Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-350-2017.pdf
PDF · 103.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/350/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcov: 1. P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., L. XXXX/X, zastúpená JUDr. Ľubicou Bičianovou, advokátkou so sídlom Komárno, Záhradnícka 16, 2. N. C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., L. XXXX/X, zastúpený opatrovníčkou P. K. - žalobkyňou v 1. rade, proti žalovaným: 1. P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - časť obce A., V. XXXX/XX, 2. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., T. XX/XX, 3. V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - časť obce A., V. XXXX/XX, 4. W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - časť obce A., V. XXXX/ XX, žalovaní v 3. a 4. rade v konaní zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Ervin Erdélyi, so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 2, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 29. marca 2017 č. k. 10C/195/2014-136 v časti trov konania týkajúcej sa náhrady trov konania žalobkyňou v 1. rade v rozsahu 50% takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaným v 3. a 4. rade od žalobkyne v 1. rade v rozsahu 50% p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 3. a 4. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, ďalším výrokom žalovaným v 3. a 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania od žalobkyne v 1. rade v rozsahu 50% a posledným výrokom nepriznal žalovaným v 3. a 4. rade nárok na náhradu trov konania od žalobcu v 2. rade. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1-3, § 146 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, 2, § 257, § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou došlou súdu 31. 07. 2014 domáhali určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 09. 08. 2011 medzi predávajúcimi: P. K., nar. XX. XX. XXXX, C. K., nar. XX. XX. XXXX, P. K., nar. XX. XX. XXXX a žalovanými v 3. a 4. rade je neplatná. Zároveň navrhli určiť, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno, Katastrálny odbor, pre k. ú. A. na LV č. XXX, a to: pozemok parcely registra „C“ KN č. 1057 - záhrady vo výmere 313 m2, pozemok parcely registra „C“ KN č. 1058 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 439 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele registra „C“ KN č. 1058 tvoria podielové spoluvlastníctvo P. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 2/12-ín, C. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 2/12-ín, P. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 6/12-ín a Z. S., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1/6-iny. Žalobu prípisom zo dňa 20. 09. 2016 v celom rozsahu vzali späť a navrhli konanie zastaviť. O nároku na náhradu trov konania vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v ich majetkových, osobných a ďalších pomeroch navrhli rozhodnúť v zmysle § 257 CSP a žalovaným náhradu trov konania nepriznať. Poukázali na doklady založené do súdneho spisu spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, na základe ktorých boli oslobodení od poplatkovej povinnosti. Ich ďalšie pomery vyplývali z rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Nitra, z ktorého bol zrejmý dôvod na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a tiež
z rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 12Ps/3/2013-33 zo dňa 10. 09. 2013, ktorým žalobca v 2. rade bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade sa na výzvu súdu, či majú námietky proti späťvzatiu žaloby, ani k samotnej žalobe, nevyjadrili. Žalovaní v 3. a 4. rade námietky proti zastaveniu konania nemali, avšak uplatnili si trovy konania za právne zastúpenie podľa § 256 ods. 1 CSP sumou 1.334,98 eura s poukazom na to, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa v 1. rade. K žalobe dňa 09. 11. 2015 podali písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že so žalobou nesúhlasia, túto navrhujú v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok ich pasívnej legitimácie. Vo vyúčtovaní si uplatnili trovy právneho zastúpenia za tri právne úkony - prevzatie veci, písomné vyjadrenie k žalobe a k späťvzatiu žaloby. Súd prvej inštancie uviedol, že späťvzatie sa neprieči zákonu, preto konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok, ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pod pojem vec treba rozumieť celý predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech. Pri zastavení sporového konania teda otázka náhrady trov konania sa spravuje princípom procesného zavinenia na zastavení konania. Len výnimočne môže súd v konaní procesne úspešnej strane sporu nepriznať náhradu trov konania. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 257 CSP priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Toto ustanovenie umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP musí byť daná osobitnými okolnosťami a môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu, teda súd musí prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán a vziať do úvahy nie len to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj to, aký bude dopad aplikácie § 257 CSP predovšetkým na majetkové pomery strany na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia je tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj strán k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností strany sporu a podobne. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z dokladov predložených žalobkyňou k žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku vyplývalo, že žalobkyňa v 1. rade mala priemerný čistý mesačný zárobok 413 eur, v roku 2016 do konca mája 311 eur. V januári bola 5 pracovných dní práceneschopná, v apríli 23 dní a v máji 22 dní. Od júna 2016 je nezamestnaná, podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno č. 4104/2016-KN-DvN zo dňa 26. 06. 2016 má nárok na dávky v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 14,8781 eura od 15. 06. 2016 po dobu 6 mesiacov. Žalobca v 2. rade je invalidný dôchodca, od januára 2015 poberal invalidný dôchodok v mesačnej výške 234,20 eura, od januára 2016 vo výške 235,90 eura a od januára 2017 vo výške 243 eur. Je nemajetný, nehnuteľnosť, ani hnuteľný majetok nevlastní. Rozsudkom Okresného súdu Komárno vo veci 12Ps/3/2013 bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Jeho opatrovníčkou na základe rozhodnutia súdu sa stala žalobkyňa v 1. rade, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá mu poskytuje všestrannú starostlivosť. Obývajú rodinný dom spoločne s otcom žalobkyne v 1. rade, ktorý sa podieľa na úhrade nákladov spojených s bývaním sumou 150 eur, pričom on je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti (5/6 k celku), žalobkyňa v 1. rade vlastní podiel 1/6-iny. Žalobcov nezaťažujú žiadne úvery, dôkaz o tom, že by vlastnili úspory, súdu predložený nebol. Žalobkyni v 1. rade bol rozhodnutím Centra právnej pomoci č. 8873/2014 - KaNR zo dňa 17. 10. 2014 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur a súčasne jej bola určená právna zástupkyňa na zastupovanie v konaní až do právoplatného ukončenia veci. Po zvážení pomerov žalobcov súd prvej inštancie dospel k záveru, že u oboch sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na použitie ustanovenia § 257 CSP, ktoré v prípade žalobcu v 2. rade videl v tom, že je plne pozbavený spôsobilosti na právne úkony, okrem dôchodku v mesačnej výške 243 eur žiadne iné príjmy nemá. Nebola preukázaná ani jeho vôľa zažalovať žalovaných, žalobu v jeho mene ako jeho opatrovníčka podala žalobkyňa v 1. rade. Vznik konania, ani jeho zastavenie nezapríčinil, preto súd žalovaným v 3. a 4. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania zo strany žalobcu v 2. rade. Povinnosť žalobkyne v 1. rade uhradiť trovy konania žalovaným v 3. a 4. rade zastúpeným právnym zástupcom určil v rozsahu 50% s prihliadnutím na jej zárobkové pomery a výšku odmeny za právne
zastupovanie žalovaných v 3. a 4. rade. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Žalobou v tomto konaní bolo navrhnuté, aby súd v zmysle § 80 písm. c/ OSP určil, či tu právny vzťah je, alebo nie je. V prípade určenia neplatnosti zmluvy ide o právo (právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného charakteru), t. j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, preto náhrada nákladov právneho zastúpenia sa v takomto prípade stanoví podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky (nie podľa § 10 ods.1, ako to vyčíslila právna zástupkyňa žalovaných v 3. a 4. rade), podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Žalovaní v 3. a 4. rade sa vyjadrili iba k prvému výroku rozsudku navrhovaného žalobcami, t. j. k neplatnosti právneho úkonu. V čase prevzatia veci a spísania vyjadrenia k žalobe, teda v roku 2015, 1/13 výpočtového základu bola 64,53 eura, v roku 2016, kedy bola žaloba vzatá späť 66 eur, k čomu právnemu zástupcovi prináleží podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky režijný paušál v roku 2015 vo výške 8,34 eura a v roku 2016 v sume 8,58 eura, teda trovy právneho zastúpenia žalovaných činia 220,32 eura (64,53 eura x 2 + 2 x 8,34 eura + 66 eur + 8,58 eura x 2 osoby - 50% za spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb podľa § 13 ods. 2). Zo sumy 220,32 eura 50% predstavuje sumu 110,16 eura, ktorú žalobkyňa v 1. rade vzhľadom na jej pomery je schopná znášať. Žalovaným v 1. a 2. rade súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by im vznikli v súvislosti s týmto konaním náklady.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaným v 3. a 4. rade od žalobkyne v 1. rade v rozsahu 50% podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa v 1. rade, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaným v 3. a 4. rade v rozsahu 50% za nesprávne, nakoľko je toho názoru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré odôvodňovali náhradu trov konania žalovaným výnimočne nepriznať. Uviedla, že pri zisťovaní existencie podmienok osobitného zreteľa hodných, poukázala na majetkové, sociálne, osobné pomery, ktoré vyplývajú z dokladov založených do súdneho spisu spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, na základe ktorých bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Uviedla, že v neposlednom rade, pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať aj na charakter sporu. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli správaním sa žalovaného v 1. rade ukrátení na kúpnej cene za predaj nehnuteľností, ktorých boli spoluvlastníkmi a ktoré na základe napadnutej kúpnej zmluvy predali. Žalovaný v 1. rade prevzal celú dohodnutú kúpnu cenu a žalobcom v 1. a 2. rade na nich pripadajúcu čiastku zodpovedajúcu ich spoluvlastníckym podielom nevyplatil. Poukázala na rozsudok NS SR sp. Zn. 3M Cdo 5/2006, z ktorého vyplýva, že významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Žalobkyňa v 1. rade mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že je stále nezamestnaná a žiadne príjmy od januára roku 2017 nemá. Dávku v nezamestnanosti poberala vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 14,8781 eura len do konca decembra roku 2016. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nárok na náhradu trov konania žalovaným v 3. a 4. rade od žalobkyne v 1. rade nepriznal.
3. Žalovaní v 3. a 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v 1. rade uviedli, že jej odvolanie považujú za účelové a ničím nepodložené, nakoľko práve žalobkyňa bola tou osobou, ktorá vyvolala tento súdny spor, a teda musela si byť vedomá skutočnosti, že v prípade zastavenia konania bude znášať náklady, ktoré mali žalovaní v 3. a 4. rade v súvislosti zo zastupovaním v uvedenej právnej veci. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 29. 03. 2017 považovali za vecne správny už aj z toho dôvodu, že už v tomto rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal s majetkovými a zárobkovými pomermi žalobkyne v 1. rade a tieto aj v rozsudku zohľadnil a to tak, že priznal žalovaným v 3. a 4. rade iba 50% výšku trov právneho zastúpenia, ktoré museli vynaložiť na svoju obhajobu. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.
4. K vyjadreniu žalovaných v 3. a 4. rade zo dňa 26. 06. 2017 sa písomne vyjadrila žalobkyňa v 1. rade a uviedla, že žalovaní v 3. a 4. rade sa v podstate k dôvodom hodným osobitného zreteľa, na ktoré žalobkyňa poukazovala v odvolaní, nevyjadrili a ich existenciu ničím nevyvrátili, len konštatovali, že odvolanie považujú za účelové a ničím nepodložené. Uviedla, že na odvolaní proti napadnutému uzneseniu sp. zn. 10C/195/2014-136 zo dňa 29. 03. 2017 a jeho dôvodoch trvá v plnom rozsahu
a toto považuje za dôvodné a podložené dôkazmi a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nárok na náhradu trov konania žalovaným v 3. a 4. rade od žalobkyne v 1. rade nepriznal.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne v 1. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaným v 3. a 4. rade žalobkyňou v 1. rade v rozsahu 50% podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. V prejednávanej veci sa žalobcovia žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31. 07. 2014 domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 09. 08. 2011 medzi predávajúcimi: P. K., nar. XX. XX. XXXX, C. K., nar. XX. XX. XXXX, P. K., nar. XX. XX. XXXX, Z. K. (predtým S.) nar. 02. XX. XXXX a kupujúcimi: V. S., nar. XX. XX. XXXX a W. S., nar. XX. XX. XXXX. Zároveň sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno, Katastrálny odbor pre k. ú. A. na LV č. XXX, a to: pozemok parcely registra „C“ KN č. 1057 - záhrady vo výmere 313 m2, pozemok parcely registra „C“ KN č. 1058 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 439 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele registra „C“ KN č. 1058 sú v podielovom spoluvlastníctve P. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 2/12-ín, C. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 2/12- ín, P. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 6/12-ín a Z. S. (v súčasnosti K.), nar. XX. XX. XXXX v podiele 1/6-iny. Žalovaní v 3. a 4. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 11. 2015 uviedli, že petit žaloby je zmätočný, postavenie žalobcov je neisté, so žalobou nesúhlasia a navrhli žalobu zamietnuť pre nedostatok ich pasívnej legitimácie a zaviazať žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaných (v 3. a 4. rade). Podaním zo dňa 20. 09. 2016 žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaní v 3. a 4. rade podaním zo dňa 29. 09. 2016 žiadne námietky proti zastaveniu konania nemali a zároveň si uplatnili trovy právneho zastúpenia vo výške 1.334,98 eura za 3 úkony právnej služby s poukazom na to, že žalobkyňa v 1. rade zavinila zastavenie konania. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k samotnej žalobe, ani k späťvzatiu nevyjadrili. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.
20. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
21. Zmyslom ustanovenia § 257 CSP je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu § 257 CSP nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Čo sa týka rozsahu, môže súd povinnosť nahradiť trovy moderovať celkom alebo sčasti, avšak vždy iba moderovať - nemôže túto povinnosť preniesť na inú stranu sporu. Čiastočná moderácia znamená, že súd určí podiel, koľko z trov strana zaplatí (napr. 1, 1/3, 50%, 25% a pod. Tento podiel potom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vyčísli príslušným zlomkom alebo percentom; o presnej výške trov rozhodne súdny úradník samostatným uznesením pola § 262 ods. 2.
22. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku (§ 257 CSP) treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia, najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Taktiež sú významnými okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo 5/2006).
23. Takisto v zmysle ustálenej judikatúry (R 24/1964), pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nie len tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
24. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď na uvedený prípad aplikoval ustanovenie § 257 CSP a žalovaným v 3. a 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania od žalobkyne v 1. rade v rozsahu 50% a zároveň nepriznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v 2. rade. V zmysle ustanovenia § 257 CSP pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli stranu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že práve okolnosti danej veci a tiež vecí s ňou súvisiacich sú takými okolnosťami, ktoré je potrebné zohľadniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia je tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj strán k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností strany sporu a podobne. Žalobcom bolo súdom prvej inštancie priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a takisto bol žalobkyni v 1. rade rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur a bola jej určená právna zástupkyňa na zastupovanie v konaní až do právoplatného skončenia vo veci. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením a so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade žalobkyne v 1. rade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a taktiež súd prvej inštancie správne postupoval, keď na prípad aplikoval moderačné právo súdu za účelom zmiernenia dôsledkov ustanovení upravujúcich trovy konania a uložil žalobkyni v 1. rade povinnosť uhradiť žalovaným v 3. a 4. rade trovy konania v rozsahu 50% s prihliadnutím na jej zárobkové pomery a výšku odmeny na právne zastupovanie žalovaných v 3. a 4. rade, a vzhľadom na pomery žalobkyne v 1. rade, je schopná tieto trovy znášať. Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že aj napriek tomu, že žalobcovia vzali žalobu späť a teda zavinili zastavenie konania, nemožno v tomto prípade aplikovať len zásadu zodpovednosti za zavinenie, ale práve naopak, je potrebné prihliadnuť na výnimočné okolnosti a preto dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 257 CSP, jeho záver je správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania v rozsahu 50% ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal žalovaným v 3 a 4. rade od žalobkyne v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%. Odvolací súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa rovnako ako súd prvej inštancie, nakoľko mal za to, že posúdenie okolností odôvodňujúcich aplikáciu ustanovenia § 257 CSP bolo zo strany súdu prvej inštancie správne a plne sa s ním stotožnil. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že priznal žalovaným v 3. a 4. rade od žalobkyne v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).