Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/174/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. L. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach dieťaťa rodičov R. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. X. č. XX a O. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Y. na L. ulici č. XX v súčasnosti v Q. na D. č. XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 31.1.2017 sp. zn. 21P 44/2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca z 1.4.2016, ktorým žiadal znížiť výživné pre maloletú L. zo 60 Eur mesačne na 30 Eur mesačne s odôvodnením, že v dôsledku zmeny zamestnania došlo u neho k podstatnému zníženiu príjmu a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči dieťaťu narodenému z jeho terajšieho manželstva, t.j. maloletej D. nar. 4.12.2015 a čiastočne aj voči manželke, ktorá je na materskej dovolenke.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktoré právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b/,d/,e/, f/ a h/ CSP. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a preto je nepreskúmateľné. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatáciu skutkových okolností, sumarizáciu ustanovení právnych predpisov a hodnotenie dôkazov je zhrnuté v jedinom stručnom odseku. Vytkol súdu prvej inštancie, že si osvojil tvrdenia matky o výdavkoch maloletej bez ich verifikácie a zvýšil výživné napriek nepochybne zistenej skutočnosti, že došlo u neho k zmene pomerov spočívajúcej vo výraznom poklese príjmu a vo vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti so súčasným zvýšením jeho odôvodnených výdavkov. Rovnako mu vytkol, že sa absolútne nevysporiadal s dôkazom, ktorý predložil o ním uhrádzaní mesačných splátok hypotekárneho úveru. Vyjadril názor, že sa dobrovoľne nevzdal výhodnejšieho zamestnania, ktoré však musel opustiť, pretože mal nezhody so zamestnávateľom. Zdôraznil, že výdavky matky maloletej sú podstatne nižšie, pretože žije so svojou matkou, ktorá má pravidelný príjem a preto mal konajúci súd zohľadňovať aj príjem osôb žijúcich s matkou maloletej v spoločnej domácnosti, čo nevykonal. Poukázal na príjem matky maloletej 662,25 Eur brutto, ktorý prevyšuje súčet jeho príjmu a príjmu jeho manželky, preto je toho presvedčenia, že určené výživné je pre neho likvidačné a neodráža jeho reálne príjmové možnosti. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení dôkazov pochybil, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a pretože v konaní neboli preukázané všetky skutočnosti, z ktorých vychádzal, nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, pretože súd vykonal dokazovanie na základe všetkých dostupných dôkazov a písomností, ktoré boli v konaní predložené, ako aj výsluchom zúčastnených osôb a s výsledkami dokazovania sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal a svoj právny názor riadne odôvodnil. Dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie boli spochybnené všetky vznesené námietky otcom a bolo preukázané, že sú neopodstatnené. Matka vo vyjadrení poukázala na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyvodila záver, že ak otec maloletej zmenil zamestnanie na slabšie platené miesto a uzavrel manželstvo, z ktorého sa mu narodilo dieťa, nemôže byť takéto jeho konanie vyhodnotené v neprospech maloletej. Konštatovala, že otec neprejavil žiadnu snahu o zlepšenie svojej ekonomickej situácie hľadaním si lepšie hodnoteného zamestnania alebo žiadnym iným spôsobom, preto jeho odvolaciu argumentáciu považuje za tendenčnú s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Zdôraznila, že otec maloletej ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu, obsah jeho odvolania je v zásade zhodný s jeho vyjadrením prezentovaným pred súdom prvej inštancie, s ktorým sa súd vysporiadal v plnom rozsahu, a preto navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prevej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho sa odvolací súd s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať iba vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa& § 220 ods. 2 a iba odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku

nerobí rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Odvolací súd dospel k záveru, že postupom konajúceho súdu nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože z preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie poskytol otcovi reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jeho procesných práv v občianskom súdnom konaní.

8. K odvolacím námietkam otca dodáva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto v prípade, ak to ich životná úroveň umožňuje, má dieťa právo, aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované v plnej miere, resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho rodičov, napríklad zakúpením kvalitnejšej stravy, oblečenia, zabezpečenia lepšieho vzdelávania, ktoré si vyžaduje zvýšené výdavky. K odvolacím námietkam otca, že súd prvej inštancie neverifikoval rozsah odôvodnených potrieb maloletej L. odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ v určitom konkrétnom prípade nie sú zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej, alebo športovej činnosti, a teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného, ale práve opačne, boli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného, pretože od posledného súdneho rozhodnutia sa nepochybne podstatne zvýšili odôvodnené potreby maloletej L. a otcovi sa znížil príjem zo subjektívnych dôvodov, pretože ako sám uviedol pred súdom prvej inštancie, pracovný pomer skončil po nezhodách so svojim zamestnávateľom a následne sa nevedel okamžite zamestnať. Sám vlastným nezodpovedným konaním, keďže má v súčasnosti dve vyživovacie povinnosti, sa pripravil o príjem zo závislej činnosti, ktorú skutočnosť nie je možné vyhodnotiť v neprospech maloletej. Je potrebné zdôrazniť, že pri určení výživného súd prihliada nielen na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, na ktoré prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom totiž je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj úvah, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že otec maloletej sa ukončením pracovného pomeru dohodou v dôsledku nezhôd so zamestnávateľom dobrovoľne vzdal príjmu bez vážneho dôvodu. Poukazuje na to, že určené výživné 80 Eur mesačne predstavuje 2,66 Eur na deň, t.j. menej ako je priemerná hodnota jedného stravného lístka, čo vzhľadom na vek a stupeň vývoja maloletej postačuje iba na uspokojovanie najzákladnejších potrieb, a preto neobstojí ďalšia odvolacia námietka otca, že konajúci súd pri rozhodovaní nezohľadnil príjem matky maloletej, pretože táto je nielen povinná, ale za tejto situácie musí dopĺňať zdroj výživy maloletej na hranicu jej odôvodnených potrieb, napriek tomu, že sa o ňu osobne stará, čím si v prevažnej miere plní vyživovaciu povinnosť voči nej. Z tých istých dôvodov sú irelevantné aj odvolacie námietky otca, že súd prvej inštancie nevyhodnotil príjem starej matky maloletej, s ktorou maloletá býva v spoločnej domácnosti aj so svojou matkou. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a podľa § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .