Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-161-2017.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/161/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. E. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi dieťaťa rodičov E. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na P. ul. č. XXX/X v W. a JUDr. I. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. V. č. XXX v konaní o návrh matky na zvýšenie výživného o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 23.1.2017 č.k. 16P/172/2016-61 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves z 23.1.2017 č.k. 16P/172/2016-71 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. B. nar. XX.X.XXXX zo 140 Eur mesačne na 250 Eur mesačne od 15.6.2016 do budúcna, ktoré je otec povinný zaplatiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.
Dlžné výživné 300 Eur za obdobie od 15.6.2016 do 31.1.2017 je otec povinný zaplatiť matke maloletého do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Čím mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves vo výroku o výživnom z 23.7.2009 č.k. 9C/175/2008-51.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 23.7.2009 č.k. 9C/175/2008-51 tak, že zvýšil výživné od otca pre mal. B. zo 140 Eur na 220 Eur mesačne od 15.6.2016, ktoré je otec povinný zaplatiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 12,66 Eur za obdobie od 15.6.2016 do 31.1.2017 zaviazal otca zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku, návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol, opravným uznesením opravil výrok napadnutého rozsudku o dlžnom výživnom tak, že pôvodne vyčíslenú sumu dlžného výživného 12,66 Eur nahradil správne vyčíslenou sumou dlžného výživného 42,66 Eur a rozhodol, že ostatné časti rozsudku ostávajú bez zmeny.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie otec a matka maloletého. Otec vo svojom odvolaní uviedol, že matka si nesplnila súdom uloženú povinnosť a nepreukázala svoje výdavky ani výdavky maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že matka so svojím súčasným partnerom rekonštruuje rodinný dom dospel k záveru, že tak vysoké výživné 360 Eur mesačne žiada preto, aby z neho mohla financovať rekonštrukciu. Dodal, že okrem výživného založil maloletému sporenie 20 Eur mesačne a platí mu životné poistenie 22 Eur mesačne. Maloletému kupuje pravidelne oblečenie, prispieva mu nad rámec určeného výživného na školské a športové pomôcky, v lete ho zobral na dovolenku do Grécka, preto považuje za primerané zvýšenie výživného na 160 Eur mesačne. Poukázal na to, že príjem matky sa od poslednej úpravy zvýšil o 200 Eur a v závere odvolania opätovne vyčíslil svoje výdavky a navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýši určené výživné pre maloletého zo 140 Eur mesačne na 160 Eur mesačne.
3. Matka vo svojom odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýši určené výživné pre maloletého zo 140 Eur na 350 Eur mesačne. Vytkla konajúcemu súdu, že vzhľadom na to, že otec dobrovoľne prispieva nad rámec určeného výživného 70 Eur mesačne, v podstate konajúci súd zvýšil určené výživné len o 10 Eur. Otec nad rámec určeného výživného prispieva dobrovoľne, a preto môže kedykoľvek prestať, bez možnosti matky tieto plnenia od neho vymáhať. Súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil schopnosti, možnosti ani majetkové pomery otca, ktorého príjem od poslednej úpravy vzrástol o 37,4 %, so zreteľom na to, že otec sa oženil, jeho manželka má príjem 700 Eur mesačne a je povinná taktiež prispievať na výdavky spoločnej domácnosti, pričom vzhľadom na vzdelanie a charakter práce, ktorú otec vykonáva možno predpokladať nárast jeho príjmu do budúcna. Dôsledne sa nevysporiadal ani preukázanými výdavkami účastníkov konania a nezohľadnil ich dopad na ich finančnú situáciu. Konštatovala, že konajúci súd pochybil, keď sa dôsledne nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. V doplnení odvolania z 9.3.2017 predložila rozpis mesačných výdavkov na chod domácnosti a uspokojovanie potrieb maloletého spolu 753 Eur, pričom jej príjem spolu s určeným výživným je 773 Eur. Rozpočet domácnosti označila za napätý, ktorý nepostačuje na vytvorenie peňažnej rezervy pre prípady neočakávaných výdavkov a núti ju obmedziť niektoré voľnočasové aktivity maloletého.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca, okrem skutočností, ktoré uviedla v priebehu konania a v podanom odvolaní v spojení s doplnením odvolania, nesúhlasila s tvrdeniami otca, že ňou požadované výživné chce použiť na financovanie rekonštrukcie rodinného domu a uspokojovanie vlastných potrieb. Poukázala na to, že bytový dom a byt, v ktorom s maloletým býva je v zlom stave, vyžaduje si rekonštrukciu, preto sa rozhodla zlepšiť ich bytové podmienka. Zdôraznila, že v spoločnej domácnosti žije iba s maloletým, pričom celú rekonštrukciu zabezpečuje a financuje jej priateľ výhradne z jeho peňažných prostriedkov.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nad rámec určenej vyživovacej povinnosti neprispieval pravidelne, ale sporadicky z vlastnej iniciatívy a dobrej vôle a zdôraznil, že matkou požadované výživné nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Leasing na motorové vozidlo označil za odôvodnený výdavok, nakoľko auto každodenne potrebuje, pretože dochádza za prácou. Za predpokladu, ak by zvýšenie jeho príjmu predstavovalo 37,4%, takému zvýšeniu by zodpovedalo zvýšenie výživného na 192,36 Eur mesačne, čo je o 30 Eur menej ako určil konajúci súd.
7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že s jeho obsahom nesúhlasí a naďalej trvá na skutočnostiach, ktoré uviedol v podanom odvolaní a predchádzajúcich vyjadreniach. Vyslovil presvedčenie, že z podaného návrhu na zvýšenie výživného vyplýva zámer matky zabezpečiť si takýmto spôsobom peňažné prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu. Dodal, že byt, v ktorom matka s maloletým býva bol zrekonštruovaný ešte v čase ich spoločného bývania a za stav bytového domu nemôže zodpovedať.
8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca nesúhlasila s jeho konštatáciou, že nad rámec určeného výživného prispieval sporadicky, nakoľko konajúci súd túto skutočnosť v konaní preukázal, zohľadnil ju a otec ju počas celého priebehu konania na súde prvej inštancie nenamietal. Od poslednej úpravy sa odôvodnené potreby maloletého zvýšili, maloletý nastúpil na základnú školu s čím bolo spojené zvýšenie výdavkov minimálne o 50 Eur mesačne. Opätovne nesúhlasila s tvrdením, že požadované výživné má slúžiť na uspokojovanie jej potrieb a financovanie rekonštrukcie rodinného domu. Maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, preto mu chce zabezpečiť aspoň čiastočne taký životný štandard ako má jeho nevlastný brat, syn otca a jeho terajšej manželky, ktorý má možnosť voziť sa v luxusnom aute a nie je ovplyvňovaný a obmedzovaný „finančným stresom“. Namietala potrebu vlastníctva automobilu v hodnote 40.000 až 50.000 Eur z dôvodu pracovnej pozície otca, v dôsledku čoho výdavky spojené so splácaním leasingu podľa jej názoru nie je nevyhnutné vynaložiť a nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou povinného rodiča.
9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
10. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
11. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa ust. § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 36 CMP), ale na základe zisteného skutočného stavu nesprávne rozhodol a nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákona o rodine, pretože zvýšenie určeného výživného nezodpovedá zmene pomerov účastníkov konania od poslednej úpravy. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca k mal. B. rozhodnuté v roku 2009 t.j. pred viac ako siedmimi rokmi. Maloletý od poslednej úpravy nastúpil na základnú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky a jeho odôvodnené potreby vzrástli aj z dôvodu jeho rastu a vývoja v dôsledku plynutia času. Od poslednej úpravy sa zmenili aj pomery otca maloletého, ktorý sa oženil, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť a jeho príjem vzrástol z dôvodu funkčného postupu v práci. V čase poslednej úpravy bol jeho príjem 910 Eur a v súčasnosti je jeho preukázaný mesačný príjem 1250 Eur. Súdom prvej inštancie zvýšené výživné 220 Eur predstavuje približne 17,6 % z príjmu otca, z ktorého na jeden deň pripadne približne 7 Eur, čo nezodpovedá uspokojeniu odôvodnených potrieb maloletého v miere zodpovedajúcej jeho právu podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Odvolací súd z časti zohľadnil výdavky otca na splátky leasingu, pretože uznal potrebu otca cestovať za prácou ako odôvodnenú, ale nezohľadnil splátky v plnej výške nakoľko výkon funkcie otca nie je spojený s povinnosťou vlastniť motorové vozidlo v istej cenovej kategórii. Odvolací sú po dôslednom posúdení a vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zistenému skutočnému stavu veci zodpovedá zvýšenie určeného výživného zo 140 Eur mesačne na 250 Eur mesačne. Príjem otca sa od poslednej úpravy zvýšil o 340 Eur. Zvýšenie výživného o 110 Eur mesačne zodpovedá približne 1/3 zvýšeniu príjmu otca. Takto určené výživné predstavuje približne 20 % z príjmu otca a zohľadňuje zmenu jeho pomerov ako aj zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého, so zreteľom na to, že od poslednej úpravy otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Odvolací sú pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol aj na skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil a prispieval aj nad rámec určeného výživného. Táto skutočnosť však sama o sebe neodôvodňuje záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého viac ako zodpovedá jeho preukázaným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Z týchto dôvodov neobstojí odvolacia námietka matky, že konajúci súd so zreteľom na dobrovoľné plnenia otca zvýšil výživné len o 10 Eur, nakoľko nebolo povinnosťou otca prispievať nad rámec určeného výživného, otec tieto peňažné prostriedky poukazoval nad rámec svojich v tom čase preukázaných schopností a možností ako aj odôvodnených potrieb maloletého. Vzhľadom na to, že sa jednalo o dobrovoľné plnenia, na ktoré nie je zákonný nárok, neobstojí ani odvolacia námietka otca, že v dôsledku týchto plnení je primerané rozhodnúť o zvýšení výživného zo 140 Eur na 160 Eur mesačne. Zdôrazňuje, že spotrebované výživné sa nevracia, nie je povinnosťou povinného rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa nad rámec určeného výživného a je len na jeho uvážení, či prispeje nad rámec alebo nie, preto táto skutočnosť nemôže byť pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti ani na škodu maloletého dieťaťa ani na škodu povinného otca. K odvolacím námietkam ohľadom životného poistenia
konštatuje, že poistenie dieťaťa nie je jeho odôvodnenou potrebou, nárok poistenca na poistné plnenie priamo závisí so vznikom poistnej udalosti, ktorá môže a nemusí nastať za života poistenca resp. za trvania poistenia, preto zaplatením poistného nie sú uspokojované odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, v dôsledku čoho poistné nemá charakter výživného. K odvolacím námietkam ohľadom výdavkov maloletého dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ v určitom konkrétnom prípade nie sú zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej, alebo športovej činnosti, a teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zdôrazňuje, že matkou navrhované výživné 350 Eur mesačne nezodpovedá odôvodneným potrebám detí vo veku maloletého a matka nepreukázala zvýšenie výdavkov v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, ani finančne náročnej kultúrnej, záujmovej, alebo športovej činnosti resp. inej objektívnej skutočnosti. Určené výživné musí zodpovedať nie len odôvodneným potrebám oprávneného, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, preto v prípade, ak schopnosti otca nepostačujú na uspokojenie potrieb dieťaťa v plnom rozsahu, je potrebné určiť výživné tak, aby boli jeho potreby uspokojené v takej miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti a možnosti povinného rodiča, pretože len takto určené výživné je zákonné, správne a zohľadňuje všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa Zákona o rodine. Výživné 250 Eur mesačne postačuje na uspokojenie odôvodnených potrieb mal. detí vo veku mal. B. takmer v plnom rozsahu a zodpovedá zákonným podmienkam zákona o rodine, s dôrazom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča a so zreteľom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
14. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýšil výživné zo 140 Eur mesačne na 250 Eur mesačne, rozhodol aj o dlžnom výživnom 300 Eur za obdobie od 15.6.2016 do 31.1.2017, ktoré vypočítal nasledovne. V konaní bolo preukázané, že otec od podania návrhu riadne prispieval na výživu maloletého určeným výživným 140 Eur mesačne a v posudzovanom období preukázateľne prispel nad rámec určeného výživného spolu 525 Eur (35 Eur za pomernú časť mesiaca jún 2016 a 7x70 Eur za mesiace júl, august, september, október, november, december 2016 a január 2017) Rozdiel medzi naposledy určeným výživným 140 Eur a zvýšeným výživným 250 Eur je 110 Eur, t.j. 7x 110 + pomerná časť za mesiac jún 2016 55 Eur, spolu 825 Eur - 525 Eur, ktoré otec v posudzovanom období prispel nad rámec určeného výživného, t.j. dlžné výživné za posudzované obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je 300 Eur, ktoré je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o lehote na zaplatenie dlžného výživného odvolací súd zohľadnil výšku dlžného výživného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, tak aby nebol zaplatením dlžného výživného ohrozený riadny výkon vyživovacej povinnosti povinného a zároveň lehota na zaplatenie nad prípustnú mieru nebola na škodu maloletého.
15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.