Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-74-2016.pdf
PDF · 104.35 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/74/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 6, Bratislava, IČO: 30 854 687, zastúpený Martin Pavle s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 4, Bratislava, proti žalovanému: Expletus n.o., Matúškovo 82, IČO: 37 986 058, zastúpený HKP Legal s.r.o., Krížková 9, Bratislava, o zaplatenie 91.183,72 eur s prísl., o odvolaní podanom v mene žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 23Cb/25/2014-310 zo dňa 22.09.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie odmieta.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 91.183,72 eur s 8,25 % úrokom z omeškania od 12.01.2014 do zaplatenia s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému zaplatenie žalovanej istiny i s úrokom z omeškania z dôvodu odstúpenia od Zmluvy, keď so žalovaným bola dňa 09.02.2010 uzatvorená Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 070/2010- IZ-4.0/V, kód ITMS 27120230018 pre projekt s názvom „Inovatívna cesta k samozamestnaniu“ s celkovými oprávnenými výdavkami na realizáciu projektu vo výške 259.953,60 eur, na základe ktorej dohody bol žalovanému finančný príspevok nenávratný vo výške 246.955,92 eur, na základe ktorého mal žalovaný zabezpečiť vlastné zdroje financovania projektu vo výške 5 % celkových oprávnených výdavkov. Následne bola žalovanému poskytnutá záloha vo výške 91.183,72 eur s tým, že z prostriedkov EÚ to bola suma 77.506,16 eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu 13.677,56 eur. Žalovaný ale pozastavil realizáciu aktivít projektu z dôvodu, že žalobca sa omeškal so zúčtovaním zálohovej platby nenávratného finančného príspevku. Dňa 02.11.2011 bolo zúčtovanie zálohovej platby postúpené na žalovaného ako platobnú jednotku, čím dôvody pozastavenia realizácie pominuli, o čom bol žalovaný informovaný. Žalovaný ale nerealizoval projekt v súlade so zmluvou, čím porušil zmluvný záväzok týkajúci sa vecnej a časovej realizácie aktivít, čo sa považuje za podstatné porušenie zmluvy podľa článku 9 ods. 2.4 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (VZP), na základe čoho žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na predloženie záverečnej monitorovacej správy a ostatných súvisiacich dokumentov. Zároveň bolo podaním zo dňa 18.11.2013 žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy s vyčíslením pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške žalovanej istiny, ktorú je tento povinný zaplatiť žalobcovi podľa žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný tak neurobil, preto si žalobca uplatnil okrem nároku na zaplatenie istiny i úrok z omeškania.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, pretože žalobca nie je zmluvnou stranou, ale len zástupcom, neboli splnené ani zákonné podmienky na odstúpenie od zmluvy z dôvodu jej závažného porušenia, ku ktorému prišlo po viac ako 2 rokoch a nie bez zbytočného odkladu, a žaloba je nielen predčasná ale i nedôvodná.
4. Súd prvej inštancie vo veci poukazom na procesný postup upravený v § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 120 ods. 1 O.s.p. vykonal dokazovanie a konštatoval, že Fond sociálneho rozvoja bol zriadený ako rozpočtová organizácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa 1.4.2005, ktorého úlohou bolo plniť úlohy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vymedzené v zriaďovacej listine v znení jej dodatkov. Fond bol rozpočtom napojený na rozpočet svojho zriaďovateľa, ktorý garantoval a kontroloval jeho činnosť a jeho prostredníctvom poskytoval zriaďovateľ prijímateľom finančné prostriedky podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z.. Fond je právnickou osobou, za ktorú koná jeho generálny riaditeľ a ktorý predmetnú zmluvu za poskytovateľa uzavrel. Odo dňa vzniku zmluvného vzťahu prišlo k viacerým zmenám týkajúcich sa právneho nástupníctva, dňa 1.4.2014 sa Fond sociálneho rozvoja zlúčil so Sociálnou implementačnou agentúrou a od toho istého dátumu sa zmenil názov na Implementančnú agentúru pre Operačný program, Zamestnanosť a sociálnu inklúziu, ktorá bola právnickou osobou s právnou subjektivitou. Tento subjekt sa zlúčil s Centrom vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňom 1.4.2015 s tým že ich právnym nástupcom sa stala Impelmentančná agentúra pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktorej názov sa od toho istého dňa zmenil na Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Uvedené preukázalo, nenávratný finančný príspevok bol žalovanému poskytnutý prostredníctvom žalobcu a v rámci jeho úloh, ktoré vymedzil jeho zriaďovateľ a tak je žalobca ako právny nástupca Fondu vo veci aktívne vecne legitimovaný, je nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností vyplývajúcich zo vzniknutého právneho vzťahu a preto námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú.
5. Dokazovanie preukázalo, že na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 070/2010-IZ-4.0/V v znení dodatku bola žalovanému poskytnutá platba vo výške 91.183,72 eur. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi predložil zúčtovanie poskytnutej platby v celom rozsahu, čo žalobca popieral s tým, že táto bola predložená len v časti 51.205,82 eur. Žalovaný na svoju obranu uvádzal, že žalobcu požiadal o ďalšiu zálohovú platbu nenávratného príspevku, v spise sa ale táto žiadosť nenachádzala, pričom žalovaný sa zaviazal, že ju súdu predloží do vyhlásenia rozhodnutia, čo nevykonal.
6. Súd prvej inštancie uplatňovaný nárok posúdil s poukazom na § 269 ods. 2 veta prvá Obchod. zák. v spojení s § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z., § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. v platnom znení v čase účinnom v čase uzavretia zmluvy, poukázal na znenie Zmluvy a Všeobecné zmluvné podmienky, vzal do úvahy právnu úpravu pre odstúpenie od zmluvy podľa § 351 ods. 1, 2 Obchod. zák. a skonštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca dostal do omeškania so zálohovou platbou viac ako 30 dní ako tvrdil, pretože nepreukázal, že by takúto požiadavku voči žalobcovi vzniesol, čím nepreukázal ani dôvodnosť pozastavenia realizácie projektu. Uvedené skutočnosti súd vyhodnotil tak, že žalovaný porušil svoje zmluvné záväzky v časti časovej realizácie aktivít projektu (čl. 9 bod 2.4 písm. d)) VZP), čím je dané oprávnenie žalobcovi okamžite - len čo sa o tom dozvedel, odstúpiť od zmluvy. Žalobca síce neodstúpil od zmluvy okamžite, ale vyzýval žalovaného listom z 11.4.2012 na plnenie, čím sa porušenie zmluvy považuje za nepodstatné (čl. 9 bod 2.7 VZP). Žalobca ale od zmluvy odstúpil dôvodne, odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 22.11.2013. Žalobca teda platne od zmluvy odstúpil, a tak má podľa citovaných zmluvných ustanovení nárok na vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku a prvoinštatnčný súd jeho návrhu s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 369 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., vyhovel v celom žalovanom rozsahu.
7. K námietke žalovaného, ktorý poukazoval na to, že návrh je podaný predčasne, pretože zatiaľ nebolo vo veci rozhodnuté Úradom pre verejné obstarávanie a Správou finančnej kontroly, súd uviedol s poukazom na názor Krajského súdu v Trnave vyslovenom v rozhodnutí č.k. 25 Co/78/2013-245 z 28.7.2014 zo žiadnych ustanovení totožnej zmluvy nevyplýva, že pre účinné odstúpenie poskytovateľa nenávratného finančného príspevku od zmluvy z dôvodu porušenia konkrétnych ustanovení VZP by sa vyžadovalo rozhodnutie správneho orgánu.
8. K trovám konania súd poukázal na § 151 ods. 3 O.s.p., s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
9. Dňa 16.11.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie podané v mene žalovaného, ktorým odvolateľ žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentáciu súdu prvej inštancie označil odvolateľ za vnútorne rozpornú, keď uvádza, že zmluva bola uzatvorená poskytovateľom, oproti čomu na druhej strane argumentuje tým, že žalobca je vo veci aktívne legitimovaný, hoci prostriedky bol iba prostredníctvom žalobcu poskytnuté. Súd neuviedol, akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, ktorý vyjadril v konečnom rozhodnutí, nevyporiadal sa s námietkou žalovaného spočívajúcou v argumentácii, podľa ktorej, ak má byť nositeľom subjektívneho nároku žalobca, či je nositeľom subjektívnych práv právneho vzťahu založeného Zmluvou NFP, pretože ak je nositeľom subjektívnych správ žalobca a aj ministerstvo, musí ísť o spoločný záväzok, ktorý ale zo zmluvy vôbec nevyplýva a názor, že by nositeľom subjektívnych práv namiesto poskytovateľa, ktorým bolo ministerstvo bol žalobca je absurdná. Súd sa tak nedostatočne vyporiadal s argumentáciou, podľa ktorej žalobca je iba sprostredkovateľ, ktorý je splnomocnený na plnenie úloh, pričom v iných prípadoch skutkovo obdobných, takýto nárok na zaplatenie NFP bol uplatnený ministerstvom ako poskytovateľom, z čoho je očividné, že nárok uplatnený nie je nárokom žalobcu ako aktívne legitimovaného účastníka pre toto konanie. Zo zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva, že zmluvnými stranami sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ, teda žalobca nie je žiadnou zmluvnou stranou a to ani v zastúpení, aby mohol konať v mene riadiaceho orgánu. K uvedenému poukázal odvolateľ na právnu úpravu uvedenú v zák. č. 528/2008 Z.z. a zdôraznil, že požiadal i Ministerstvo financií SR o metodické usmernenie k ujasneniu daného právneho vzťahu žalobcu ako splnomocneného zástupcu ministerstva, teda poskytovateľa, keďže toto posúdenie otázky súdom prvej inštancie je nedôvodné a nepreskúmateľné. Ministerstvo financií SR listom zo dňa 10.11.2015, ktorý ako certifikačný orgán zodpovedný za certifikáciu celého systému poskytovania štrukturálnych fondov sa vyjadril tak, že žalobca ani jeho právny predchodca neboli ústredným orgánom štátnej správy, ani štátnym orgánom, prostriedky boli poskytnuté žalovanému z rozpočtovej kapitoly ministerstva a nie z rozpočtu prostriedkov žalobcu. Žalovaný teda má za to, že nie je preukázané zo strany súdu, že žalobca je oprávnený vo vlastnom mene a na vlastný účet viesť spor na súde. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolateľ označil za nesprávne, ktoré zakladá opodstatnenosť odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) a § 205a ods. 1 písm. d) a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
10. v mene žalobcu podané odvolanie bolo podpísané advokátom JUDr. U.D., ktorý ale nebol splnomocneným zástupcom žalovaného, preto prvoinštančný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, ktorým je spoločnosť HKP Legal s.r.o. na predloženie substitučnej moci pre JUDr. K. a žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu.
11. Dňa 29.12.2015 bolo doručené súdu plnomocenstvo udelené dňa 15.07.2011 žalovaným spoločnosti HAGYARI, KUBOVIČ PARTNERS s.r.o., v mene ktorej spoločnosti koná Mgr. Peter Kubovič ako konateľ a advokát a ktorým podaním tak žalovaný reagoval na výzvu prvoimštančného súdu na predloženie plnomocenstva.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, pričom zdôraznil, že odvolanie bolo podané JUDr. U. K., ktorý ale nie je konateľom splnomocneného právneho zástupcu , ktorým je spoločnosť HKP Legal s.r.o., čím je sporné, či odvolanie bolo podané osobou na to oprávnenou. K argumentácii odvolateľa uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva zo splnomocnenia, na základe ktorého je žalobca oprávnený uplatniť všetky súdne kroky smerujúce k finančnému vyporiadaniu a ktorým delegovaním došlo k preneseniu úloh a kompetencii ministerstva na žalobcu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy § 8 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie. Argumentáciu súdu nepovažuje žalobca za vnútorne rozpornú a nie je pravdivé ani tvrdenie, že v iných konaniach si nároky zo zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uplatňuje iba ministerstvo, k čomu predložil žalobca rozhodnutia iných súdov prvej inštancie, ako i odvolacieho súdu, v ktorých vystupoval ako žalobca.
13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie stále nedisponoval plnou mocou, na základe ktorej by bol JUDr. K. oprávnený na podanie odvolania v mene žalovaného, opätovne bol vyzvaný právny zástupca žalovaného, ktorým je spoločnosť HKP Legal s.r.o. , aby predložil plnú moc, na základe ktorej mohol
JUDr. K. podať v mene žalovaného odvolanie, na čo u vedený právny zástupca reagoval tým, že opäť predložil plnomocenstva zo dňa 15.07.2011, ktorým žalovaný splnomocnil na zastupovanie spoločnosť HAGYARI, KUBOVIČ Partners s.r.o.
14. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného súd prvej inštancie doručil na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného a to spoločnosti HKP Legal s.r.o., ktorá spoločnosť vyjadrenie podala v rámci odvolacej repliky, pričom zotrvala na tvrdeniach uvedených v odvolaní podanom JUDr. K. a argumentačne vyvracal splnomocenie, na základe ktorého mohol vo veci konať žalobca . K nedostatku plnomocenstva JUDr. K., hoci naň vo vyjadrení k odvolaniu poukázal i žalobca sa právny zástupca žalovaného nevyjadril.
15. Po vykonaní vyššie opísaných úkonoch bol súdom prvej inštancie spis predložený odvolaciemu Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie. Odvolací súd z dôvodu nedostatku a nepreukázania oprávnenosti JUDr. K. podať v mene žalovaného odvolanie, vyzval opätovne splnomocneného právneho zástupcu žalovaného na predloženie plnomocenstva pre JUDr. K., ktorým by bol tento advokát oprávnený podať odvolanie v mene žalovaného. Právny zástupca žalovaného uvedenú výzvu prevzal dňa 093.10.2017, ale do 31.10.2017, kedy bolo odvolacím súdom o veci rozhodné nereagoval, hoci mu bola uložená lehota, v rámci ktorej mal nedostatok plnomocenstvo odstrániť.
16. Počas odvolacieho konania na vyjadrenie žalovaného v rámci ním podanej odvolacej repliky reagoval žalobca odvolacou duplikou, v ktorej žalobca opätovne zdôraznil, že zo strany advokáta, ktorý podal v mene žalovaného odvolanie stále nebolo v konaní súdu predložené riadne plnomocenstvo pre takýto úkon. V ostatnom zotrval žalobca na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné ich opakovať.
17. Dňa 18.10.2017 bolo ešte zo strany žalobcu súdu doručené potvrdenie generálneho tajomníka služobného úradu Ing. L. X., ktorým Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR potvrdilo, že je zriaďovateľom žalobcu a tento je oprávnený uplatňovať nároky zo zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
18. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
19. Podľa § 386 C.s.p.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
20. Odvolací súd vzhľadom na zistenú vadu podaného odvolania spočívajúcu v nedostatku udelenia plnomocenstva na podanie odvolania v mene žalovaného advokátovi JUDr. U. K. z obsahu spisu zistil, že žalovaný na zastupovanie v tomto konaní udelil plnomocenstvo dňa 15.07.2011 (č.l. 328) spoločnosti HAGYARI, KUBOVIČ PARTNERS s.r.o., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Kubovič. S uvedenou spoločnosťou ako právnym zástupcom súd prvej inštancie riadne konal, táto spoločnosť sa ako právny zástupca žalovaného pojednávaní zúčastňovala a vyjadrovala k jednotlivým výzvam súdu. Zo spisu ďalej vyplýva, že právny zástupca žalovaného, ktorý od 15.11.2011 zmenil obchodné meno na HKP Legal s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, v mene ktorej konal Mgr. Peter Kubovič ako advokát a konateľ, udelila dňa 15.03.2015 substitučné plnomocenstvo spoločnosti s obchodným menom JUDr. U.D., advokát, s.r.o. so sídlom Poprad, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. U.D., na zastupovanie v danej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 23Cb/25/2014 a to konkrétne na zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 19.03.2015 (č.l. 285), ako z udelenej substitučnej plnej moci bez pochybností vyplýva a uvedený substitučne splnomocnený právny zástupca sa pojednávania i zúčastnil. Nakoľko ale uvedené plnomocenstvo je substitučným, výslovne udelené na zastupovanie na jeden konkrétny úkon - na zastupovanie na pojednávaní v konkrétny deň, nemožno mať za to, že spoločnosť JUDr. U.D., advokát, s.r.o. by bola automaticky splnomocnená na podanie odvolania v mene žalovaného, ktorý je riadne na základe udelenej plnej moci zastupovaný spoločnosťou HKP Legal s.r.o. Uvedený nedostatok plnej moci súd prvej inštancie ako i odvolací súd odstraňovali výzvami adresovanými splnomocnenému právnemu zástupcovi žalovaného, ktorým je spoločnosť HKP Legal s.r.o., aby tak uvedený nedostatok prípadne zhojil a konvalidoval podané odvolanie, na čo ale právny zástupca žalovaného reagoval doručovaním splnomocnenia zo dňa 15.07.2011, ktorým žalovaný splnomocnil na zastupovanie spoločnosť HKP Legal s.r.o., predtým ako HAGYARI, KUBOVIČ PARTNERS s.r.o. a k vade podaného odvolania sa nevyjadril.
21. Nedostatok plnomocenstva pre podanie odvolania v mene žalovaného, ktoré je podpísané vlastnou rukou JUDr. U. K. ako advokáta, zastupujúceho spoločnosť HKP Legal s.r.o. ale nemožno akceptovať. Uvedený advokát ako fyzická osoba nie je zástupcom spoločnosti splnomocnenej na zastupovanie, pričom ani v substitučnom plnomocenstve udelenom na zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 19.03.2015 nebol tento advokát substitučne splnomocnený, ale substitúcia bola udelená spoločnosti JUDr. U. K., advokát, s.r.o. a pre tento nedostatok odvolací súd predmetné odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm.b/ C.s.p. odmietol a vecou samou z hľadiska opodstatnenosti odvolacích dôvodov sa nezaoberal.
22. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný si na svoje zastupovanie zvolil advokátsku kanceláriu HKP legal s.r.o., ktorej udelil plnomocenstvo, pričom odvolanie tohto plnomocenstva súdu prvej inštancie ako ani odvolaciemu súdu neboli oznámené, k čomu odvolací súd zdôrazňuje, že ak je strana v konaní zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom alebo advokátom je vylúčené, ako vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 89 ods. 3 C.s.p. I keď na toto konanie sa nevzťahuje povinné zastúpenie advokátom vyžaduje sa, aby v mene strany sporu konala obchodná spoločnosť, ktorá vykonáva advokáciu a ktorá bola stranou sporu k úkonom zastupovania splnomocnená. JUDr. U. K. nemal udelené žiadne substitučné plnomocenstvo na podanie odvolania, preto jeho odvolanie je podané k takémuto úkonu neoprávnenou osobou.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., keď odmietnutie odvolania je považované za neúspech žalovaného a náhrade trov odvolacieho konania žalovaného zaviazal .
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).