Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-116-2016.pdf
PDF · 89.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/116/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, proti žalovanej: Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, o zaplatenie 80,15 € s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/399/2015-58 zo dňa 04. 12. 2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 17,20 € od 27. 07. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 40 € od 01. 01. 2014 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 22,95 € od 01. 01. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň okresný súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy 80,15 € € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 17,20 € od 27. 07. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 40 € od 01. 01. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 22,95 € od 01. 01. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca spravuje a nakladá s pozemkami registra „E“ par. č. XXX nachádzajúcou sa v k. ú. N., zapísaných na LV č. XXXX. Súčasťou predmetnej parcely sú parcely evidované na katastrálne mape, a to parcela KNC XXX/X - druh pozemku záhrada o celkovej výmere 66 m2 a parcela KNC XXX/X
- druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 46 m2. Žalovaná užíva vyššie uvedené nehnuteľnosti v správe žalobcu bez právneho dôvodu, bez platnej nájomnej zmluvy resp. bez existencie iného právneho titulu od 02. 02. 2009. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne. Žalobca si uplatnil bezdôvodné obohatenie voči žalovanej 27. 07. 2013 do 27. 07. 2015 s poukazom na ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal z pokynu generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu č. 2/2013, podľa ktorého je minimálna výška celkového ročného nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve na iný ako poľnohospodársky účel v sume 40 €.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že od 02. 02. 2009 žalovaná užíva pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X, . ktoré sú v správe žalobcu bez právneho dôvodu. Okresný súd mal za preukázané, že žalobca spravuje predmetné pozemky oprávnene, z čoho pre súd vyplynulo, že žalovaná užíva
predmetné pozemky bez riadnej nájomnej zmluvy. Keďže žalovaná užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, súd dospel k záveru, že sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, získala majetkový prospech a preto je povinná bezdôvodné obohatenie vydať. Okresný súd považoval návrh žalobcu za dôvodný a preto zaviazal žalovanú k úhrade dlžnej sumy. Súd mal za preukázané, že žalovaná je s plnením peňažného dlhu v omeškaní, preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých súm tak ako to požadoval žalobca. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalobca mal síce v konaní plný úspech, avšak trovy si nevyčíslil a ani mu žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
4. Rozsudok okresného súdu napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná. Z obsahu podaného odvolania vyplynulo, že požaduje, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa jej názoru súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
5. Žalovaná v odvolaní uviedla, že v návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu je ako dôkaz uvedená ňou podpísaná žiadosť o prenájom pozemkov zo dňa 27. 07. 2012, avšak zo žiadosti nie je známe, o ktoré parcely sa jedná, nie je vymeraná rozloha pozemkov, čiže nie je možné na základe ničoho spísať nájomnú zmluvu a už vonkoncom žiadať nájomné. Parc. KNC XXX/X, za ktorú žalobca žiada nájomné, tvorí vstupný mostík k rodinnému domu vo vlastníctve žalovanej. Iná cesta k rodinnému domu nevedie. Žalovaná uviedla, že k predmetnej parcele má právo prechodu, ktoré si uplatňuje.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca naďalej zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Uviedol, že má za to, že žalovaná v rámci podaného odvolania neuviedla žiadne argumenty, ktoré by preukazovali nesprávne skutkové zistenia, ani skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný tiež uviedol, že neeviduje zmluvné ani iné právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovanej spočívajúce v práve prechodu cez parc. KNC XXX/X. Tvrdenie žalovanej, že na pozemku je zriadené vecné bremeno, sa nezakladá na pravde.
7. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedla, že žalobca nemal ani najmenšie tušenie, že nadobudol pozemok parc. KNC XXX/X a H. XXX/X, pokiaľ ona osobne nešla žiadať o odpredaj jednej z týchto parciel a to parc. KNC XXX/X. Uviedla tiež, že nie je ochotná platiť nájomné za vstupný mostík na parc. KNC XXX/X, nakoľko nikto nikdy zaň neplatil od čias jeho zhotovenia. Podľa jej názoru je absurdné žiadať nájomné po cca 40 rokoch od jeho zhotovenia. Žalovaná tiež uviedla, že parc. KNC XXX/X dlhé roky užíval pán I. N., ktorého požiadala o predaj predmetnej parcely. Žiaľ bez potrebných dokladov nebolo toto možné uskutočniť. Parcelu KNC XXX/X - vstupný mostík celé roky užíval nebohý starý otec žalovanej od samého začiatku, čiže od čias kedy bol mostík vytvorený rozdelením parciel pozemkov pre výstavbu komunálnej cesty. Žalovaná vo vyjadrení tiež uviedla, aby sa celá situácia prešetrila a určilo sa vlastnícke právo k predmetným parcelám KNC XXX/X a KNC XXX/X.
8. Na vyjadrenie žalovanej písomne reagoval žalobca, ktorý uviedol, že naďalej trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Podľa jeho názoru ani samotné vyjadrenie neobsahuje žiadne právne alebo skutkovo relevantné argumenty v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná užíva nehnuteľnosti v správe Slovenského pozemkového fondu bez právneho dôvodu aj naďalej, čím dochádza k bezdôvodnému obohateniu, ktoré Slovenský pozemkový fond požaduje uhradiť.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto na vec, na základe podaného odvolania žalovanej, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd zistil všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho závermi, preto sa obmedzí len na zdôraznenie správnosti daného rozhodnutia vo vzťahu k namietaným otázkam uvedeným žalovanou v odvolaní.
14. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
15. Žalovaná žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalovaná je si sama vedomá, že nie je vlastníčkou parciel KNC XXX/X a KNC XXX/X. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre kat. úz. N., je zrejmé, že správu k pozemku parc. č. XXX registra E, súčasťou ktorého sú aj parcely KNC XXX/X - záhrada o výmere 66 m2 a parc. č. XXX/ X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 46 m2, vykonáva Slovenský pozemkový fond, teda žalobca. K uvedeným parcelám nie je zapísané žiadne vecné bremeno. Nedôvodná je preto námietka žalovanej, že má k parc. KNC XXX/X právo prechodu, teda, že sa k tejto parcele viaže vecné bremeno v jej prospech.
16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Bezdôvodné obohatenie sa chápe ako záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a tým na úkor koho sa niekto obohatil. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného (povinný). Druhým subjektom tohto vzťahu, to znamená, tým kto má právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil (oprávnený). Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor niekoho iného stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávne získanie bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým a preto oprávneným veriteľom. Je ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch.
19. Žalovaná žiadnym spôsobom netvrdila, že by predmetné parcely nevyužívala, avšak je potrebné uviesť, že žalovaná predmetné parcely užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, a teda užívaním týchto parciel sa na úkor neznámych vlastníkov, nad ktorých parcelami vykonáva správu Slovenský pozemkový fond, bezdôvodne obohacuje, a teda je povinná bezdôvodné obohatenie vydať. Keďže v danom prípade nie je možné vydať bezdôvodné obohatenie inou formou ako zaplatením finančnej náhrady, bolo namieste, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi ním požadované bezdôvodné obohatenie.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
21. Čo sa týka požiadavky žalovanej, aby sa celá situácia prešetrila a určilo sa vlastnícke právo k predmetným parcelám KNC XXX/X a KNC XXX/X, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§372 CSP), teda na túto
požiadavku žalovanej odvolací súd nemohol prihliadnuť. Žalovaná však má možnosť podať samostatnú žalobu, ak sa cíti byť vlastníčkou konkrétnych nehnuteľností.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).