Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-161-2013.pdf
PDF · 112.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/161/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Martin Lopuch, PhD., v právnej veci žalobkyne: Miroslava Ochraňová, nar. 1985, bytom Michalovce, ul. Štefánikova 11, právne zastúpená advokátom: JUDr. Ing. Peter Holéczy, ul. Vojenská 5, Košice, proti žalovaným: v 1.rade M.6, v 2.rade Q., v 3.rade M., žalovaní v 1.3.4.rade právne zastúpení advokátkou: JUDr. Iveta Marcinová, Námestie slobody 3, Michalovce, v 4.rade Q., v konaní o zaplatenie 23.182,10 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1.rade je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 13.694,62 EUR s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 7.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Žalovaný v 3.rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 887.-EUR s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 9.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
III. V prevyšujúcej časti súd nároky proti žalovaným v 1. a v 3.rade zamieta.
IV. Žalobu proti žalovaným v 2. rade a 4. rade v celom rozsahu zamieta.
V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 2. a v 4. rade 100% vynaložených trov konania.
VI. Žalovaná v 1.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 18% vynaložených trov konania.
VII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 3. rade 92% vynaložených trov konania.
VIII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce trovy štátu vo výške 13,24 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
IX. Žalovaná v 1.rade je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce trovy štátu vo výške 19,06EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.7.2013 žiadala žalobkyňa, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k povinnosti zaplatiť jej sumu 23.182,10 EUR s 5,5% ročným úrokom od 1.1.2013, najneskôr od 1.3.2013 do zaplatenia a k trovám konania. Po výzve súdu žalobu opravila tak, že 5,5% ročný úrok z omeškania požadovala priznať od 1.1.2013 do zaplatenia. Uviedla, že okolo roku 2007 nadviazala so žalovaným v 3.rade partnerský vzťah. Spolu odišli do Veľkej Británie. Na Slovensko sa vrátili v roku 2009. Od tohto obdobia nemal žalovaný žiaden príjem, nikde nepracoval, nepoberal žiadne dávky v nezamestnanosti. Z toho dôvodu ona platila zo svojho príjmu komplexné živobytie oboch a prevzala na seba povinnosť platiť výživné na dcéru z prvého manželstva vo výške 27.-EUR formou poštových
poukážok po dobu 24-mesiacov, čo predstavuje 648.-EUR. Splácala za žalovaného úver, ktorý si zobrala bývalá manželka žalovaného vo výške 85.-EUR formou pravidelných 12 mesačných vkladov spolu 1.020.-EUR. Od roku 2010 sa presťahovala na adresu Hažín 90, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného v 3.rade v jeho vlastníctve. Po rokoch sa ukázalo, že to nie je pravda. Prevzala na seba ďalšie náklady týkajúce sa zveľaďovania domu, prístavby, prestavby, vnútorného vybavenia tak, že koncom augusta 2010 mohli pristúpiť k prestavbe a prístavbe domu. Kvôli tomu si 18.8.2010 požičala od Q. vlastnej matky 13.300.-EUR, ktoré dostala prevodom na svoj účet. Ďalej si od svojej starej matky J. požičala 2.100.- EUR, ktoré tiež investovala do prístavby a prestavby domu. Z týchto peňazí financoval žalovaný v 3.rade počnúc septembrom 2010 prestavbu a prístavbu domu. Kupoval sa stavebný materiál, platili sa odborní pracovníci ako napr. murár Z. strechár M.ič, kurenár M.. Žalobkyňa investovala ďalej do vnútorného vybavenia za novú kuchyňu 704,40 EUR. V auguste 2010 investovala do vnútorného vybavenia - do novej chladničky v hodnote 653,70 EUR a v septembri 2011 do plávajúcich podláh, 2 interiérových dverí, kúpy manželskej postele. Do obývacej steny 436.-EUR. Po presťahovaní sa začiatkom roku 2013 sa ukázalo, že predmetná nehnuteľnosť vlastnícky nepatrí žalobcovi v 3.rade, ale v skutočnosti žalovanej v 1.2.rade po 1/2. V januári 2013 sa preto odsťahovala k svojím rodičom. Pri tejto príležitosti si žalovaný v 3.rade od nej požičal 800.-EUR.
2. Žalovaní 1.3.4. so žalobou nesúhlasili. Podľa žalovanej v 1.rade, ona i M.rávili na prístavbe 7 dní v týždni. Dovážali materiál svojím autom, robili maltu, nosili tehly a všetku prácu, ktorá sa týkala prístavby. Občas pomáhala aj rodina žalobkyne. Žalovaný v 3.rade sa bránil, že žalobkyňa nedala peniaze na realizáciu prístavby. Kuchynská linka nestála 704,40 EUR, ale 394,62 EUR. Žalobkyni ju zakúpili jej rodičia, avšak oni chceli dať peniaze za spomínanú linku. Chladnička nestála 653,70 EUR, ale 499.- EUR. Nepopiera, že žalobkyni ju zakúpila jej stará matka. Peniaze za chladničku vráti. Obývacia stena bola kupovaná z jeho peňazí i z peňazí žalobkyne. V tom čase pracoval na benzínovej pumpe a potom v BSH. Nezakladá sa na pravde tvrdenie, že si od nej požičal 800.-EUR. V tom čase sa s ním žalobkyňa nerozprávala. Pravdou je, že 800.-EUR mu zobrala ona, mal ich od svojej matky na opravu chýbajúceho zuba.
3. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že približne od polovice roku 2010 platila výživné na dcéru žalovaného v 3.rade ona, pretože žalovaný vyčerpal všetky peniaze z podpory. Okolo 27.-EUR, čo bolo minimálne výživné, dávala žalovanému v hotovosti. Takéto výživné platila do januára 2013, a celkovo zaplatila okolo 650.-EUR. Tiež splácala za žalovaného úver. Tvrdil, že sa jedná o spotrebný úver, ktorý mal vziať spoločne s bývalou manželkou. Tento úver platila zo svojich peňazí a to tak, že mesačne dávala 85.-EUR priamo na účet v banke. V máji 2010 sa začalo robiť na prístavbe. Keď im došli peniaze, ktoré použili ich na základy a platňu, vtedy matka poslala na jej účet 13.300.-EUR a hneď na druhý deň začali s kúpou materiálu. Predložila o tom doklady. Kupovali tehly, cement a ostatný materiál na výstavbu bytovej jednotky. Na základy a platňu boli použité peniaze, ktoré jej poskytla stará matka ZF. Rekonštrukcia prebiehala postupne. Najskôr v máji základy a platňa a potom v auguste múry, v januári 2011 sa robilo kúrenie v prístavbe, potom ďalšie dokončovacie práce. Okná v septembri 2011. Dávala sa plávajúca podlaha a pred septembrom 2011 sa dokončila kúpeľňa. Predtým sa robili obkladačky, vane a všetko sociálne zariadenie. Potom sa ešte dávala dlažba, kde sa mala umiestniť kuchynská linka. V prístavbe sa začalo plnohodnotne bývať v septembri 2011. Z jej peňazí sa kúpili interiérové dvere, kuchynská linka, chladnička, obývacia stena, koberec, luster atď., tiež manželská posteľ, 4 veci ktoré neboli kupované z jej peňazí sú sedacia súprava, rýchlovarná kanvica, mikrovlnka, a dlažba v kuchyni. Otec kúpil kuchynskú linku, potom od babky J. dostala peniaze na plávajúcu podlahu, interiérové dvere spolu 2.100.-EUR, vrátane 500.-EUR použitých na platňu a základy. Chladnička bola kupovaná z peňazí Q.torej poskytla 650.-EUR. Zo svojich peňazí vyživovala žalovaného v 3.rade, pretože ona zarobila vyššiu sumu peňazí ako žalovaný 3, ten zarobil na dohodu smiešne peniaze. Ona zarábala v priemere 550.-EUR v čistom.
4. Žalovaná v 1.rade vypovedala, že celú prístavbu realizovala zo svojich peňazí. Žalobkyňa kúpila zo svojich peňazí chladničku a kuchynskú linku. Rekonštrukciu robili výlučne oni, t.z. že ona, jej partner Miroslav Mihalov a žalovaný 3. V máji 2010 začali búrať prístavbu, potom začali robiť základy, vymurovalo sa, v auguste 2010 boli vytiahnuté múry. Jediným majstrom, čo tam bol murár, a ten bral 3 x 20.-EUR. Všetko muroval jej syn sám. Strechu robili známi žalobkyne na dohodu, pretože tvrdili, že majú známych, ktorí to dokážu urobiť a že je to výhodné a bez dokladov. Náklady na strechu a celú prístavbu hradila ona i žalovaný 3 zo svojich peňazí. Žalovaný 3 dal 5.000.-EUR a ona dala 9.000.-EUR.
5. Žalovaný v 3.rade vypovedal, že po návrate z Anglicka poberal podporu 6-mesiacov vo výške 300-450.-EUR, za obdobie od septembra 2009 do februára 2010. Potom čo sa začala rekonštrukcia rodinného domu. Dohodol sa s matkou tak, že nebude nikde pracovať, že bude dennodenne sa venovať rekonštrukcii a budovaniu prístavby. Nie je pravdou, že nepracoval nikde. Pracoval na pumpe na dohodu, bolo to u rodiny žalobkyne, kde pracoval od konca roku 2011 do začiatku roka 2012, pričom zarábal 400.- EUR na ruku. Od konca roku 2012 pracoval v agentúre BSH kde zarábal cca.350-400.-EUR mesačne. Tam pracoval do začiatku roku 2013, teda dovtedy, keď sa dozvedel dôvod rozchodu so žalobkyňou. Nie je pravdou, že žalobkyňa výživné zaňho platila.
6. Z výpovede Q.j, starej matky žalobkyne vyplynulo, matka žalobkyne v máji, alebo v júni požičala žalobkyni 13.500.-EUR. Tieto peniaze dala dcére, teda žalobkyni. V auguste 2010 mala žalobkyňa narodeniny. Povedala jej, že jej kúpi nejaký darček, ale tak, že nemá peniaze, že to bude splácať. Žalobkyňa si vybrala chladničku. Darček mohol byť maximálne do 500.-EUR. Pamätá si, že chladnička stála 560.-EUR.
7. Svedkyňa Y. vypovedala, že žalobkyňu pozná, pretože asi pred 20-timi rokmi boli susedmi. Vie, že približne od roku 2010 došli za ňou žalobkyňa, jej rodičia a žiadali ju, aby zistila podmienky na poskytnutie hypotekárneho úveru. Tvrdili, že žalobkyňa chce stavať rodinný dom, a chcú si vziať hypotekárny úver. Bolo potrebné založiť nehnuteľnosť a rodičia žalobkyne založili svoj byt. Tiež si pamätá, že v roku 2010 potom za ňou zašli jej rodičia a tvrdili, že chcú, aby úver bol predisponovaný na účet žalobkyne. Vie, že k tomu došlo.
8. Podľa svedka M.alobkyňa ho zavolala, aby robil ústredné kúrenie a časť plynovodu, pretože je kúrenár a plynár. Na dome robil rozvody ústredného kúrenia, zavesenie radiátorov, zavesenie kotla, dopojenie kotla, plynovod ktorý bol ťahaný zo starej časti rodinného domu, sporáku a doplnenie plynovodu ku kotlu. Bola robená aj tlaková skúška rozvodu kúrenia. Po kamarátsky sa dohodli na 500.-EUR, ale skutočná hodnota prác bola 2.-2.500.-EUR. Obdobne vypovedal i svedok M. o tom, že pre žalobkyňu robil strechu, peniaze 2x1.000.-EUR mu vyplácala žalobkyňa, či svedok Z., o tom, že v lete 2010 robil základovú platňu a muroval múry na prístavbe pre žalobkyňu a tá mu vyplatila okolo 300.-EUR.
9. Svedkyňa T. vypovedala, že z rozprávania žalobkyne vie, že s M. stavali rodinný dom. Pre potreby výstavby si vzali jej rodičia pôžičku 13.500.-EUR. Túto dali potom žalobkyni, ktorá ju zasa splácala zo svojich peňazí. Pamätá si na to, vie to od žalobkyne, že M. po rozchode žiadal žalobkyňu o peniaze, pretože ich nemal, a tá mu poskytla 800.-EUR na 2 alebo 3 razy. Tiež od žalobkyne vie, že M.o jej tvrdil, že si vybavuje úver 20.000.-EUR, ale tento vraj nedostal.
10. Zo svedeckej výpovede Q.atky žalobkyne vyplynulo, že v máji 2010 začala dcéra i žalovaný v 3.rade stavať rodinný dom. Keď im došli peniaze asi mesiac a pol chodili za nimi, či by im nemohli poskytnúť peniaze. Ona s manželom to urobili tak, že išli do Prima banky, tam vybavili úver 13.500.-EUR a dňa 19.8.2010 dcére na účet dali 13.300.-EUR. Úver spláca prevažne dcéra. Ona s manželom sa podieľala na splátkach 300-400.-EUR. Po rozchode, bolo to vo februári 2013 ju navštívil v škole kde pracuje M.. Ten tam prišiel, povedal, že s dcérou sa chce vyrovnať, dá jej 20.000.-EUR plus peniaze, ktoré mu rozchode požičala, že to bude spolu 21.000.-EUR. Tvrdil, že si vraj vybavuje úver, presne jej to povedal tak, „že z peňazí, ktoré po rozvode mu požičala dcéra 500.-EUR a 300.-EUR, spolu 800.-EUR, vráti 1.000.-EUR, spolu 21.000.-EUR. Dcére kúpili kuchynskú linku, pamätá si, že stála 704.-EUR.
11. Z výpisu účtu Dexie banky Slovensko je zrejmé, že na účet žalobkyne dňa 18.8.2010 došla suma 13.300.-EUR od Anny Ochraňovej. 19.8.2010 bol uskutočnený výber 3.306.-EUR, 29.9.2010 5.000.- EUR a 4.11.2010 4.995.-EUR.
12. Podľa ust. § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka /OZ/, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
13. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov/2/.
14. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
15. Podľa § 107 ods.1,2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
16. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo /2/.
17. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa § 115 OZ, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
19. Žalobkyňa v žalobe uplatnila viacero kumulatívnych nárokov vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia - plnenia výživného za žalovaného 648.-EUR, plnenia splácania úveru 1.020.-EUR, investícií do cudzej nehnuteľnosti 13.300.-EUR a 2.100.-EUR, kuchynskej linky 704,40 EUR, vyživovacích nákladov poskytovaných žalovanému v 3.rade za 28-mesiacov 3.520.-EUR a vlastníckych práv chladničky 653,70 EUR a obývacej steny 436.-EUR. Preto i preukazovanie ich dôvodnosti muselo byť posudzované osobitne.
20. Nespornými skutočnosťami v konaní boli tie, že žalobkyňa kupovala kuchynskú linku, avšak nie v požadovanej hodnote, ale v hodnote kúpnej ceny 394,62 EUR a chladničku v kúpnej cene 499.-EUR. Skutočné hodnoty týchto vecí v čase zaobstarania vyplynuli i z predložených pokladničných dokladov. Žalovaný 3 nárok na náhradu ich nadobúdacej hodnoty viackrát uznal ako vlastníctvo žalobkyne. Doklady o kúpe odrážajú skutočnú trhovú hodnotu týchto hnuteľných vecí a navyšovanie hodnoty zaobstarania úverovými splátkami neprichádza do úvahy. Nespornou sa stala i hodnota obývacej steny
- 436.-EUR.
21. Žalovaný 3 popieral platby výživného na jeho dieťa v sume 27.-EUR mesačne po dobu 24 - mesiacov v sume 648.-EUR vykonávané z peňazí žalobkyne. Rovnako popieral i úverové splátky 85.-EUR mesačne vykonávané žalobkyňou z jej peňazí za žalovaného 3. Okrem svojej výpovede žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by plnenia výživného za žalovaného 3 preukázali. I keď z potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce vyplynulo, že žalovaný 3 v čase 9/2009
- 2/2010 nebol poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, neznamená to, že nemohol 27.- EUR výživné platiť zo svojich peňazí. Jeho obrana bola založená na tvrdení, že počas pobytu v Anglicku posielal žalovanej 1 ako svojej matke peniaze na úhradu výživného. Opačná situácia nastala ohľadne tvrdeného splácania úveru 85.-EUR mesačnými splátkami za žalovaného. Žalobkyňa okrem svojej výpovede predložila i jeden doklad o vklade v hotovosti na účet žalovaného 3 v Tatrabanke, vykonaný dňa 19.1.2011 v Michalovciach. Na základe dôkazného návrhu žalobkyne Tatrabanka a.s. súdu oznámila, že žalobkyňa takýmto spôsobom vložila na účet žalovaného v 3.rade 11x85.- EURv dňoch 11.5.2010, 15.6.2010,15.7.2010,16.8.2010,16.9.2010,15.11.2010, 15.11.2010,19.1.2011, 15.3.2011, 26.4.2011, 25.8.2011, 26.9.2011. Po vznesenej námietke premlčania súd z týchto platieb zohľadniť len tie, ktoré boli vykonané v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe od 31.7.2011 do 31.7.2013 t.j. 25.8.2011 a 26.9.2011, 2x85.-EUR. Žalobkyňa v čase vykonávania platieb musela vedieť, že ich vkladá na účet žalovaného 3, plní za neho vyživovaciu povinnosť a ten sa na jej účet obohacuje, v zmysle § 454 OZ.
22. Investície vykonané do prístavby rodinného domu I.lo posúdené ako investícia do cudzej nehnuteľnosti. Žalobkyňa požadovala priznať celkovo 15.600.-EUR, z toho 13.300.-EUR z peňazí poskytnutých rodičmi a 2.100.-EUR z peňazí starej mamy. Preinvestovanie 13.300.-EUR vyplynulo nielen z výpovede žalobkyne, svedkyne U. - matky žalobkyne, ale i z výpisu z účtu žalobkyne, z ktorého je nepochybné, že po získaní úveru 13.300.-EUR, túto sumu žalobkyni na účet poslala jej matka. Následne z tohto účtu boli vykonávané výbery, za ktoré sa nakúpil stavebný materiál. Ten bol navyše preukázaný predloženými pokladničnými dokladmi. I svedkyňa Y. čase poskytovania úveru zamestnankyňa Prima banky potvrdila, že rodičia žalobkyne úver vybavovali a po vybavení úveru vzniesli požiadavku, aby suma úveru bola predisponovaná na účet žalobkyne. Vykonávanie plynárenských, kúrenárskych,
betonárskych, murárskych i klampiarenskych prác platených žalobkyňou vyplynuli i zo svedeckých výpovedí M. M. a Z. C.. Znalecký posudok znalca Ing. Kanóca určil hodnotu investícií do prístavby rodinného domu I. v stave nehnuteľnosti do 31.12.2012 vo výške 19.900.-EUR. Závery znaleckého posudku preukazujú, že výška vložených investícií žalobkyňou do nehnuteľností túto nehnuteľnosť zhodnotila a zhodnotenie nebolo nižšie ako tvrdenia o vykonaných investíciách. Tieto dôkazy popierajú tvrdené skutočnosti žalovanej v 1.rade, že ona z vlastných peňazí prístavbu realizovala.
23. Kým sumou 13.300.-EUR žalobkyňa reálne disponovala, a tie i preinvestovala, suma 2.100.-EUR preukázaná nebola. Jediný dôkaz „o požičaní“ peňazí predstavoval výsluch žalobkyne. Svedkyňa J., ktorá mala peniaze požičať, sa však vo svojej výpovedi o takejto pôžičke nezmieňovala. Jej výpoveď sa týkala skutočností o zakúpenej a odovzdanej chladničke žalobkyni ako dar, ako aj o výpožičke práčky, dosák a stavebných nástrojov, ktoré však nie sú predmetom konania.
24. Ako bolo uvedené, náklady na kuchynskú linku boli zohľadnené vo výške dokladov o kúpe 394,62 EUR. Kuchynská linka nie je hnuteľnou vecou, ale súčasťou nehnuteľnosti. To je zrejmé i z tvrdení žalovaného 3, ktorý sám požaduje, aby kuchynská linka zostala na svojom mieste v dome, lebo bola kupovaná na mieru a je zabudovaná.
25. To, že obývacia stena stála 436.-EUR, bolo medzi stranami nesporné, /viď. žaloba s týmto údajom a súhlasný prejav na pojednávaní konanom dňa 31.1.2017/. Spornou skutočnosťou bolo to, z akých peňazí bola obývacia stena zakúpená. Žalobkyňa tvrdila, že to bolo výlučne z jej peňazí, žalovaný, že zo spoločných peňazí. Výlučné vlastníctvo žalobkyne prípadne tretej osoby preukázané nebolo. Preto súd bol nútený zohľadniť rovnaký 1/2 podiel žalobkyne a žalovaného 3 na tejto hnuteľnej veci v zmysle § 137 ods.2 OZ. Sám žalovaný uznal a súhlasil s vyplatením 218.-EUR ako polovice z celkovej hodnoty tejto veci, preto ho súd k tejto povinnosti i zaviazal.
26. Žalobkyňa okrem svojej výpovede o pôžičke poskytovanej žalovanému v 3.rade 800.-EUR v januári 2010 navrhla vypočuť i svedkyňu T.. Tá však len z rozprávania žalobkyne mala vedomosť o požičaní tejto sumy vyplácanej údajne po častiach. Svedkyňa U., matka žalobkyne vypovedala o stretnutí so žalovaným 3 v škole, na ktorom jej tvrdil, že peniaze vo výške 21.000.-EUR žalobkyni vráti, lebo si vybaví úver a sumu 800.-EUR vyplácanú 500 a 300.-EUR žalobkyňou vráti celkovo 1.000.-EUR. Z e- mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným 3 zo dňa 23.1.2013 vyplýva, že žalovaný 3 pýta od žalobkyne peniaze, pretože „si potrebuje kúpiť veci, aby mohol ísť normálne do práce“ a že z prvej výplaty peniaze vráti. Nie je však zrejmá žiadaná suma, ani súhlasný prejav žalobkyne. Kým v prípade svedkyne Hlavatej sa jedná o nepriamy dôkaz, v prípade svedkyne Ochraňovej o blízkeho príbuzného, čo k „uneseniu dôkazného bremena“ nestačí.
27. Niet pochybností o tom, že žalobkyňa a žalovaný 3 žili v partnerskom zväzku na spôsob druh a družka, od januára 2010 do decembra 2012, za ktoré žalobkyňa požaduje náhradu. Najskôr obývali izbu v rodinnom dome I., neskôr od augusta 2011 do decembra 2012 bývali v prístavbe tejto nehnuteľnosti. Od januára 2010 do decembra 2012 teda obaja tvorili spoločnú domácnosť. Ich úmysel žiť v trvalej spoločnej domácnosti je nepopierateľný. To bol i dôvod vykonávanej prístavby rodinného domu v I. Podľa ustálenej judikatúry, spoločnou domácnosťou treba rozumieť skutočné spolužitie v spoločenstve osôb, ktoré prispievajú na úhrady spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia v spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či ž ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a podobne /R 34/1960/. Spolužitie sa teda právom považuje za trvalé, ak sú objektívne zistené okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvalé, nielen na prechodnú dobu /R34/1982/. Ak teda neoddeliteľnou súčasťou obsahu pojmu spoločná domácnosť je spoločné uhrádzanie potrieb, nemusí sa jednať o uhrádzanie v rovnakej miere a len finančných záležitostí, ale i výkonov /prác/. Občiansky zákonník ani zákon o rodine nepredpokladajú v prípade takéhoto spoločenstva zákonnú vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa paušálne požaduje za každý mesiac spolužitia po dobu 22 mesiacov 160.-EUR mesačne. Nekonkretizuje, aké konkrétne výdavky v tomto období za žalovaného vynaložila len všeobecným spôsobom udáva, že to boli prostriedky na domácnosť, drogériu a podobne. Súd je teda toho názoru, že vedenie spoločnej domácnosti a priori vylučuje požadovanie takýchto spoločných nákladov od osoby, s ktorou spoločná domácnosť vedená bola, a že žalovaná požadované nároky nepreukázala.
28. Nároky žalobkyne týkajúce sa investícií do cudzej veci 13.300.-EUR, 2.100.-EUR a 394,62 EUR sú plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods.2 OZ. Žalobkyňa peniaze investovala v domnení, že dom patrí žalovanému 3. Zmluvný vzťah so žalovanou 1 ako výlučnou vlastníčkou domu neexistoval, ten nebol založený ani len konkludentne. Nároky plnenia výživného s plátok úveru boli posudzované podľa § 454 OZ a suma 800.-EUR ako nárok na vrátenie peňažnej pôžičky podľa § 657 OZ.
29. Vzhľadom k tomu, že základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k jeho zmierlivému vyriešeniu /čl.7 ods.2 CSP/, súd v zmysle tohto základného princípu posudzoval uznávací prejav žalovaného v 3.rade uhradiť žalobkyni hodnotu chladničky ako jej vlastníctva a polovica obývacej steny ako je 1/2 spoluvlastníctva. V tejto veci súd uprednostnil záujem na predchádzaní ďalšieho sporu o vydanie veci /chladničky/ a zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľnej veci / obývacie steny/, ktoré sa procesne v takýchto prípadoch v zmysle § 126 ods.1 OZ a § 142 ods.1 OZ bežne praktizujú a zaviazal žalovaného k zaplateniu hodnoty týchto vecí.
30. Pokiaľ žalovaná v 1.rade namietala premlčanie práva na investície do nehnuteľnosti s.č.10, k.ú. I., súd udáva, že v takomto prípade je potrebné za začiatok plynutia premlčacej doby posudzovať deň zvýšenia hodnoty investícií do nehnuteľnosti / rozsudok NS ČR z 21.1.2003,sp.zn. 25 Cdo/355/2001/. Ak z výpovede žalobkyne i žalovanej v 1.rade vyplynulo, že až v septembri 2011 bolo možné nehnuteľnosť obývať, a v decembri 2012 boli investície do tejto nehnuteľnosti vykonané tak, že bola prístavba v podstate ukončená, súd má za to, že najskôr od septembra 2011 možno počítať plynutie 3-ročnej premlčacej doby. Súd v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby však poukazuje na to, že žalobkyňa ani ku dňu podania žaloby nevedela, že sa obohatila len výlučne na úkor žalovanej v 1.rade. Do konca roku 2012 sa domnievala, že rodinný dom patrí žalovanému 3 a v podanej žalobe vychádzala z listu vlastníctva, ktorý však len dokumentoval spoluvlastníctvo žalovaných v 1.2. rade k pozemkom /nie však k rodinnému domu/. Z listu vlastníctva 327, k.ú. Hažín ktorý je pripojený v znaleckom posudku znalca Kanóca je zrejmé, že výlučnou vlastníčkou tohto rodinného domu je žalovaná 1, a to už od roku 2001. Len tá je pasívne legitimovaná ohľadne nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia z titulu vykonaných investícií do jej rodinného domu. Objektívna 3-ročná i subjektívna 2-ročná premlčacia doba zo strany žalobkyne ku dňu podania žaloby 31.7.2013 teda dodržaná bola. Žalovaný 2 je pasívne legitimovaný ohľadne hnuteľných vecí, ktoré užíva t.z. chladničky a polovice obývacej steny. Žalované v 2.4.rade pasívne legitimované v tomto konaní nie sú. Nebolo totiž zistené, aby sa na úkor žalobkyne obohatili. Preto nároky voči ním boli v celom rozsahu zamietnuté. Rovnako súd zamietol žalobu voči žalobkyni v 1.rade nad rámec prisúdenej sumy, to isté vo vzťahu k žalovanému v 3.rade. Žalobkyni patrí v zmysle § 3 ods.1 Nar.vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov 5,25% ročný úrok z omeškania od 7.11.2013 do zaplatenia a voči žalovanému v 3.rade od 9.11.2013 do zaplatenia. Nebolo preukázané, že nároky na zaplatenie boli požadované od týchto žalovaných pred týmito dátumami. Preto súd vychádzal z údajov o doručení žaloby žalovaným 1.3. Žalovaná 1 sa teda dňom 5.11.2013 a žalovaný 3 7.11.2013 dozvedeli aké nároky od nich žalobkyňa požaduje. Nasledujúci deň po doručení mali žalobkyni plniť a ďalší deň sa so svojím plnením dostali do omeškania /§ 563 OZ/. Preto i úrok z omeškania vo výške 0,25% za obdobie od 1.1.2013 do 6.11.2013 vo vzťahu k žalovanej 1 a za obdobie od 1.1.2013 do 8.11.2013 vo vzťahu k žalovanému 3, bola žaloba zamietnutá.
31. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods.1,2 CSP. Vo vzťahu k žalovanej 1 mala žalobkyňa úspech 59% a zároveň 41% neúspech /pomer 23.181.-EUR:13.694.-EUR/. Má tak právo na náhradu 18% vynaložených trov konania /59-41/. Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému 3 mala len 4% úspech, a zároveň 96% neúspech /pomer 23.181.-EUR:887.-EUR/. Žalovaný 3 má preto nárok na náhradu 92% vynaložených trov /96-4/. Voči žalovaným 2,4 mala žalobkyňa v celom predmete konania neúspech. Preto je povinná zaplatiť im 100% vynaložených trov konania.
32. O trovách štátu vzniknutých do účinnosti CSP bolo rozhodnuté v zmysle čl.4ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1, § 258 ods.1 CSP. Jedná sa o svedočné 32,30 EUR vyplatené zo štátnych prostriedkov Štefanovi Kurucovi. Keďže tento svedok vypovedal o prácach na prístavbe, z celkovej výšky svedočného
má podľa pomeru úspechu vo vzťahu žalobkyňa - žalovaná 1 /59%:41%/ zaplatiť žalobkyňa 13,24 EUR a žalovaná 1 19,06 EUR.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Michalovce v dvoch vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 127 CSP / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak strana konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.