Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/85/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: Mgr. J. Q., bytom I. XX, O. X., o zaplatenie 120.000 eur, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 30C/44/2016-42 zo dňa 20. septembra 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobkyne odmietol. Uznesenie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že žalobkyňa svoje podanie neopravila v súlade s uznesením, ktorým ju súd vyzval na odstránenie vád podania, pričom ide o také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia vecnému prejednaniu, súd postupoval v zmysle § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len a podanie žalobkyne odmietol. Podľa názoru súdu žalobkyňa neopísala rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovým dejom. Je procesne neprípustné, aby žalobkyňa svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradila v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy, resp. iné súdne konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, lebo v lehote bola doručená nová žaloba obnovená tak, ako požadoval súd a tam sú priložené aj materiály. Opis v žalobe bol jasný. Na výzvu súdu reagovala a dňa 22.06.2016 podala opravenú žalobu, kde je aj petit. Zároveň k odvolaniu pripojila opis žaloby.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

4. Podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) účinného v čase podania žaloby, sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

5. Podľa § 42 ods. 3 OSP účinného v čase podania žaloby, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

6. Podľa § 79 ods. 2 OSP účinného v čase podania žaloby, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

7. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

8. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na také podanie súd neprihliada.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 04.02.2016 domáhala zaplatenia 120.000 eur žalovaným, pričom ako žalovaného označila Ing. Q. C., Prezident SR, Kancelária Prezidenta SR, Štefánikova 2, Bratislava. Podľa názoru súdu prvej inštancie podanie žalobkyne nespĺňalo náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 OSP účinného v čase podania, súd uznesením pod č. k. 30C/44/2016-18 zo dňa 29.3.2016, žalobkyňu vyzval na odstránenie vád podania. V uznesení uviedol, že podanie navrhovateľky zo dňa 04.02.2016 o vyplatenie škody je neurčité, neúplné a nezrozumiteľné, pretože neobsahuje označenie účastníkov konania, t. j. kto je navrhovateľ a kto je odporca, rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie návrhu, čoho sa navrhovateľka domáha, t.j. ako konkrétne žiada, aby súd vo veci rozhodol, pričom neurčitosť, neúplnosť a nezrozumiteľnosť podania je potrebné opraviť a doplniť tým spôsobom, že žalobkyňa presne označí účastníkov konania, t. j. kto je navrhovateľ a kto je odporca (u fyzickej osoby menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom, štátnym občianstvom, u právnickej osoby obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom), pravdivo opíše rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie návrhu, jednoznačne uvedie ako navrhuje, aby súd rozhodol (t. j. presné znenie výroku rozhodnutia súdu, ktorý žiada vydať tak, aby bol petit určitý, zrozumiteľný, vykonateľný a formulovaný v súlade s predpismi hmotného práva). Uznesenie žalobkyňa prevzala 19.06.2016.

10. Na základe vyššie uvedenej výzvy na doplnenie návrhu v podaní doručenom súdu dňa 22.06.2016 žalobkyňa označila žalovaného ako Štát SR, zastupujúci Ing. Q. C., Kancelária prezidenta SR, Prezidentský palác, Hodžovo nám. 1, Bratislava. Z obsahu podania vyplýva, že sa domáha zaplatenia sumy 120.000 eur ako nemajetkovej ujmy v zmysle Občianskeho zákonníka a žiada jej vyplatenie prostredníctvom Kancelárie prezidenta SR. Žalobkyňa k podaniu pripojila aj listinné prílohy, a to v súvislosti s exekučným konaním, súdnymi konaniami, podaniami na rôzne štátne inštitúcie a ďalšie.

11. Z obsahu podania žalobkyne je zrejmé len to, že sa domáha zaplatenia 120.000 eur (petit podania je určitý). Žalobkyňa označila žalovaného ako Ing. Q. C. - Prezident SR, Kancelária Prezidenta SR, Štefánikova 2, Bratislava a na základe vyššie uvedenej výzvy na doplnenie návrhu, v podaní doručenom súdu dňa 22.06.2016 označila žalovaného ako Štát SR, zastupujúci Ing. Q. C., Kancelária prezidenta SR - Prezidentský palác, Hodžovo nám. 1, Bratislava. Takéto označenie žalovaného (alebo žalovaných) je napriek doplneniu nejasné a neurčité a navyše je rozpore s obsahom podania, ktorým sa domáha zaplatenia sumy 120.000 eur a žiada jej vyplatenie prostredníctvom Kancelárie prezidenta SR. Z uvedeného teda nemožno vyvodiť, voči komu podanie smeruje a kto má byť žalovaným. Súd nemôže dedukovať, voči komu si žalobkyňa svoj nárok uplatňuje, s kým má súd konať. Nositeľom povinnosti, voči ktorému sa žalobkyňa môže svojho nároku domáhať je fyzická osoba, právnická osoba a aj štát, pričom ide o subjekty rozdielne a povinnosťou žalobcu je ich označiť v súlade s procesným právom.

12. Správny bol záver súdu prvej inštancie, pokiaľ uviedol i to, že žalobkyňa neodstránila vadu týkajúcu sa opisu rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú podanie návrhu, keď skutok má byť uvedený v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovým dejom. Žalobkyňa v podaní (na deviatich stranách) podrobne opisuje udalosti, ktoré prežila niekedy v období rokov 2008 - 2009, že je priestupkárka, ovláda policajnú kontrolu nad prokuratúrou, pokračuje vymenovávaním inštitúcií, kde všade pracovala, kto bol jej nadriadeným, že urobila justičnú skúšku, aké školenia absolvovala, zobrala si peniaze na podnikanie cez Európsky fond, s tým, že si založí živnosť a bude prepoisťovať do zdravotnej poisťovne Dôvery, peniaze požičala O. A., ten jej navrhol, aby kúpila zlato bez dokladu, potom ju požiadal o ruku, išli predať zlato s tým, že neskôr si kúpia viac zlata a otvoria si zlatníctvo, potom už zlato nebolo a odišla do Anglicka, za týždeň sa z Anglicka vrátila na Slovensko lebo nemala peniaze, zlato našla v záložni v Šali, oznámila to policajtke, ale polícia vec nerieši...., v ten rok bola v Senci a požičala T.Q. 150,- Sk, že pre žalobkyňu vyhraje peniaze v kasíne, vyhrala v kasíne 32.000,-Sk, ale nechcela jej ich dať, keď to povedala policajtovi, ten za Z. nešiel, lebo sa jej bál, materiál bol na polícii, žalobkyňa nemala peniaze, potom sa zamestnala cez Nosluš ako pokadníčka Tesca, ale zmizlo jej z kasy 50 eur aj iným zmizlo a zaplatila to z výplaty, brigádu už nedostala ale prišlo jej, že má zaplatiť 2.300 eur za auto, ktoré odovzdala cez GE Money, nemala z čoho žiť, požičala si pôžičku z Home Creditu, v tom čase žila so A., keď počul, že si požičala, nahovoril ju, by si kúpili modrý mercedes, žalobkyňa s tým súhlasila, kúpila si aj čižmy, Z. ju nahovorila, aby si od nej kúpila kožený kabát s pulóvrom, peniaze mala v kabelke ale zmizli, volala políciu, prišli, ale nemali psa, v kabelke ostala len obálka a tiket, tiket neskôr zmizol z policajného spisu...prokurátor nesmie konanie zastaviť, pripája materiál, kde súd môže všetko skontrolovať...prokuratúra, polícia, verejný ochranca práv má žalobkyňu chrániť...

13. Ak sa žalobkyňa domáha nemajetkovej ujmy následkom zásahu do jej osobnostných práv, bolo potrebné popísať, akým konkrétnym neoprávneným konaním žalovaného (ktorého z podaní žalobkyne nemožno identifikovať) došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Neuviedla, ktoré jej osobnostné právo bolo porušené (život, zdravie, občianska česť, ľudská dôstojnosť, súkromie, meno, prejav osobnej povahy) a akým neoprávneným konaním žalovaného a na preukázanie svojich tvrdení nenavrhuje vykonať relevantné dokazovanie. V návrhu absentuje príčinná súvislosť medzi neoprávneným konaním a následkami zásahu do osobnostných práv ako ani to, ako žalobkyňa dospela k žalovanej sume. Navyše medzi opísaním rozhodujúcich skutočností (v časovom a logickom slede) a petitom žaloby musí byť logická zhoda v tom smere, aby bolo možné zistiť, z akého dôvodu (ktorý možno podriadiť pod normu hmotného práva) sa domáha zaplatenia práve uplatnenej sumy a že uplatnenú sumu má zaplatiť žalobkyni označený žalovaný, čo podanie žalobkyne nespĺňalo. Z podania žalobkyne nie je možné zistiť, ktoré sú rozhodujúce skutočnosti od ktorých odvodzuje svoje právo na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Za rozhodujúce skutočnosti nemožno považovať všetky životné situácie (pozitívne aj negatívne), v ktorých sa žalobkyňa ocitla vo svojom živote. V zmysle účinného procesného predpisu v čase doručovania výzvy na odstránenie vád podania (§ 79 ods. 1 veta druhá OSP, § 43 ods. 1 OSP) súd poučil žalovanú o náležitostiach návrhu a potrebe odstrániť vady podania uznesením č.k. 30C/44/2016-18 z 29.3.2016, s následkami neodstránenia vád (§ 43 ods. 2 veta prvá OSP) podania. V odvolaní žalobkyňa poukazovala na to, že jej návrh náležitosti spĺňa a na výzvu doplnila, čo súd od nej žiadal. K odvolaniu pripojila opis žaloby, z ktorého však opäť nie je zrejmé, koho žalobkyňa označila ako žalovaného a nie je zrejmé, z akých skutočností (ktoré by súd mohol podriadiť pod normu hmotného práva) svoj nárok odvodzuje.

14. Žalobkyňa neodstránila vytýkané nedostatky svojho podania ani v podanom odvolaní, v konaní nemožno pokračovať, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

15. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .