Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-63-2017.pdf
PDF · 136.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/63/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W. a to: A. a W., zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. deti rodičov, matky: B. a otca F. právne zastúpeného O., za účasti G., o úpravu práv a povinností k mal. W. a o zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. A., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. júna 2017, č.k. 5P/186/2011-419, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výroky II. - VII.) - o úprave práv a povinností k mal. W. W. a o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na mal. A. W. a nedoplatku na jeho zročnom výživnom a v súvisiacom výroku VIII. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh otca na zverenie maloletého W. W. nar. XX.XX.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Výrokom II. zveril maloletého W. do osobnej starostlivosti a výchovy matky s účinnosťou od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane, s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou 40,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane. Výrokom IV. vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého W. za obdobie od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane vo výške 1.396,- Eur, otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky pod stratou výhody splátok. Výrokom V. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 500,- Sk (16,59 Eur) na sumu 50,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane, a výrokom VI. vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého A. vo výške 1.126,- Eur, otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky pod stratou výhody splátok. Výrokom VII. zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. P 106/01-10 Sen 305/01 zo dňa 31.10.2001 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému A.. Výrokom VIII. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka podaným návrhom žiadala, aby súd zveril maloletého W., nar. XX.XX.XXXX, do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na maloletého A. zvýšeným výživným v sume 70,- Eur a na maloletého W. výživným v sume 50,- Eur mesačne. Uviedla, že maloletý A. sa jej narodil ako slobodnej matke, otec maloletého bol v tom čase vo vyšetrovacej väzbe. Po jeho návrate obnovili spolužitie, uzatvorili manželstvo a následne sa narodil maloletý W.. S otcom maloletých detí žili v spoločnej domácnosti starej matky zo strany matky
maloletých detí. Po verbálnej výmene názorov otca so starou matkou tento opustil spoločnú domácnosť v auguste 2010, býval v ubytovni v D., deti v tom čase navštevoval a matke prispieval na ich výživu. Od januára 2011 prestal na maloleté deti prispievať a presťahoval sa do T. k svojim rodičom. Matka detí od tohto uvedeného času zabezpečuje všetky potreby detí súvisiacich s ich výchovou a výživou. Otec maloletých detí vo svojom výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 03.01.2017 uviedol, že so zverením maloletého A. a W. do starostlivosti matky súhlasí, avšak nesúhlasí so zvýšením výživného z už uloženej mu čiastky minimálneho výživného. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého W. do starostlivosti matky, určiť výživné na maloletého A. sumou 50,- Eur mesačne a na maloletého W. sumou 40,- Eur mesačne dôvodiac, že otec maloletých detí mal v rozhodnom období zdroj príjmu a ďalšia vyživovacia povinnosť mu pribudla až v roku 2016.
3. Súd prvej inštancie rozhodol v hore uvedenej veci rozsudkom pod č. k. 5P/186/2011-171 zo dňa 03.06.2015, ktorým zveril maloletého W., nar. XX.XX.XXXX, do výchovy a opatery matke a uložil povinnosť otcovi prispievať na obe deti minimálnym výživným. Na odvolanie matky Krajský súd v Trenčíne rozsudok zrušil uznesením pod č. k. 6CoP/60/2015-188 zo dňa 24.11.2015.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré zveril maloletého W. do osobnej starostlivosti matke, keďže táto sa od doby odchodu otca zo spoločnej domácnosti výlučne o obe deti stará, pričom z jej strany súd nezistil v tomto smere žiadne nedostatky. Otcovi uložil prispievať zvýšeným výživným na maloletého A. vo výške 50,- Eur mesačne od 01.01.2011 do 27.11.2013 a určil mu vyživovaciu povinnosť v prospech mal. W. vo výške 40,- Eur mesačne za totožné obdobie, počiatok ktorého stanovil od 01.01.2011, teda od času, keď otec maloletých prestal prispievať na ich výživu, ktorú skutočnosť sám vo výpovedi potvrdil a koniec obdobia vymedzil úpravou práv a povinností v rámci rozvodového konania. Súd vychádzal z príjmu matky v rozhodnom období - sociálnych dávok, rodičovského príspevku, evidencie na úrade práce do 31.12.2011 bez nároku na dávku v nezamestnanosti, nakoľko jej nárok nevznikol. Matka maloletých bola od 01.07.2012 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, od 08/2011 do 12/2012 vo výške 150,55 Eur mesačne, v evidencii bola od 18.02.2013 a taktiež nemala nárok na dávku v nezamestnanosti. Pracovný pomer mala uzatvorený v spoločnosti V.. od 02.01.2006 do 17.11.2010. Príjem otca za rok 2010 bol vo výške 531,- Eur - pracovný pomer v N., od 04.04.2011 do 15.04.2011 pracovný pomer ukončený dohodou s príjmom 10.000 Kč, od 02.01.2012 do 31.05.2012 pracovný pomer Y. s príjmom 8.000 - 9.000,- Kč - pracovný pomer ukončený zo strany otca, od 18.12.2013 pracoval do 17.09.2013 v spoločnosti N. s príjmom 8.000,- Kč. Počas rozhodného obdobia od 01.01.2011 teda otec maloletých pracoval i keď nie nepretržite, ale pracovné pomery boli ukončované z jeho strany a bolo preukázané, že vyživovaciu povinnosť si neplnil napriek tomu, že dosahoval príjem, ktorý mu reálne umožňoval si túto plniť. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc z princípu tzv. potencionality príjmu otca, súd dospel k záveru, že určené výživné zodpovedá predpokladaným zárobkovým možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Prihliadol tiež na skutočnosť, že otec maloletých viedol nezodpovedný spôsob života. V súčasnosti má uzatvorený riadny pracovný pomer so zárobkom vo výške 13.400,- Kč a je zároveň poberateľom invalidného dôchodku vo výške 1.625,- Kč a poberateľom starobného dôchodku vo výške 638,51 Eur mesačne. Súd vzal v úvahu tiež skutočnosť, že otcovi v roku 2016 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Návrh otca na zverenie maloletého W. do jeho výchovy zamietol s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý sa v súčasnosti nachádza v diagnostickom zariadení z dôvodu poruchy jeho správania, v budúcnosti, po absolvovaní pobytu v zariadení maloletým, môže sa otec obrátiť na súd s návrhom na zmenu zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti a výchovy. Otcovi teda uložil povinnosť prispievať na maloletého W. sumou 40,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2011, kedy si otec prestal plniť vyživovaciu povinnosť do 27.11.2013 vrátane a na maloletého A. zvýšil zo sumy 500 Sk
- 16,59 Eur na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane. Nedoplatok na výživnom na maloletého W. za obdobie od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane vo výške 1.396,- Eur (34 x 40 = 1.360 + 36 = 1.396 Eur), umožnil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia k rukám matky, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Nedoplatok na výživnom na maloletého A. za obdobie od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane vo výške 1.126,- Eur (dal: 34 x 16,59 = 564,06 + 14,93 = 578,99, má dať: 34 x 50 = 1.700 + 4,99 = 1.705 Eur a 1.705 - 578,99 = 1.126 Eur), umožnil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia k rukám matky, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a to vo vzťahu k výrokom II. - VII. rozhodnutia, navrhujúc odvolaciemu súdu ich zmenu, dôvodiac nesprávnymi skutkovými a právnymi závermi. Pokiaľ ide o zverenie maloletého W. do osobnej starostlivosti otca, v ktorej časti bol návrh zamietnutý (výrok I.), uviedol, že odvolanie nepodáva. Namietal, že súd prvej inštancie zaviazal otca vyživovacou povinnosťou voči obom maloletým deťom, s účinnosťou od 01.01.2011 napriek tomu, že matka svoj návrh podala až dňa 07.07.2011, a až od tohto dňa aj žiadala výživné zvýšiť a nežiadala priznať, resp. zvýšiť výživné za čas spätne odo dňa začatia konania, ani pred súdom nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali takéto rozhodnutie. Ani samotný súd neuviedol, na základe akých dôvodov rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať na výživné od 01.01.2011 namiesto od 07.07.2011. Uviedol len toľko, že od 01.01.2011 otec prestal prispievať na výživu detí. Skutočnosť, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť nemožno samotnú ako takú, považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Trvá na tom, že výživné môže byť otcovi určené, resp. zvýšené len s účinnosťou od 07.07.2011. Otec detí bol podstatnú časť posudzovaného obdobia nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie bez nároku na podporu, alebo bol práceneschopný, na ktorú skutočnosť žiada, aby súd prihliadol. Príjmy otca v období od 20.01.2011 do 03.04.2011, kedy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, neboli žiadne, rovnako ako v období od 01.06.2011 do 01.01.2012. V období od 24.06.2012 do 30.06.2012 bol práceneschopný a jeho príjem bol len 1.365,- Kč. Od 01.07.2012 do 31.07.2012 bol tiež PN s príjmom 6.045,- Kč. Od 01.08.2012 do 31.08.2012 bol PN s príjmom 6.045,- Kč. Od 01.09.2012 do 30.09.2012 bol PN s príjmom 5.850,- Kč. Od 01.10.2012 do 16.10.2012 bol PN s príjmom 3.120,- Kč. Podľa jeho názoru sú preto dôvody, aby výška výživného mu bola až do rozvodu manželstva určená len v minimálnej výške, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd prvej inštancie nezistil v posudzovanom období, v akom čase bol otec práceneschopný a s akým príjmom, čo považuje za dôležitú okolnosť pri rozhodovaní o výške jeho vyživovacej povinnosti. Podľa jeho názoru bol teda neúplne zistený skutočný stav veci. Z uvedených dôvodov preto navrhoval, aby maloletý W. bol zverený do osobnej starostlivosti a výchovy matky s účinnosťou od 07.07.2011 do 27.11.2013 s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že na jeho výživu bude prispievať od 07.07.2011 do 27.11.2013 len výživným v rozsahu 30 % zo sumy životného minima, nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého W. vo výške 759,70 Eur bude povinný splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným a vyživovacia povinnosť otca na maloletého A. bude zvýšená zo sumy 500,- Sk na sumu 30 % zo sumy životného minima od 07.07.2011 do 27.11.2013 s tým, že nedoplatok na toto dieťa vo výške 759,70 Eur bude povinný splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur.
6. Matka maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s podaným odvolaním, pretože vychádzajúc z obsahu spisu uplatnené dôvody sú neopodstatnené. Je zrejmé, že otec si dobrovoľne a pri plnom vedomí vyživovaciu povinnosť od 01.01.2011 neplní, za celé toto obdobie ťarcha vyživovacej povinnosti spočívala výlučne na nej, ktorá sa o deti sama starala, a na ktorej starostlivosti sa otec žiadnym spôsobom osobne ani finančne nepodieľal. Bola v evidencii ako uchádzačka o zamestnanie od 18.11.2010 do 13.07.2012 a poberala v priemere 89,12 Eur, napriek čomu musela živiť a vychovávať dve nezaopatrené deti. Žiadala preto, aby na odvolanie nebolo prihliadnuté.
7. Okresná prokuratúra D. (ktorá vstúpila do konania pred súdom prvej inštancie) vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že rozsudok považuje za zákonný a dôvodný, a preto navrhuje jeho potvrdenie.
8. Kolízny opatrovník nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
9. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (“O.s.p.“). Zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 a nasl.).
10. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých častiach (výrokoch II. - VII. a súvisiacom výroku VIII.) ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, príp. tzv. inou vadou, spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/, a tiež ani podľa písm. b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie teda nedošlo ani k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolacím prieskumom nebola zistená ani existencia tzv. inej vady, spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky otca a to jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne stanovil počiatok a tiež výšku určenej mu vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. W. a rovnako počiatok a výšku zmenenej mu (zvýšenej) vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. A., keď pri rozhodovaní nevzal do úvahy ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti (výšku jeho príjmu, obdobie jeho práceneschopnosti, potreby na strane detí a tiež neexistenciu okolností hodných osobitného zreteľa umožňujúcich o výživnom rozhodnúť aj so spätnou účinnosťou, predchádzajúcou dňu podania návrhu), teda sa podľa jeho názoru súd nespravoval dôsledne zákonnými kritériami, určujúcimi pre rozhodovanie o takýchto nárokoch, vyplývajúcimi z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, v čom vzhliadal dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery), ktoré mali podľa jeho názoru za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisového materiálu z hľadiska rozhodujúcich aspektov, bez viazanosti rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi v konaní, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, vychádzajúc z ktorého sledujúc prioritne záujem mal. detí mal. W. zveril do osobnej starostlivosti matky, v nadväznosti na čo otcovi určil vo vzťahu k nemu vyživovaciu povinnosť vo výške 40,- eur mesačne a súčasne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. A. na sumu 50,- eur mesačne u oboch s účinnosťou od 01.01.2011, teda od doby, kedy si otec svoju vyživovaciu povinnosť prestal plniť a kedy bola zaznamenaná zmena pomerov odôvodňujúcich zmenu výživného u mal. A., koniec ktorého obdobia vymedzil dňom 27.11.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu o rozvode rodičov mal. detí, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov voči obom deťom na čas po rozvode. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva nasledovné:
16. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa § 28 Zákona o rodine, ďalej len „ZR“).
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
19. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78, ods. 3 Zákona o rodine). Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).
20. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, uhrádzaním nákladov na bývanie a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení.
21. Z hľadiska vyššie uvedených rozhodujúcich zákonných aspektov, bolo preto potrebné posudzovať aj opodstatnenosť odvolania otca, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave (zmene) rodičovských práv a povinností rozhoduje.
22. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo a samotný otec to vo svojich výpovediach ani nespochybnil, že v rozhodnom období, ktoré bolo predmetom posudzovania súdom vo vzťahu k úprave (zmene) rodičovských práv a povinností k obom mal. deťom (t.j. od 01.01.2011 do 27.11.2013 - kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.09.2013 pod č.k. 3P/189/2012-68 o rozvode ich manželstva a úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, ktorým boli obe mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu v rozsahu 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté deti podľa osobitného zákona) rodičia nežili v spoločnej domácnosti a otec na výživu mal. detí vôbec neprispieval.
23. Maloletý W. sa narodil počas trvania ich manželstva (XX.XX.XXXX), práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k nemu doposiaľ súdnym rozhodnutím za obdobie pred rozvodom manželstva upravované neboli. Maloletý A., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX t.j. pred uzatvorením ich manželstva, bol rozhodnutím Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom pod č. k. P 106/01-10 Sen 305/01 zo dňa 31.10.2001 zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 500,-Sk (16,60 Eur) mesačne. V čase tejto poslednej úpravy práv a povinností k mal. A., bol tento
vo veku necelých W. rokov, vychádzajúc z obsahu rozhodnutia matka bola v tom čase na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok, rodinné prídavky a dávky v hmotnej núdzi spolu vo výške 5.070,- Sk ( 168,30 Eur) otec v tom čase bol poberateľom sociálnej dávky vo výške 3.079,- Sk (102,20 Eur), iné vyživovacie povinnosti otec ani matka nemali, obaja boli nemajetní.
24. Vo vzťahu k obdobiu, ktoré bolo predmetom rozhodovania v posudzovanej veci pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, z dokazovania vyplýva, že obe mal. deti v uvedenom období navštevovali základnú školu. Z predložených dokladov vyplynulo, že za maloletého W. za školský rok 2010/2011 matka uhradila základnej škole v súvislosti s výučbovým procesom 33,58 Eur, za rok 2012/2013 36,02 Eur, za maloletého A. za školský rok 2011/2012 za výlet Moravany nad Váhom 30,- Eur, 9,- Eur ZRPŠ, v školskom roku 2012/2013 výlet Dubník vo výške 35,- Eur, 9,- Eur poplatok v škole. Za služby spojené s bývaním prispievala matka detí svojej matke, u ktorej v tom čase žili čiastkou 80,- Eur za plyn a 10,- Eur za vodu. Posledný pracovný pomer matky pred počiatkom rozhodného obdobia (01.01.2011) mala uzatvorený so spoločnosťou V., a to od 02.01.2006 do 17.11.2010, ktorý bol ukončený uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. Následne matka od 18.11.2010 do 13.07.2012 bola v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s dávkou v nezamestnanosti v priemere 237,45 Eur mesačne, od júla 2011 do decembra 2011 vo výške 155,50 Eur mesačne, v období od januára 2012 do marca 2012 vo výške 155,50 Eur mesačne, od marca 2012 v priemere 84,97 Eur mesačne. Následne pracovala na základe dohody od 01.08.2012 do 24.01.2013 s príjmom vo výške 188,73 Eur. Od 18.02.2013 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávky v nezamestnanosti, poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 169,- Eur a rodinné prídavky vo výške 46,- Eur mesačne. Naďalej bola nemajetná. V novembri 2013 jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (mal. D. pochádzajúca z družeckého pomeru matky s W.). Posledný pracovný pomer otca pred počiatkom rozhodného obdobia bol uzatvorený so spoločnosťou N. s príjmom 531,- Eur netto mesačne, ktorý ukončil otec dobrovoľne z vlastnej iniciatívy v septembri 2010. Následne bol dobrovoľne nezamestnaný (neevidovaný na úrade práce). Zo správy S. vyplýva, že otec bol následne od 20.01.2011 do 03.04.2011 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Od 04.04.2011 do 15.04.2011 bol zamestnaný v spoločnosti S. (pracovná zmluva uzatvorená do 30.09.2011, predčasne ukončený pracovný pomer dohodou zo strany otca), s príjmom 10.000,- Kč. Následne od 01.06.2011 do 01.01.2012 bol v evidencii na úrade práce (od júna 2011 do augusta 2011 sa liečil v protialkoholickej liečebni N., keďže v auguste 2011 si zlomil nohu, od toho času poberal nemocenské dávky vo výške 5.600,- Kč). Od 02.01.2012 do 31.05.2012 pracoval v Y. s príjmom 8.000 - 9.000,- Kč mesačne (zistené z pracovnej zmluvy), od 24.06.2012 do 30.06.2012 bol práceneschopný (výška nemocenskej dávky bola vo výške 1.365,- Kč), PN pokračovala ďalej od 01.07.2012 do 16.10.2012, výška nemocenskej dávky bola vo výške 6.045,- Kč do 31.08.2012, vo výške 5.850,-Kč do 30.09.2012 a vo výške 3.120,- Kč do konca PN. Priebežne v roku 2013 otec pracoval pre spoločnosť N.. s príjmom 8.000,- Kč (pracovná zmluva uzatvorená do 30.06.2014, ukončený pracovný pomer dohodou), v spoločnosti Z. s príjmom 6.000,- - 7.000,- Kč (uvedené otcom v zápisnici) a v spoločnosti Z.. V súčasnosti má otec uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou Y. od 02.01.2017 s príjmom 13.400,- Kč. Otec je tiež poberateľom invalidného dôchodku vo výške 1.625,- Kč od 20.11.2013, od 12/2013 vo výške 1.625,-Kč a od 09.01.2013 tiež poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného Z. vo výške 65,60 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť mu pribudla až v roku 2016, v rozhodnom období nebolo zistené, že vlastní hnuteľný, či nehnuteľný majetok.
25. Posúdením vyššie uvedených skutočností z hľadiska rozhodujúcich zákonných aspektov pre výšku vyživovacej povinnosti určujúcich, odvolací súd dospel k záveru o správnosti jej určenia čo do výšky, ako aj stanovenia počiatku rozhodujúceho obdobia, za ktoré bola táto vymedzená. Posúdiac zistené skutočnosti jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach odvolací súd sa identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na určenie, ako aj zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v rozsahu, aký ustálil súd prvej inštancie, ktoré výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletých detí v rozhodnom období, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Stanovené výživné v prospech mal. W. vo výške 40,- Eur mesačne pri zohľadnení skutočnosti, že otec si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nemu v rozhodnom období neplnil vôbec, a táto bola v plnom rozsahu prenesená na plecia matky napriek tomu, že táto sama bola sociálne odkázaná, a teda je nesporné, že len pri vynaložení maximálneho úsilia a za cenu, že sa musela sama so svojimi potrebami ocitnúť na hranici svojich možností a odôvodnené potreby dieťaťa, i keď výživné z jej strany malo byť kompenzované výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, v plnom rozsahu zabezpečovala, nemožno považovať za neprimerané, či potrebám dieťaťa a pomerom matky nezodpovedajúce. Rovnaké závery je potrebné prijať aj vo vzťahu k mal. Patrikovi, u
ktorého došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti po uplynutí obdobia 9 rokov, kedy už len plynutím času v dôsledku uplatnenia tzv. valorizačnej klauzuly, možno konštatovať zásadný reálny nárast nákladov na zabezpečenie jeho potrieb a tak zvýšenie výživného zo sumy 16,60 Eur na sumu 50,- Eur s prihliadnutím tiež na skutočnosť, že tento v rozhodnom období už navštevoval základnú školu, v súvislosti s čím nepochybne značne vzrástli matke náklady za súčasného zistenia, že pomery matky sa výraznejšie pokiaľ ide o výšku jej príjmu v podobe sociálnych dávok nezmenili, rovnako nemožno považovať za neprimerané. Vezmúc do úvahy vývoj cien a rast životných nákladov v rozhodnom období, možno konštatovať, že aj takto určené výživné je spôsobilé pokryť aj to nie zďaleka v plnom rozsahu, len základné odôvodnené potreby oboch detí, akými sú strava, ošatenie, či ich alikvotný podiel na nákladoch na bývanie.
26. Nedôvodne otec v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri stanovení výšky vyživovacích povinností skutočnosť, že v rozhodnom období bol opakovane nezamestnaný, bez nároku na dávku hmotného zabezpečenia, či práceneschopný. Súd prvej inštancie vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správne totiž vychádzal pri stanovení výšky vyživovacích povinností z príjmu otca, ktorý dosahoval u svojho posledného zamestnávateľa pred začiatkom rozhodného obdobia t.j. pred 01.01.2011 (N.) vo výške 531,- Eur netto mesačne, ktorý pracovný pomer tento ukončil dobrovoľne z vlastnej iniciatívy v septembri 2010, teda vychádzal z princípu tzv. potencionality príjmu, ktorý je zakotvený v ust. § 75 ods. 1 ZR, z ktorého príjmu, pokiaľ by sa ho otec nebol vzdal, mohol bez akejkoľvek pochybnosti si svoje zákonné vyživovacie povinnosti spolu v rozsahu 90,- Eur mesačne plniť bez toho, aby ohrozil seba na svojich základných životných potrebách. Jeho nezodpovedné konanie v tomto smere, keď napriek vedomosti o existencii zákonných vyživovacích povinností, dobrovoľne ukončil pracovný pomer, z ktorého mu plynul príjem umožňujúci mu deti zodpovedajúcim spôsobom vyživovať, nemôže ísť rozhodne na ťarchu maloletých detí. Preto vzhľadom k tejto významnej skutočnosti, sú odvolacie námietky otca v tomto smere bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže aj výška nemocenských dávok, ktoré otec následne poberal, je priamo úmerná výške príjmov, ktoré následne dosahoval. Reťazenie následných období, kedy nebol ako uchádzač evidovaný vôbec, či bez nároku na hmotné zabezpečenie, období keď bol práceneschopný (v určitom čase z dôvodu absolvovania protialkoholického liečenia), či v konečnom dôsledku období, keď sa opakovane síce zamestnal, ale pracovné pomery ukončoval z jeho iniciatívy, len nasvedčuje v prospech správnosti vyššie uvedených záverov o nezodpovednom prístupe otca a flagrantnom porušovaní plnenia si jeho vyživovacích povinností, ktorému so zreteľom na záujem mal. detí, ktoré sú z hľadiska zákona prioritne chránenými osobami, nemožno rozhodne priznať právnu ochranu.
27. Ako nedôvodnú, nespôsobilú k zmene napadnutého rozhodnutia vyhodnotil odvolací súd tiež námietku otca smerujúcu voči ním tvrdenému nesprávne určenému počiatku obdobia určenej mu vyživovacej povinnosti, keď tvrdil, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie určenia a tiež zvýšenia výživného so spätnou účinnosťou, t.j. za obdobie šesť mesiacov pred podaním návrhu.
28. Vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Je potrebné zdôrazniť, že súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné, alebo ho platil v obmedzenej miere, či kedy došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu už určenej vyživovacej povinnosti. Pri určovaní (zmene) výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, výkon osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné s časovým odstupom. Pokiaľ však v správaní rodiča, ktorý žiada výživné, nemožno vzhliadnuť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, či už ako formy osobnej pomsty, či snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba teda vždy posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu.
29. V preskúmavanej veci bol návrh matky na určenie a zmenu vyživovacích povinností doručený súdu dňa 07.07.2011, pričom už v tomto matka uvádza rozhodujúcu skutočnosť spočívajúcu v tom, že otec od januára 2011 na výživu detí neprispieva, z čoho možno nepochybne vyvodiť, že matka už v prvotnom podaní žiada výživné určiť, resp. zmeniť s účinnosťou od ňou uvádzanej pre stanovenie počiatku vyživovacej povinnosti relevantnej skutočnosti, na čom nič nemenia jej priebežné vyjadrenia, že výživné žiada od podania návrhu, keďže fakt, že otec výživné neplnil už od januára 2011 ani ním samotným spochybňovaný nebol. Ako však bolo uvedené už vyššie, bez ohľadu na to, keďže v posudzovanej veci ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, bol to súd prvej inštancie, ktorému prináležalo vzhľadom na zistené skutkové okolnosti určiť začiatok obdobia, odkedy je dôvodné otca na plnenie si jeho (tiež zvýšenej) vyživovacej povinnosti zaviazať. Odvolací súd sa plne identifikuje s tým, že stanovenie počiatku tohto obdobia na 01.01.2011 má oporu v okolnostiach posudzovanej veci, pričom na strane matky nemožno vzhliadnuť žiadnu skutočnosť, ktorá by opodstatňovala záver o jej špekulatívnom konaní, či zneužívaní dotknutého inštitútu, ktorá by bola spôsobilou indikovať v neprospech záveru o možnom spätnom stanovení výživného. Okolnosti tohto prípadu spočívajúce v tom, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť v rozhodnom období neplnil a to ani v zákonom stanovenej minimálnej miere, že matka napriek svojej vlastnej odkázanosti, potreby detí výlučne sama zabezpečovala a o deti sa tiež osobne starala, na čom otec neparticipoval ani v minimálnej možnej miere, že tento nezodpovedným spôsobom svojho života ohrozil deti z hľadiska zabezpečenia ich najzákladnejších potrieb, nepochybne indikujú v prospech záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú priznanie výživného ako aj zvýšenia výživného spätne od 01.01.2011.
30. V súvislosti s vyššie uvedenými závermi a vo vzťahu k tejto odvolacej námietke otca, odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru NS SR a tiež ÚS SR a ÚS ČR, z ktorej vyplýva, že pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, tento však nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. marca 2012, sp. zn. I. ÚS 1826/11). Pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy (nález Ústavného súd Slovenskej republiky zo dňa 07.07.2011, sp. zn. IV. ÚS 283/2011). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12: „Nelze tolerovat formalistický postup, jímž se za použití sofistikované argumentace odůvodňuje zřejmá nespravedlnost. Obecný soud není absolutně vázán doslovným zněním zákona, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit, pokud to vyžaduje účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jež mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku; povinnost soudů nalézat právo neznamená pouze vyhledávat přímé a výslovné pokyny v zákonném textu, ale též povinnost zjišťovat a formulovat, co je konkrétním právem i tam, kde jde o interpretaci abstraktních norem a ústavních zásad.
31. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného má za to, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím aj v časti, ktorou určil a zmenil vyživovaciu povinnosť otca so spätnou účinnosťou s prihliadnutím na okolnosti prípadu, naplnil koncepciu materiálneho právneho štátu, pretože odlišné rozhodnutie tak, ako sa ho domáha odvolaním otec, by bolo so zreteľom na záujem maloletých detí popretím základného práva na spravodlivú súdnu ochranu.
32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako nespôsobilé v prospech neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie teda nepochybil, keď sledujúc prioritne záujem mal. detí vychádzajúc z výsledkov dokazovania primerane možnostiam otca a odôvodneným potrebám detí určil (zmenil) jeho vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k obom mal. deťom s účinnosťou od 01.01.2011, správne tiež vyčíslil zročné zameškané výživné, ako aj v súvisiacom výroku VIII. rozhodol o náhrade trov konania, pričom odvolací súd prieskumom napadnutého rozhodnutia nezaznamenal žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala odlišné, v prospech otca spôsobilé rozhodnutie.
33. Z vyššie uvedených dôvodov, preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výroky II. - VII., ako aj v súvisiacom výroku VIII. o náhrade trov konania), je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP vo vzťahu k nim potvrdil.
34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 52 ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.