Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-499-2016.pdf
PDF · 100.88 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/499/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne N. I., T.. XX.X.XXXX, H.X. D. I., O. XXX/ X, zastúpenej JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach, Fialková 3593/5, proti žalovanému JUDr. Ladislavovi Leheňovi, notárovi, so sídlom notárskej kancelárie v Michalovciach, Špitálska 5, IČO: 31 971 211, o zaplatenie 142,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10. júna 2016 č.k. 8C/537/2015 - 35 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 142,78 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zo zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení neskorších právnych predpisov. Zároveň vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobkyne v žalobe, že dňa XX.XX.XXXX navštívila žalovaného za účelom spísania zmluvy o budúcej zmluve s budúcou predávajúcou I. G. (ďalej aj „zmluva“), predmetom ktorej bol byt č. XX, T. X. poschodí bytového domu W., D. I., T. O. G., G. Č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu W., G. Č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX, vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 544 m2, vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX (ďalej aj „byt“), ktorá bola vyhotovená žalovaným v troch rovnopisoch a opatrená úradne osvedčeným podpisom účastníkov. Ďalej poukázal na tvrdenie žalobkyne, že podľa článku IV. zmluvy, časť kúpnej zmluvy v sume 3.000 eur žalobkyňa ako budúca kupujúca uhradila budúcej predávajúcej dňom podpísania zmluvy, následne ale dňa XX.X.XXXX žalobkyňa doručila budúcej predávajúcej oznámenie, ktorým preukázateľne odstúpila od budúcej kúpnej zmluvy a vyzvala budúcu predávajúcu na vrátenie zaplatenej sumy 3.000 eur, a zistila, že, a teda suma 3.000 eur je v článku VI. charakterizovaná ako zmluvná pokuta, dohodnutá aj pre prípad odstúpenia od zmluvy, čo žalobkyňa označila za rozporné so zákonom, pretože odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, pričom žalovaného navštívila z dôvodu, aby uzavrela s budúcou predávajúcou perfektný právny úkon a žalovaný si tak svoju povinnosť riadne nesplnil, zmluvu o budúcej zmluve koncipoval v rozpore so zákonom, ak v článku VI. predmetnej zmluvy o budúcej zmluve bolo uvedené, „že v prípade neuhradenia celej kúpnej ceny do XX.X.XXXX, odstúpenia od tejto zmluvy, alebo odmietnutia uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy zo strany kupujúcej N. I., si účastníci dojednávajú podľa § 544 Občianskeho zákonníka
zmluvnú pokutu 3.000 eur“ a priamym dôsledkom tohto konania žalovaného došlo preto na strane žalobkyne k vzniku škody v sume 142,78 eur, ktorá predstavuje rozdiel žalovaným prijatej sumy vo výške 160 eur, po odpočítaní notárskeho poplatku za osvedčenie pravosti podpisov účastníkov zmluvy v troch rovnopisoch, t.j. čiastky 17,22 eur. Napokon súd prvej inštancie poukázal i na obranu žalovaného, že dňa XX.XX.XXXX na notárskom úrade JUDr. Ladislava Leheňa vyhotovená zmluva o budúcej zmluve uzavretá podľa § 50a Občianskeho zákonníka o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej účastníkmi boli žalobkyňa ako budúca kupujúca a N. I. ako budúca predávajúca, obsahuje všetky náležitosti o budúcej zmluve a podstatné náležitosti tej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve, t.j. kúpnej zmluvy, ktorú si zmluvné strany prečítali, schválili a na znak súhlasu s jej obsahom aj vlastnoručne podpísali.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že podľa čl. IV. zmluvy o budúcej zmluve uzavretej podľa § 50a Občianskeho zákonníka o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalobkyňou ako budúcou kupujúcou a I. G. ako budúcou predávajúcou dňa XX.XX.XXXX, sa budúca predávajúca zaviazala, že do XX.X.XXXX uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej predá žalobkyni v zmluve špecifikované nehnuteľnosti (byt) a žalobkyňa sa zaviazala, že v dohodnutej dobe byt kúpi do svojho vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 27.000 eur, ktorá mala byť vyplatená žalobkyňou budúcej predávajúcej v hotovosti pred podpísaním zmluvy o budúcej zmluve v čiastke 3.000 eur a druhá časť kúpnej ceny vo výške 24.000 eur mala byť vyplatená žalobkyňou budúcej predávajúcej do XX.X.XXXX, pred podpísaním kúpnej zmluvy, ako i že v článku VI. označenej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade neuhradenia celej kúpnej ceny do XX.X.XXXX, odstúpenia od tejto zmluvy, alebo odmietnutia uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy zo strany budúcej kupujúcej, si účastníci dojednávajú podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu v sume 3.000 eur. Z výsluchu žalobkyne prvoinštančný súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX navštívila notársky úrad JUDr. Ladislava Leheňa, vopred pripravenú zmluvu si prečítala a túto podpísala bez toho, aby ju niekto upozornil na to, že v zmluve je klauzula o zmluvnej pokute a od zmluvy bola nútená odstúpiť jedine z dôvodu, že pred podpísaním označenej zmluvy nevidela byt, o kúpu ktorého prejavila záujem, a až potom, ako si byt prezrela zistila, že byt nie je v perfektnom stave. Z výsluchu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že pri podpise zmluvy o budúcej zmluve bol osobne prítomný zamestnanec žalovaného oprávnený na výkon takýchto úkonov, v tom čase notársky koncipient. Z listu žalobkyne adresovaného I. G. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa od označenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odstúpila z dôvodu, že zmluva je postavená výlučne v jej neprospech, pretože v článku IV. je uvedené, že prvú časť kúpnej ceny 3.000 eur vyplatí ešte pred podpísaním zmluvy a v článku VI. je ďalej uvedené, že v prípade neuhradenia celej kúpnej ceny do XX.X.XXXX zaplatí zmluvnú pokutu 3.000 eur, z ktorej formulácie vyplýva, že zmluva nebola vypracovaná zodpovedne a s dobrým úmyslom, je zmätočná a nemôže byť ani právne účinná a preto žalobkyňa zároveň požiadala budúcu predávajúcu, aby jej bola vrátená suma 3.000 eur, ktorú jej zaplatila ako prvú časť kúpnej ceny za byt. Konštatoval, že žalobkyňa výšku škody spôsobenej jej konaním žalovaného odvodzovala od výšky zaplateného notárskeho poplatku, ktorú vyčíslila tak, že zo sumy 160 eur odpočítala ňou zaplatený poplatok za overenie podpisov vo výške 17,22 eur.
4. Po právnom posúdení sporu podľa § 40 ods. 1 až 4 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), § 39, § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je nedôvodná. Dôvodil, že ak žalobkyňa tvrdila, že škoda jej vznikla v dôsledku konania žalovaného, ktorý spísal zmluvu o budúcej zmluve v rozpore so zákonom, žalovaný nezodpovedá za spísanie zmluvy v znení, ako sa účastníci dohodli, v situácii, ak z výpovede žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa si obsah zmluvy prečítala a zmluvu podpísala, teda o dohode o zmluvnej pokute vedela. Z uvedeného potom prvoinštančný súd vyvodil, že žalovaný nemôže zodpovedať za to, že účastníci uzavreli dohodu o zmluvnej pokute v rozpore so zákonom. Doplnil, že aj keby žalovaný zodpovedal za škodu podľa § 40 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb., žalovaný by sa zbavil zodpovednosti v zmysle § 40 ods. 4 zák. č. 323/1992 Zb. tým, že preukázal, že žalobkyňa vedela o dohode o zmluvnej pokute, keďže si zmluvu o budúcej zmluve pred podpisom prečítala a naviac žalobkyni ani nevznikla škoda v dôsledku neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, pretože tá je neplatná len v časti, v ktorej bola dohodnutá pre prípad odstúpenia od zmluvy, lebo v časti, v ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad neuhradenia celej kúpnej ceny alebo odmietnutia uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy, je zmluvná klauzula o zmluvnej pokute platná.
5. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) tak, že procesne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil a žiadne iné trovy zo spisu nevyplývajú.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zopakovala, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody vo výške zodpovedajúcej cene žalovaným poskytnutej služby, t.j. v sume 142,78 eur, ktorú uhradila žalovanému za spísanie zmluvy o budúcej zmluve, a to z dôvodu, že tento právny úkon je v rozpore so zákonom, pretože obsahuje dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute pre prípad odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nezodpovedá za spísanie zmluvy v znení, na akom sa účastníci dohodli a nemôže zodpovedať za to, že účastníci uzavreli dohodu o zmluvnej pokute v rozpore so zákonom, lebo oslovila žalovaného práve z dôvodu, že sa spoliehala na to, že ak ju spíše notár ako znalý práva, bude právny úkon perfektný a v súlade so zákonom. Podľa žalobkyne notár nesie právnu zodpovednosť za spísanie právneho úkonu za odplatu, za jeho kvalitu a súlad so zákonom a pred spísaním bol povinný upozorniť zmluvné strany na skutočnosť, že pre tento právny úkon nemožno dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia, neuviesť ju v texte zmluvy o budúcej zmluve. Zdôraznila, že na základe označenej zmluvy o budúcej zmluve uhradila budúcej predávajúcej preddavok kúpnej ceny v sume 3.000 eur pred podpísaním zmluvy a potom, ako dňa XX.X.XXXX doručila budúcej predávajúcej písomné odstúpenie od budúcej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a vyzvala budúcu predávajúcu, aby jej vrátila časť zaplatenej kúpnej ceny, budúca predávajúca jej doposiaľ časť zaplatenej kúpnej ceny nevrátila, a preto sa svojho nároku voči budúcej predávajúcej domáha súdnou cestou v konaní vedenom na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 7C/186/2014. Podľa žalobkyne prvoinštančný súd pochybil aj v tom smere, ak dospel k záveru, že žalobkyni v dôsledku neplatnosti dohody o zmluvnej pokute škoda nevznikla, lebo dohoda o zmluvnej pokute je neplatná len v časti odstúpenia od zmluvy. V tejto súvislosti žalobkyňa opätovne zdôraznila, že nároku na náhradu škody voči žalovanému sa domáha vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný spísal zmluvu o budúcej zmluve, ktorá svojou právnou kvalitou nezodpovedá perfektnému úkonu.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vydaný súdom prvej inštancie po zistení skutočného stavu veci, vykonaní potrebných dôkazov, skutkovo vecne a právne riadne odôvodnený.
8. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že trvá na dôvodoch svojho odvolania, opakovane apelujúc na fakt, že žalovaný vyhotovil z pozície notára označenú zmluvu o budúcej zmluve, ktorá nespĺňa zákonné predpoklady platného perfektného právneho úkonu, o vyhotovenie ktorého žalobkyňa žalovaného žiadala a za ktorý uhradila žalovanú peňažnú sumu, a teda je na mieste zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú jej svojim konaním žalovaný spôsobil.
9. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
12. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadiska žalobkyňou uplatneného odvolacieho dôvodu a odvolacích námietok a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
13. Žalobkyňou v odvolaní uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.
14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.
15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa ust. § 133 až 135 O.s.p.) alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Žalobkyňa vo svojom odvolaní v podstate uvádza tie skutočnosti a námietky, ktoré predniesla už na súde prvej inštancie, s ktorými sa správne a dostatočne presvedčivo vyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, v ktorom zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobkyne i žalovaného, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobkyni i žalovanému boli vytvorené procesné podmienky, aby v priebehu súdneho sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Námietky žalobkyne v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Pretože správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v jeho napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:
18. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak nároku žalobkyne na náhradu škody zo zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone jeho notárskej činnosti zamietol za stavu, pokiaľ nepochybne jediným dôvodom, o ktorý žalobkyňa opiera svoj uplatnený peňažný nárok voči žalovanému je fakt, že v označenej zmluve o budúcej zmluve vyhotovenej žalovaným je obsiahnutá zmluvná klauzula o zmluvnej pokute, dohodnutá pre prípad odstúpenia žalobkyne ako budúcej kupujúcej od zmluvy o budúcej zmluve, ktorá bezpochyby je neplatnou pre jej rozpor so zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 5/2000) a z obsahu spisu ako i odôvodnenia rozsudku plynie, že žalobkyňa od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odstúpila z dôvodu, že predmet kúpy (v žalobe špecifikovaná nehnuteľnosť - byt) „nebol v perfektnom stave“, teda nenachádzal sa v stave, očakávanom žalobkyňou ako budúcou kupujúcou a zároveň zmluvná klauzula obsahujúca dohodu o zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. VI označenej zmluvy o budúcej zmluve, bola dohodnutá okrem prípadu odstúpenia od zmluvy, tiež pre prípad neuzatvorenia kúpnej zmluvy žalobkyňou v dohodnutej lehote alebo neuhradenia kúpnej ceny v
lehote dohodnutej v zmluve. Za takejto situácie je správny záver súdu prvej inštancie, že neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, a to vznik škody na strane žalobkyne, ktorá podľa žalobkyne mala spočívať v ňou zaplatenom notárskom poplatku za vyhotovenie zmluvy o budúcej zmluve, a ani príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a konaním žalovaného, tak ako to správne odôvodnil súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Predovšetkým ale v situácii, ak dôvodnosť alebo nedôvodnosť nároku budúcej predávajúcej na zmluvnú pokutu bude posudzovaná ako predbežná otázka práve v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7C/186/2014, v ktorom sa žalobkyňa voči budúcej predávajúcej domáha vrátenia ňou uhradeného preddavku na kúpnu cenu bytu, správne súd prvej inštancie usúdil, že z týchto dôvodov je nárok žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému predčasný a nemožno mu vo vyššie uvedených skutkových okolnostiach posudzovaného sporu vyhovieť, keďže doposiaľ žalobkyni žiadna škoda nevznikla, lebo o nároku žalobkyne na vrátenie preddavku na kúpu bytu doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté v spore vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7C/186/2014.
19. Zo všetkých uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).