie zmluvy, pristúpil k jej výpovedi. Žalovaný odmietol dôvod výpovede. Dňa 17.03.2009 sa uskutočnilo rokovanie zástupcov strán sporu, ktorého predmetom bolo vyriešenie sporu ohľadne výpovede zmluvy, otázka kompenzácie za stratu zákazníka žalobcu, doriešenie cenových otázok v rámci zmluvy a zároveň preniesli svoje návrhy. Záznam z rokovania bol vypracovaný a zaslaný strane žalovaného na odsúhlasenie, k jeho podpisu však napokon nedošlo, pretože medzi stranami zostala sporná výška úhrady za faktúru č. 17/2009 a požiadavka žalovaného, aby žalobca fakturoval len skutočne použitý materiál. Napokon sa úhrada spornej faktúry č. 17/2009 a kompenzácia za stratu zákazníka vyriešila tak, že strany sporu sa dohodli na finančnej kompenzácii vo výške 3.000 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť žalobcovi na základe vystavenej faktúry v júni 2009, k čomu aj došlo. Žalobca a žalovaný dosiahli konsenzus a prejavili vôľu a aj pokračovali v realizácii zmluvy, ktorá bola nepretržitá až do 14.09.2009. Konkludentným prejavom vôle vzal žalobca výpoveď späť a žalovaný toto späťvzatie akceptoval. Posledná objednávka a dodávka spotrebného materiálu sa uskutočnila v septembri 2009 a od tohto času prestal žalovaný od žalobcu bez akéhokoľvek vysvetlenia spotrebný materiál objednávať. Dňa 07.10.2009 bol žalobcovi doručený list žalovaného zo dňa 04.10.2009 s návrhom dohody o ukončení dodávateľsko-odberateľskej zmluvy. V liste žalovaný uviedol, že žalobca bezdôvodne vypovedal predmetnú zmluvu, pričom až do konca marca prebiehala zo strany žalovaného snaha presvedčiť žalobcu o neoprávnenosti výpovede. Keďže si žalobca kládol neprijateľné podmienky, mal žalovaný za to, že spolupráca a plnenie zmluvy je zmarené. Nakoľko si žalovaný uvedomoval, že na základe predmetnej zmluvy spoločnosť Aliatros s.r.o. vykonávala život zachraňujúce vyšetrenia, upovedomil túto spoločnosť o ďalšej nemožnosti plnenia po 30.04.2009, nakoľko žalobca vypovedal bezdôvodne dodávateľsko-odberateľskú zmluvu. Na tomto základe dal žalovaný možnosť v zmysle § 344 a nasl. Obchodného zákonníka spoločnosti Aliatros odstúpiť od zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovaným a z uvedeného dôvodu už žalovaný nemal záujem na pokračovaní záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom. Na uvedený list reagoval žalobca listom zo dňa 20.10.2009 a výzvou na plnenie zmluvy, nakoľko žalovaným uvedené dôvody sú účelovo vykonštruované. Žalovaný popísaným konaním zmaril plnenie Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy, nedošlo k žiadnemu odstúpeniu od zmluvy a žalovaný nijakým spôsobom v inkriminovanom čase a ani potom neoznámil žalobcovi ukončenie spoluprác s Aliatrosom. Žalovaný už počas platnosti zmluvy porušil jej bod 4.5 a pracoval na obchodných aktivitách s konkurenciou pre niektorých zákazníkov žalobcu. Konkrétne s konkurenčnou spoločnosťou Radiometer cz, ktorá dodáva krvné analyzátory ako žalobca a spotrebný materiál k nim. Tieto informácie získal žalobca na základe e-mailu, ktorý omylom zaslala pracovníčka žalovaného v kópii zamestnancovi českej firmy TECOM ANALYTICAL SYSTEMS a bol náhodne sprístupnený prokuristke žalobcu, pani O.. Z e-mailu, ktorý pani U. posielala na adresu spoločnosti Radiometer cz, vyplýva, že p. U. má v spoločnosti EUROLAB na starosti zásobovanie prístrojmi spoločnosti Radiometer, ktoré budú umiestnené v spoločnosti Futurelab, a preto by chcela poskytnúť informácie o detailoch zásobovania výrobkami zn. Radiometer. Krvné analyzátory tejto spoločnosti boli dodané aj do nemocníc v Ilave a Prešove pre laboratóriá Aliatros. V decembri 2009 bola žalobcovi zaslaná objednávka z Národného ústavu srdcovocievnych chorôb adresovaná žalovanému na dodávku spotrebného materiálu k analyzátoru, čo je analyzátor pochádzajúci od konkurenčnej firmy Radiometer cz. Jedným zo šiestich zákazníkov, ktorých prevzal žalobca ako výhradný distribútor NOVY od žalovaného bolo práve Detské kardiocentrum, ktoré sa zlúčilo s Národným ústavom srdcovocievnych chorôb. Žalovaný zámerne zmaril plnenie dodávateľsko-odberateľskej zmluvy so žalobcom resp. prestal túto plniť tak, že ukončil spoluprácu so spoločnosťou Aliatros s.r.o. úmyselne opierajúc sa o nepravdivé tvrdenia o tom, že žalobca odstúpil od dodávateľsko-odberateľskej zmluvy. Žalobca má za to, že dôvodom tohto konania žalovaného bola skutočnosť, že žalovaný začal v rozpore so zmluvou a ešte v čase jej trvania distribuovať rovnaký tovar od inej, konkurenčnej firmy. Konanie žalovaného za daných skutkových okolností napĺňa znaky šikanózneho výkonu práva v zmysle ustanovenia § 265 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Šikanóznym výkonom práva popísaným vyššie kedy žalobca prestal od žalobcu objednávať tovar, pričom dodávky tovaru sa mali realizovať až do konca roku

2011 vzniká žalobcovi strata v podobe ušlého zisku vo výške 15.362 eur. Podľa účtovných dokladov navrhovateľa predstavoval zisk žalobcu zo zmluvy pri pravidelných dodávkach za obdobie 8,5 mesiaca t.j. od 01.01.2009 do 14.09.2009 sumu 4.748, 47 eur. Z toho čistý priemerný mesačný zisk sumu 558,64 eur. Pri platnosti zmluvy do 31.12.2011 predstavuje počet mesiacov pre určenie ušlého zisku 27,5 mesiaca (14.09.2009 do 31.12.2011) x 558,64 eur čo sa rovná sume 15.362,60 eur predstavujúcej ušlý zisk.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 4.178,- eur a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 2.128,08 eur. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 50 ods. 1, 2, § 373, § 379 Obchodného zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p., § 148 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu vznikol obchodnoprávny vzťah a to uzatvorením Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy na dobu určitú a to od 01.04.2008 do 31.12.2011, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodávať tovar dodaný žalobcom výlučne spoločnosti Aliatros s.r.o. na účel zabezpečenia prevádzky POCT analyzátorov pHOx alebo pHOx Plus inštalovaných a nachádzajúcich sa vo FN Prešov a NsP Ilava. Medzi účastníkmi konania bolo sporným to, či žalovaný porušil konkurenčnú doložku dojednanú v zmluve v čl. IV bod 4.5, či tento porušil povinnosť mlčanlivosti a či naplnil skutkovú podstatu nekalosúťažného konania- zľahčovania a či žalobcovi vznikol v súvislosti s týmto údajným protiprávnym konaním žalovaného nárok na náhradu škody. Z vyjadrení účastníkov a predložených listinných dôkazov nemal súd preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu vyššie uvedeného bodu 4.5 zmluvy a to tým, že dodal do NsP Brezno prístroj konkurenčnej spoločnosti, MEDICA CORPORATION . Z článku IV. bod 4.5 zmluvy vyplýva, že žalovaný sa počas trvania zmluvy zaviazal zdržať sa akéhokoľvek konkurenčného konania, ktoré by bolo v rozpore s právami žalobcu ako výhradného distribútora tovaru pochádzajúceho od výrobcu. Najmä sa zaviazal neponúkať a nepredávať počas doby trvania zmluvy spoločnosti Aliatros s.r.o., laboratóriám vo FN Prešov a NsP Ilava, obdobný alebo rovnaký tovar a výrobky od konkurenčných výrobcov a nevyvíjať nijaké aktivity k tomu smerujúce. Žalovaný sa v zmysle citovaného článku zmluvy zaviazal nedodávať spotrebný materiál a výrobky obchodnej spoločnosti NOVA Biomedical v teritóriu, v ktorom je žalobca výhradným distribútorom, pričom žalovaný sa zároveň zaviazal nedodávať ani tovar od konkurenčných obchodných spoločností do dvoch konkrétne špecifikovaných zariadení a to FN Prešov a NsP Ilava. Dodaním tovaru - analyzátora do NsP Brezno teda nedošlo k porušeniu vyššie uvedeného článku upravujúceho zákaz konkurenčného konania. Uvedené konanie teda nebolo ani dôvodom na vypovedanie Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy zo strany žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že k porušeniu uvedeného článku zmluvy zo strany žalovaného malo dôjsť údajnou prácou žalovaného pre konkurenciu, konkrétne spoločnosť Radiometer vo vzťahu ku klientom žalobcu. Tieto svoje tvrdenia však žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal a ani nenavrhol v tomto smere doplniť dokazovanie. Rovnako nemal súd za preukázané, že do nemocníc v Prešove a Ilave boli dodané prístroje spoločnosti Radiometer práve v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Z písomného vyjadrenia spoločnosti synalab Slovakia s.r.o. ani z výsluchu svedka RNDr. F. I. v konaní nevyplynulo, že by medzi žalovaným a spoločnosťou Aliatros, s.r.o. prebehli obchodné vzťahy v rozsahu prekračujúcom dodávky tovaru od žalobcu pre žalovaného, prípadne, že by žalovaný dodával tovary a služby súvisiace so zmluvou. Zároveň protiprávne konanie žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým mala vzniknúť žalobcovi škoda, malo podľa žalobcu spočívať v porušení povinnosti mlčanlivosti, kedy v súvislosti s plnením zmluvy poskytoval rôzne informácie, v dôsledku čoho tretie subjekty prestali od navrhovateľa odoberať tovar. Žalobca toto svoje tvrdenie bližšie nešpecifikoval, neuviedol prečo má podľa neho oznámenie žalovaného spoločnosti Laboratóriá Aliatros s.r.o. o vypovedaní Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy zo strany žalobcu a upozornenie žalovaného na nemožnosť plnenia svojich povinností z dôvodu vypovedania zmluvy, povahu obchodného tajomstva. Zároveň nepreukázal, že takáto skutočnosť napĺňa znaky obchodného tajomstva, pričom nepostačuje, že uvedenú skutočnosť považuje sám žalobca za obchodné tajomstvo, ale treba, aby táto naplnila pojmové znaky vymedzené Obchodným zákonníkom. Podľa žalobcu uvedené konanie napĺňa aj skutkovú podstatu nekalosúťažného konania- zľahčovania, pričom vykonaním dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný rozširoval o pomeroch žalobcu nepravdivé údaje spôsobilé privodiť mu ujmu a za takéto konanie nie je možné považovať vyššie uvedené oznámenie. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vypovedal Dodávateľsko-odberateľskú zmluvu (aj keď nie platne) a žalovaný v nadväznosti na to upozornil svojho odberateľa na prípadnú nemožnosť plnenia si povinností zo záväzkového vzťahu. Zároveň sám žalobca, ktorý takéto konanie označuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti a zľahčovanie, oznámil dňa 22.01.2009 spoločnosti

Laboratóriá Aliatros s.r.o., že vypovedal predmetnú zmluvu z dôvodu jej porušenia zo strany žalovaného a vyzval spoločnosť k osobnému stretnutiu. Vzhľadom na uvedené teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný zmluvu síce priamo neporušil, ale úmyselným využitím nepravdivej informácie dosiahol, aby už nemusel uskutočňovať objednávky tovaru od žalobcu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie ďalších podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to vznik a výšku škody v podobe ušlého zisku, čo spôsobuje absenciu ďalšej zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda vo výške 8.248,67 eur, ktorú žalobca vyčíslil vychádzajúc z celkového zisku za obdobie od 01.04.2008 do 14.09.2009 a z marže vo výške 17,45%, pričom za obdobie plnenia zmluvy mal byť priemerný mesačný zisk žalobcu 305,49 eur. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca výpočet ušlého zisku bližšie nešpecifikoval, hoci súd v rámci konštatovania v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. uviedol, ktoré z jeho tvrdení považuje za sporné, na základe čoho získal poznatok o spornosti výšky ušlého zisku, v dôsledku čoho mal zvýšiť pozornosť a tento bližšie konkretizovať. Podľa názoru súdu prvej inštancie maržu, predstavujúcu hrubý zisk z predaja tovaru, bez toho, aby žalobca zohľadnil náklady na obstaranie tovaru a prevádzkové náklady, nemožno považovať za zisk, na ktorý žalobcovi vznikol nárok porušením zmluvnej povinnosti žalovaného. Žalobca ničím nepreukázal, že v prípade, ak by nebola nastala škodná udalosť, dosiahol by tento ekonomický efekt. Pre výšku škody v podobe ušlého zisku je teda určujúce akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie žalovaného a teda o aký reálne dosiahnuteľný, nie hypotetický prospech, žalobca prišiel. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaným vymedzené skutkové tvrdenia a dôkazný stav nepreukázali tak vznik škody, ako ani porušenie povinnosti žalobcu zo záväzkového vzťahu. Tým, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody a to porušenie povinnosti žalobcu, ako aj vznik škody, tak následne nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vzniknutou škodou. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že si pre prípad porušenia povinnosti žalovaného dodávať tovar dodaný žalobcom výlučne spoločnosti Aliatros s.r.o., dojednali v článku VI. bod 6.2 zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur za každé takéto porušenie. Žalovaný podľa žalobcu porušil bod 1.3 Zmluvy tým, že nedodával tovar výlučne spoločnosti Aliatros, s.r.o., ale po jej zániku zlúčením aj obchodnej spoločnosti Laboratóriá Aliatros, s.r.o., pričom po zániku spoločnosti Aliatros, s.r.o. nebol žalovaný oprávnený dodávať tovar nástupníckej spoločnosti. Predmetom právneho nástupníctva nebolo podľa názoru žalobcu dodávať nástupníckej spoločnosti tovar od žalobcu, nakoľko toto nepatrilo do obchodného imania zanikajúcej spoločnosti. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že na základe rozhodnutia jediného spoločníka došlo k zrušeniu tejto spoločnosti bez likvidácie a jej zlúčeniu so spoločnosťou Laboratóriá Aliatros, s.r.o., pričom táto bola jej právnym nástupcom a prebrala všetky práva a záväzky zanikajúcej spoločnosti. V danom prípade teda vznikla žalovanému povinnosť plniť zo záväzkového vzťahu -dodávať tovar nástupníckej spoločnosti Laboratóriá Aliatros, s.r.o. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že zlúčením dochádza k univerzálnej sukcesii do práv a povinností zanikajúcej spoločnosti, keďže na nástupnícku spoločnosť prechádza celé obchodné imanie zanikajúcej spoločnosti. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že predmetom právneho nástupníctva neboli dodávky tovaru nástupníckej spoločnosti, pričom nie je zrejmé, prečo by práve toto právo uvedenej spoločnosti nemalo prejsť na nástupnícku spoločnosť. Súd prvej inštancie návrh zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatnenej pohľadávky, a preto sa ani nezaoberal kompenzačnou námietkou vznesenou žalovaným vo výške 2.875,46 eur, argumentujúc nárokom na zaplatenie ceny za skladové zásoby, ktoré bol žalovaný v zmysle čl. IV bod 4.2 Zmluvy povinný odkúpiť od žalovaného za splnenia stanovených podmienok. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 4.178 eur a zároveň zaviazal procesne neúspešného žalobcu zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 2.128,08 eur, ktoré predstavujú náhradu vecných nákladov vyplatených spoločnosti Synlab Slovakia s.r.o. z prostriedkov súdu v zmysle uznesenia súdu č.k. 31Cb/58/2010-654 zo dňa 16.04.2014.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný v NsP Brezno vymenil prístroj NOVA Biomedical za prístroj konkurenčnej MEDICA Corporation, v čoho dôsledku NsP Brezno prestala odoberať od žalobcu tovar, čím žalovaný porušil čl. IV bod 4.5 Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy z 10.04.2008 (ďalej aj „Zmluva“), ako aj § 265 Obchod. zák., v čoho dôsledku žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ktorý by bol inak dosiahol. Do nemocníc v Ilave a Prešove, kde sú v prevádzke laboratóriá spoločnosti Aliatros, žalovaný dodal tovar pre konkurenčné prístroje Radiometer, čím porušil čl. IV bod 4.5. Dodávateľsko - odberateľskej zmluvy ako aj § 265 Obchod. zák., v čoho dôsledku žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ktorý by bol inak dosiahol. Žalovaný dodával tovar od firmy Radiometer aj Detskému kardiocentru - NÚSCH, čím mal porušiť čl. IV 4.5 Dodávateľsko - odberateľskej zmluvy, ako aj § 265 Obchod. zákonníka, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ktorý by bol inak dosiahol. Uvedená skutočnosť porušenia citovaných zmluvných povinností vyplynula z výsluchu svedkyne RNDr. F. I., keď svedkyňa potvrdila, že žalovaný dodával FN Ilava výrobky od konkurenčných výrobcov a zároveň vyvíjal aktivity k tomu smerujúce“. Rovnako tak uvedené skutočnosti vyplynuli aj z vyjadrenia spoločnosti Synlab Slovakia s.r.o. z 22.09.2012 a z 01.03.2013. Rovnako nesprávne sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie aj v tom smere, že žalovaný v rozpore s čl. IV bod 4.1 Zmluvy neporušil svoju povinnosť mlčanlivosti v súvislosti s plnením zmluvy, keď o plnení zmluvy poskytoval rôzne, či už pravdivé alebo nepravdivé informácie. Pokiaľ tieto tretie subjekty následne, majúc vedomosť o skutočnostiach podliehajúcich zmluvne ustanovenej povinnosti mlčanlivosti o plnení zmluvy, vykonali na základe takýchto informácií úkony, v dôsledku ktorých prišlo k tomu, že prestali od žalobcu priamo, alebo prostredníctvom žalovaného odoberať tovar, prišlo zo strany žalovaného protiprávnemu konaniu, v príčinnej súvislosti s ktorým žalobcovi vznikla škoda ako ušlý zisk tak, ako je predmetom tohto konania. Žalovaný sa svojim konaním zároveň dopustil aj zľahčovania podľa § 44 ods. 2, písm. f), § 50 ods. 1, ods. 2 Obchod. zák., v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody ako ušlého zisku aj podľa § 53 Obchod. zák. Súd prvej inštancie nevykonal navrhované dokazovanie ohľadom porušenia zmluvných povinností žalovaného konaním vo FN Prešov výsluchom svedkyne MUDr. X., t.j. napadnutý rozsudok trpí vadou, keďže súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolal sa síce na to, že z iných vykonaných dôkazov je zrejmé, že k takémuto porušeniu povinností žalovaným neprišlo, neuviedol však z ktorých. Napriek skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným neprišlo nikdy k podpisu dodatku a tým k zmene tohto ustanovenia zmluvy, s ohľadom na dohodu zmluvných strán, že zmluvu je možné meniť iba formou písomných dodatkov, žalovaný dodával v rozpore so zmluvou tovar ďalšiemu subjektu, a síce spoločnosti Laboratória Aliatros s.r.o., so sídlom Rastislavova 48, 040 01 Košice, IČO: 36 051 659. Je síce pravdou, že predmetná spoločnosť je právnym nástupcom Aliatros, s.r.o. a to dňom 01.10.2008, ide však o samostatný subjekt práv a povinností, nie o totožný subjekt. Spoločnosť Laboratória Aliatros s.r.o., so sídlom Rastislavova 48, 040 01 Košice, IČO: 36 051 659 je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Aliatros s.r.o. so sídlom Hatalova 12/B, Bratislava 831 03 titulom zlúčenia. Spoločnosť Aliatros, s.r.o., tak ako je definovaná v čl. I bod 1.3 dodávateľsko - odberateľskej zmluvy z 10.04.2008 nepochybne zanikla a to dňom 01.10.2008, ktorým dňom bola vymazaná z obchodného registra. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 69a ods. 1, § 69a ods. 2, Obchodného zákonníka, ako aj z ust. § 20a Občianskeho zákonníka. Následne potom, čo obchodná spoločnosť Aliatros, s.r.o., tak ako je definovaná v čl. I bod 1.3 dodávateľsko-odberateľskej zmluvy z 10.04.2008 zanikla, podľa § 69 ods. 3 „prešlo“ obchodné imanie na inú, už jestvujúcu spoločnosť Laboratória Aliatros s.r.o., so sídlom Rastislavova 48, 040 01 Košice, IČO: 36 051 659. Laboratória Aliatros s.r.o., so sídlom Rastislavova 48, 040 01 Košice, IČO: 36 051 659 je teda vo vzťahu k zaniknutej spoločnosti právnym nástupcom v takom rozsahu, ako to ustanovuje § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda v rozsahu jej obchodného majetku a záväzkov vzniknutých v súvislosti s podnikaním. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoločnosť Aliatros, s.r.o., zanikla dňom 01.10.2008 a spoločnosť Laboratória Aliatros s.r.o. je jej právnym nástupcom vo vzťahu k jej obchodnému majetku a záväzkom vzniknutým v súvislosti s podnikaním. Spoločnosť Laboratória Aliatros s.r.o. nie je totožným subjektom ako zaniknutá spoločnosť Aliatros, s.r.o., ktoré obe právnické osoby boli samostatnými subjektmi práv a povinností podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, oprávnenie z ust. čl. I bod 1.3 dodávateľsko- odberateľskej zmluvy z 10.04.2008 dodávať tovar spoločnosti Aliatros, s.r.o. neprešlo na nástupnícku

spoločnosť Laboratóriá Aliatros s.r.o. a to s ohľadom na predmet právneho nástupníctva vymedzený v § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko toto oprávnenie nikdy nebolo súčasťou imania obchodnej spoločnosti Aliatros, s.r.o., ktoré bolo predmetom právneho nástupníctva. Bolo by tomu tak, keby samotná Aliatros, s.r.o. bola zmluvnou stranou dodávateľsko-odberateľskej zmluvy z 10.04.2008. Spoločnosť Aliatros, s.r.o. však nikdy nebola zmluvnou stranou dodávateľsko - odberateľskej zmluvy z 10.04.2008 a žiadne práva ani povinnosti (záväzky) titulom tejto zmluvy neboli súčasťou jej imania, a preto ani nemohli prejsť na jej právneho nástupcu. Inak by tomu bolo, pokiaľ by túto zmluvu so žalobcom uzatvorila Aliatros, s.r.o., avšak Zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným nevznikli spoločnosti Aliatros s.r.o. so sídlom Hattalova 12/B, Bratislava 831 03 žiadne práva ani povinnosti, ktoré by mohli byť predmetom právneho nástupníctva medzi Aliatros s.r.o. a Laboratóriá Aliatros s.r.o. Pokiaľ chcel žalovaný tovar zakúpený titulom Zmluvy od žalobcu dodávať aj právnemu nástupcovi Laboratóriá Aliatros s.r.o., mal žalobcu požiadať o uzatvorenie dodatku k zmluve. Na základe vyššie uvedeného teda zanikol subjekt, ktorému bol podľa čl. I bod 1.3 dodávateľsko - odberateľskej zmluvy z 10.04.2008 žalovaný oprávnený dodávať tovar od žalobcu, pričom zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu, ani zo zmluvy mu nevzniklo oprávnenie dodávať tovar zakúpený od žalobcu titulom dodávateľsko - odberateľskej zmluvy z 10.04.2008 spoločnosti Laboratóriá Aliatros s.r.o. Týmto konaním žalovaný porušil svoju povinnosť podľa čl. I bod 1.3 dodávateľsko - odberateľskej zmluvy z 10.04.2008 a žalobcovi vznikol podľa čl. VI bod 6.2 Zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur. V tomto smere súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď prípadné právne nástupníctvo a univerzálny prechod práv a povinností mohol nastať iba v zmluvnom vzťahu žalovaný - Aliatros, s.r.o. / Laboratória Aliatros, s.r.o., nie však v zmluvnom vzťahu žalobca - žalovaný. Titulom dodávateľsko - odberateľskej zmluvy z 10.04.2008 nevzniklo žiadne právo, ktoré by bolo predmetom nástupníctva medzi spoločnosťou Aliatros, s.r.o. a Laboratória Aliatros, s.r.o. Súd prvej inštancie neakceptoval riadnu žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie termínu pojednávania dňa 16.09.2015 o 8:15 hod. z dôvodu vopred plánovaného pobytu v zahraničí, pričom na predmetnom pojednávaní zároveň vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a vyhlásil rozsudok. Žalobca tak napriek riadnemu a včasnému ospravedlneniu svojej neúčasti a žiadosti o odročenie pojednávania nemal možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, uviesť prípadné návrhu na vykonanie dokazovania a vyjadriť sa k skutkovému stavu veci ani k právnemu posúdeniu, rovnako ako nemal možnosť oboznámiť sa s podstatným prednesom právneho zástupcu žalovaného, keď podľa názoru žalobcu uvedeným postupom súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom zo dňa 16.09.2015. Vyjadrenie žalobcu pokiaľ ide o výpoveď z rámcovej kúpnej zmluvy (ďalej v texte len krátko ako „Zmluva“) považuje za neakceptovateľné prekrúcanie znenia zmluvy, obchodného zákonníka, ako aj e- mailovej a listovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. V zmluve bolo dohodnuté, že žalovaný bude odoberať od žalobcu spotrebný materiál a náhradné diely pre zabezpečenie prevádzky POCT analyzátorov pHOx a pHOx Plus ďalej v texte krátko „prístroje“), a to za podmienok, že: a) počas trvania tejto zmluvy je žalovaný povinný zdržať sa akéhokoľvek konkurenčného konania, ktoré by bolo v rozpore s právami žalobcu, ako výhradného distribútora tovaru pochádzajúceho od spoločnosti Nova Biomedical najmä b) sa zaväzuje neponúkať a nepredávať počas trvania tejto zmluvy spoločnosti Aliatros s.r.o., laboratóriám vo FN Prešov, NsP Ilava, obdobný alebo rovnaký tovar a výrobky od konkurenčných výrobcov a nevyvíjať nijaké aktivity k tomu smerujúce. Z uvedeného podľa právneho názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa zaviazal neporušovať dodaním spotrebného materiálu, náhradných dielov ani výrobkov obchodnej spoločnosti NOVA Biomedical v teritóriu, v ktorom je žalobca výhradným distribútorom. Žalovaný sa teda zaviazal nedodávať do dvoch konkrétne špecifikovaných zdravotníckych zariadení ani tovar od konkurenčných obchodných spoločností. Pokiaľ chcel žalobca zabrániť akejkoľvek konkurencii zo strany žalovaného, mal do zmluvy zakomponovať buď zoznam zdravotníckych zariadení, v ktorých mal v čase podpísania zmluvy svoje aktivity alebo si mal toto teritórium vymedziť aspoň všeobecne. Nie je však možné už len z účelu zmluvy, ktorá bola medzi stranami uzatvorená prejudikovať, že žalovaný sa vzdal akéhokoľvek konkurenčného konania voči žalobcovi. Žalovaný sa vzdal konkurenčného konania len vo vyššie vymedzených hraniciach, za čo si ponechal možnosť zásobovať prístroje v spoločnosti Aliatros a jeho dvoch konkrétne špecifikovaných prevádzok od spoločnosti NOVA Biomedical, a to prostredníctvom žalobcu. V nadväznosti na uvedené, žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie, že jeho výpoveď zo zmluvy

neakceptuje a žiada ho aj naďalej plniť si povinnosti zo záväzkového vzťahu. Dňa 08.01.2009 bola žalovanému doručená výpoveď zo zmluvy, ktorú žalobca odôvodnil porušením čl. IV bod 4.5 vyššie citovanej zmluvy. Zmluvu mal žalovaný porušiť dodaním konkurenčného tovaru do NSP Brezno. Tento dôvod nebol podľa právneho názoru žalovaného dostatočným na vypovedanie predmetnej zmluvy, nakoľko žalovaný neporušil ani jednu z vyššie rozoberaných povinností. Podľa právneho názoru žalovaného, by však toto konanie bolo porušením práva žalobcu len v prípade, že by čl. IV, ods. 4.5 pojednával o právach distribútora, ale nie výhradného distribútora, ako to v skutočnosti bolo dohodnuté v zmluve. A to z dôvodu, že pod právom výhradného distribútora za použitia jazykového a logického výkladu je „výhradným právom“ distribuovať tovar od určitého distribútora X na určitom teritóriu Y. Toto právo je potom možné porušiť len dodaním (spotrebiteľovi alebo obchodnému partnerovi) tovaru od distribútora X na teritóriu Y a v ničom inom. Navyše tovar (analyzátor) v NsP Brezno bol vlastníctvom žalovaného, ktorý ho len bezplatne zapožičal NsP Brezno, a teda sa nejednalo o tovar dodaný žalobcom, ako to bolo uvedené vo výpovedi. Žalobca dokonca dňa 16.02.2009 e-mailom žiadal žalovaného, aby mu vrátil predmetný analyzátor, a to napriek skutočnosti, že nebol jeho vlastníctvom. Podľa názoru žalovaného je z vykonaného dokazovania zrejmé, že nie žalovaný, ale žalobca zmaril plnenie zmluvy jednak tým, že z vymysleného dôvodu zmluvu vypovedal, ale tiež tým, že sa ihneď vrhol na najväčšieho klienta, ktorému mal v zmysle zmluvy dodávať materiál a náhradné diely žalovaný. Zmluva bola uzatvorená ako rámcová zmluva, ktorá nepredpisovala žiadne minimálne odbery zo strany žalovaného, návrh zmluvy pochádzal zo strany žalobcu, teda pokiaľ mal žalobca záujem na minimálnych odberoch, resp. na povinnosti odoberať tovar bez ohľadu na to, či ho má komu dodať, mal v zmysle všeobecne platného ustanovenia § 43 „Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov“, trvať na takom znení zmluvy, aký si teraz prostredníctvo žaloby a odvolania nezákonne vynucuje. Potom, ako Aliatros prestal od žalovaného odoberať tovar, nemal žalovaný prečo naďalej odoberať a objednávať tovar od žalobcu. V odvolaní žalobca obviňuje žalovaného z porušenia bodu 4.5, a to konkrétne údajnou prácou pre konkurenciu (RADIOMETER) vo vzťahu ku klientom žalobcu. Uvedené nie je pravdou a zostáva tak, ako to uvádza zástupca žalobcu len v rovine indícií. To, že Radiometer oslovil žalovaného na spoluprácu je pravdou, išlo však o spoluprácu v obchodnom styku so spoločnosťou Futurelab Slovakia s.r.o. a nie so spoločnosťou Laboratóriá Aliatros s.r.o. a ani nie so spoločnosťou Futurelab Holding GmbH, ako to tvrdil žalobca. Pokiaľ do nemocníc v Prešove a Ilave boli dodané prístroje od spoločnosti Radiometer, s týmto žalovaný nemal a ani nemá nič spoločné. Na tom, že Aliatros oslovil Radiometer nie je podľa názoru žalovaného nič čudné, nakoľko Radiometer je celosvetový distribútor analyzátorov, bolo na slobodnom rozhodnutí Aliatros-u, koho pri výbere svojho budúceho obchodného partnera osloví. Žalobca do nemocníc v Prešove a Ilave nič neumiestňoval. Žalobca v odvolaní uvádza, ako ďalší údajný príklad porušenia zmluvy zo strany Detské kardiocentrum v Bratislave. Toto tvrdenie je opäť len dôkazom, ako žalobca poňal spoluprácu so žalovaným. Dňa 14.02.2008 vypovedal žalovaný zmluvu s Detským kardiocentrom Bratislava v prospech žalobcu. Žalobca následne dodával do Detského kardiocentra tovar. Následne prišlo k zlúčeniu Detského kardiocentra s Národným ústavom srdcovocievnych chorôb a následne NÚSCH ukončil zmluvu so žalobcom , a to z dôvodov, na strane samotného žalobcu, ktorý ihneď po nástupe do NÚSCH ako prvé zvýšil ceny spotrebného materiálu a problémom bol aj servis, nakoľko pracovníci na servis boli vysielaní až z Prahy, čo samotný servis tiež neúmerne predražilo. Až následne NÚSCH oslovil Radiometer, ktorý následne oslovil žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom nezmaril plnenie zmluvy, plnenie zmluvy zmaril práve naopak žalobca a to svojou neopodstatnenou a neuváženou výpoveďou zo zmluvy a následným neriešením otvorených, sporných otázok a svojou tvrdohlavosťou pokiaľ ide o faktúru 17/2009 a tzv. kompenzáciu za stratu klienta, ako aj samotnú fakturáciu tovaru a náhradných dielov zmysle zmluvy a stretnutia dňa 17.03.2009. Pokiaľ ide o oznámenie o nemožnosti plnenia do Aliatrosu, sám žalobca urobil obdobné oznámenie, pričom v ňom ohováral žalovaného a vyzýval na rokovania o uzavretí zmluvy Aliatros. Podľa názoru žalovaného je veľmi sporné, ako je možné žiadať nahradiť ušlý zisk plynúci z rámcovej zmluvy, v ktorej nič nie je dohodnuté pevnými číslami a minimálnymi odbermi. Žalobca nikdy nemal zaručený akýkoľvek zisk z takto uzatvorenej zmluvy. To, že v nejakom období zisk dosiahol, nemožno paušalizovať a tvrdiť, že by takýto zisk určite dosahoval po celý čas prípadnej platnosti zmluvy. Ušlým ziskom sa rozumie výlučne majetková ujma, spočívajúca v tom, že poškodená strana nedosiahla zväčšenie majetku, ktoré by dosiahla, keby nebola nastala škodná udalosť. Nič také však podľa nášho názoru v tomto prípade neexistuje. Keďže podľa právneho názoru žalovaného nedošlo k vzniku nároku

na náhradu ušlého zisku a ani k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, nie je možné uvažovať o príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti zo zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenia v odvolaní, že zlúčením spoločností Aliatros, s.r.o., a Laboratóriá Aliatros, s.r.o. prichádza k vstupu do práv a povinností len pokiaľ ide o obchodné imanie, s týmto žalovaný zásadne nesúhlasí. Zlúčením dochádza k univerzálnej sukcesii do práv a povinností, keby bolo na nástupníckej spoločnosti, čo si vyberie z práv a povinností a čo ponechá na zanikajúcej spoločnosti, bolo by to na úkor právnej istoty a zachovania kontinuity v podnikaní právnickej osoby. Navyše žalobca o zlúčení predmetných spoločností vedel a vedel o tom, že žalovaný dodáva tovar do nástupníckej spoločnosti, pričom nikdy tieto dodávky nerozporoval, až v súdnom konaní. Taktiež podľa právneho názoru žalovaného ani nevypočutie ďalšieho množstva svedkov o okolnostiam, o ktorých nemajú žiadne vedomosti, ani ich nadriadení, by bolo nadbytočným a neprinieslo by nič nové z pohľadu tvrdení žalobcu. Z výpovedí svedkov vypočutých v konaní naopak vyplynulo, že tvrdenia žalobcu sú ničím nepodložené a nepravdivé. Pokiaľ ide o ospravedlnenie právneho zástupcu z pojednávania, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté, predmetné nebolo v súlade s O.s.p., bolo podané na súd oneskorene a nezohľadňovalo skutočnosť, že právny zástupca žalobcu v čase konania pojednávania mal minimálne dvoch advokátskych koncipientov a ďalšieho spoločníka - advokáta. K návrhu na odročenie pojednávania sa žalovaný písomne podrobne vyjadril a súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, a preto podľa názoru žalovaného, konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie nemohla byť žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, práve naopak, presne pre takéto účelové prípady bola zákonodarcom prijatá novela O.s.p..

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu voči rozsudku nie je dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. (od 1.7.2016 § 132 ods.1 C.s.p.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

8. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za dôvodné.

11. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami, len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre priznanie právna na náhradu škody v rozsahu ušlého zisku, pretože v danej veci nebolo zo strany žalobcu preukázané splnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a to porušenie povinnosti žalobcu, ako aj vznik škody a potom následne nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a žalobcom tvrdenou škodou.

12. Z dodávateľsko-odberateľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.04.2008 vyplýva: V PREAMBULE spoločnosť TECOM SK ako nový výhradný distribútor výrobkov spoločnosť Nova Biomedical, 200 Prospect Street, Waltham, MA, USA (ďalej tiež „výrobca“) pre teritórium Slovenskej republiky v dobrej viere vyhlásil, že touto dodávateľsko - odberateľskou zmluvou so súhlasom a vedomím výrobcu súčasne poskytuje spol. EUROLAB právo ďalej dodávať spotrebný materiál a náhradné diely k POCT analyzátorom od výrobcu, ktoré bude spol. EUROLAB nakupovať na základe tejto zmluvy od spol. TECOM SK výlučne pre spoločnosť Aliatros s.r.o., ktorá je definovaná ďalej v tejto zmluve. Tým súčasne umožňuje zachovanie doterajších zmluvných vzťahov medzi spol. EUROLAB a.s. a spol. Aliatros s.ro. so sídlom Hattalova 12/B, Bratislava pri dodávkach spotrebného materiálu a náhradných dielov k POCT analyzátorom od výrobcu. Podľa Čl. I bod 1.3 Spoločnosť EUROLAB sa zaväzuje dodávať tovar podľa 1.1 dodaný dodávateľom podľa tejto zmluvy výlučne spoločnosti Aliatros s.r.o. so sídlom Hattalova 12/B, Bratislava 831 03 (Ďalej tiež „zákazník 1“), na účel zabezpečenia prevádzky POCT analyzátorov pHOx alebo pHOx Plus inštalovaných v laboratóriách patriacich spoločnosti Aliatros s.r.o., nachádzajúcich sa vo FN Prešov a NsP Ilava. Podľa Čl. IV bod 4.1 Zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať úplnú mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s predmetom a s plnením tejto zmluvy, najmä o skutočnostiach, ktoré sú, alebo by mohli byť predmetom obchodného tajomstva, a to aj po skončení trvania tejto zmluvy. Podľa Čl. IV bod 4.5 Vzhľadom k tomu, že dodávateľ v dobrej viere prenecháva odberateľovi touto zmluvou časť svojich práv a povinností ako výhradného distribútora, ktoré nadobudol uzatvorením zmluvy s výrobcom o výhradnej distribúcii tovaru, ktorý je predmetom tejto zmluvy, je EUROLAB počas trvania tejto zmluvy povinný zdržať sa akéhokoľvek konkurenčného konania, ktoré by bolo v rozpore s právami dodávateľa ako výhradného distribútora tovaru pochádzajúceho od výrobcu. Najmä sa zaväzuje neponúkať a nepredávať počas doby trvania tejto zmluvy spoločnosti Aliatros s.r.o., laboratóriám vo FN Prešov a NsP Ilava obdobný alebo rovnaký tovar a výrobky od konkurenčných výrobcov a nevyvíjať nijaké aktivity k tomu smerujúce.“

Podľa Čl. VI bod 6.2. V prípade ak odberateľ poruší svoju povinnosť podľa čl. I bod 1.3., je povinný uhradiť dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur a to za každé takéto porušenie.

13. Ust. § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje náležitosti, ktoré musí konkurenčná doložka mať, aby bola platná. Takouto obligatórnou náležitosťou je vedľa stanovenia doby trvania zákazu konkurencie aj stanovenie územia, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje. V konkurenčnej doložke obsiahnutej v článku 4.5. zmluvy, ktorú pripravil žalobca, a ktorú podľa tvrdení žalobcu akceptovala aj strana žalovaného, nebolo uvedené, že sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, ale z jej obsahu naopak vyplýva, že sa vzťahuje na laboratóriá spoločnosti Aliatros s.r.o. vo FN v Prešove a NsP v Ilave, vo vzťahu ku ktorým sa žalovaný zaviazal neponúkať a nepredávať počas doby trvania zmluvy obdobný alebo rovnaký tovar a výrobky od konkurenčných výrobcov a nevyvíjať nijaké aktivity k tomu smerujúce, tak ako to tvrdil aj žalovaný, a preto sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu predmetnej konkurenčnej tým, že dodal do NsP Brezno prístroj konkurenčnej spoločnosti MEDICA CORPORATION, aj od čoho žalobca odvodzoval svoj nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na princíp zmluvnej interpretácie contra proferentem, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy, obsiahnutý v ustanovení § 266 ods. 4 OBZ, ktorý treba aplikovať ako všeobecnú výkladovú metódu interpretácie právnych úkonov. (1M Obdo 4/2014, ZSP 46/2017)

14. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému v zmysle článku VI. bod 6.2 zmluvy vo výške 10.000 eur a to za porušenie bodu 1.3 zmluvy tým, že žalovaný nedodával tovar výlučne spoločnosti Aliatros, s.r.o., ale po jej zániku zlúčením aj obchodnej spoločnosti Laboratóriá Aliatros, s.r.o. ako právnemu nástupcovi zaniknutej spoločnosti, pričom po zániku spoločnosti Aliatros, s.r.o. podľa názoru žalobcu žalovaný nebol oprávnený dodávať tovar nástupníckej spoločnosti, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu uvedeného článku a teda žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu a to aj z dôvodu, že z čl. I bod 1.3 zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal dodávať tovar podľa 1.1 dodaný dodávateľom podľa tejto zmluvy výlučne spoločnosti Aliatros s.r.o. so sídlom Hattalova 12/ B, Bratislava 831 03 a to na účel zabezpečenia prevádzky POCT analyzátorov pHOx alebo pHOx Plus inštalovaných v laboratóriách patriacich spoločnosti Aliatros s.r.o., nachádzajúcich sa vo FN Prešov a NsP Ilava, keď sám žalobca v žalobe uviedol, že predmetom dodávateľsko odberateľskej zmluvy boli dodávky spotrebného materiálu a náhradných dielov od spoločnosti NOVA potrebné pre zabezpečenie prevádzky krvných analyzátorov pHOx a pHOx plus v laboratóriách spoločnosti Aliatros s.r.o. nachádzajúcich sa v nemocniciach v Ilave a v Prešove a účelom tejto zmluvy bolo zabezpečenie dodávky spotrebného materiálu do krvných analyzátorov v predmetných nemocniciach, keď aj zo samotného správania žalobcu, ktorý mal vedomosť o zániku spoločnosti Aliatros s.r.o. v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom spoločnosťou Laboratóriá Aliatros s.r.o. a aj tak dodával tovar a spotrebný materiál na základe objednávok žalovaného právnemu nástupcovi spoločnosti Aliatros s.r.o., čo ani do podania predmetnej žaloby žalobca nenamietal, teda nešlo o dodávanie tovaru a služieb do nástupníckej spoločnosti bez vedomia žalobcu, vyplýva zámer zmluvných strán pri vzniku zmluvy a to zabezpečenie prevádzky krvných analyzátorov pHOx a pHOx plus v laboratóriách spoločnosti Aliatros s.r.o., nachádzajúcich sa v nemocniciach v Ilave a v Prešove, keď zabezpečenie prevádzok krvných analyzátorov pHOx a pHOx plus v nemocniciach v Ilave a v Prešove prešlo na právneho nástupcu spoločnosti Aliatros s.r.o. a to spoločnosť Laboratóriá Aliatros s.r.o., ako to vyplýva aj z písomného vyjadrenia synlab slovakia s.r.o. zo dňa 22.9.2012. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri výklade vôle pri právnom úkone treba zohľadniť všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a správanie účastníkov právneho úkonu. Následné správanie strán je dôležitým interpretačným prostriedkom, keď najmä v zložitých a dlhotrvajúcich vzťahoch môže práve toto správanie objasniť skutočný zámer strán pri vzniku zmluvy.

15. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že napadnutý rozsudok trpí vadou, keďže súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dokazovanie ohľadom porušenia zmluvných povinností žalovaného konaním vo FN Prešov výsluchom svedkyne MUDr. X., keď sa odvolal na to, že z iných vykonaných dôkazov je zrejmé, že k takémuto porušeniu povinností žalovaným neprišlo, avšak neuviedol z ktorých, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia to

vyplýva a to z písomného vyjadrenia spoločnosti Synlab Slovakia s.r.o. zo dňa 22.9.2012 a zo dňa 1.3.2013, ktoré sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že aj z výsluchu svedkyne RNDr. F. I. vyplýva, že ako vedúca prevádzky Ilava v laboratóriu klinickej biochémie a hematológie spoločnosti Laboratória Aliatros s.r.o., nemala právo rozhodovať o tom, aký prístroj sa bude na dané vyšetrenie používať, nevedela uviesť z akého dôvodu a kedy došlo k výmene analyzátora pHOx, pretože to nespadá do jej kompetencie ale to patrí do kompetencie vrcholového vedenia, keď žalobcom navrhnutá svedkyňa bola rovnako podľa tvrdení žalobcu vedúca laboratóriá vo FN Prešov, a preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom navrhnuté dokazovanie by bolo nadbytočné a nehospodárne, nakoľko by neovplyvnilo rozhodnutie vo veci samej.

16. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom tým, že dňa 16.9.2015 pojednával a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalobcu napriek tomu, že sa zástupca žalobcu ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho čerpania dovolenky v zahraničí, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom uvádzaný dôvod a to plánovaná dovolenka zástupcu žalobcu v zahraničí, nemožno považovať za dôležitý dôvod v zmysle ust. § 119 ods.1 O.s.p., pre ktorý by bolo možné odročiť pojednávanie, keď navyše zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 2.6.2015, požiadal o odročenie pojednávania listom zo dňa 3.9.2015, ku ktorému predložil zmluvu o sprostredkovaní služieb zo dňa 17.8.2015, ktorá slúžila ako voucher pri preberaní lode, z čoho vyplýva, že nešlo ani o nepredvídateľnú a náhlu okolnosť, pre ktorú by sa zástupca žalobcu nemohol dostaviť na pojednávanie, o termíne ktorom vedel ešte pred uzavretím zmluvy o sprostredkovaní služieb, a preto súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. keď pojednával a rozhodol na pojednávaní dňa 16.9.2015 v neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu a prihliadal pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.; pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní), obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 181/2008. Za takúto prekážku a dôležitý dôvod nemožno považovať čerpanie riadnej dovolenky žalobkyňou (R 10/1994).

17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

21. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).