Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/53/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa

- osoby povinnej z vyživovacej povinnosti: T. U., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXXX, XXX XX J. R. J., zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom K. XXXX, XXX XX F., proti osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti - plnoletému synovi E. U., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. XX, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9P/37/2016-67 zo dňa 15. februára 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 9P/37/2016-67 zo dňa 15. februára 2017 zamietol návrh o zníženie výživného. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k synovi E. U. bola naposledy určená rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 16P/5/2013-70 zo dňa 3.4.2013, ktorým bolo uložené navrhovateľovi prispievať na výživu syna E. U. sumou vo výške 120,- eur mesačne. V tom čase bol E. žiakom 7. ročníka ZŠ. V súčasnosti je študentom 2. ročníka strednej školy a sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Výživou je teda odkázaný na svojich rodičov, t.j. matku i navrhovateľa. Súd prvej inštancie mal od posledného rozhodnutia o výživnom preukázanú podstatnú zmenu pomerov v tom smere, že plnoletému synovi sa nástupom na strednú školu nepochybne zvýšili náklady spojené so štúdiom, na zakupovanie študijných potrieb a pomôcok, na zakupovanie pracovného oblečenia, obuvi na prax a cestovné na prax. Zároveň od posledného rozhodnutia o výživnom, od ktorého uplynula doba približne 4 rokov, sa zvýšili aj náklady na základné životné potreby ako je strava, oblečenie, obuv, hygienické potreby, ktoré náklady sú nepochybne vyššie vo veku dospelého mladého muža, než boli tieto náklady v čase posledného rozhodnutia o výživnom, kedy mal E. 14 rokov. Táto preukázaná podstatná zmena pomerov na strane plnoletého syna E. podľa názoru súdu zníženie výživného neodôvodňuje a na tomto závere nič nemení ani to, že navrhovateľ v konaní poukazoval na to, že plnoletý syn má z praxe určitý príjem. Takýto príjem, ktorý plnoletý dosahuje tým, že v rámci štúdia vykonáva i odbornú prax, podľa názoru súdu nemá vplyv na vyživovaciu povinnosť rodičov, nenahrádza ich vyživovaciu povinnosť, ale má slúžiť ako určité prilepšenie na dieťa. Zároveň ani pomery na strane navrhovateľa zníženie výživného neodôvodňujú. Navrhovateľ v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol zamestnaný v OKD Důl Darkov, Karviná, od 1.1.2016 do 31.7.2016 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 1.8.2016 do 23.8.2016 bol zamestnaný v spoločnosti Schaeffler Kysuce s.r.o., kde pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe a v súčasnosti je zamestnaný v MTS Autoservis, s.r.o. s príjmom 345,- eur mesačne. Skončenie pracovného pomeru v spoločnosti OKD Důl Darkov,

Karviná navrhovateľ odôvodňoval prepustením z dôvodu nadbytočnosti, no toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz o dôvode skončenia pracovného pomeru v spoločnosti OKD Důl Darkov, Karviná. Pracovný pomer v spoločnosti Schaeffler Kysuce s.r.o. ukončil v skúšobnej dobe, čo odôvodňoval psychickou záťažou. V konaní však opätovne žiadny právne relevantný dôkaz o negatívnom vplyve práce v tejto spoločnosti na jeho zdravotný stav nepredložil. Zároveň aj pokiaľ tvrdil, že v spoločnosti Schaeffler Kysuce s.r.o. mal rovnaký príjem, ako dosahuje v súčasnosti v spoločnosti Autoservis Minárik, ani toto svoje tvrdenie v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto súd všetky tieto zmeny v zamestnaní vyhodnotil ako zmeny, kedy sa navrhovateľ bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Zároveň súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že u otca nemal preukázané ani okolnosti takého charakteru, ktoré by otca obmedzovali v hľadaní si výhodnejšieho zamestnania, ako je napr. zlý zdravotný stav alebo starostlivosť o maloleté dieťa. Pritom je povinnosťou navrhovateľa ako rodiča, na ktorého je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie odkázané svojou výživou konať tak, aby zabezpečil primeraný zdroj príjmu, z ktorého bude uspokojovať tak svoje potreby, ako aj odôvodnené potreby svojho dieťaťa. Preto s poukazom na uvedené dôvody návrh ako nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí čo do výroku I., a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho zmenil s účinnosťou od podania návrhu dňa 12.8.2016 tak, že sa výživné znižuje na plnoletého E. U. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne. Uviedol, že si je plne vedomý, že jeho syn je stále odkázaný svojou výživou na neho, ako aj na svoju matku, preto sa plateniu výživného nevyhýba, platí ho riadne a včas, no v súčasnosti mu nemôže poskytnúť toľko finančných prostriedkov, koľko by chcel, prípadne on sám potreboval a koľko mu bolo uložené súdom a to vo výške 120,- eur mesačne. Dôvodom je, že mu to nedovoľuje jeho momentálna finančná situácia, nakoľko jeho výdavky presahujú jeho príjmy a je neustále odkázaný na finančnú pomoc od jeho rodičov K. a S. U.. Okresný súd vo svojom rozsudku vychádzal zo skutočnosti, že k podstatnej zmene pomerov došlo len na strane jeho plnoletého syna E. U., nakoľko sa mu zvýšili životné náklady, ako náklady spojené so štúdiom, zakupovanie študijných potrieb, obuv na prax, cestovné na prax, strava, oblečenie, obuv, hygienické potreby a pod. Nijakým spôsobom však nebolo zohľadnené, že aj na mojej strane došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko tie môžu byť odôvodnené subjektívne, tzn. okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne a to vývojom životných nákladov. V jeho prípade za podstatnú zmenu pomerov považuje jeho stratu zamestnania a následne zamestnanie sa s ktorým bol spojený rapídny pokles jeho príjmov. V čase uloženia jeho vyživovacej povinnosti pracoval na šachte spoločnosti OKD Důl Darkov, Karviná, kde jeho mesačný príjem predstavoval sumu cca 1.300,- eur, no nakoľko sa stal nadbytočným, bol s ním pracovný pomer ukončený. Žiadnym spôsobom sa nepričinil o to, aby o predmetnú prácu prišiel. Nedávalo by to zmysel, nakoľko by tým sám sebe uškodil. Od 1.1.2016 do 30.6.2016 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Následne sa stal zamestnancom Schaeffler Kysuce s.r.o. , kde však bol nútený ukončiť jeho pracovný pomer z dôvodu psychickej záťaže, no hneď na to si našiel zamestnanie v spoločnosti MTS Autoservis s.r.o., kde ide o prácu, ktorá je pre neho vhodnejšia po všetkých stránkach, pričom jeho príjem sa neznížil, ostal rovnaký. Súd vyhodnotil jeho zmeny v zamestnaní ako zmeny, ktorými bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. S týmto názorom sa nestotožňuje, nakoľko nikdy nekonal v úmysle vzdať sa výhodnejšieho zamestnania. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a rozhodol tak, ako žiadal v podanom návrhu.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti a jeho matka, ktorí zhodne uviedli, že s odvolaním navrhovateľa, aby bolo znížené výživné na sumu 80,- eur mesačne nesúhlasia.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané navrhovateľom včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu ustanovenom v § 379 s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario podľa ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil ako vecne správne.

5. Krajský súd ako súd odvolací podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne

správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

6. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane deti samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadiska rozhodujúcich pre ručenie výživného a musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

7. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť, je ako vyplýva z vyššie uvedeného, zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné prekúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité v určovaní výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dôsledne postupoval v súlade s vyššie uvedený.

8. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určení výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci navrhovateľa) súd prvej inštancie postupoval dôkladne a zhodnotil všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukázali. Snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť je zo zákona eliminovaná tým, že sa neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potrencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu a pod.). V zmysle ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinná na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodičia, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby účastník konania pred všeobecným súdom bol úspešný, teda aby sa rozhodlo v súčasne s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 252/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 a nie účastníkov. Súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo návrh navrhovateľa zamietol a ako k svojmu záveru na základe vykonaného dokazovania.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval správne, keď všetky zmeny v zamestnaní na strane navrhovateľa vyhodnotil ako zmeny, kedy sa navrhovateľ bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, keď zároveň skonštatoval a prihliadol i na to, že nemal preukázané na strane navrhovateľa ani okolnosti takého charakteru, ktoré by ho obmedzovali v hľadaní si výhodnejšieho zamestnania, ako je napr. zlý zdravotný stav alebo starostlivosť o maloleté dieťa. V konaní bolo nepochybne preukázané, že je povinnosťou navrhovateľa ako povinného rodiča, na ktorého je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, a teda je odkázané svojou výživou na neho, konať tak, aby si zabezpečiť pravidelný primeraný zdroj príjmu, z ktorého bude uspokojovať tak svoje potreby, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa výživou naň odkázaného.

12. Prvoinštančný súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval dôsledne, keď zhodnotil všetky relevantné skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané, a preto odvolací súd nemal dôvod jeho rozhodnutie zmeniť tak, ako to žiadal odvolateľ v podanom odvolaní.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 52 CMP, § 58 a § 396 ods. 1 s použitím § 2 ods. 1 CMP.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430