Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom Slovenská 87, 080 01 Prešov, dieťa rodičov: matky S.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. 7, XXX XX K., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, a otca F.. O. G., K.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX K., právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO: 35 550 201, v konaní o zmenu výchovy, o odvolaniach matky a otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24P/43/2015

- 522 zo dňa 23.3.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., III., V., VI., VII.

Mení rozsudok vo výroku IV. o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné pre maloletú M. G., nar. X.XX.XXXX vo výške 11.045,98 eura povoľuje súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 500,- eur, splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.

Mení rozsudok vo výrokoch VIII. až XII.. o úprave styku otca s maloletou M. G. nar. X.XX.XXXX takto Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou M. G., nar. X.XX.XXXX

- každý nepárny rok počas švédskych jarných prázdnin (8. týždeň v roku)

- každý párny rok počas švédskych veľkonočných prázdnin (15. týždeň v roku)

- každý rok počas švédskych letných prázdnin v období od 16. júna do 15. júla

- každý párny rok počas švédskych jesenných prázdnin (44. týždeň v roku)

- každý nepárny rok počas vianočných prázdnin od 23. decembra do 5. januára

Otec je oprávnený prevziať maloletú M. G., nar. X.XX.XXXX v bydlisku jej matky v prvý deň obdobia určeného na styk s ňou o 8:00 hod., matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Otec je povinný maloletú M. G., nar. X.XX.XXXX odovzdať matke v bydlisku otca v posledný deň obdobia určeného na styk s maloletou o 19:00 hod.

Otec je povinný nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania vo výške 77,36 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, takto:

„I. Udeľuje súhlas matke namiesto otca k vycestovaniu mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX s matkou do I.. II. Návrh otca na zverenie mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca zamieta. III. Mení výšku výživného naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 7C/83/2015 - 30 zo dňa 23.01.2006 vo vzťahu k mal. M. G. tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 15.000 Sk (497,91 Eur) mesačne na sumu X.XXX,XX Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.06.2015, opakovane do budúcna. IV. Dlžné výživné za obdobie od 01.06.2015 do 28.02.2017 pre mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX vo výške 10.543,89 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 500,00 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. V. Otcovi ukladá povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX vo výške 500,00 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je otec povinný zasielať na osobitný účet maloletého dieťaťa, vždy do 15.-teho dňa toho-ktorého mesiaca. VI. Matke dieťaťa sa ukladá, aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku, založila osobitný účet na meno mal. M. G. a účet vinkulovala v prospech súhlasu Okresného súdu Prešov s jeho nakladaním a otcovi dieťaťa číslo tohto účtu oznámila v lehote 5 dní od jeho založenia. VII. Návrh otca na určenie spätného výživného matkou otcovi za obdobie od 01.04.2015 do 30.05.2015 zamieta. VIII. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX:

- každý rok počas švédskych jarných prázdnin (8. týždeň v roku),

- každý párny rok počas švédskych veľkonočných prázdnin (15. týždeň v roku),

- každý rok počas letných prázdnin v období od 01.07. do 12.08.,

- každý rok počas švédskych jesenných prázdnin (44. týždeň v roku),

- každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. do 05.01.

IX. Styk otca s maloletou nad rámec stanovených termínov sa ponecháva na dohode rodičov.

X. Otec je povinný si maloleté dieťa prevziať v bydlisku matky v deň predchádzajúci začatiu príslušných prázdnin o 19.00 hod. a odovzdať ju matke v bydlisku otca v deň predchádzajúci skončeniu príslušných prázdnin o 19.00 hod., ak sa rodičia nedohodnú inak. XI. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. XII. Otec je povinný uhradiť všetky náklady spojené s cestovaním maloletej. XIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. XIV. Otec je povinný nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania vo výške 77,36 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka - matka mal. detí sa návrhom doručeným súdu dňa 12.02.2015 domáhala udelenia súhlasu na vycestovanie mal. M. G. od XX.XX.XXXX do zahraničia s matkou. Zároveň navrhovala zveriť mal. M. v čase od 01.04.2015 do 28.05.2015 do starostlivosti jej sestry S.. L. N., nar. XX..XX.XXXX, od 29.05.2015 zveriť mal. M. do starostlivosti matky a upraviť stretávanie otca s mal. M.. Návrh odôvodnila tým, že o udelenie súhlasu na vycestovanie s mal. M. do I. žiada z dôvodu neúspešného pokusu o mimosúdnu dohodu s otcom dieťaťa a z dôvodu jej pracovného pobytu vo I.. Po rozvode manželstva s otcom mal. detí boli deti zverené do jej starostlivosti a zároveň bolo upravené stretávanie s mal. I.. S.. M. vyjadrila želanie odísť s matkou do zahraničia spolu s jej priateľom H. F., s ktorým matka žije v spoločnej domácnosti od roku XXXX. Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/43/2015 súd zistil, že otec mal. detí navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti otca, zároveň navrhol určiť výživné zo strany matky v sume 200 Eur na každé dieťa a navrhoval upraviť stretávanie otca s mal. deťmi. V prípade, ak by sa matka odsťahovala do cudziny má za to, že v záujme oboch mal. detí je najlepšie zachovať doterajší faktický stav a preto navrhuje mal. deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na rozdielnu výšku príjmov, navrhol určiť počas trvania striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu každého z detí sumou 580 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú nezhodu v otázke vysťahovania sa maloletej z územia Slovenskej republiky do I.. Výchovu maloletej M. doposiaľ osobne zabezpečovala matka, pričom podporuje vplyv otca na výchovu dieťaťa, je nápomocná v kontaktoch. Bolo preukázané, že je schopná rešpektovať a zachovať rodinné väzby dcéry s otcom. Súd posudzoval fyzické, emocionálne vzdelávacie ako aj ďalšie potreby v aktuálnom čase a zároveň zvážil ďalší vývoj dieťaťa v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. S poukazom na postoj dieťaťa od začiatku konania bolo preukázané, že maloletá M. má

vytvorené vzťahy k obom rodičom, ale napriek tomu preferuje matku. Súd mal za to, že v súčasnosti je v najlepšom záujme maloletej M., aby bola ponechaná v starostlivosti matky, keďže bolo preukázané, že matka je schopná zabezpečiť jej vývoj, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne aj iné potreby vo I. a zároveň má vôľu zaistiť zachovanie a rozvoj jej identity a rodinných väzieb s otcom. Súd bol toho názoru, že obavy otca maloletej sú neopodstatnené a odopretie jeho súhlasu matke vycestovať spolu s maloletou M. do zahraničia je v rozpore so záujmami maloletej M.. S. M. sa na pobyt v zahraničí teší, je psychicky nastavená na život vo I., inú možnosť si nepripúšťa. Súd poukázal na výsledky odborného posúdenia znalkyne, z ktorých vyplynulo, že subjektívna preferencia mal. M. vo vzťahu k miestu jej bydliska už má vzhľadom na jej vek určitú výpovednú hodnotu a je potrebné ju zohľadniť. V konaní mal súd za preukázané, že mal. M. má vo I. zabezpečené vyhovujúce bývanie, školskú dochádzku, ako aj zdravotnú starostlivosť a hoci vyrastala na Slovensku, vzhľadom na jazykovú zdatnosť dieťaťa neexistuje jazyková alebo kultúrna bariéra, ktorá by komplikovala jej pomery v prostredí I.. Súd vyhovel návrhu matky na udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletej M. do cudziny, kde v súčasnosti matka pracuje a žije aj s poukazom na znalecké dokazovanie a stanovisko kolízneho opatrovníka, nakoľko je zrejmé, že zmena prostredia (štúdium v cudzej krajine, v cudzom jazyku) neprispeje u maloletej M. k vývinovej stagnácii. Vo vzťahu k výživnému súd prvej inštancie uviedol, že podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. M. na sumu 1.000 Eur mesačne počnúc dňom 01.06.2015. Súd zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k významnej zmene pomerov na strane mal. M., ktorá v čase poslednej úpravy bola v predškolskom veku, v súčasnosti je v dospievajúcom veku, má XX rokov, a teda jej výdavky sa výrazne niekoľkonásobne zvýšili v súvislosti so štúdiom na základnej škole. Pokiaľ ide o pomery na strane matky vo I., matka od decembra XXXX pracuje na čiastočný úväzok na 85 % s príjmom 3.700 Eur v čistom.. Na dcéru vo I. dostáva prídavok, tzv. bambidrag, vo výške 110 Eur (1.050 SEK). Pokiaľ ide o pomery na strane otca súd konštatoval, že jeho príjem sa zvýšil oproti poslednej úprave. V priebehu konania vo svojej výpovedi otec deklaroval pravidelný mesačný príjem vo výške cca 20.000 Eur. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel súd k presvedčeniu, že výživné vo výške 1.000 Eur mesačne je primerané, berúc do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca. V zmysle § 63 ods. 3 Zák. o rodine súd dospel tiež k záveru, že majetkové pomery otca dovoľujú, aby prispieval na tvorbu úspor mal. M.. Preto súd určil čiastku 500 Eur mesačne, ktorú bude otec dieťaťa poukazovať na osobitný účet maloletej za účelom tvorby úspor. Návrh otca na určenie spätného výživného matkou otcovi za obdobie od 01.04.2015 do 30.05.2015 súd zamietol, nakoľko výpoveďami rodičov bolo preukázané, že výživné za mesiace apríl a máj 2015, počas ktorých bola M. v starostlivosti otca pred odchodom do I., a ktoré na M. za tieto mesiaca uhradil otec matke, matka otcovi vrátila. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, súd prvej inštancie mal za to, že za vzniknutého stavu veci je nevyhnutné, aby bol otcovi umožnený čo najširší styk s maloletou dcérou, predovšetkým počas školských prázdnin. Výnimočnosť predmetného prípadu videl vo vzdialenosti medzi bydliskom otca a matky, čomu je potrebné prispôsobiť počet a dĺžku styku. Vzhľadom na uvedené, v situácii kedy nie je objektívne možné, aby sa otec stýkal s maloletou tak intenzívne, ako by tomu bolo pri jej bydlisku na území Slovenska, vyvážil početnosť dĺžkou styku. Súd prihliadol pri rozhodovaní aj na finančnú situáciu otca, ktorá nie je taká zlá, aby si nemohol dovoliť niekoľkokrát do roka vycestovať a vidieť svoje dieťa aj v jeho teraz domovskom prostredí. Súd vzhľadom na skutočnosť, že matka sa o maloletú celodenne stará a vzhľadom na finančnú situáciu otca mal za to, že je vhodné uložiť otcovi povinnosť uhradiť všetky náklady spojené s cestovaním maloletej, pričom zároveň je potrebné pre záujem a bezpečnosť maloletej zabezpečiť, aby maloletá necestovala sama. K trovám štátu súd prvej inštancie uviedol, že vykonanie znaleckého dokazovania navrhol otec, matka, ani kolízny opatrovník s týmto nesúhlasili, zároveň nie je účelné, ani hospodárne, aby takto vzniknuté trovy konania hradil štát, preto rozhodol tak, že otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania vo výške 77,36 eura, ktoré boli znalkyni vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) Zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a z dôvodu podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok

(ďalej len „CMP“). Napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov považuje za arbitrárny, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. V celom konaní sa súd riadil vyjadreniami matky bez ich objektivizovania, bez náležitého zistenia skutočného stavu a bez vykonania náležitého dokazovania. Tvrdenia matky v konaní vo veci samej boli tendenčné a zavádzajúce. Matka účelovo menila výpovede podľa štádia konania za účelom priaznivejšieho výsledku v jej prospech. Adaptácia mal. M. na prostredie vo I. nebola v konaní preukázaná. Súd neposkytol ochranu právam mal. M.. Rozhodnutie súdu je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Je nespravodlivé požadovať od otca hradenie všetkých nákladov spojených s cestovaním mal. M. s prihliadnutím na fakt, že odchod mal. M. do I. je spôsobený výlučne konaním matky, ktorej odchod do I. bol motivovaný ekonomickými dôvodmi. Znalecký posudok vyhotovený znalkyňou S.. X. X. z X/XXXX je nedostatočný a nezodpovedá na podstatné skutočnosti, ktoré mali byť v konaní skúmané. S prihliadnutím na majetkové pomery matky má otec pochybnosť o pravdivosti skutočností tvrdených matkou, a to že bez zvýšenia výživného nedokáže zabezpečiť potreby pre mal. M.. Otec navrhol, aby po doplnení dokazovania a prejednaní veci odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a to tak, že zverí mal. M. G. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca alebo rozhodnutie prvostupňového súdu zruší a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie aj matka maloletej, a to proti výrokom III., IV., VIII. a X. Podľa názoru matky priznaná suma výživného je v príkrom rozpore s právami maloletej a zreteľne nereflektuje skutkový stav. Rozhodnutie považuje v tejto časti za nedostatočne odôvodnené. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zmení výšku výživného na mal. M. zo sumy 497,91 Eur na 1 500 Eur mesačne počnúc dňom 1.6.2015 do budúcna. V súlade s tým navrhla zmeniť aj výrok o dlžnom výživnom. Upravený styk je podľa matky príliš príkry voči nej, najmä voči deťom. Mal. M. by podľa takejto úpravy nemohla žiadne jarné ani jesenné prázdniny stráviť s matkou, a jej časťou rodiny alebo s kamarátmi vo I..

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 18.5.2017 odporučil potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny. Posúdenie výšky výživného a tvorbu úspor ponechal na rozhodnutí súdu. Kolízny opatrovník má za to, že súd prvej inštancie rozhodol v záujme maloletej.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 25.5.2017 rozporoval všetky tvrdenia matky uvedené v jej odvolaní doručenom súdu 26.04.2017, považuje ich za tendenčné a účelové.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 4.6.2017 uviedla, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie v otázke zverenia mal. M. do starostlivosti matky a povolenia vycestovať nemožno čokoľvek vytknúť. Uviedla, že otec môže návštevu dcéry spojiť s početnými rodinnými výletmi. Náklady na dcéru aj svoj príjem dostatočne preukázala.

7. Vo vyjadrení zo dňa 18.6.2017 matka nesúhlasila s tvrdeniami otca uvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 25.5.2017. Kolíznemu opatrovníkovi vytkla, že sa dištancoval od vyjadrenia k výške výživného a úspor.

8. Podaním zo dňa 26.6.2017 otec doplnil svoje odvolanie a vo vyjadrení zo dňa 26.6.2017 apeloval na odvolací súd, aby umožnil mal. M. vyrastať s jej súrodencami, v bezpečnom prostredí rodnej krajiny navštevovať školu, ktorá jej umožní plnohodnotne rozvíjať jej nadanie a schopnosti s kamarátmi, s ktorými si vzhľadom na svoju introvertnú povahu veľmi pomaly budovala vzťah. Ďalej apeloval na odvolací súd, aby ju nenechal izolovanú v pozícii nástroja na finančný prospech matky, aby zrušil súhlas súdu prvej inštancie s vycestovaním a aby zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti.

9. Vo vyjadrení zo dňa 7.7.2017 otec uviedol, že matka nezdokladovala svoje výdavky spojené s bývaním. Požiadavku matky o zvýšenie výživného považuje za účelovú, jeho povinnosťou nie je prispievať na životný štandard matky. Dĺžku letných prázdnin vo I. matka nezdokladovala. Poukázal na introvertnosť maloletej, ktorá je najpodstatnejšia pri jej integrácii v cudzom prostredí.

10. Matka vo vyjadrení zo dňa 14.7.2017 uviedla, že vyjadrenia otca neprinášajú nič nové. Sám otec priznal, že jeho príjem je 20 000 eur mesačne. Požiadala odvolací súd, aby starostlivo zvážil všetky prednesy a dôkazy a rozhodol v najlepšom záujme maloletej.

11. Vo vyjadrení zo dňa 7.8.2017 otec uviedol, že matka nezdokladovala výdavky spojené s bývaním. Za účelom zdokladovania príjmov a výdavkov matky navrhol vykonať ďalšie dokazovanie.

12. Matka vo vyjadrení zo dňa 4.8.2017 zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 25.10.2017 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie matky bolo dôvodné čiastočne a odvolanie otca dôvodným nebolo.

14. Podľa § 395 ods. 1, 2 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podstata odvolacích argumentov otca maloletej je totožná s jeho argumentmi, ktoré prezentoval v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

16. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

18. Starostlivosť o deti a ich výchova, ako vyplýva z čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je právom rodičov.

19. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self - executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96). Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)]. Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz proti Nemecku z 13.07.2000, sť.č. 25735/94 vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry, aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe,

zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch.

20. Je vecou súdu, aby pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa rozhodol o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom za situácie, keď sa matka maloletého dieťaťa presťahovala do zahraničia. Je to súd, ktorý musí zhodnotiť, či rozhodnutie o nahradení súhlasu s vycestovaním do zahraničia bude v záujme maloletého dieťaťa, a či v dôsledku toho nemôže dôjsť k zásahu do rodinného života dieťaťa a jeho vzťahu k druhému z rodičov, pričom kľúčom k posúdeniu toho, či vycestovanie do cudziny je v konkrétnom prípade vhodné, je zistenie toho, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Zásah do práva na rodinný život predstavuje závažný zásah do základných ľudských práv a preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa (Európsky súd pre ľudské práva vo veci Scozzari a Giunta v/ Taliansko z 13.07.2000 sť.č. 39221/98, č. 41963/98).

21. Vychádzajúc z uvedených noriem a názorov vyplývajúcich z citovaných rozhodnutí súdnych autorít, majúc súčasne na zreteli individuálny rozmer každej jednotlivo posudzovanej veci v kontexte so skutkovými okolnosťami, ktoré sú zrejmé z dôkazov a boli vykonané v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, je zrejmé, že v najlepšom záujme maloletej je to, že je zverená do osobnej starostlivosti matky a v jej záujme je súhlas s jej vycestovaním do I., za súčasnej úpravy styku zodpovedajúcej daným okolnostiam. Súd prvej inštancie, ako z dokazovania vyplýva, dôsledne posúdil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o tom, či je v najlepšom záujme maloletej, aby bola ponechaná v osobnej starostlivosti matky, a v nadväznosti na to aj predpoklady pre udelenie súhlasu s vycestovaním maloletej do cudziny. Vychádzal pritom z vykonaného dokazovania, osobitne zo znaleckého posudku, ako aj z vôle samotnej maloletej.

22. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa ustanovuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Na ten účel sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

23. Zo správy K.. F. P. (č.l. 49 spisu) vyplýva, že inteligenčná úroveň maloletej je v pásme mierneho nadpriemeru. Rovnako aj súdom ustanovená znalkyňa S.. X. X. (č.l. XXX spisu) vo svojom znaleckom posudku uviedla, že rozumová kapacita maloletej je v pásme ľahšieho nadpriemeru. Preto odvolací súd nevidí dôvod, prečo by vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletej, ktorá bola označená za mierne nadpriemernú, nemal venovať jej názoru náležitú pozornosť.

24. Názor maloletej bol zisťovaný kolíznym opatrovníkom, ako to vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.2.2015 (č.l.66 - 67 spisu). Súd vykonal výsluch maloletej na pojednávaní dňa 9.9.2015 (č.l. 186 spisu), kde maloletá opätovne vyjadrila vôľu zostať s matkou vo I.. Aj pri rozhovore s ustanovenou znalkyňou maloletá uviedla, že chce ostať u matky (č.l. 281 spisu).

25. Súd prvej inštancie správne názor maloletej vzal do úvahy a to po zhodnotení jej rozumovej vyspelosti a veku. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania bolo v procesnej rovine upravené v ust. § 100 ods. 3 OSP, aktuálne v ust. § 38 CMP. V konaní nebolo preukázané, nevyplýva to ani z posudku súdom ustanovenej znalkyne, že by maloletá nebola schopná s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Z výpovede maloletej je naopak možné konštatovať, že vedela posúdiť dosah svojho vyjadrenia.

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd správne venoval náležitú pozornosť názoru maloletej, ktorú vypočul. Z vyjadrení maloletej nepochybne vyplýva, že má záujem zostať vo I. v osobnej starostlivosti matky.

27. Pokiaľ ide o vzťah maloletej M. k obom rodičom, tento bol predmetom znaleckého dokazovania. Podľa znaleckého posudku je vzťah maloletej k matke pozitívny a citovo prioritný, na druhej strane vzťah k otcovi je tiež citovo pozitívny, avšak skôr sekundárny. Rovnako aj podľa záverov K.. F. P. je maloletá výrazne citovo naviazaná na mamu, vzťah s otcom označila K.. F. P. za pozitívny (č.l.49 spisu). Pri rozhovore so znalkyňou sa maloletá vyjadrila, že za otcom jej smutno nebolo, má pocit, že kontakt s ním má dosť častý. Bývanie u otca a jeho rodiny si nevie predstaviť (č.l. 281 a 282 spisu). Odvolací súd nijako nespochybňuje význam úlohy otca v živote dieťaťa, ani pozitívny vzťah maloletej M. k otcovi a naopak, ale na druhej strane je tu aj význam matky v živote dieťaťa a výrazná citová naviazanosť maloletej na matku. Ak by súd vyhovel návrhu otca a zveril mu maloletú M. do jeho osobnej starostlivosti, vo výraznej miere by sa obmedzil osobný kontakt maloletej s matkou, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že maloletá má bližší citový vzťah k matke. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania je odvolací súd toho názoru, že maloletá sa ľahšie vyrovná s odlúčením od otca, ako s odlúčením od matky. Znalkyňa odporučila zveriť maloletú matke, čo je v súlade nielen s jej želaním, citovou preferenciu vzťahu s ňou, ale je to vhodné aj vzhľadom na vek a pohlavie dieťaťa. V nadväznosti na uvedené znalkyňa nemala výhrady ani voči zmene bydliska. Tieto závery znalkyne nie je možné bagatelizovať. S takto prezentovaným názorom znalkyne sa stotožnil aj odvolací súd, majúc za to, že pokiaľ súd prvej inštancie udelil súhlas s vycestovaním a ponechal maloletú v osobnej starostlivosti matky, rozhodol správne.

28. Otec znalecký posudok považuje za nedostatočný, avšak okrem výhrad k trom otázkam, ktoré považuje za nezodpovedané (priateľstvá mal. M. so švédskymi rovesníkmi, psychický dopad na väzby mal. M. k otcovi a súrodencom a odlúčenie súrodencov), žiadne konkrétne dôvody jeho nesúhlasu so závermi znaleckého posudku neuviedol. V odpovedi na otázku č. 12 znalkyňa poukázala na odpoveď maloletej, že vo I. si našla veľa kamarátov, k otázke č. 13 „Popíšte, aký psychický dopad na emočné väzby mal. M. k otcovi a jej súrodencom má skutočnosť, že mal. M. mala v období od júna 2015 do februára 2016 kontakt s otcom len 9 dní “ znalkyňa nezistila žiadny negatívny dopad a rovnako dostatočne znalkyňa odpovedala aj na otázku č. 17 o vplyve odlúčenia súrodencov, kde znalkyňa uviedla, že väzba nie je tak tesná a nevyhnutná ako v útlejšom veku. Podľa názoru odvolacieho súdu znalecký posudok poskytuje dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci a ďalšie znalecké dokazovanie nie je potrebné.

29. Odvolaciemu súdu nedá nespomenúť nevhodný spôsob komunikácie zo strany otca vykazujúc znaky popudzovania maloletej proti matke, ktoré sú obsahom mailovej komunikácie medzi ním a maloletou (č.l.217 - 218 spisu), kde otec vo vzťahu k matke uvádza: „podplácať dieťa, aby bol rodič obľúbený, to vie každý....Mamka po neho (po I., brata maloletej pozn. odvolacieho súdu) a neukázala mu cestu. Ako budeš ty cestovať na Slovensko, tiež sama? ... Takže kvôli peniazom (matka) oddelila teba I.. Na internete som zistil, že H. (matkin partner, pozn. odvolacieho súdu) má obrovské dlhy. Kvôli tomu všetkému máš byť ty odtrhnutá od brata, otca a od ostatných. ... Mimochodom, v ten deň, keď sa zo I. vracal (I.), tak vo švédskom meste S., cez ktoré išiel vlakom, vybuchla bomba pri autobusovej stanici. ... A v ten istý deň v obchode IKEA pri I. jeden chlap zabil nožom matku so synom. ... Vo I. veľmi veľa vecí riadi štát a veľmi zasahuje aj do rodín. Keď sa im zdá dieťa čudné, vezmú ho rodičom a dajú do detského domova alebo cudzím ľuďom a už ho nevrátia naspäť. Stačí, že má dieťa na zuboch kazy alebo sa správa inak ako ostatné deti, alebo rodič ho dáva strážiť niekomu inému, alebo má neliečený

zdravotný problém (ako ty, keď ti mamka neliečila alergiu a musel som zasiahnuť ja) a prídu úradníci a priamo v škole vezmú dieťa a dajú ho na výchovu cudzím ľuďom. Musíš uznať M., že ty sa nesprávaš ako väčšina dievčat, takže úradníkom sa to môže zdať čudné. ...“ Vo vyjadrení zo dňa 25.2.2015 (č.l.81 spisu) otec uvádza, že mal. M. musí mať k dispozícii objektívne informácie, t.j. pozitíva aj negatíva života v cudzine. Podľa názoru odvolacieho súdu však takýto spôsob komunikácie s v tom čase XX - ročným dieťaťom v žiadnom prípade nie je sprostredkovaním objektívnych informácií o živote vo I., ale zastrašovaním. Za výchovu a zdravý vývin dieťaťa sú zodpovední obaja rodičia, takýto spôsob komunikácie otca s maloletou psychickému vývinu dieťaťa, ani jeho adaptácii na nové prostredie prospieť nemôže. V priebehu celého konania otec deklaroval svoj pozitívny vzťah k maloletej a to, že pre ňu chce len to najlepšie. Sama maloletá vyjadrila svoju vôľu zostať s matkou vo I., kde reálne funguje už dva roky, na nové prostredie si zvyká, naučila sa jazyk, nadviazala sociálne väzby. Za daného stavu by bolo pre ňu najlepšie, ak by otec prijal a rešpektoval to, že mal. M. sa rozhodla ostať vo I. a snažil sa dopomôcť jej k čo najľahšej a najúplnejšej integrácii do nového prostredia, namiesto toho, aby v nej vyvolával nepríjemné pocity.

30. V týchto súvislostiach považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým ponechal maloletú M. do osobnej starostlivosti matky tým, že zamietol návrh otca, aby bola zverená jemu a udelil súhlas namiesto otca s jej vycestovaním do I. za vecne správne a ako také ho podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

31. Odvolací súd však rozsah styku otca s maloletou tak, ako ho určil súd prvej inštancie nepovažuje vhodný bez výhrad.

32. Otec má záujem stýkať sa s maloletou a matka otcovi nijako nebráni stýkať sa s dcérou, namieta len to, že pri takej úprave styku, ako je uvedená v napadnutom rozsudku, maloletá M. až do dosiahnutia XX rokov nebude môcť ani jedny jarné a jesenné prázdniny tráviť vo I. s kamarátmi, s matkou, či jej časťou rodiny.

33. Odvolací súd v súvislosti s úpravou styku pripomína dôležitosť otca v živote mal. dieťaťa. Spoločné trávené chvíle s otcom sú pre mal. dieťa prínosné tak po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II ÚS 295/06). Rodič, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s mal. dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovnú prítomnosť, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Maloletá má k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah a nestráni sa jeho prítomnosti. Pri úprave styku je potrebné vytvoriť priestor na to, aby sa vzťah maloletej M. k otcovi nielen zachoval, ale aj ďalej rozvíjal, a to aj napriek vzdialenosti.

34. Najväčším problémom pri úprave styku je v danom prípade vzdialenosť, ktorá nepripúšťa, aby bolo stretávanie upravené v častejších intervaloch, napr. aj počas víkendov. Preto je potrebné upraviť styk v rámci menej častých intervaloch čo najširšie, pričom na druhej strane je nutné brať ohľad aj na to, že tak matka ako aj maloletá majú právo tráviť spolu čas nielen v priebehu „bežných“ dní, počas ktorých sa musia obe venovať pracovným či školským povinnostiam a nemajú čas jedna pre druhú, ale majú právo aj na spoločné voľné chvíle počas prázdnin, kedy majú príležitosť tráviť spolu aj voľný čas. Je v záujme maloletej, aby s matkou trávila aj čas mimo svojich školských povinností. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozdiel tráviť čas s dieťaťom počas pracovného týždňa, kedy sa dieťa musí venovať škole, povinnostiam a kedy je potrebné sa s ním učiť a dohliadať na plnenie školských povinností, a úplne inú kvalitu má čas strávený s dieťaťom počas prázdnin, kedy môže ísť rodič s dieťaťom na výlet, môže sa s ním hrať a venovať sa mu úplne iným spôsobom, ako počas pracovného týždňa. Preto je potrebné nájsť kompromis medzi týmito dvoma požiadavkami.

35. Vo veciach úpravy styku musí súd brať do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme mal. dieťaťa. Neexistuje totiž šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s mal. dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené, je možné tvrdiť, že

umožnenie styku rodiča s mal. dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. Je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom mal. dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme mal. dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem mal. dieťaťa. Záujem mal. dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa (viď rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96, Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96).

36. Na rozhodnutie o forme a rozsahu styku má vplyv mnoho faktorov tak na strane mal. dieťaťa (napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti, obvyklý režim mal. dieťaťa), ako aj na strane rodiča (napr. rodinné pomery, vzájomný vzťah rodičov, vzdialenosť medzi miestom bydliska mal. dieťaťa a rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti).

37. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na vzdialenosť medzi Slovenskom a Švédskom a na nutnosť cestovania je najvhodnejšie určiť realizáciu styku vždy na čas prázdnin. Keďže aj matka má právo tráviť s dcérou prázdniny, čo je nepochybne aj v záujme maloletej, nielen matky, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a stanovil rozsah styku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom pri letných prázdninách vzal do úvahy komisionálne skúšky, ktoré mal. M. po dohode s riaditeľom školy bude na Slovensku vykonávať vždy v júni. Odvolací súd poznamenáva, že obaja rodičia sú povinní viesť dieťa k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi a pôsobiť na dieťa v záujme pozitívneho vzťahu k druhému rodičovi. Mal by vyvinúť snahu nielen umožniť styk s druhým rodičom, ale i vytvoriť zmysluplný, láskyplný a pravidelný vzájomný vzťah, nakoľko jeho výchovný postoj môže viesť k nezvratným negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju mal. dieťaťa.

38. Pokiaľ ide o vzťahy maloletej a jej súrodencov, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k súrodencom, ktoré sú deťmi otcovej druhej manželky, maloletá nemá vybudovaný blízky vzťah. Stretávanie sa maloletej so všetkými súrodencami bude v dostatočnej miere zabezpečené, a to v rámci úpravy styku maloletej s otcom.

39. Pokiaľ ide o samotnú realizáciu styku, odvolací súd má za to, že právo otca a maloletej na vzájomné stretávanie sa je späté aj s povinnosťou matky participovať na realizácií tohto stretávania. Je to matka, ktorá sa rozhodla žiť vo I., súd udelil súhlas na vycestovanie maloletej s ňou do I., v tomto zmysle bolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ diferencovanie rozhodol o mieste, z ktorého otec maloletú prevezme (bydlisko matky) a na ktorom ju matke odovzdá (bydliska otca). Za prepravu maloletej zodpovedajú obaja rodičia, v tomto zmysle je na každom z nich, nie len na otcovi, aj povinnosť úhrady nákladov s prepravou maloletej spojených.

40. Vo vzťahu k výhradám otca ku I. odvolací súd poznamenáva, že I. patrí medzi demokratické krajiny, je členom Európskej únie a právo Európskej únie naň dopadá rovnako ako na Slovensko.

41. Rozhodnutie o výživnom považuje matka za stručne odôvodnené. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že dĺžka odôvodnenia nepredurčuje jeho kvalitu. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí byť rozsiahle, stačí, ak je presné a výstižné. Odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie v časti výšky výživného považuje odvolací za dostatočné. Súd prvej inštancie vysvetlil, aké úvahy ho viedli pri určovaní výšky výživného, z akých skutočností a dôkazov vychádzal. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie dostatočne zistil a popísal majetkové pomery oboch rodičov, ako aj náklady na mal. M..

42. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

43. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase rozhodnutia nového. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov, musí ísť o výraznú zmenu okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť aj vyšší vek dieťaťa, zvýšenie alebo zníženie príjmu ovplyvňujúceho celkovú situáciu osôb, ktoré sú povinné prispievať na výživu maloletého, a to nielen na krátky čas. Ako z dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie vyplynulo, k takejto zmene pomerov došlo. Maloletá má podstatne vyšší vek, v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola maloletá vo veku len dvoch mesiacov. Odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na vek maloletej bolo už pôvodné výživné určené v nadštandardnej výške (15 000 SK, t.j. 497,91 Eur). Maloletá spolu s matkou žije vo I., kde sú životné náklady bez pochýb vyššie ako na N.. Jeden leták z obchodného reťazca predložený otcom nereflektuje životné náklady vo I. v globále. Vo I. sa maloletá popri škole venuje viacerým mimoškolským aktivitám, s čím sú spojené ďalšie výdavky. Príjem otca predstavuje približne 20 000 Eur mesačne, čo možno označiť za príjem vysoko nadštandardný. Maloletá, ktorá žije s matkou, má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že je v možnostiach aj schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej M. vo výške 1 000 Eur, čo v konečnom dôsledku uznal aj sám otec, keď na pojednávaní dňa 9.9.2015 (č.l. 186 spisu) a opakovane na pojednávaní dňa 3.11.2016 (č.l. 322 spisu) uviedol, že je ochotný prispievať na M. sumou 950 Eur. V priebehu konania otec bez uvedenia skutočne relevantných dôvodov zmenil názor a bol ochotný prispievať na výživné sumou 500 Eur. Pri určovaní výživného však nie je dôležitá predstava rodičov o výške výživného, ale skutočné potreby oprávneného a možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Súd preto správne uložil otcovi prispievať na výživu maloletej sumou, ako je uvedená vo výroku jeho rozhodnutia.

44. Zvýšenie výživného je v danom prípade potrebné a žiaduce, na druhej strane je však odvolací súd toho názoru, že výživné, ktoré by mal podľa predstáv matky platiť otec k rukám matky vo výške 1 500 Eur mesačne, je neprimerane vysoké. Vek maloletej ako aj skutočnosť, že žije vo I. síce odôvodňujú zvýšenie výživného, nie však v sume, ako požaduje matka, a to aj s prihliadnutím na príjem matky. Odvolací súd nijako nespochybňuje plnenie vyživovacej povinnosti aj formou osobnej starostlivosti zo strany matky, avšak matka je zo svojho príjmu schopná z časti zabezpečiť výživu maloletej aj finančne.

45. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. IV. ÚS 650/2015 zo dňa 9. decembra 2015, podľa ktorého: „Ústavní soud považuje za zcela adekvátní, pokud je rodiči s nadstandardními příjmy stanoveno i nadstandardně vysoké výživné, nicméně jeho výše by měla mít určité hranice. Tady nemá Ústavní soud na mysli, že by maximální výše výživného měla být objektivizována právním předpisem, ale že by ve věci rozhodující soudce neměl být prostým počtářem, ale měl by se v souvislosti se stanovením výše výživného zamýšlet též nad jeho smyslem a účelem. Stejná životní úroveň neznamená, že děti musí mít k dispozici kupříkladu stejné množství finančních prostředků jako rodiče. Zde je nutno si uvědomit, že vyšší příjem rodičů je zpravidla spojen s náročností jejich práce a s tím, jakou odpovědnost nesou. Naproti tomu pro dítě by se jednalo o bezpracný příjem, který si zasluhuje jen tím, že je dítětem svých rodičů. Shodu v životní úrovni mezi rodiči a dětmi je proto třeba hledat především v samotném způsobu života, využívání kulturních, sportovních a společenských možností. Stejná životní úroveň musí dítěti umožňovat žít takovým stylem života, který by je ve srovnání s ostatními členy rodiny nevylučoval z jejího celku, nebo který by nevytvářel neodůvodněné rozdíly mezi rodiči a dětmi. Podle názoru Ústavního soudu není povinností rodičů v průběhu období, kdy jsou povinováni svým dětem výživou, snažit se je v maximální možné míře finančně zajistit i pro další část života, a to ani v případě, že by toho byli díky své majetkové situaci schopni. Výše tvořených úspor by měla být v zásadě taková, aby umožnila dítěti v prvé řadě studium a následně snad i pořízení určitého typu „startovního“ bydlení, případně dalších racionálních výdobytků. To však pochopitelně nebrání rodičům v tom, aby dobrovolně a podle svého uvážení zvolili k zajištění svého potomka přístup komfortnější“

46. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné, okrem iného, brať do úvahy aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo však neznamená, že povinný rodič, ktorý má do istej miery nadštandardný príjem, by sa mal o tento príjem s maloletým „deliť“. Výška výživného by sa mala stanoviť tak, aby dieťa vyrastalo v takých majetkových podmienkach, v akých by žilo v prípade úplnej rodiny, t.j. ak by jeho rodičia tvorili spoločnú domácnosť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec berie maloletú na výlety a dovolenky, a že dobrovoľne platil výživné aj nad rámec výšky stanovenej súdnym rozhodnutím (č.l. 514 spisu).

47. Námietky matky vo vzťahu k dlžnému výživnému, ktoré súd prvej inštancie určil do 28.2.2017 sú sčasti dôvodné. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 23.3.2017, pričom otec je povinný platiť výživné vždy 15. teho dňa v mesiaci. Ak teda súd rozhodoval dňa 23.3.2017, dlh na výživnom vznikol už aj za mesiac marec.

48. Pokiaľ ide o tvorbu úspor, je bez pochýb v možnostiach otca prispievať maloletej na úspory. Úspory vo výške 500 Eur považuje odvolací súd za primerané vzhľadom na majetkové pomery otca a takáto výška úspor dostatočne finančne zabezpečí maloletú.

49. Súd preto správne uložil otcovi prispievať na výživu maloletej sumou, ako je uvedená vo výroku jeho rozhodnutia, vrátane rozdelenia tejto sumy na čiastku, ktorú bude poukazovať k rukám matky a na čiastku, ktorú poukáže na vkladnú knižku maloletej v záujme sporenia finančných prostriedkov.

50. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV., VIII. až XII. podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo výrokoch I., II., III., V., VI., a VII. rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

51. Podľa § 396 ods. 2 odvolací súd rozhodol o povinnosti otca nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania. Z uznesenia č.k. 24P/43/2015 - 298 zo dňa 20.5.2016 vyplýva, že zo štátnych prostriedkov bola znalkyni vyplatená suma vo výške 77,36 Eur, pričom na vykonaní znaleckého dokazovania trval otec, preto by podľa názoru odvolacieho súdu nebolo spravodlivé, aby trovy štátu znášala (aj) matka.

52. O trovách konania vrátane trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na základe § 396 ods. 2 podľa § 52 CMP. Zo spisu návrh na rozhodnutie o trovách konania nevyplýva.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.