Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoZm/9/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanej: Z. L., bytom R. XXX, XXX XX C. V. (korešpondenčná adresa: Št. V. XXX, XXX XX C. V.), o zaplatenie zmenkovej sumy 291,36 eura s príslušenstvom, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/202/2013-97 zo dňa 11.11.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd r u š í uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/202/2013-97 zo dňa 11.11.2016 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v plnej výške, ktorých suma bude vyčíslená samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 372y zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 471 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len .

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si návrhom zo dňa 18.3.2013, doručeným na Okresný súd Nitra dňa 4.4.2013, uplatnil nárok proti žalovanému na zaplatenie sumy 291,36 eura s príslušenstvom a trov konania. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 29CbZm/202/2013-84 zo dňa 29.10.2015 tak, že v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 291,36 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 311,36 eur od 25.5.2009 do 10.5.2010, zo sumy 291,36 eur od 11.5.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 311,36 eur od 10.8.2009 do 10.5.2010, zo sumy 291,36 eur od 11.5.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% vo výške 1,04 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v druhej výrokovej vete uviedol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2016 a vykonateľnosť dňa 13.3.2016. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 21.12.2015, vzal svoju žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15CoZm/92/2016-94 zo dňa 28.6.2016 pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/202/2013-84 zo dňa 29.10.2015 v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní súd nerozhodol zmenkovým platobným rozkazom, ale rozsudkom, v ďalšom postupe nemožno aplikovať § 471 ods. 2 v spojení s § 372y OSP a o trovách konania rozhodovať podľa Zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (zákona účinného do 30.6.2015), a na rozhodnutie o trovách konania súd aplikoval zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 256 ods. 1 (v zastavenej časti) tak, že v pomere úspešnejšiemu žalovanému (procesne v dôsledku čiastočného zastavenia konania) priznal náhradu trov

konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu je daný súčtom súdom priznanej zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny, priznaným úrokom vo výške 0,25% denne z priznaných období (resp. do dňa vyhlásenia rozsudku v prípade úročenia do zaplatenia) a z priznaného zákonného 6% úroku z priznaných období (resp. do dňa vyhlásenia rozsudku v prípade úročenia do zaplatenia), v pomere k úspechu žalovaného (resp. procesnému zavineniu zastavenia konania žalobcom), na zavinenom zastavení konania vo výške zmenkového úroku 0,19% denne z úročených období denne (resp. ku dňu vyhlásenia rozsudku v prípade úročenia do zaplatenia, resp. zastavenia konania v časti), pričom neúspech žalobcu bol vyšší ako neúspech žalovaného.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z nasledovných dôvodov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na článok 16 Nariadenia druhá veta, podľa ktorého "Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. " Vo vyššie uvedenom ustanovení je upravené moderačné právo súdu, ktoré oprávňuje súd trovy konania u úspešného účastníka znížiť, alebo ich vôbec nepriznať. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy aj za súčasnej podmienky, že sú trovy konania neprimerane vysoké proti pohľadávke. Podľa § 257 "Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. " Na základe vyššie uvedeného s poukazom na Článok 16 Nariadenia má žalobca za to, že súdom priznaná povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanej strane trovy konania v plnej výške je, resp. bude neprimerane vysoká voči istine pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, prečo súd na dané konanie neaplikoval Článok 16 Nariadenia 2. veta, hoci sú na ne splnené predpoklady. Napadnuté rozhodnutie je preto jednak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia článku 16 Nariadenia. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu požiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách v uznesení Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 29CbZm 202-2013 v napadnutej časti a to tak, že neprizná žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania žalovanému.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 .

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

10. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným a právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí

rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti uznesenia stranami a aj odvolacím súdom a je v súlade so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR.

11. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v napadnutom uznesení absentuje zrozumiteľné odôvodnenie. Rovnako tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné posúdiť, ako súd postupoval, keď rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania v plnej výške. Strohé konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že neúspech žalobcu bol vyšší ako neúspech žalovanej neposkytuje vôbec odpoveď na to, prečo znenie výroku zodpovedá situácii plného úspechu žalovanej. Žalobca bol úspešný v istine, zmenkovom úroku 0,06 % denne, úroku 6% ročne a súd prvej inštancie ho napriek tomu zaviazal na náhradu trov konania protistrane. Z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo súd na plnú náhradu trov konania zaviazal žalobcu. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v naznačenom smere.

12. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Odvolací súd s prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého uznesenia konštatuje, že sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal s otázkou náhrady trov konania. Keďže absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia má za následok jeho nepreskúmateľnosť, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 .

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť a na základe vykonaných dôkazov ustáliť skutkový stav veci a vec právne posúdiť tak, aby bolo zrejmé, ako k výroku dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .