Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cb/44/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: LIGNUM MS s.r.o., Areál PPS 1743, 962 12 Detva, IČO: 44 180 942, zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: EKOLTECH spol. s r.o., Čajkovského 8, 984 01 Lučenec, IČO. 34 127 787, zastúpeného: Pisár & partners - advokáti, s.r.o., so sídlom P. Rádayho 8, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 11.604,02 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 11.604,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 22. 09. 2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11.604,02 EUR a to na základe tej skutočnosti, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo dodanie tovaru podľa dodacieho listu pre žalovaného, pričom bola vystavená faktúra č. 2016000373 s dátumom splatnosti 21. 09. 2016 na sumu 23.738,40 EUR. Z uvedenej sumy žalovaný zaplatil sumu 12.134,08 EUR a preto zostatok nezaplatenej sumy je vo výške 11.604,02 EUR. Keďže žalovaný do dnešného dňa uvedenú sumu neuhradil žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy a to aj spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne podľa § 369 ods. 1 a § 365 Obchodného zákonníka. Zároveň podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. si uplatňujú aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky v nadväznosti na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá je vo výške 40,- EUR.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 8Cb/44/2016-16, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie vyššie uvedených súm tak ako si to tento uplatnil dňa 29. 03. 2017.

3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom poukázal na to, že návrh žalobcu je nedôvodný. Žalobca a žalovaný mali vzájomný obchodný vzťah, kde žalobca dodával pre žalovaného tovar na základe objednávok žalovaného vyrábaný z veľkoplošného materiálu (od výrobcu spoločnosť SWL), ktorý pre žalobcu objednával a kupoval žalovaný. Po opracovaní materiálu tento bol preskladnený na ďalší proces k inému dodávateľovi - spoločnosť DJ Design, kde došlo k zastaveniu procesu kvôli vysokému percentu opráv. Žalovaný ako objednávateľ materiálu vstúpil do procesu a materiál reklamoval u výrobcu (reklamácia č. 230/2016). Žalovaný objednal s výrobcom materiálu jeho vrátenie a vystavenie reklamácie, pričom časť materiálu sa mala vrátiť výrobcovi, pričom materiál

nachádzajúci sa v procese spracovania sa mal spracovať na náklady výrobcu, ktorý preplatí náklady na opravu. Žalovaný od žalobcu stiahol materiál do svojho závodu a tento označil, pričom po vystavení reklamácie výrobca materiál prevzal a poukázal na to, že je tu 54,3% nezhoda reklamovaného materiálu, pretože nepochádzal od výrobcu čo viedlo k reklamačnej činnosti. Týmto žalovanému vznikla škoda, s ktorou bol žalobca oboznámený. K zámene materiálu malo dôjsť u žalobcu. Na základe tejto skutočnosti žalovaný vystavil faktúru č. 16300068 zo dňa 26. 08. 2016 a vyúčtoval žalobcovi vzniknuté náklady spojené s uvedenou reklamačnou činnosťou. Túto faktúru riadne doručil žalobcovi a započítal spolu s vystaveným dobropisom zo dňa 08. 08. 2016.

4.Vzhľadom na uvedený podaný odpor súd uznesením sp. zn. 8Cb/44/2016-32 zo dňa 15. 05. 2017 zrušil platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 C. s. p.

5.Súd uznesením vyzval právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 167 ods. 3 C. s. p., aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného (odporu proti platobnému rozkazu). Žalobca v rámci svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 13. 06. 2017 uviedol, že podľa neho žalovaný potvrdil v odpore, že pohľadávka žalobcu je preukázaná, avšak jej zánik dôvodí zápočtom zo dňa 07. 09. 2016, pričom táto pohľadávka mala podľa neho zaniknúť. Na základe tejto skutočnosti je potrebné poukázať, že dôkazné bremeno spočíva na žalovanom, ktorý je povinný preukázať, že pohľadávka zanikla započítaním v súlade so zákonom a teda, že žalovaný mal voči žalobcovi splatnú pohľadávku, že žalovaný doručil žalobcovi určitý jednoznačný právny úkon započítania, čo žalobca rozporuje. Podstata tvrdeného zápočtu je v tom, že má sa započítať pohľadávka zo zodpovednostného nároku a teda ide zatiaľ o domnelú pohľadávku, pričom žalobca nesúhlasí s tým, že žalovaný preukázal základné atribúty vadného plnenia tak ako na to poukazuje § 428 Obchodného zákonníka. Žalobca uvádza, že reklamácia mala pôvodne spočívať v pomiešaní výrobkov (resp. ich označenia), čo je však v rozpore s prezentovaným a to ako oprava resp. vadnosť materiálu. Sám žalovaný však na strane 2 hore uvádza, že k zámene materiálu muselo dôjsť u navrhovateľa, čo nijako nepreukázal. Žalovaný tvrdí, že vstúpil do procesu reklamácie s tretími osobami, nie so žalobcom, pričom v prvom rade je rozhodujúca skutočnosť včasnosť a oprávnenosť uplatnenia nárokov z vadného plnenia. Žalobca poukazuje na to, že žiadne vadné plnenie na jeho strane nenastalo, o čom sa presvedčil aj dňa 09. 09. 2016 v prevádzke žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu vznikla škoda, ktorá však dosiaľ nebola nijako preukázaná (ani výška, ani porušenie akejkoľvek povinnosti žalobcu, ani príčinná súvislosť) jedná sa výlučne o tvrdenie žalovaného bez opory v akýchkoľvek skutočnostiach. Žalobca žalovanému oznámil neakceptáciu reklamácie. Na základe tohto žiadajú, aby súd vykonal dokazovania výsluchom štatutára žalobcu a žalovaného a tiež výsluchom X. N. ako riaditeľa žalobcu. Žiadajú, aby súd teda vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie vymáhaných súm.

6. Súd v súlade s § 167 ods. 4 C. s. p. doručil vyjadrenie žalobcu žalovanému a uznesením zo dňa 26. 06 2017, ktoré žalovaný prevzal dňa 20. 07. 2017 vyzval žalovaného, aby sa k tomuto písomne vyjadril, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať.

7. Na uvedené uznesenie žalovaný svojim podaním doručeným súdu dňa 27. 07. 2017 sa nevyjadril vo veci vyjadrenia sa žalobcu k odporu, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy ani žiadnym spôsobom nepoukázal na námietky, ktoré žalobca vzniesol vo svojom vyjadrení k odporu, ale len uviedol, že namieta miestnu príslušnosť Okresného súdu Zvolen a to z dôvodu, že v obvode tohto súdu nemá ich spoločnosť sídlo, pričom na konanie má byť miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

8. K uvedenej námietke súd neprihliadol a to z dôvodu, že síce žalovaný má pravdu, že podľa § 13 C. s. p. je všeobecným súdom súd v mieste sídla žalovaného, čo by teda mal byť Okresný súd Lučenec, avšak súd na námietku by mohol prihliadnuť len v prípade, ak by uvedenú námietku uplatnil žalovaný v zmysle § 41 C. s. p., v zmysle ktorej súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Vzhľadom na tú skutočnosť, že prvý procesný úkon žalovaného, ktorý mu patril bol procesný úkon podania odporu, pričom v odpore nenamietal miestnu príslušnosť súd na jeho námietku neprihliadal a pokračoval v konaní.

9. Súd z písomného oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia doručeného súdu dňa 29. 09. 2017 zistil, že týmto oznámením spoločnosť Pisár & partners - advokáti s.r.o. so sídlom P. Rádayho 8, Lučenec

zastúpeného JUDr. Stanislavom Pisárom prevzali zastupovanie žalovaného, pričom zároveň si dovoľujú súdu oznámiť, že za účelom preukázania ich tvrdení navrhujú vypočuť nasledovných svedkov, ktorých účasť zabezpečia a to Ján Vrabec - konateľ žalovaného, G. S. - manažér kvality žalovaného. Súd, čo sa týka predvolania svedkov oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, aby svedka G. S. nezabezpečoval na pojednávanie konané dňa 04. 10. 2017, pretože súdu jednak nebolo preukázané kedy v zmysle § 197 ods. 1 C. s. p. , tak ako to ukladá toto ustanovenie, o uvedenej skutočnosti upovedomili protistranu, avšak zároveň ani k návrhu na výsluch svedka G. S. neuviedli v zmysle § 197 C. s. p., ktoré skutočnosti majú byť výsluchom tohto svedka preukázané. Podľa súdu nestačí len poukázať na to, že sa má vyjadriť k nejakým skutočnostiam, ale je potrebné poukázať na to, ktoré skutočnosti sú medzi účastníkmi rozporné, pretože súd predsa nebude vykonávať dôkazy k tým skutočnostiam, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné. V tomto prípade teda súd nemohol posúdiť či výsluch svedka navrhnutého žalovaným by bol pre rozhodnutie súdu potrebný resp. nie. Okrem iného tu súd poukazuje aj na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Tieto nie sú uplatnené včas ak ich strana mohla predložiť už skôr a ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Teda ani toto zákonné ustanovenie nebolo zo strany žalovaného dodržané. Čo sa týka návrhu na výsluch konateľa žalovaného Jána Vrabca súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že právny zástupca žalovaného si zrejme nevšimol, že tento bol volaný na pojednávanie v zmysle úpravy súdu na č. l. 42 a to z toho dôvodu, že o jehovýsluch žiadal vykonať právny zástupca žalobcu svojím podaním doručeným dňa 15. 06. 2017.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

11. Súd na základe faktúry č. 2016000373 zistil, že ako dodávateľ je tu označený žalobca, faktúra je adresovaná žalovanému. Suma na zaplatenie je vyčíslená spolu s DPH 23.738,40 EUR, dátum splatnosti dňa 21. 09. 2016, faktúra bola vyhotovená dňa 22. 08. 2016. V texte je uvedené: fakturujeme vám za objednávku č. 16-109312 dodanie police White 6000 ks, jednotková cena 3,297 EUR.

12. Súd na základe dodacieho listu zo dňa 22. 08. 2016 zistil, že ako dodávateľ je tu označený žalobca, ako odberateľ žalovaný. V dodacom liste označenom W34/01 je uvedené číslo objednávky 16-109312 police, rozmery políc, počet kusov 6000.

13. Súd z výpisu z účtu Všeobecnej úverovej banky a.s. zistil, že je tu uvedený účet spoločnosti žalobcu s tým, že mu bola poukázaná suma 12.134,38 EUR.

14. Súd z faktúry č. 16400019, kde je dodávateľ žalovaný, príjemca faktúry je žalobca zistil, že je tu uvedené: dobropis na základe reklamácie č. 03/2016 k faktúre č. 16310779. K úhrade mínus 2.515,- EUR, dátum dodania 08. 08. 2016, splatnosť faktúry 07. 09. 2016.

15. Súd z faktúry č. 16300068 zistil, že ako dodávateľ je tu označený žalovaný, ako príjemca faktúry žalobca, dátum vystavenia 26. 08. 2016, dátum splatnosti 25. 09. 2016, pričom sa tu uvádza: fakturácia nákladov za prepravu spojená s materiálom a nákladmi za triedenie, celková suma 14.119,03 EUR k úhrade.

16. Súd z listu adresovaného žalovaným žalobcovi zo dňa 07. 09. 2016 označeného ako „Oznámenie“ zistil, že týmto žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 07. 09. 2016 preúčtovali faktúru č. 16300068, ďalej je tam suma 14.119,03 EUR na úhradu nasledovnej faktúry č. 2016000373 suma je 11.604,02 EUR (čiastočne) a potom dobropis č. 16400019 je tam uvedená suma 2.515,01 EUR, podčiarknuté 14.119,03 EUR, podpísaný Dušan Pisár, generálny riaditeľ, pečiatka EKOLTECH spol. s r.o.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú svojich písomných vyjadrení, pričom podľa nich nemožno započítať akúsi pohľadávku, ktorá sa má jednať v rámci plnenia nie z dodania tohto tovaru, o ktorého zaplatenie ide, ale z iného vzťahu. V prípade, ak tu bola vytknutá nejaká reklamácia, táto nebola uplatnená v súlade s § 428 Obchodného zákonníka, pretože žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia ako ani samotné započítanie. Uplatňovaná pohľadávka zo strany žalobcu v tomto konaní nebola sporná. Z pohľadu žalovaného je sporná skutočnosť či na túto pohľadávku majú pohľadávku, ktorú mienili započítať prejavom nazvaným ako Preúčtovanie v mesiaci august 2016, pričom podľa nich tu nie sú splnené podmienky podľa § 580, pretože tento zápočet je neurčitý, ale aj

nedôvodný. Na nedôvodnosť poukazujú z toho dôvodu, že predmetom reklamácie je fakt, že malo dôjsť k nejakému pomiešaniu tovaru dodávaného v konaní žalovaným. Malo sa jednať o dodávky niekoľko mesiacov realizované predtým, tak ako to potvrdil aj svedok vypovedajúci na dnešnom pojednávaní. Vzhľadom na tieto okolnosti platí § 428 Občianskeho zákonníka, kedy nie je možné priznať nároky z titulu vadného plnenia a pod vadným plnením samozrejme sa môže rozumieť aj zámena akosti atď., ale len v prípade, že nie sú vytknuté bezodkladne. Na základe toho, že predmetom zápočtu majú byť právne kvalifikované ako náklady spojené s porušením právnej povinnosti, takže náhrada škody, sú toho názoru, že sa nepreukázalo porušenie konkrétnej právnej povinnosti a výška nákladov, vo faktúre nejaká suma uvádzaná je, ale tak ako sme už uvádzali vo vyjadrení k odporu nie je podložená konkrétnymi úhradami a nie je nejakým spôsobom definovaná čo je nevyhnutnosť. Vzhľadom na tieto okolnosti obrana žalovaného právne posúditeľná ako kompenzačná námietka v dôsledku učineného zápočtu neobstojí ani po právnej stránke ani po skutkovej. Ak niečo žalovaný voči žalobcovi reklamoval toto musí byť jasne uvedené, o porušenie akej povinnosti sa jedná, preukázané príslušnými dôkazmi, pričom ani z listín, ktoré boli predložené krátkou cestou tieto nevyplývajú. Žiadali žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

18. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného poukazuje na to, že tento rozsiahlou výpoveďou zaznamenanou celkovo na piatich stranách poukazoval na rôzne skutočnosti, ktoré však vo väčšine nemali význam pre rozhodnutie súdu a preto sa súd týmito skutočnosťami ani nebude zaoberať a nebude na ne poukazovať. V prvej vete právny zástupca žalovaného poukazuje na to, že podľa nich došlo k zániku pohľadávky zápočtom vzájomných pohľadávok, ktorý bol vykonaný dňa 07. 09. 2016 prostredníctvom factoringovej spoločnosti VÚB factoring a.s. K tomuto súd poukazuje, že oznámenie o preúčtovaní súm (č. l. 27) nebolo vykonané žiadnou factoringovou spoločnosťou a súd nemá započítanie vykonané factoringovou spoločnosťou predložené. Ďalej poukazuje na to, že mali byť započítané faktúry žalovaného č. 16300068 zo dňa 26. 08. 2016 na sumu 14.119,03 EUR s faktúrou žalobcu č. 2016000373 zo dňa 22. 08. 2016 v sume 11.604,02 EUR a zároveň dobropisom č. 1640019 zo dňa 08. 08. 2016 na sumu 2.515,01 EUR. Preto žalobca namieta opodstatnenosť pohľadávky žalovaného a to z dôvodu neuznania reklamácie zo dňa 16. 08. 2016 č. 230/2016. Obšírnym výkladom právny zástupca žalovaného poukazuje na vzájomnú spoluprácu žalobcu a žalovaného spôsob akým títo spolupracovali a to tým spôsobom, že samotný žalobca spracuvával pre žalovaného materiály, ktoré mu potom odpredával a týmto spôsobom si oni vyrovnávali potom pohľadávky za vykonanú prácu na tomto tovare. Podstatou reklamácie mala byť tá skutočnosť, že zo strany žalovaného bol žalobcovi dodaný na spracovanie materiál, pričom tento mala potom neskôr upravovať iná spoločnosť, avšak z dôvodu, že došlo k veľkej kazivosti na tomto materiály tak sa zistilo, že uvedený materiál, ktorý žalobca obdržal od žalovaného nebo ten materiál, ktorý mal pôvodne žalovaný dodať žalobcovi, ale materiál iného druhu a teda týmto vznikla žalovanému škoda, pretože došlo k pomiešaniu materiálu na ďalšie spracovanie. Súd ďalej už nebude poukazovať na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného z dôvodu, že podstatou vystavenia samotnej faktúry č. 1630068 (č. l. 24) boli náklady na materiál, prepravu a za triedenie takto vykonanej reklamácie. Na základe týchto skutočností podľa žalovaného tento má nárok na zaplatenie tejto faktúry, ktorá vyplynula z predmetnej reklamácie a toto si započítal. Preto uvedená pohľadávka voči žalovanému zanikla a to započítaním zo dňa 07. 09. 2016.

19. Súd z výsluchu X. N. zistil, že tento pracuje u žalobcu ako riaditeľ, je synom konateľa žalobcu. Čo sa týka reklamácie a pohľadávky z nej, ktorá sa mala započítať poukázal, že táto reklamácia sa mala týkať materiálu, ktorý oni dodali žalovanému a tento dával tento materiál na spracovanie inej firme. Na otázku ako sa oni zachovali k reklamácii spoločnosti EKOLTECH s.r.o. poukázal na to, že sa boli informovať v spoločnosti žalovaného, pričom podľa neho im tovar odovzdali tak, že oni na ňom urobili určité povrchové úpravy. K zlému sortovaniu materiálu nedošlo na ich strane, ale sa to mohlo domiešať u ďalšieho spracovateľa. Oni tovar riadne označovali a toto sa robilo pod strečovanou fóliou na obdivoch stranách.

20. Súd z vyjadrenia konateľa žalovaného zistil, že oni nereklamujú dodanie tovaru, o ktorý tu ide, pričom reklamovali tú skutočnosť, že tovar, ktorý oni zaplatili a ktorý bol dodávaný žalobcovi potom oni tento následne vracali a zistilo sa, že nebol vrátený ten tovar, ktorý mu oni dodali, pričom následne boli zo strany spoločnosti SWL urobené také kroky, že museli zaplatiť za veci a v súvislosti s týmto im vznikla škoda.

21. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

22. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len ) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na § 151 ods. 1 C. s. p. poukazuje z toho dôvodu, že žalovaná strana nepoprela tie skutočnosti, ktoré sa v žalobe uvádzali a to dodanie tovaru žalobcom ako predávajúcim a odobratie tohto tovaru žalovaným ako kupujúcim. Taktiež nepoprela ani tie skutočnosti, že by vymáhaná suma na základe dodaného tovaru a následného vystavenia faktúry na zaplatenie tohto tovaru č. 2116000373 na sumu 23.738,40 EUR s dátumom splatnosti 21. 09. 2016 nebola správna. Na základe tejto skutočnosti súd mal preukázané, že návrh žalobcu o zaplatenie sumy vo výške 11.604,02 EUR je v celom rozsahu dôvodný. Čo sa týka rozdielu medzi fakturovanou sumou a vymáhanou sumou súd tu poukazuje na to, že samotný, tak žalobca ako aj žalovaný, nerozporovali zaplatenie sumy vo výške 12.134,08 EUR a teda zvyšok nezaplatenej sumy z predmetnej faktúry predstavuje sumu 11.604,02 EUR.

24. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

25. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

26. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

28. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

29. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

31. Zároveň súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom výška úrokov z omeškania bola priznaná v súlade s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a od kedy je žalovaný povinný platiť uvedené úroky z omeškania súd mal preukázané, že dátum splatnosti faktúry bol určený na dňa 21. 09. 2016 a nasledujúcim dňom sa žalovaný so zaplatením uvedeného dlhu dostal do omeškania.

32. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

33. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

34. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

35. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

36. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

37. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

38. Súd na vyššie uvedené paragrafy poukazuje z toho dôvodu, že žalovaný síce poukázal na to, že žalobca má voči nemu pohľadávku z faktúry č. 2016000373, avšak táto mala zaniknúť započítaním a to z dôvodu, že zároveň žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku, ktorú si uplatňoval z dôvodu vystavenej faktúry č. 16300068 na sumu 14.119,03 EUR, kde sa uvádza, že išlo o faktúru za náklady na materiál, prepravu a triedenie. K uvedenému musí súd poukázať na to, že súd takto urobené započítanie pohľadávky považuje za neplatný právny úkon, ktorý nespôsobuje účinky zániku záväzku. Čo sa týka započítania pohľadávky, nakoľko ide o vzťahy medzi podnikateľmi započítanie pohľadávok sa riadi ustanoveniami § 358 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Podľa § 359 proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť peňažné záväzky. K tomuto súd poukazuje, že faktúra žalobcu, ktorú žiadal zaplatiť bola splatná až 21. 09. 2016 a teda nespĺňala predpoklady podľa § 359, pretože uvedená pohľadávka nebola splatná. Taktiež súd poukazuje na to, že ani pohľadávka samotného žalovaného v zmysle predmetnej faktúry nebola ešte v čase započítania zo dňa 07. 09. 2017 splatná, pretože faktúra č. 16300068 mala dátum splatnosti 25. 09. 2016. Na základe tejto skutočnosti preto úkon žalovaného označený ako „Oznámenie, že sme dňa 07. 09. 2016 preúčtovali“ kde je uvedená faktúry č. 16300068 na úhradu faktúry č. 2016000373 a dobropis č. 1460019 nie je účinný, pretože v čase započítania ani jedna z týchto pohľadávok nebola splatná. Zároveň v § 358 sa poukazuje na to, že k započítaniu sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Na súde je síce možné uplatniť pohľadávku, aj ktorá nie je splatná, ale zákon má na mysli uplatnenie na súde takej pohľadávky, kde by účastník jej uplatnením mohol byť úspešný, že by mu bola takáto pohľadávka priznaná na zaplatenie. V prípade, ak niekto podá pred dátumom splatnosti zaplatenie pohľadávky tak súd takémuto návrhu nemôže vyhovieť, pretože ešte nenastala splatnosť takéhoto dlhu. Zároveň súd poukazuje na to, že úprava započítania uvedená v Obchodnom zákonníku je úpravou osobitnou, pričom všeobecná úprava započítania pohľadávok je daná Občianskym zákonníkom podľa § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka s poukázaním aj na tú skutočnosť, že podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy, ktoré nerieši sa riešia podľa predpisov občianskeho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomné započítanie zo dňa 07. 09. 2016 by bolo neplatné aj v prípade, ak by išlo o splatné pohľadávky. Samotné započítanie nespĺňa hmotnoprávne podmienky § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takýto prejav aký bol urobený touto listinou nie je zrozumiteľný, určitý a preto nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky. Započítanie, aby mohlo spĺňať náležitosti určitosti musí byť prejavené určite a zrozumiteľne, pričom v oznámení o započítaní je minimálne potrebné uviesť, že aká suma sa započítava, kedy nastala splatnosť sumy, ktorá sa započítala, s ktorou sumou sa započítava, z akej faktúry sa započítava, kedy nastala splatnosť tejto faktúry. Na základe tohto je taktiež potrebné poukázať aj kedy došlo k

zániku vzájomných pohľadávok, t. j. konkrétnym dátumom. V prípade, že započítací prejav neobsahuje základné údaje o splatnosti jednotlivých pohľadávok, ktoré sa navzájom započítajú nie je potom možné určiť a akému dňu, ktorá pohľadávka zanikla. Dôležitosť zániku pohľadávky resp. minimálne označenia dňa kedy, ktorá suma je splatná je dôležité aj z toho dôvodu, že v prípade, ak si účastníci uplatňujú aj úroky z omeškania čo bolo aj v tomto súdnom konaní je potrebné súdu jednoznačne preukázať, že k akému dňu došlo k zániku pohľadávky, pretože môže zápočtom dôjsť k zániku celej pohľadávky, ak sa započíta na celú sumu resp. len časti. Bez takéhoto konkrétneho vyjadrenia splatnosti pohľadávky k tomuto súd nevedel dospieť a ani zo započítavacieho úkonu, ktorý však podľa súdu je neurčitý toto žiadnym spôsobom nevyplynulo. Okrem iného však súd uvedený zápočet by bral za neplatný právny úkon aj z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 358 a § 359 Obchodného zákonníka a t. j., že došlo k započítaniu pohľadávok, ktoré v čase započítania ešte neboli splatné.

39. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie a uplatňovanie práva vo výške 100%.

41. Zároveň súd len okrajovo musí poukázať na to, že v zmysle § 153 ods. 1 C. s. p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana nepredložila už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo obrany neprihliadne uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Na prostriedky procesného útoku, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadať najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Na uvedený paragraf súd poukazuje z toho dôvodu, že na pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2017 právny zástupca žalovaného predložil súdu na pojednávaní listinné dôkazy v celkovom rozsahu 52 strán listinných dôkazov, pričom súd poukazuje, že na uvedené listinné dôkazy by aj v prípade, ak by započítanie bolo účinné a z týchto dôkazov by malo niečo k tomuto byť preukázané by neprihliadal, nakoľko na takýto obšírny rozsah dôkazného materiálu predloženého na pojednávaní by súd za účelom jeho oboznámenia musel odročiť pojednávanie, pričom súd, keďže by musel nariadiť ďalšie pojednávanie na takéto dôkazy neprihliada. § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 409 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 365 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z . § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 358 zák. č. 513/1991 Zb. § 359 zák. č. 513/1991 Zb. § 1 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. § 34 zák. č. 40/1964 Zb. § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 580 zák. č. 40/1964 Zb. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.