Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. G. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti rodičov: C. J., rod. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., K. XX, zastúpená v konaní JUDr. Johanou Bertovou, advokátkou v Prešove, Hlavná 29 a : R. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K., Am L. 8, R., zastúpený spoločnosťou GRABAN, TORMA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, o úpravu práv a povinností, o odvolaní matky a otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/233/2015 - 446 zo dňa 5.4.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Dáva podnet súdu prvej inštancie na konanie a rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou G. J., nar. XX. XX. XXXX.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. z v e r u j e mal. G. J., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. sumou 500 Eur mesačne, z toho sumu 300 Eur mesačne bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.2.2015 opakovane do budúcna a sumu 200 Eur mesačne bude poukazovať na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor, vkladná knižka č. I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, I. I., a. s., vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna, dlžné výživné za obdobie od 1.2.2015 do 31.3.2017 pre mal. G. vo výške 6 850 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 500 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a , žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že matka svojím návrhom podaným na súd dňa 11.6.2015 žiadala zveriť maloletú G. do svojej osobnej starostlivosti, zo strany otca navrhla určiť výživné v sume 500 Eur mesačne, ktoré bude otec poukazovať vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky a sumu 200 Eur mesačne na tvorbu úspor vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred na bankový účet, ktorý uviedla v návrhu, všetko počnúc dňom 1.2.2015 do budúcna. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletej G. nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2015.

Keďže súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, bolo dôvodné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti zo strany otca. Pri určení výšky výživného prihliadal súd na odôvodnené potreby maloletej a jej vek, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane oboch rodičov. U matky súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o dieťa, keďže je s ňou na materskej dovolenke, ide o dieťa v útlom veku, ktoré si vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť, pre ktorú nie je možné, aby sa matka zamestnala a mala stabilný mesačný príjem. U otca súd zohľadnil jeho vzdelanie, preukázané finančné a majetkové pomery a skutočnosť, že žije a pracuje v R.. Aj keď v určitých obdobiach nebol zamestnaný, mal zabezpečený príjem vo forme nemocenských dávok, ktoré mu boli pravidelne vyplácané a ktoré boli podstatne vyššie ako je príjem matky. Okrem stabilného príjmu ako akreditovaný lekár, má otec zároveň aj odmenu za pracovnú činnosť malého rozsahu vo firme D. I., čo môže byť okolo 450 Eur mesačne k priemernému mesačnému príjmu. Vzhľadom na to, že otec je schopný usporiť finančné prostriedky, ktoré zasiela svojim rodičom, súd dospel k záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach sumu 200 Eur mesačne ukladať maloletej na vkladnú knižku titulom tvorby úspor. Keďže od 1.2.2015 otec na výživu svojej dcéry pravidelne neprispieval, vznikol mu dlh na výživnom v sume 6 850 Eur. Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v 500 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odvolaní namietal, že v konaní nebola zohľadnená jeho vyživovacia povinnosť voči manželke. Matkou uvádzané skutočnosti o zárobkoch otca vo výške viac ako 7 000 Eur sa nezakladajú na pravde. Otec nemal stabilný príjem ako akreditovaný lekár, trpí zdravotnými problémami, ktorých liečenie stojí cca 300

- 400 Eur mesačne, jeho aktuálne mesačné nálady sú vo výške 700 Eur nájomné, zdravotné výdavky 400 Eur, strava 400 Eur, iné výdavky 100 Eur. Matka zamlčala že od otca dostala viacero finančných plnení. Navrhol, aby mu odvolací súd uložil prispievať na výživu maloletej sumou 50 Eur mesačne a zároveň upravil styk otca s maloletou, a to každý prvý víkend v mesiaci v čase od soboty od 9.00 do 18.00 a nedele od 9.00 do 16.00.

3. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka maloletej. Matka má za to, že súd nesprávnym spôsobom vyhodnotil pokladničné doklady preukazujúce jej výdavky na maloletú. Súd nezohľadnil ani skutočnosť, že maloletá vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje podľa odporúčaní lekára navštevovať plávanie, ktoré si matka nemôže dovoliť. Navrhla, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 700 Eur mesačne, z toho 400 Eur k rukám matky vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.2.2015 opakovane do budúcna, a 300 Eur na tvorbu úspor. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2015 do 31.7.2017 vo výške 9 450 Eur aby povolil súd otcovi splácať vo výške 500 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

4. Podaním zo dňa 19.5.2017 otec predložil potvrdenie, podľa ktorého štyrikrát týždenne navštevuje fyzioterapeutické ošetrenia v sume 408 eur mesačne a potvrdenie z úradu práce, podľa ktorého mu v máji 2017 bola vyplatená suma 163,60 Eur, v júni až októbri suma 409 Eur a v novembri 40,90 Eur.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že považuje určenú výšku výživného za primeranú veku dieťaťa a možnostiam otca. Navrhol, aby bol upravený styk otca s maloletou na území Slovenskej republiky a za prítomnosti matky.

6. Matka vo vyjadrení zo dňa 6.6.2017 navrhla vykonanie ďalšieho dokazovania za účelom zistenia príjmov otca. Skutočnosť, že otec má v niektorých obdobiach náklady na bývanie až 1 300 Eur svedčí o jeho vysokej životnej úrovni. Uviedla tiež, že otcovi v styku s maloletou nikdy nebránila.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súdom priznané výživné predstavuje 11 - násobok minimálneho výživného. Jeho životná úroveň nie je zďaleka taká vysoká, ako sa to snaží matka prezentovať. Ak by bola životná situácia matky skutočne taká zlá, ako ju matka opisuje, nemohla by si dovoliť míňať mesačne v priemere 777 Eur výlučne na dieťa. V ďalšom vyjadrení zo dňa 22.6.2017 otec poukázal na priemernú životnú úroveň v Prešovskom kraji.

8. Matka vo vyjadrení zo dňa 11.7.2017 uviedla, že otec hodnotí jej vyjadrenia bez ohľadu na kontext, v ktorom boli v predchádzajúcich vyjadreniach použité. Z uvedeného dôvodu sa matka voči týmto hodnoteniam ohradzuje. Napriek tomu, že otec sa po určení výživného súdom prvého stupňa snaží deklarovať svoj formálny záujem o maloleté dieťa, faktom je, že doposiaľ žiaden reálny záujem o dieťa nepreukázal a ani neprejavil.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 preskúmal v celom rozsahu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 65 , bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 25.10.2017 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie matky ani otca maloletej nie je dôvodné. Podstata odvolacích argumentov oboch rodičov maloletej sa zhodovala s argumentmi, ktoré prezentovali aj počas konania pred súdom prvej inštancie. Podľa § 66 odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na otcom aj matkou uvádzané odvolacie dôvody, to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR)“, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm. a) ZoR. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

12. Ust. § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej aj nemateriálnej povahy na to, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.

Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self - executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96). Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)]. Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz proti Nemecku z 13.07.2000, sť.č. 25735/94 vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch.

13. Vychádzajúc z uvedených noriem a názoru vyplývajúceho z citovaného rozhodnutia súdnej autority, majúc súčasne na zreteli individuálny rozmer každej jednotlivo posudzovanej veci v kontexte so skutkovými okolnosťami, ktoré sú zrejmé z dôkazov a boli vykonané v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, je zrejmé čo sa týka odvolania otca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o výške výživného, je potrebné uviesť, že odvolanie otca, ktorý má za to, že vyššie výživné, ako bolo doposiaľ stanovené, nevychádza z potrieb maloletej a pomerov oboch rodičov, dôvodnými neboli, rovnako neboli dôvodné ani námietky matky, podľa ktorej, naopak, súdom určené výživné nepostačuje na úhradu všetkých potrieb maloletej.

14. Pri určovaní výšky výživného treba nájsť konsenzus medzi odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, pričom zároveň v prípade maloletých je prvoradý ich záujem. Ako vyplynulo z dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie, otec maloletej je akreditovaný lekár, často mení zamestnania. Ako uviedol sám otec vo vyjadrení zo dňa 23.9.2016 (č.l. 416 spisu), v období od októbra 2015 do decembra 2015 bol zamestnaný v R. J. C. O. a dosahoval čistý príjem 7 270,76 Eur, čo mesačne predstavuje sumu 2 908,30 Eur. Zároveň mal za výkon pracovnej činnosti malého rozsahu vo firme D.. I. príjem vo výške 450 Eur netto mesačne. V období od 20.5.2015 do 6.10.2015 mal nemocenské dávky vo výške 9 669,60 Eur a v období od 18.12.2014 do 19.5.2015 vo výške 11 912,24 Eur. V januári 2016 mal vo firme C. príjem 3 362,22 Eur. Za obdobie od februára 2016 do mája 2016 bol nezamestnaný, za jeden kalendárny deň dostal podporu vo výške 53,30 Eur od 8.2.2016. Za 114 kalendárnych dní dostal spolu 6 076,20 Eur, ktoré rozdelené na 4 mesiace predstavujú sumu 1 519,05 Eur za mesiac. V období od júna 2016 do augusta 2016 pracoval ako Q. pre J. am Z. I., vo F., jeho mesačný príjem bol 2 621,63 Eur netto. Zároveň mal vedľajšie zamestnanie v období od januára 2016 do augusta 2016 vo firme D. I., kde dostal odmenu za výkon pracovnej činnosti malého rozsahu vo výške 450 Eur. K tomu dostal v januári 2016 cestovné vo výške 150 Eur. Od septembra 2016 bol registrovaný ako nezamestnaný. V súčasnej dobe je podľa právneho zástupcu otca jeho príjem 1 400 Eur, ktorý by mal byť krátený na sumu 800 Eur mesačne. Podľa tvrdenia otca uvedeného v odvolaní, aktuálne je otec od 24.1.2017 nezamestnaný a poberá dávku vo výške 900 Eur mesačne. V priebehu odvolacieho konania otec doplnil dôkazy a predložil potvrdenie z úradu práce, podľa ktorého mu v máji 2017 bola vyplatená suma 163,60 Eur, v júni až októbri suma 409 Eur a v novembri 40,90 Eur. Zároveň však tvrdí, že jeho mesačné výdavky sú vo výške spolu 1 600 Eur. Je otázne, ako otec z takto deklarovaného príjmu dokáže hradiť výdavky v takejto výške, čo spôsobuje odôvodnené pochybnosti o aktuálnej výške príjmu 900 Eur mesačne.. Otec v odvolaní namieta, že ak súd vychádzal z príjmu 1 500 až 3 000 Eur, vychádzal z nesprávnych podkladov. Takúto výšku príjmu však deklaroval sám otec vo vyjadrení zo dňa 23.9.2016.

Otec opakovane zdôraznil, že finančne podporuje svojich rodičov a pomáha aj svojmu bratovi, ktorý tiež žije v R.. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že výživné v rámci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Uvedené platí aj vo vzťahu k manželke otca. V odvolaní otec tvrdí, že za fyzioterapeutickú liečbu vynakladá mesačne 408 Eur. Odvolaciemu súdu sa javí prinajmenšom zvláštne, že výdavok v takejto nie malej výške otec opomenul uviesť už v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä ak pri výsluchu vykonanom dožiadaným súdom v K. dňa XX.X.XXXX otec tvrdil, že za fyzioterapiu platí kvartálny poplatok vo výške 20 eur. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na to, že pri určovaní výšky výživného je potrebné prihliadať nie len na skutočné majetkové pomery povinného, ale aj na jeho možnosti a schopnosti. Otec maloletej je vysokoškolsky vzdelaný, je akreditovaný lekár, ktorý dlhodobo žije v R.. Ak si otec dokáže zabezpečiť príjem v takej výške, že je schopný finančne vypomáhať aj svojej rodine, o to viac možno dospieť k záveru, že aj vzhľadom na vyššie uvedené predpoklady, je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške, ako určil súd prvej inštancie, vrátane tvorby úspor.

15. Matka vyčíslila mesačné náklady na dieťa vo výške približne 760 Eur, čo odvolací súd považuje za nadštandard. Pokiaľ sa matka maloletej dožaduje vyššieho výživného, odvolací súd poznamenáva, že výživné vo výške 300 Eur k rukám matky a tvorba úspor vo výške 200 Eur je pre dieťa vo veku 3 rokov viac ako postačujúce a primerané aj možnostiam otca. Nemenej podstatnou je aj skutočnosť, že od času rozhodovania súdu prvej inštancie matke skončila rodičovská dovolenka a matka sa môže zamestnať. Odvolací súd nijako nespochybňuje plnenie vyživovacej povinnosti aj formou osobnej starostlivosti, ale je rovnako v možnostiach a schopnostiach matky zabezpečovať potreby maloletej aj finančne. K matkou tvrdeným nákladom na maloletú odvolací súd poznamenáva, že je prirodzené, že matka chce dieťaťu dopriať čo možno najviac a len to najlepšie, avšak aj výdavky na dieťa sa musia prispôsobiť majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, čomu mesačné náklady na maloletú uvedené matkou nezodpovedajú.

16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

17. Rozsudkom súdu prvej inštancie nebol upravený styk dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, pričom v odvolaní otec maloletej žiadal úpravu styku. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec sa už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie domáhal úpravy styku s maloletou (výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu zo dňa 28.9.2016, č.l. 413 a nasl. spisu). V konaní o úpravu styku bude potrebné vykonať dokazovanie s cieľom úpravy styku tak, aby najlepšie napĺňal záujem maloletého dieťaťa. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd pristúpil k podaniu podnetu na začatie konania a rozhodnutia o úpravu styku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania zo spisu nevyplýva (§ 57 v spojení s § 52 .

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.