Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8CoPr-5-2016.pdf
PDF · 99.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoPr/5/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Breza a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: T.. L. P., F.. XX.X.XXXX, T. Š., U. XXX/XX, zast. Mgr. Štefanom Šalkovským, advokátom, Svit, Štúrova 101 proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, Moyzesova 3368, Poprad, IČO: 36 168 815, zast. advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, o zaplatenie mzdových nárokov s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 30.5.2016 č.k. 10C/28/2007 - 116 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 366,50 eur brutto spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 934,94 eur brutto od 11.7.2006 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 924,29 eur brutto od 9.8.2006 do zaplatenia, to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd n a r i a ď u j e žalobcovi doplatiť súdny poplatok za návrh v sume 353,28 eur a to na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. Centrum vysporiadania finančných transakcií , Oddelenie spracovania agend , Thurzova 1, 042 21 Košice v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na tento súd dňa 14.2.2007 voči žalovanému žalobu o zaplatenie mzdových nárokov s prísl. . Prvým petitom žaloby sa dožadoval zaplatenia mzdy za mesiac jún 2006 vo výške 22 325,- Sk , teraz 741,05 eur netto spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.8.2006 do zaplatenia a za mesiac júl 2006 vo výške 22 071,- Sk, teraz 732,62 eur netto spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.9.2006 do zaplatenia a okrem toho si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 1 % za každý deň omeškania od 9.7.2006 do zaplatenia zo sumy 22 325,- Sk, teraz 741,05 eur a od 9.8.2006 do zaplatenia zo sumy 22 071,- Sk, teraz 732,62 eur. Druhým petitom žaloby sa dožadoval vyplatenia náhrady mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, počnúc 1.8.2006 až do zaplatenia. Napokon si uplatnil náhradu trov konania. Po začatí konania podal žalobca dňa 8.9.2015 návrh na zmenu žaloby , ktorým sa dožaduje od žalovaného zaplatenia mzdy za mesiac jún 2006 vo výške 934,94 eur brutto spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 11.7.2006 do zaplatenia, za mesiac júl 2006 vo výške 924,29 eur brutto spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.8.2006 do zaplatenia a ďalej sa dožaduje od žalovaného zaplatenia náhrady mzdy vo výške jeho priemerného
zárobku a to po 850,- eur brutto za každý mesiac , počnúc mesiacom august 2006 a končiac mesiacom október 2010 (spolu za 51 mesiacov) a to spolu s uplatnenou výškou úroku z omeškania ročne z každej uplatnenej mesačnej náhrady mzdy od nasledujúceho dňa po uplynutí výplatného termínu až do zaplatenia a uplatnil si aj náhradu trov konania. O pripustení zmeny žaloby súd rozhodol uznesením č.k. 10C/28/2007-73 zo dňa 27.10.2015 a s právoplatnosťou k 3.11.2015 a ďalej súd konal a rozhodoval podľa tejto zmenenej žaloby a to s prihliadnutím na výsledok súvisiacich súdnych konaní tohto súdu sp. zn. 9C/142/2006 s právoplatnosťou k 30.4.2010 a sp. zn. 21C/35/2011 s právoplatnosťou k 4.5.2015.
3. Na pojednávaniach súdu žalobca, resp. jeho právny zástupca trvali na zmenenom návrhu . Nárok na vyplatenie mzdy za vykonanú prácu za mesiace jún a júl 2006 žalobca odôvodnil v zmysle § 118 Zák. práce a nárok na vyplatenie náhrady mzdy za mesiace august 2006 až október 2010, keďže ku dňu 31.10.2010 ukončil pracovný pomer, žalobca odôvodnil v zmysle § 142 ods. 3 Zák. práce , pretože nemohol vykonávať prácu , lebo mu žalovaný zamestnávateľ odoprel prístup do miesta výkonu práce a teda prekážky vo výkone práce boli spôsobené žalovaným zamestnávateľom. Keďže je žalovaný v omeškaní, k jednotlivým žalovaným sumám si žalobca uplatňuje úrok z omeškania po žalovanú dobu omeškania. Žalobca trval na tom, že medzi účastníkmi došlo k platnému vzniku pracovného pomeru a to na základe pracovnej zmluvy z 11.5.2005 uzavretej na dobu určitú do 10.5.2006 a jej podstatnými znakmi bol dohodnutý druh práce - kontrolór správy družstva , miesto výkonu práce - sídlo OSBD Poprad, Moyzesova 3368/25, deň nástupu do práce - 11.5.2005 a bola dohodnutá odmena ( mzda ). Platné uzatvorenie pracovného pomeru medzi účastníkmi od 11.5.2005 a jeho trvanie až do 31.10.2010 bolo potvrdené jednak rozsudkom tohto súdu č.k. 9C/142/2006-136 zo dňa 4.3.2010 a s právoplatnosťou k 30.4.2010, ktorým súd žalobu zamestnávateľa voči nemu o určenie neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 11.5.2005 zamietol a jednak rozsudkom tohto súdu č.k. 21C/35/2011-232 zo dňa 1.7.2013 a v spojení so zmeňujúcom rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoPr/1/2014 - 263 zo dňa 4.3.2015 a s právoplatnosťou k 4.5.2015, ktorým bola žaloba žalobcu voči zamestnávateľovi o určenie , že pracovný pomer na dobu určitú trvá, zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu , keďže jeho platnosť vyplýva z výsledku konania vo veci sp. zn. 9C/142/2006. Napokon aj podľa ďalšieho rozsudku tohto súdu č.k.9C/240/2005-46 zo dňa 6.3.2006 a s právoplatnosťou k 12.4.2006 bolo právoplatne rozhodnuté, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Preto má súd aj v tomto konaní vychádzať z týchto predchádzajúcich súdnych rozhodnutí. Žalobca tvrdí, že pracovný pomer medzi účastníkmi podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa neskončil uplynutím tejto doby ku dňu 10.5.2006, pretože na základe dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 10.5.2006 sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú a žalobca v súlade s tým bez akýchkoľvek pochýb pokračoval v dojednanom zmenenom výkone práce ako vedúci oddelenia kancelária predstavenstva v sídle žalovaného a to v nasledujúcich mesiacoch máj , jún a júl 2006. V súlade s organizačným poriadkom družstva je na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch oprávnený riaditeľ a nie štatutárny zástupca , ide o prenesenú kompetenciu a dňa 10.5.2006 uzatvoril žalobca dodatok č. 1 k pracovnej zmluve s vtedajším riaditeľom družstva Ing. E., ktoré poznal z jeho pôsobenia v tejto pracovnej pozícii 6 mesiacov pred uzatvorením dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, a preto žalobca nemal žiadne pochybnosti o jeho funkcii a kompetencii v pracovnoprávnych vzťahoch. Dňom 1.8.2006 bol žalobca násilne vykázaný z dohodnutého miesta výkonu práce v sídle žalovaného a následne mu bol opakovane zamedzený prístup na toto pracovisko, čím žalovaný znemožnil žalobcovi výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Žalobca bol 3-krát osobne za Ing. Q. , vtedajším riaditeľom správy družstva a dožadoval sa u neho ústne umožnenia výkonu práce , ale tento mu odmietol umožniť výkon práce. Keďže Zákonník práce nevymedzuje formu pre takýto prejav, podľa neho stačí aj ústny prejav. Týmto svojím správaním žalovaný zamestnávateľ spôsobil žalobcovi ako zamestnancovi prekážky v práci. Žalobca nemohol byť zaevidovaný na príslušnom úrade práce, pretože nemal k dispozícii doklady od zamestnávateľa vrátane ukončenia pracovného pomeru. Napokon po 4 rokoch dal výpoveď žalovanému a k 31.10.2010 došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Prekážky vo výkone práce , ktoré mu spôsobil žalovaný zamestnávateľ , súvisia s tým, že v družstve boli vnútorné rozpory v činnosti orgánov ( predstavenstva ) , čo je riešené v iných obchodnoprávnych súdnych konaniach, avšak žalované družstvo právne existovalo a existuje a nezhody medzi členmi predstavenstva nemôžu mať vplyv na jeho postavenie ako zamestnanca v žalovanom pracovnoprávnom vzťahu.
4. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca na pojednávaniach súdu navrhol žalobu zamietnuť , pretože nie je preukázaná existencia vzniku nárokov na vyplatenie mzdy za mesiace jún a júl 2006 , ako aj na vyplatenie náhrady mzdy za mesiace august 2006 až október 2010. Zároveň vzniesol námietku premlčania, pretože žaloba bola podaná dňa 14.2.2007 a v pôvodnej žalobe, čo sa týka druhého petitu
si žalobca uplatnil náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku od 1.8.2006 do zaplatenia a to bez príslušenstva. Pôvodnou žalobou si žalobca nemohol uplatniť náhradu mzdy za žalované nároky, ktoré mu vznikli až po podaní žaloby na súd dňa 14.2.2007 , pretože v čase podania žaloby ešte neboli splatné. K rozšíreniu žaloby žalobcom o tieto ďalšie nároky na náhradu mzdy došlo až 8.9.2015 a na tom nič nemení ani uznesenie zo dňa 10.11.2011 o prerušení tohto konania do skončenia konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 21C/35/2011, pretože aj pri prerušení konania môže účastník upravovať svoj žalobný návrh (petit). Bolo vecou žalobcu, aby si strážil včasné uplatnenie jednotlivých nárokov na náhradu mzdy v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty podľa rímskej zásady „bdelým patrí právo“ a keďže tak neurobil včas, tento jeho žalovaný nárok je premlčaný. Žalovaný vyčítal žalobcovi , že nerešpektoval nové vedenie a že nemohol uzavrieť dodatok č. 1 k pracovnej zmluve dňa 10.5.2006 s O.. E. E. ako riaditeľom správy družstva, ale len s O.. Q.. Preto žalovaný považuje dodatok č. 1 k pracovnej zmluve uzavretý medzi účastníkmi dňa 10.5.2006 za neplatný. Je pravdou, že v spornom žalovanom období spracovávala pre družstvo mzdové podklady p. J., ktorá im odovzdala pracovnoprávnu agendu až dodatočne a to v r. 2008, kedy sa vedenie družstva relevantne dozvedelo o evidovanom počte zamestnancov družstva.
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého na základe písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania zo dňa 11.5.2005 sa stal žalobca zamestnancom u žalovaného na dobu určitú a to do 10.5.2006 v pracovnej pozícii kontrolór správy družstva a s miestom výkonu práce v sídle žalovaného. Písomnou dohodou o zmene tejto pracovnej zmluvy a to dodatkom č. 1 uzatvoreným medzi účastníkmi konania dňa 10.5.2006 sa s účinnosťou od 10.5.2006 zmenil pracovný pomer medzi účastníkmi na dobu neurčitú a to v novej pracovnej pozícii žalobcu ako vedúci oddelenia kancelária predstavenstva OSBD Poprad a s miestom výkonu práce v sídle žalovaného. V predchádzajúcich právoplatne skončených súdnych konaniach tohto súdu sp. zn. 9C/142/2006, 21C/35/2011 a 9C/240/2005 bolo vyriešené , že medzi účastníkmi vznikol a trvá pracovný pomer dohodnutý s účinnosťou od 11.5.2005 na určitú dobu jedného roka a ktorý sa písomne zmenil s účinnosťou od 11.5.2006 na dobu neurčitú. Z výsledkov týchto predchádzajúcich súdnych konaní tohto súdu súd vychádzal aj pri rozhodovaní v tomto súdnom konaní. Podľa predložených vyúčtovaní mzdy ( výplatných pások ) za mesiace jún 2006 a júl 2006 žalobcovi bola priznaná za vykonanú prácu hrubá mzda a to za mesiac jún 2006 v sume 934,94 eur splatná do 10.7.2006 a za mesiac júl 2006 v sume 924,29 eur splatná do 8.8.2006. Podľa predložených vyúčtovaní mzdy ( výplatných pások ) za II. štvrťrok 2006 činila priemerná hrubá mesačná mzda žalobcu 850,- eur. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný nevyplatil žalobcovi v riadnom výplatnom termíne vyúčtovanú mzdu za mesiac jún 2006 v sume 934,94 eur brutto a za mesiac júl 2006 v sume 924,29 eur . Od 1.8.2006 až do riadneho ukončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi písomnou výpoveďou z pracovného pomeru zo strany žalobcu k 31.10.2010 žalovaný znemožňoval žalobcovi vykonávať prácu , neumožnil mu vstup na dohodnuté miesto výkonu práce do sídla žalovaného, odmietol mu prideľovať prácu a za toto obdobie mu odmietol vyplácať mzdu. Preto si žalobca voči žalovanému zamestnávateľovi pre prekážky v práci spôsobené zamestnávateľom uplatňuje náhradu mzdy počnúc mesiacom august 2006 a končiac mesiacom október 2010 vo výške hrubej priemernej mesačnej mzdy a čo je za 51 mesiacov po 850,- eur brutto spolu suma 43 350,- eur brutto. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku na uplatnenú náhradu mzdy po podaní žaloby na súd dňa 14.2.2007, pretože žalobca navrhol zmenu žaloby o tieto nároky až dňa 8.9.2015, t.j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ je vznesená námietka premlčania žalovaného nároku alebo jeho časti žalovaným, súd k tomu prihliada ex offo.
6. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce, § 129 ods. 1 Zákonníka práce, § 130 ods. 2, 5 a 8 Zákonníka práce, § 131 ods. 1 Zákonníka práce, § 142 ods. 3 Zákonníka práce, 144a ods. 1, písm. a/ Zákonníka práce, § 134 ods1 a 2 Zákonníka práce, § 1 ods. 4 Zákonníka práce, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka a § 517 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.
7. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, s prihliadnutím na celkové výsledky vykonaného dokazovania súvisiaceho s prejednávanou vecou , ako aj s prihliadnutím na výsledky právoplatne skončených predchádzajúcich súdnych konaní tohto súdu sp. zn. 9C/142/2006,21C/35/2011 a 9C/240/2005, o ktoré sa súd oprel aj v tomto súdnom konaní, súd dospel k právnemu záveru , že žaloba žalobcu je dôvodná v časti uplatneného nároku na zaplatenie mzdy za mesiac jún 2006 v sume 934,94 eur brutto splatnej k 10.7.2006 a za mesiac júl 2006 v sume 924,29
eur brutto splatnej k 8.8.2006. Spolu priznaná mzda žalobcovi za uvedené obdobie činí sumu 1 859,23 eur a k obom sumám tvoriacim priznanú mzdu súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí splatnosti mzdy až do zaplatenia. Ďalej súd priznal žalobcovi uplatnenú náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2006 do 14.2.2007 , po ktorú dobu žalobca pre prekážky na strane žalovaného zamestnávateľa nemohol riadne vykonávať prácu a hoci sa vykonávania tejto práce u žalovaného opakovane, ale márne dožadoval. Toto obdobie predstavuje nepremlčanú časť z celkom uplatneného nároku na náhradu mzdy za obdobie do 14.2.2007 a tvorí ju náhrada mzdy za obdobie od 1.8.2006 do 14.2.2007 , t.j. za 6 mesiacov a 14 dní vo výške priemerného zárobku a to 850,- eur brutto, čo je za 6 mesiacov suma 5 100,- eur brutto ( 850,- eur x 6 mesiacov ) a za 14 dní suma 407,27 eur brutto po zaokrúhlení ( 850,- eur : 30 dní = 29,09 eur po zaokrúhlení x 14 dní ) a spolu to činí priznanú náhradu mzdy v sume 5 507,27 eur brutto . Spolu priznaná mzda a náhrada mzdy činí sumu 5 366,50 eur brutto a žalovaný z nej musí najprv vykonať zákonné odvodové a daňové povinnosti a žalobcovi vyplatiť len čistú mzdu a náhradu mzdy. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania jednak časti uplatnenej náhrady mzdy za obdobie od 14.2.2007 do 31.10.2010 a jednak v časti uplatneného príslušenstva k uplatnenej náhrade mzdy za celé žalované obdobie, pretože žalobca si uplatnil príslušenstvo k náhrade mzdy až procesným návrhom z 8.9.2015, t.j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty.
8. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil I. výrok rozsudku súd prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozhodnutie sám zmenil tak, že nárok priznaný súdom prvej inštancie výrokom I. zamietne. Okrem iného poukázal v podanom odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov predchádzajúcich právoplatne skončených vecí vedených na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 9C/142/2006, 21C /35/2011 a 9C/240/2005.
9. Podľa názoru žalovaného konanie vedené pod sp. zn. 21C/35/2011 nemôže tvoriť žiadny podklad pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, nakoľko žaloba bola zamietnutá. Rovnako konanie vedené pod sp. zn. 9C/240/2005 nemôže tvoriť žiadny podklad pre toto konanie, nakoľko v tomto konaní sa prejednávala neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.4.2006, teda pred uzavretím dodatku k pracovnej zmluve žalobcu, ktorým sa mal pracovný pomer zmeniť na dobu neurčitú. V konaní vedenom na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 9C/142/2006 súd rozhodoval o neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 11.5.2005.
10. Žalobca v podanom odvolaní proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a priznať žalobcovi plnenie špecifikované v petite rozsudku v podanom odvolaní.
11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. V danom prípade, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie vyslovil záver, že pracovný pomer medzi účastníkmi dohodnutý s účinnosťou od 11.5.2005 na určitú dobu sa písomne zmenil s účinnosťou od 11.5.2006 na dobu neurčitú.
13. Podľa názoru súdu prvej inštancie táto predbežná otázka, právne významná pre toto konanie (či za obdobie po 10.5.2006 až do 31.10.2010 existoval medzi účastníkmi pracovný pomer) bola vyriešená v predchádzajúcich právoplatne skončených súdnych konaniach sp. zn. 9C/142/2006 , 21C/35/2011 a 9C/240/2005 z výsledkov ktorých súd vychádzal aj pri rozhodovaní v tomto súdnom konaní.
14. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať na obsah spisu( č.l. 32 ). Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.11.2011 prerušil toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súd Poprad pod sp. zn. 21C/35/2011 s odôvodnením, že „ predmetom konania je náhrada mzdových nárokov za mesiac jún 2006 a náhrada mzdy od 1.8.2006 do zaplatenia titulom pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.5.2005. Súd má za to, že otázka určenia platnosti pracovnej zmluvy a dodatkov k nej za obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje mzdové nároky a ktorá je riešená v konaní
vedenom pod sp. zn. 21C/35/2011 je skutočnosťou, ktorá môže relevantne ovplyvniť výsledok tohto konania v ktorom si žalobca uplatňuje mzdové nároky za uvedené obdobie a má teda zásadný význam aj pre toto konanie.“ Z akého výsledku právoplatne skončeného konania 21C/35/2011 súd prvej inštancie pri rozhodovaní v tomto súdnom konaní vychádzal v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Treba však poukázať na to, že odvolací súd rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 21C/35/2011 - 323 zo dňa 1.7.2013 zmenil tak, že žalobu o určenie, že pracovný pomer žalobcu so žalovaným uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 11.5.2005 na dobu určitú trval v zmysle dodatku č. 1 do 31.10.2010 zamietol.
15. Dôvodom takéhoto rozhodnutia (9CoPr/1/2014 - 263) KS Prešov uvedeným v odôvodnení bola argumentácia, že „na prvostupňovom súde pod sp. zn. 10C/28/2007 si žalobca uplatňuje mzdové nároky aj nároky na náhradu mzdy za obdobie od 1.6.2006 do zaplatenia, t. j. v podstate bez časového ohraničenia. Vyhlásenie určovacieho rozsudku je vyriešením predbežnej otázky za obdobie do 31.10.2010, či za obdobie po 10.5.2006 až do 31.10.2010 existoval medzi účastníkmi pracovný pomer. Povinnosťou súdu vo veci 10C/28/2007 je, okrem iného, vyriešenie všetkých tých otázok, ktoré musel riešiť súd v preskúmavanej veci.“
16. Nie je zrejmé z akých výsledkov pri posudzovaní predbežnej otázky súd prvej inštancie vychádzal, aj keď poukazoval na právoplatne skončené konania 9C/142/2006 a 9C/240/2005.
17. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. 18. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. 19. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP ( v čase vyhlásenia rozhodnutia 157 ods. 2 O.s.p.) dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. 20. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. 21. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Po vrátení veci bude potrebné záver o vyriešení predbežnej otázky - či za obdobie po 10.5.2006 až do 31.10.2010 existoval medzi účastníkmi pracovný pomer náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.
23. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).
24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).