Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/132/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. G. a Q. obidvaja narodení X.X.XXXX a Q. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach detí rodičov matky E. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. Z. č. XX a otca B. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. č. XXX v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 115/2016 z 22.2.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zverení maloletej Q. C. do starostlivosti otca, výživnom na maloleté deti G., Q. a Q. C. a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti Q. C. nar. XX.X.XXXX, maloletého G. C. nar. X.X.XXXX a maloletého Q. C. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matku zaviazal prispievať na každé jedno z maloletých detí výživným vo výške 70 Eur mesačne, ktoré má povinnosť platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred otcovi maloletých detí. Styk matky s maloletými deťmi upravil bez obmedzenia. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výrokom rozsudku o zverení maloletej Q. C. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca a určení výživného na všetky tri maloleté deti podala v zákonnej lehote odvolanie matka.

Proti výrokom o zverení maloletých detí Q. a G. C. a úprave styku odvolanie podané nebolo, preto nebolo ani predmetom odvolacieho konania a tieto výroky nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

Matka v odvolaní uviedla, že maloletá Q. C. nie je biologickou dcérou B. C. nar. XX.X.XXXX, aj keď v rodnom liste je ako biologický otec uvedený. Z uvedeného dôvodu preto 6.3.2007 podala na Okresnom súde Michalovce žalobu o zapretie otcovstva B. C. k maloletej Q. C.. Zdôraznila, že od rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej predovšetkým v tom, že maloletá Q. je reálne v jej osobnej starostlivosti, resp. v starostlivosti jej rodičov. Uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol len na základe záznamu spísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dňa 6.2.2017, kde došlo k dohode medzi ňou a otcom detí s tým, že maloleté deti budú zverené do jeho výchovy a ona bude prispievať výživným 70 Eur na každé dieťa, ktorý však podpísala pod nátlakom otca. Zdôraznila, že manžel je ako otec zapísaný v rodnom liste maloletej, ale nemá k dieťaťu citový vzťah, minimálne dva mesiace po narodení sa mal. Q. nechcel ani dotýkať s tvrdením, že nie je jeho. Poukázala na to, že o maloletú sa od jej narodenia starali jej rodičia, u ktorých je aj v súčasnej dobe. K otcovi nemá vytvorený vzťah, otca vôbec nespomína a preto nie je v záujme tohto maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti otca. Odvolanie matky smerovalo aj proti výrokom o určenie výživného vo výške

70 Eur na každé z maloletých detí. Uviedla, že k tomuto rozhodnutiu dospel súd len na základe listinného dôkazu, a to úradného záznamu, ktorý bol spísaný 6.3.2017 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, pričom matka tento záznam podpísala v domnienke, že ide o výživné na všetky tri maloleté deti. Zdôraznila, že mala v úmysle odísť do zahraničia pracovať, čo by jej umožňovalo prispievať na výživu detí, avšak tento úmysel nebol zrealizovaný, preto je naďalej na materskej dovolenke a z rodičovského príspevku nie je schopná platiť takto určené výživné. So zverením maloletých detí Q. a G. do osobnej starostlivosti otca vyjadrila súhlas s tým, že obidve maloleté deti žijú s otcom a jeho priateľkou v spoločnej domácnosti, sú tam už zvyknuté, vytvorili si dobrý citový vzťah aj k priateľke otca a k jej maloletým deťom, preto voči tomuto výroku nemá žiadne výhrady. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, zveril maloletú Q. do jej osobnej starostlivosti a určil primerané výživné vzhľadom k jej reálnym majetkovým a zárobkovým schopnostiam.

3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný. Zdôraznil, že matka podpisovala úradný záznam na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach s plným vedomím a zodpovednosťou, nebola pod nátlakom a bola si dostatočne vedomá, o aké rozhodnutie ide, komu budú deti zverené do osobnej starostlivosti a aké výživné bude určené. Uviedol, že aj v prípade, ak by nebol biologickým otcom maloletej Q., má k nej vytvorený citový vzťah, stará sa o ňu v prevažnej miere viac ako matka a preto zotrváva na tom, aby bola aj maloletá Q. zverená do jeho osobnej starostlivosti.

4. Otec maloletých detí návrhom z 28.3.2017 podaným na Okresný súd Michalovce žiadal o vydanie neodkladného opatrenia vo veci zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, a to maloletej Q. C. nar. XX.X.XXXX. Predmetný návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol rozhodnutím Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 115/2016-48 z 28.3.2017 zamietnutý.

5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že otec maloletých detí vzhľadom na svoje pracovné vyťaženie nezabezpečuje osobnú starostlivosť maloletým deťom v plnom rozsahu, ako osoba, ktorej boli deti zverené do starostlivosti, ale v prevažnej miere túto osobnú starostlivosť zabezpečuje jeho terajšia družka. Táto je pre maloletú Q. cudzou osobou, ktorú nepozná a nemá k nej vytvorený osobný vzťah. V domácnosti otca sú štyri deti, a to dve deti C. a dve deti družky otca, ktoré si vzhľadom na nízky vek vyžadujú zvýšenú starostlivosť. Príchod maloletej Q. do domácnosti otca a jeho družky môže byť rizikovým faktorom pri dlhodobej záťaži, ktorú znáša družka otca, navyše vzťah otca so súčasnou družkou má krátkodobý charakter. Maloletá Q. je v útlom detskom veku a potrebuje svoj pokoj a vytvorený priestor na spánok. Tieto podmienky má zabezpečené v domácnosti starých rodičov zo strany matky, kde je jej zabezpečovaná plnohodnotná starostlivosť. Q. vníma ako blízke osoby starých rodičov a prastarého otca zo strany matky. Vzhľadom na uvedené vyňatie dieťaťa z rodinného prostredia starých rodičov by bolo pre maloletú Q. stresovou záťažou vzhľadom na už vytvorené citové vzťahy maloletej v rodine starých rodičov. Súčasne je žiaduce prihliadnuť aj na fakt, že matka maloletej Q. podala na Okresnom súde návrh na zapretie otcovstva. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby v súčasnej dobe nemenilo svoje rodinné prostredie.

6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa ust. § 391 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

8. Podľa ust. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenie a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie nevyhnutné dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

9. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali nové skutočnosti priamo súvisiace s rozhodnutím o výchove maloletej Q. C. a o určení výživného, ktoré môžu mať za následok iné rozhodnutie vo veci, preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nepochybne závažnou skutočnosťou, ktorá v čase posledného rozhodnutia nebola známa je tvrdenie matky, že biologickým otcom maloletej nie je manžel matky, na základe čoho podala na príslušnom súde žalobu o zapretie otcovstva. Zmena pomerov od posledného rozhodnutia nepochybne nastala aj vyjadrením matky o nedostatočnom pochopení a oboznámení sa so zápisom spísaným na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde vyjadrila súhlas so zverením všetkých troch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a určením výživného vo výške 70 Eur na každé dieťa. Odhliadnuc od jej tvrdenia, že k podpisu tohto úradného záznamu došlo na nátlak otca maloletých detí je nesporné, že maloletá Alexia sa od narodenia nepretržite nachádza v starostlivosti starých rodičov so strany matky a otec maloletých detí reálne zabezpečuje starostlivosť len o maloletých synov účastníkov. Preto odvolací súd dospel na základe uvedeného k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu nastali nové skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie a ani nemohli byť, pretože konajúci súd rozhodol na základe zápisu vykonaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, ktorý obidvaja účastníci podpísali, preto súd dôvodne predpokladal, že obidvaja rodičia dostatočne pochopili obsah a dosah všetkých právnych následkoch uzatvorenej dohody. Po rozhodnutí súdu matka uviedla také závažné okolnosti, ktoré sú nepochybne dôvodom na doplnenie dokazovania, a to tak z hľadiska zverenia maloletej Alexie do výchovy jednému z rodičov, ako aj určenia výživného v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine. Na základe uvedeného, keďže nastali také skutočnosti, ktoré sú určujúce pre rozhodnutie vo veci samej, nemohol odvolací súd sám vo veci rozhodnúť, pretože by tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom, preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu dôsledne vypočuť účastníkov konania, oboznámiť sa so šetrením kolízneho opatrovníka týkajúce sa maloletej Q. z hľadiska zverenia do výchovy a dôsledne sa zaoberať majetkovými a finančnými pomermi u matky maloletých detí, ako aj ich odôvodnenými potrebami a na základe zisteného skutkového stavu opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodní podľa ust. § 220 ods. 2 tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .