Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-83-2016.pdf
PDF · 75.49 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/83/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobkyne: L.. G. M., narodená XX. XX. XXXX, bytom M. A. XXX XX N., proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, 844 37 Bratislava, IČO: 169 731, o uloženie povinnosti vykonať odpredaj družstevného bytu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 20. 04. 2016 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vykonať odpredaj družstevného bytu (obj. č. XXXX/XX/XXX) členovi SBD BA IV a nájomcovi G. M., M. A. XX, N., narodenej XX.XX.XXXX. V žalobe uviedla žalobkyňa, že nájomcom družstevného bytu sa stala 01. 02. 2014 dohodou o prevode členských práv prevádzajúcej M. M., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J. A. XX N. XXX XX. Dňa 14. 3. 2014 požiadala o odkúpenie spomínaného družstevného bytu a dňa 15. 02. 2016 požiadala žalovaného vzhľadom na blížiaci sa termín odkúpenia bytu o termín pristúpenia k zmluve o jeho odkúpení k 31. 3. 2016. Uviedla, že voči družstvu nemá žiaden dlh, nemá vedomosť o žiadnej prekážke, ktorá by bránila odkúpeniu bytom, pričom družstvo odmietnutie odpredaja bytu nijakým spôsobom neodôvodnilo. K žalobe priložila žiadosť o prevod vlastníctva družstevného bytu zo dňa 14. 3. 2014 doručenú žalobkyňou žalovanému dňa 14. 3. 2014. Po výzve súdu na doplnenie žaloby, resp. uvedenia, čo podanou žalobou sleduje žalovaná podaním doručeným 6. 6. 2016 špecifikovala byt, vo vzťahu ku ktorému sa domáha uloženia povinnosti žalovanému odpredať žalobkyni byt. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu bola doručená zo strany súdu 15. 5. 2017.
2. Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.
3. Podľa § 29 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, k nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote.
4. Vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g) a h). Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.
5. Podľa § 29b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, ak bytové družstvo neuzavrelo s nájomcom, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu v lehote ustanovenej týmto zákonom, je pri uzatváraní zmluvy aj po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty povinné previesť vlastníctvo bytu za nesplatený investičný úver s príslušenstvom ku dňu prevodu vlastníctva bytu.
6. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
7. Rozsudky ukladajúce vyhlásenie sú typicky rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon. Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon (napr. zmluva) sa považuje za dovŕšený (zmluva za uzavretú) dňom právoplatnosti rozhodnutia. V takomto prípade možno hovoriť o vykonateľnosti v pravom zmysle slova. V rámci formulovaného petitu súd buď priamo do výroku rozhodnutia pojme buď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť k svojmu rozhodnutiu. (pozri Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.
- Civilný sporový poriadok - Veľký komentár, str. 836). Žalobkyňa nepredložila žiaden návrh zmluvy o prevode nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa v konaní domáhala, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného. Na to, aby súd mohol v petite priamo sformulovať celé znenie zmluvy, prípadne ho pripojiť ako neoddeliteľnú časť svojho rozsudku, je povinnosťou žalobcu (v tomto prípade to bolo povinnosťou žalobkyne) návrh zmluvy naformulovať, pričom táto musí spĺňať náležitosti požadované zákonom o vlastníctve bytov (§ 5). Podľa § 160 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Poučenie sa však týka len poučenia o procesných právach a povinnostiach. Je vylúčené, aby súd poučoval o hmotnom práve, resp. poskytoval návod, čo by mala alebo mohla strana v danom prípade vykonať. Nemožnosť súdu poučovať stranu v konaní o jeho hmotnoprávnych súvislostiach prispieva k zachovaniu „férovosti“ súdneho konania. Ak by súd poučil žalobkyňu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzil predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu (podobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 125/2011). S ohľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu absencie návrhu zmluvy, ktorú by mohol buď priamo obsiahnuť vo výroku rozhodnutia, prípadne ktorú by bolo možné pripojiť k rozhodnutiu, ktorým sa má nahradiť prejav vôle žalovaného.
8. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní nečinný, súd preto uzavrel, že jej v konaní žiadne trovy podľa § 251 Civilného sporového poriadku nevznikli a preto rozhodol tak, že napriek jeho úspechu v konaní (žaloba bola zamietnutá) žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.