Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Pc/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v právnej veci navrhovateľa: M. X., H.. XX.X.XXXX, R. C. K. S. X, R. Č. L. M. P. D., V.. K. Č.. XXXX/XX, XXX XX R., proti povinnému z vyživovacej povinnosti - manželke: Z. X., H.. XX.X.XXXX, R. C. D. XXX/XX, K. S., o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 7.12.2016 podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu platením manželského výživného navrhovateľovi po 20,- eur mesačne vždy do každého 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 7.12.2016. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzavreli dňa 22.10.1983 v K. S.. Z manželstva sa im narodili dve dcéry, ktoré súd toho času vydaté a majú svoje rodiny.

2. Manželka navrhovateľa s podaným návrhom nesúhlasila.

3. Súd sa oboznámil s návrhom a listinnými dôkazmi predloženými v konaní, a to sobášnym listom účastníkov konania, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 8.8.2017, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 16.8.2017, správou Obce K. S. zo dňa 25.8.2017, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4Pc/16/2016 a z neho návrhom na začatie konania a rozsudkom č. 4Pc/16/2016 zo dňa 29.6.2017, správou Charitného domu P. D. zo dňa 19.9.2017 spolu s výpočtovým listom č. 20/2017 k Zmluve č. 20/2017 o poskytovaní sociálnej služby, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 28.12.2016, výsledkom pátrania po nezvestnej osobe M. X. zo dňa 23.6.2010 vydaným OR PZ Úradom justičnej a kriminálnej polície vo Vranove nad Topľou, platobnými príkazmi Q. C. z účtu povinnej manželky za obdobie od decembra 2016 do septembra 2017 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Podľa sobášneho listu účastníkov konania, títo uzavreli manželstvo dňa 22.10.1983, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. S. vo zväzku 5, ročník 1983, strana 3 pod por. č. 31.

5. Zo správy Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 8.8.2017 vyplýva, že navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi od 1.12.2016. Povinná manželka navrhovateľa nepoberá žiadne dávky a príspevky vyplácané úradom.

6. Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 16.8.2017 navrhovateľ ani povinná manželka nie sú evidovaní v registri poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia. Zároveň nie sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti, dôchodku ani žiadnej inej dávky.

7. Podľa správy Charitného domu P. D. zo dňa 19.9.2017 a z výpočtového listu č. 20/2017 k zmluve č. 20/2017 o poskytovaní sociálnej služby, navrhovateľ poberá dôchodok v sume 117,40 eur, pričom z uvedenej sumy za sociálnu službu uhrádza 67,88 eur.

8. Z rozhodnutia Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 28.12.2016 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 117,40 eur mesačne od 1.12.2016.

9. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4Pc/16/2016 vyplýva, že na tunajšom súde sa viedlo konanie o rozvod účastníkov pričom na dňa 29.6.2017 bolo rozhodnuté vo veci rozsudkom, a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.9.2017. V návrhu na rozvod manželka uviedla, že navrhovateľ odišiel v októbri 2009 do Českej republiky, pričom odvtedy sa domov nevrátil. Na domácnosť jej neprispieval a ani neplatil výživné na dcéry. Už od začiatku manželstva často požíval alkoholické nápoje.

10. Z platobného príkazu Q. C. povinnej manželky zo dňa 11.9.2017 je zrejmé, že táto príjemcovi M. X. v uvedený deň zaslala sumu 231,80 eur. Z platobného príkazu zo dňa 23.1.2017 je zrejmé, že M. X. bola poskytnutá platba za mesiac december 2016 vo výške 107,10 eur P.. E. V., dcérou účastníkov konania. Z platobného príkazu zo dňa 8.2.2017 je zrejmé, že odporkyňa uhradila uvedený deň navrhovateľovi sumu 248,01 eur, z platobného príkazu zo dňa 9.3.2017 je zrejmé, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi za mesiac február 2017 sumu 167,92 eur, Z platobného príkazu zo dňa 13.4.2017 je zrejmé, že uvedený deň odporkyňa uhradila sumu 198,49 eur navrhovateľovi za mesiac marec 2017, z platobného príkazu zo dňa 15.5.2017 je zrejmé, že odporkyňa navrhovateľovi uhradila sumu 232,40 eur za mesiac apríl 2017, z platobného príkazu zo dňa 29.6.2017, z ktorého je zrejmé, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu 244,06 eur za mesiac máj 2017, z platobného príkazu zo dňa 11.8.2017 je zrejmé, že odporkyňa navrhovateľovi uhradila sumu 232,43 eur za mesiac jún 2017, z platobného príkazu zo dňa 11.8.2017 je zrejmé, že odporkyňa navrhovateľovi uhradila sumu 250,55 eur za mesiac júl 2017 a z platobného príkazu zo dňa 14.9.2016 je zrejmé, že odporkyňa navrhovateľovi uhradila sumu 250,- eur.

11. Z výsledku pátrania po nezvestnej osobe - navrhovateľovi zo dňa 23.6.2010 vydaným OR PZ Úradom justičnej a kriminálnej polície vo Vranove nad Topľou vyplýva, že tento po zistený jeho pobytu v meste X. v Českej republike uviedol, že sa nechce vrátiť späť na Slovensko.

12. Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, nakoľko navrhovateľovi plní vyživovaciu povinnosť nad rozsah žiadaného návrhu vo výške 20,- eur mesačne. Zároveň nesúhlasí s návrhom aj z dôvodov morálnych a to preto, že sa o rodinu nestaral. Požíval alkoholické nápoje a napriek tomu, že mal slušnú prácu a bol zamestnaný. Pracoval ako lesník, po prepustení začal pracovať v Čechách a od vtedy s ním boli samé problémy. Pred siedmimi rokmi sa stratil, hľadala ho polícia, našiel sa v X., kedy sa vyjadril, že sa nechce vrátiť k rodine. Odporkyňa sa sedem rokov starala o dve dcéry a všetky náklady, ktoré súviseli s ich výživou uhrádzala sama. Počas jeho pobytu v Čechách chodili domov chodili rôzne pokuty, dokonca sa viedla jedna exekúcia, všetky tieto pokuty aj náklady exekučného konania hradila odporkyňa. Na domácnosť neprispieval vôbec žiadnymi čiastkami.

13. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

14. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení, výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti.

18. Uplatňovanie tejto vyživovacej povinnosti je medzi manželmi možné aj v prípadoch, keď sú napr. obaja zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však medzi nimi vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť, čo je odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť podľa judikatúry rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôcť môže morálne vymedzenie obsahu manželstva, podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

19. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery, opustenia manžela, opustenie spoločnej domácnosti. Súd musí pri svojom rozhodovaní posúdiť, ako si ten manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti alebo prečo ich neplní. Zo zásady rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Najžiadanejším stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti, kedy by návrh v prípade riadneho a dobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti musel súd zamietnuť. Zákon umožňuje súdu zasahovať do tohto vzťahu a vecná legitimácia manželovi vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Ide o kogentné ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť.

20. V danom prípade zo samotnej výpovede manželky navrhovateľa ako aj z predložených platobných príkazov z jej účtu v banke vyplynulo, že táto mu na výživu dobrovoľne prispieva značne vyššou sumou, ako to v návrhu požaduje, pričom je zrejmé, že táto navrhovateľovi dopláca na úhrady za poskytovanie sociálnej služby v zariadení opatrovateľskej služby. Manželka navrhovateľa mu takto prispieva sumami až do 250,- eur mesačne. Povinná manželka si tak dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v rozsahu ďaleko prevyšujúcom žiadané výživné, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa. Naviac ako ďalej vyplýva z výpovede manželky navrhovateľa a pripojeného spisu rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4Pc/16/2016, navrhovateľ požíval alkoholické nápoje, o rodinu sa nestaral. Odišiel od rodiny a nechcel sa vrátiť, pričom manželka navrhovateľa sa sedem rokov starala o dve maloleté deti a všetky náklady súvisiace s ich výživou uhrádzala sama. Za navrhovateľa uhrádzala aj náklady exekučných konaní. Na domácnosť neprispieval žiadnymi čiastkami. Po vypátraní pobytu navrhovateľa na území Českej republiky dokonca uviedol, že sa na Slovensko neche vrátiť. Priznanie manželského výživného navrhovateľovi, by tak za uvedených okolností bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.

21. Súd preto po vykonanom dokazovaní s poukazom na citované zákonné ustanovenia návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.