Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-124-2016.pdf
PDF · 114.5 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/124/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Martin Kováčik, so sídlom kancelárie: Radlinského 1729, Dolný Kubín, správca úpadcu MATIR, s.r.o., F. Štefunku 4651/8, Martin, zastúpený spoločnosťou: CORPIS, s.r.o., Tŕnie 136, IČO: 47 237 783 proti žalovanej: H. K., nar. XX.XX.XXXX, V. W. XX, o zaplatenie 500 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.04.2016 č.k. 9Cb/45/2013-128, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.04.2016 č.k. 9Cb/45/2013-128 rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 500,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 134,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 566 ods. 1, § 573, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 08.02.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur titulom vrátenia odmeny za sprostredkovanie. Spoločnosť MATIR, s.r.o. uzatvorila dňa 28.11.2009 so žalovanou mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala sprostredkúvať pre uvedenú spoločnosť uzatvorenie zmlúv v oblasti poistenia a spoločnosť MATIR, s.r.o. sa zaviazala zaplatiť za sprostredkovanie každej uzatvorenej zmluvy žalovanej odmenu. Súčasťou uvedenej zmluvy bol aj záväzok žalovanej vyvíjať vo vzťahu k sprostredkovanému subjektu činnosť, ktorou zabezpečí, že k zániku sprostredkovanej zmluvy nedôjde skôr než po uplynutí dvoch rokov odo dňa jej schválenia poisťovňou, pre ktorú sa sprostredkovaná zmluva uzatvorila. Zároveň bolo v tejto zmluve dohodnuté, že ak dôjde k zániku sprostredkovanej zmluvy pred uplynutím dvoch rokov odkedy došlo k jej schváleniu poisťovňou, pre ktorú sa sprostredkovaná zmluva uzatvorila, alebo ak poisťovňa, pre ktorú sa sprostredkovaná zmluva uzatvorila takúto zmluvu nechváli, je žalovaná povinná vrátiť spoločnosti celú odmenu zaplatenú za sprostredkovanie uzatvorenia tejto zmluvy. Spoločnosť MATIR, s.r.o. vyplatila žalovanej odmenu 500 eur. Zároveň však došlo k zániku všetkých zmlúv, ktorých uzatvorenie žalovaná sprostredkovala, pričom k zániku týchto zmlúv došlo pred uplynutím dvoch rokov odo dňa ich schválenia poisťovňou, pre ktorú sprostredkované zmluvy uzatvorila. Spoločnosti MATIR, s.r.o. vznikol nárok na vrátenie celej odmeny vyplatenej žalovanej.
Žalobca v konaní uviedol, že medzi úpadcom a žalovanou bola uzatvorená dňa 28.11.2009 mandátna zmluva, na základe ktorej mala žalovaná pre úpadcu sprostredkovať uzatvorenie životného poistenia, teda poistnej zmluvy s treťou osobou, na základe ktorej bola zo strany žalovanej uzatvorená len jedna zmluva a za jej sprostredkovanie bola žalovanej vyplatená provízia 500 eur, aj keď z účtovných dokladov vyplýva, že žalovanej mala byť vyplatená suma 700 eur, žalobca však vie preukázať len sumu 500 eur. Úpadca mal uzatvorenú obchodnú zmluvu so spoločnosťou AXA, bol samostatný agent a na základe predložených zmlúv zabezpečoval uzatváranie obchodov poisťovne s tretími osobami, teda sám využíval služby tretích osôb, ktoré konali v jeho zastúpení. Žalovaná nezastupovala pri uzatváraní zmlúv žalobcu, z čoho aj vyplýva označenie zmluvy ako zmluvy mandátnej, pretože samostatným agentom bol žalobca, ktorý mal pod sebou vo svojej štruktúre obchodných zástupcov, ktorými boli podnikateľské subjekty a mali oprávnenie vykonávať poisťovateľskú a sprostredkovateľskú činnosť. Žalovaná bola v štruktúre ešte pod obchodným zástupcom. Žalovaná teda vyhľadala záujemcu o životné poistenie, priviedla ho k obchodnému zástupcovi, tento uzatvoril so záujemcom poistnú zmluvu v mene žalobcu, žalobcu získal vyplatenú províziu za zmluvu od spoločnosti AXA, túto províziu delil na tri časti a spravidla 80 % dostala žalovaná, takto to bolo aj v danom prípade. Zo zmluvného dojednania v článku 4 vyplýva záväzok žalovanej vrátiť vyplatenú províziu v prípade, že poistná zmluva nebude trvať dlhšie ako dva roky. Úpadca v rámci činnosti sprostredkoval pre AXU celkovo 268 zmlúv, pričom len jedna poistná zmluva po dvoch rokoch z nich ostala aktívna a samotná spol. AXA si nárokuje u žalobcu vrátenie vyplatených provízií, z ktorých vyplatených provízií sa plnilo aj obchodným zástupcom, resp. sprostredkovateľom, jednou z ktorých bola aj žalovaná. Žalovaná porušila zmluvný záväzok a sama priznala, že prijala plnenie, na ktorého vrátenie je povinná, tiež uviedla, že túto sumu žalobcovi nevrátila.
Žalovaná uviedla, spoločnosť MATIR s.r.o. sa predstavila ako spoločnosť, ktorá robí poistenie pre viaceré poisťovne, s tým že na základe skúseností jej navrhla spoluprácu. Mala záujem o paušálny príjem vzhľadom k tomu, že vo všetkých spoločnostiach sa robilo len na províziu. Vtedy jej pani P. povedala, že pani O. jej nemá problém poslať nejakú sumu, pričom sa dohodli na sume 1.000 eur s tým, že musí byť podpísaná mandátna zmluva a uzatvorené poistenie. Následne ako uvedené odovzdala jej bolo odovzdaných 500 eur na rozbeh. Má vedomosť, že v sprostredkovateľských zmluvách s poisťovňu býva klauzula, že pokiaľ do 2 rokov klient zruší zmluvu alebo z dôvodov neplatenia, tak sprostredkovateľ má právo povinnosť vrátiť províziu alebo jej časť, toto však nikdy s pani P. nekonzultovala. Pri úhrade sumy 500 eur nebolo špecifikované ohľadom akej zmluvy mala byť vyčíslená provízia. Podľa mandátnej zmluvy mala byť odmena vo výške 80 % a teda jej vznikol nárok na sumu vyššiu ako 500 eur. Aj keď by išlo vyplatenie čiastočnej provízie, táto je premlčaná, nakoľko k podpisu mandátnej zmluvy a aj zmluvy o životnom poistení prišlo v novembri 2009 a k ukončeniu zmluvy o životnom poistení prišlo z dôvodu nezaplatenia a to začiatkom roka 2010 a návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný vo februári 2013. Žalovaná uviedla, že na základe mandátnej zmluvy bola uzatvorená zmluva s jej osobou, nespomína si, či boli uzatvorené zmluvy aj ohľadom jej manžela a detí. Sprostredkované zmluvy určite netrvali dlhšie ako 2 roky odo dňa ich schválenia poisťovňou.
Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že medzi nimi vznikol záväzkovo- právny vzťah a to uzatvorením mandátnej zmluvy zo dňa 28.11.2009, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala zriadiť pre úpadcu ako mandanta obchodné záležitosti uvedené v čl. I bod 1 zmluvy, zároveň sa žalovaná v čl. IV. bod 6 zaviazala vrátiť províziu v plnej výške, ak nedôjde k plneniu záväzkov vyplývajúcich zo strany klienta získaného pre mandanta aspoň v dobe trvania dvoch rokov od uzavretia zmluvy. Dokazovaním najmä z predložených listinných dôkazov a vyjadrenia samotnej žalovanej mal súd preukázané, že úpadca vyplatil žalovanej províziu vo výške 500 eur a tiež, že došlo k zániku poistnej zmluvy sprostredkovanej žalovanou pre nezaplatenie prvého poistného, čím jej vznikla povinnosť v zmysle čl. IV bod 6 zmluvy vrátiť vyplatenú províziu. Žalovaná si však svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnutú províziu nesplnila. Žalovaná v konaní argumentovala tým, že nie je zrejmé, na akú zmluvu poskytol úpadca províziu a táto je neurčitá. Tvrdenia žalovanej však neobstoja, nakoľko je zrejmé, že táto sa pričinila len o uzatvorenie jednej zmluvy aj to s jej osobou a teda je zrejmé, že vyplatená provízia sa týkala práve tejto zmluvy. Rovnako neobstoja jej tvrdenia, že sa malo jednať o čiastku na rozbeh činnosti, pričom tieto svoje tvrdenia nepreukázala a ani nenavrhla vykonať žiaden dokaz na preukázanie tejto skutočnosti. Súd prvej inštancie posudzoval aj dôvodnosť žalovanej vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu, ktorý sa podľa nej stal premlčaným začiatkom roka 2013, pričom návrh bol podaný na súd až vo februári 2013, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd mal v danom prípade za to, že uvedený záväzkový
vzťah vyplývajúci z mandátnej zmluvy je vzťahom obchodnoprávnym, v ktorých sa uplatňuje štvorročná premlčacia doba. V prejednávanej veci súd na základe skutkových zistení dospel k záveru, že v dôsledku nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti, poistenie zaniklo najneskôr v marci 2010 a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie vyplatenej provízie v zmysle vyššie uvedeného článku poistnej zmluvy. Vzhľadom na to, že návrh na začatie konania žalobca podal 08.02.2013, bol podaný pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty plynúcej od zániku poistenia. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z nasledovných úkonov právnych služieb: účasť na pojednávaní dňa 25.07.2014 á 34,86 eur, náhrada výdavkov za jeden úkon právnej služby v roku 2014 á 8,04 eur, náhrada preukázaných cestovných výdavkov BA- Trnava a späť dňa 25.07.2014 pri spotrebe PHM 0,098 l/km x vzdialenosť (114)km x cena PHM 1,497 eur/l v sume 16,724 eur, zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km (114)x náhrada/km 0,183 eur v sume 20,862 eur, náhrada za stratu času (4 polhodiny) 53,60 eur. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil vo svojom podaní a to odmenu, režijný paušál, náhradu cestovného a náhradu za stratu času za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 16.05.2014, nakoľko toto pojednávanie bolo odročené práve na žiadosť advokáta žalobcu. Zároveň súd nepriznal žalobcovi odmenu, režijný paušál, náhradu cestovného a náhradu za stratu času za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.03.2016, nakoľko toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti žalovanej, o čom bol advokát žalobcu informovaný a predmetného pojednávania sa nezúčastnil.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu. Odvolateľka svoje odvolanie odôvodnila tým, že mandátna zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľským subjektom na strane mandanta a fyzickou osobou na strane mandatára a podmienkou na to, aby mandátnu zmluvu uzatvoril nepodnikateľ je, že zmluvné strany si musia dohodnúť tzv. voľbu práva podľa ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka, keď takáto dohoda o voľbe práva musí byť súčasťou mandátnej zmluvy, alebo musí byť obsiahnutá v samotnej písomnej dohode, pričom zmluvné strany sa musia priamo v nej odvolať na ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka. V predmetnej mandátnej zmluve však voľba práva absentuje, tak má za to, že sa má spravovať Občianskym zákonníkom. Žalovaná sa odvoláva aj na premlčanie záväzku, keď súd prvej inštancie pri námietke premlčania vychádzal zo 4-ročnej premlčacej doby, avšak podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba 3 roky. Žalobca sľuboval spoluprácu žalovanej, avšak sám prestal s ňou komunikovať, neposkytoval jej náležitú starostlivosť, a preto žalovaná odmietla ďalej platiť poistenie, nakoľko mala obavu o starostlivosť v prípade poistného plnenia. Už len množstvo neaktívnych zmlúv, kedy je zrejmé, že z 268 poistných zmlúv je aktívna len jedna potvrdzuje fakt o spôsobe starostlivosti o klientov zo strany žalobcu. Žalobca tvrdí, že suma 500,- eur, ktorej zaplatenia sa domáha predmetnou žalobou je provízia, avšak táto suma je odlišná od zmluvy uvedenej v mandátnej zmluve a súdmi, ktorá jej bola zaslaná na účet. V tejto súvislosti poukázala na rozhodcovskú doložku, čo považuje za neprijateľnú podmienku. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že uvedená suma je platba provízie a keďže v mandátnej zmluve nie je dohodnutá voľba práva, poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z textu mandátnej zmluvy je zrejmé, že je uzavretá podľa Obchodného zákonníka, nakoľko aj pod označením mandátnej zmluvy je uvedené uzavretá podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, keď v celom texte mandátnej zmluvy sa používajú pojmy mandant a mandatár, ktoré Občiansky zákonník nepoužíva a v článku 7 mandátnej zmluvy si žalovaná a žalobca výslovne dohodli, že pokiaľ nie je v tejto zmluve dohodnuté inak, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán Obchodným zákonníkom, predovšetkým ustanoveniami o mandátnej zmluve. Žalobca má za to, že týmto ustanovením bola uskutočnená voľba práva v písomnej forme tak ako to vyžaduje Obchodný zákonník a že žalovaná o tejto skutočnosti vedela, nakoľko sama má právnické vzdelanie. Preukázaním tejto skutočnosti sú vylúčené aj akékoľvek pochybnosti o dĺžke a uplynutí premlčacej doby, ktoré žalovaná tiež namietala. K rozhodcovskej doložke k mandátnej zmluve ako údajne neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľských vzťahoch uvádza len toľko, že žalovaná mala možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd, čo však neurobila, preto je vedené toto sporové konanie príslušným okresným súdom, ktorého právomoc a príslušnosť žalovaná nespochybňuje. Žalovaná v odvolaní namieta skutočnosť, že suma, ktorá jej bola zaslaná na účet nie je vyplatením provízie v zmysle mandátnej zmluvy, avšak toto svoje tvrdenie nijako nepreukazuje. Odkazuje len na poznámku žalobcu na mandátnej zmluve, z ktorej vyplýva rozdielnosť sumy pripísanej na účet žalovanej a výšky
provízie dohodnutej v mandátnej zmluve. Je pravdou, že na účet žalovanej odišla odlišná suma ako bola dohodnutá výška provízie v mandátnej zmluve a to preto, že žalovanej nevznikol nárok na vyplatenie celej provízie dohodnutej v mandátnej zmluve. Podľa článku III. mandátnej zmluvy vznikne žalovanej nárok na odmenu až v prípade, ak uzavrie životné poistenie s minimálne dvoma klientmi, ktorí zaplatia aspoň prvé mesačné poistné. Ako v odvolaní žalovaná sama uvádza, uzavrela len jednu poistnú zmluvu, vlastné životné poistenie. Napriek tejto skutočnosti jej bola vyplatená časť provízie, ktorú žalobca vie preukázať v sume 500 eur ako to žiadal v petite návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaná ďalej v odvolaní uvádza, že odmietla platiť poistné z dôvodu obavy o starostlivosť zo strany žalobcu v prípade poistného plnenia. Týmto svojím rozhodnutím žalovaná spôsobila vznik povinnosti vrátiť poskytnutú províziu, nakoľko v zmysle článku IV. bod 6 mandátnej zmluvy nie je rozhodujúce, s kým žalovaná uzatvorila poistnú zmluvu. Povinnosť vrátiť províziu vzniká v prípade neplnenia záväzkov zo strany klienta v priebehu aspoň 2 rokov od uzavretia poistnej zmluvy tak aj v prípade, že nedôjde k plneniu záväzkov zo strany mandatára z jej vlastnej poistnej zmluvy a to dokonca bez časového obmedzenia. Vzhľadom k tomu, že v odvolaní žalovaná neuvádza nové skutočnosti len spochybňuje skutkové zistenie a právne posúdenie veci, ktoré však ničím nepreukázala a riadne nezdôvodnila, žalobca má za to, že nie je daný odvolací dôvod ako to vyžaduje § 365 ods. 1 C.s.p. a preto navrhuje, aby odvolací súd predmetné odvolanie odmietol.
4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že poukázaním na rozhodcovskú doložku, resp. ako na neprijateľnú zmluvnú podmienku bolo z dôvodu poukázania na ustanovenie v zmluve, ktoré zakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy, nie z dôvodu jej využitia služieb rozhodcovského súdu. Z povahy prípadu je zrejmé, že sa nejednalo o podnikateľskú činnosť, ktorá zakladá možnosť provízie, nakoľko si uzatvorila poistku len ona a tak isto jej deťom, čiže sa to nedá vnímať ako podnikateľská činnosť. Ak by to bolo ponímané ako provízia, nevie na akom základe bola vypočítaná, v mandátnej zmluve je stanovená odmena 83 % z ročného poistného. Pri jej poistke bola ročná platba 1.200 eur a 83 % z tejto sumy je 996 eur. Z okolnosti je zrejmé, že označenie platby za províziu je účelové.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovanej voči rozsudku nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľka navyše ani neuviedla v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za dôvodné.
10. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami, len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že ust. § 262 Obchodného zákonníka dáva možnosť stranám daného záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka a to aj v prípadoch, keď v zmysle § 261 Obchodného zákonníka tento vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka. Dohoda o voľbe Obchodného zákonníka si v zmysle ust. § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka vyžaduje písomnú formu takejto dohody a to aj v tom prípade, ak pre zmluvu, ktorej sa má voľba pôsobnosti Obchodného zákonníka týkať, sa písomná forma nevyžaduje. Odvolateľka namietala, že v mandátnej zmluve nebolo výslovne uvedené, že ich zmluvný vzťah na základe predmetnej mandátnej zmluvy sa spravuje Obchodným zákonníkom a preto podľa názoru odvolateľky nebola dodržaná písomná forma o voľbe Obchodného zákonníka, s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko stačí, ak sa v úvodných ustanoveniach zmluvy uvedú ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorými sa zmluva spravuje (napr. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ako tomu bolo aj v danom prípade). V týchto prípadoch je rozhodujúci úmysel účastníkov zmluvného vzťahu smerujúci k voľbe práva a jasnosť a jednoznačnosť prejavenia vôle oboch účastníkov. Niet pochybností o tom, že aj v prípade, ak zmluvné strany odkážu na konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa úpravy mandátnej zmluvy ako celku, ako je to v uvedenom prípade, jasne vyplýva úmysel zmluvných strán, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval Obchodným zákonníkom. Takéto vyjadrenie je výslovným prejavom vôle zmluvných strán o voľbe zákona. Zo záverečného ustanovenia mandátnej zmluvy čl. VII. jasne vyplýva, že práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia Obchodným zákonníkom, predovšetkým ustanoveniami o mandátnej zmluve, s čím žalovaná podpisom zmluvy vyjadrila súhlas s jej obsahom, keď navyše ako správne uviedol žalobca, žalovaná má právnické vzdelanie, a preto jej námietky spochybňujúce dohodu zmluvných strán, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, odvolací súd považoval za účelové.
Žalovaná až vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.12.2016 namietala absolútnu neplatnosť mandátnej zmluvy bez toho, aby uviedla konkrétne dôvody absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy, keď navyše túto neplatnosť nenamietala v konaní pred súdom prvej inštancie. K námietke odvolateľky o absolútnej neplatnosti zmluvy uvedenej odvolateľkou až po uplynutí jej odvolacej lehoty (vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.12.2016 doručené odvolaciemu súdu dňa 16.12.2016, rozsudok doručený odvolateľke dňa 23.5.2016), odvolací súd uvádza, že podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z podmienok prípustnosti uplatnenia až v odvolacom konaní skutočností či dôkazov neuplatnených už v konaní na súde prvej inštancie tu nemohlo ísť o podmienky podľa § 205a ods. 1 písm. a) ani b) O.s.p. a do úvahy by prichádzali len podmienky podľa písmena c/ alebo d/. Z tých o prípad absencie poučenia účastníka konania (t. č. strany) súdom prvej inštancie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ísť nemohlo, pretože odvolateľka - žalovaná bola riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada, skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. na pojednávaní dňa 13.11.2013. O prípad nemožnosti označenia či predloženia dôkazu už pred vyhlásením napadnutého rozsudku bez viny žalovanej taktiež nejde, keď ani sama žalovaná netvrdí, že tvrdenia o absolútnej neplatnosti zmluvy nemohla uviesť, označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaná ani neuviedla žiadnu prekážku brániacu jej v uvedení ňou tvrdenej absolútnej neplatnosti zmluvy. Odvolací súd ďalej
konštatuje, že aj C.s.p. prebral doterajšiu úpravu, v zmysle práva novôt v odvolacom konaní, ktorú terminologicky prispôsobil novej koncepcii civilného sporového konania (viď § 366 a § 373 C.s.p.). Vyššie uvedené malo za následok nepoužiteľnosť tvrdenia označeného až v odvolacom konaní a nespôsobilosť zvrátenia ním výsledkov konania prvej inštancie.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľka žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).