Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-176-2016.pdf
PDF · 101.96 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/176/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom JUDr. Miroslavou Korbašovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. H., T.. XX.XX.XXXX, bytom S. S. G., Z.. R. XXXX/XX, G., zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: V.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXXX/X, D. a otec N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXXX/X, D., t.č. N.. N. XX, H., korenšpodenčná adresa C.. B.. H. X, H., za účasti Okresnej prokuratúry I. v konaní o návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie NO + nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
N ariaďuje nad maloletým I., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Detskom domove G.Ď..
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 40 eur mesačne od 12.10.2017 k rukám Detského domova G. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2017 do 11.10.2017 v celkovej výške 371,60 eur sa matke povoľuje splácať v splátkach po 20 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám Detského domova H..
Dlžné výživné za obdobie od 12.10.2017 do 31.10.2017 v celkovej výške 25,80 eur je matka povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám Detského domova G..
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50 eur mesačne od 12.10.2017 k rukám Detského domova G. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2017 do 11.10.2017 v celkovej výške 464,60 eur sa otcovi povoľuje splácať v splátkach po 20 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám Detského domova H..
Dlžné výživné za obdobie od 12.10.2017 do 31.10.2017 v celkovej výške 32,20 eur je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám Detského domova G..
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin 20P/47/2014-119 zo dňa 15.10.2014.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.12.2016 sa kolízny opatrovník domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým, ktorá sa bude realizovať v detskom domove H.. V návrhu uviedol,
že maloletý je adoptívnym synom vyššie uvedených rodičov. Biologická matka maloletého mala podľa dostupných údajov VŠ vzdelanie, ale žila na samote na chate vo veľmi nevyhovujúcich podmienkach. Informácie o biologickom otcovi nie sú známe. Do veku dvoch rokov dieťaťa nie je anamnéza známa, matka nenavštevovala s maloletým lekára, ani záznam o pôrode nie je v zdravotnej dokumentácii. Je predpoklad, že pôrod maloletého prebehol ťažšie pre deformitu hlavičky. Podľa dostupných informácií v 12/2005 bol nájdený v lese, podvyživený, bol vyňatý z rodinného prostredia, vek určený orientačne, nemal rodný list. Podľa údajov od adoptívneho otca bol maloletý od veku 2 rokov umiestnený v detskom domove kde zotrval približne jeden rok. Neskôr bol spolu s biologickým bratom adoptovaný. Od 17.08.2016 sa maloletý nachádza v Diagnostickom centre v H., kde bol umiestnený na základe žiadosti otca o dobrovoľný pobyt, ktorý má byť dňa 22.12.2016 ukončený. Dôvodom pobytu maloletého sú jeho poruchy správania a taktiež neprimerané prejavy. Maloletý bol v 6/2016 hospitalizovaný v DFNsP H. na Klinike detskej psychológie. Po hospitalizácii absolvoval v 06/2016 - 07/2016 pobyt v Psychiatrickej nemocnici C.. I., Y. a od 08/2016 doposiaľ sa nachádza v Diagnostickom centre H.. Maloletý je výchovne náročný, vyžaduje neustálu pozornosť a kontrolu dospelej osoby. Na základe správy doručenej úradu zo strany diagnostického centra sa u maloletého, i v podmienkach uvedeného zariadenia, objavuje nevhodné správanie - provokácie, konflikty. Jeho frustračná tolerancia sa javí výrazne oslabená, reakcie neprimerané podnetom, znížená je u neho i schopnosť kontroly svojich impulzov, ako aj korigovanie celkového správania. Objavuje s au neho verbálna aj brachiálna agresivita. Maloletý má snahu získať pozornosť detí a dospelých často nevhodným spôsobom. Ojedinele má sklony ohrozovať sám svoje zdravie a život - „rukami si priškrcoval prívod kyslíka do mozgu s cieľom pocitu omámenosti, prípadne si búchal ruku do steny“. Maloletý v súčasnosti navštevuje 6. ročník primárneho vzdelávania pri Diagnostickom centre v H.. V minulosti nastúpil na povinnú školskú dochádzku s odkladom o jeden školský rok a to z dôvodu jeho nezrelosti a oneskoreného psychického vývinu. V základnej škole bol integrovaný, mal asistentku, pričom jeho adaptácia bola sťažená. Nevedel zapadnúť do kolektívu a už na 1. stupni vzdelávania boli u neho zaznamenané problémy so správaním. Od pol roka 4 ročníka bol preradený do špeciálnej základnej školy s vývinovými poruchami učenia. Následne v 5. ročníku sa u maloletého výrazne zhoršil prospech z viacerých predmetov, pričom mal aj zníženú známku zo správania. Dňa 12.12.2016 bola zorganizovaná rodinná konferencia za účasti rodičov a starého otca z matkinej strany. Účelom konferencie bolo získať informácie týkajúce sa riešenia vzniknutej situácie, zamerané na možnosti a schopnosti zabezpečovania osobnej starostlivosti zo strany rodičov o maloletého, resp. náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého zo strany starého otca. Matka uviedla, že nie je v jej silách, aby maloletého sama zvládla, nakoľko zabezpečuje osobnú starostlivosť o ďalšie dve deti. Otec uviedol, že objektívne nemôže maloletému poskytnúť takú starostlivosť a výchovu, akú na základe diagnostikovaných porúch maloletý potrebuje a vyžaduje. Nie je v jeho schopnostiach zabezpečovať mu riadnu starostlivosť, ktorá okrem iného vyžaduje neustálu pozornosť a kontrolu dospelej osoby a to vzhľadom k tomu, že je zamestnaný, pričom pracuje v 2 zmennej prevádzke. Starí rodičia z matkinej strany taktiež nie sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloletého vzhľadom k ich zdravotnému stavu a veku (73,71). Otec v rámci pohovoru uviedol, že ani jeho matka nie je schopná zabezpečovať maloletému náhradnú osobnú starostlivosť, nakoľko ona sama je odkázaná na starostlivosť zo stany svojej blízkej rodiny.
2. Uznesením č.k. 20P/176/2016-21 zo dňa 20.12.2016 súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka pre konanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Uznesením č.k. 20P/176/2016-25 zo dňa 21.12.2016 súd neodkladným opatrením nariadil Diagnostickému centra, G. X, H. odovzdať maloletého do starostlivosti Detského domova H..
3. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.09.2017 sa kolízny opatrovník domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by došlo k zmene zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti. V návrhu uviedol, že nad maloletým je v súčasnosti nariadená ústavná starostlivosť na základe Uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 20P/176/2016-25 zo dňa 21.12.2016, ktorá sa realizuje od 03.01.2017 v Detskom domove H.. V komplexnom posudku zo dňa 12.02.2014 sa konštatuje, že miera funkčnej poruchy maloletého je 50%. Z vyššie uvedeného komplexného posudku vyplýva, že maloletý sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v duševnej oblasti. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poruchy psychického vývinu detí, Aspergerov syndróm a hyperkinetické poruchy správania. Zo správy DeD H. zo dňa 25.08.2017 vyplýva, že maloletý naďalej vyvoláva konflikty medzi deťmi, jeho vyjadrovanie je vulgárne, ubližuje menším deťom. Jeho správanie je aj v rozpore so školským poriadkom, kedy mu bola v minulom šk. roku 2016/2017 znížená známka zo správania za ubližovanie a napádanie spolužiakov a nerešpektovanie vyučujúcich. Veľmi negatívne je ovplyvnený celý
vyučovací proces nakoľko vyrušuje hlasným komentovaním, vykrikuje nemiestne poznámky a ukazuje vulgarizmy. Maloletý disponuje zníženou formou frustračnej tolerancie, čo sa prejavuje neprimeranými reakciami v správaní. Je ľahko rozrušiteľný, vyviesť z miery ho dokážu najmä iné deti, či dospelí v jeho okolí, ktorí ho svojim správaním iritujú (spev, pohľad, a pod.). Napriek intervenciám zo strany odborného tímu detského domova, školského zariadenia a ostatných odborníkov (pedopsychiater, externý psychológ) sa doteraz nepodarilo eliminovať negatívne prejavy v jeho správaní. Detský domov konštatuje, že frekvencia jeho nonkonformného správania sa zvyšuje a stáva sa nežiaducim prvkom vo fungovaní chodu nielen samostatnej skupiny DeD, ale aj školskej triedy. DeD H. v júli 2017 požiadal posudkového lekára o posúdenie zdravotného stavu maloletého. Posudkový lekár ÚPSVaR vydal dňa 01.08.2017 lekársky posudok, na základe ktorého je maloletý dieťa, ktorého zdravotný stav si vyžaduje osobitnú starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine detského domova pre deti s duševnou poruchou. DeD H. žiadosťou zo dňa 31.08.2017 požiadal o zmenu zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, nakoľko tento typ zariadenia ich detského domova nemá samostatnú špecializovanú skupinu pre deti s duševnými poruchami a preto je potrebné zabezpečiť vhodné zariadenie na výkon rozhodnutia. Ústredie PSVaR H., odbor vykonávania opatrení SPODaSK v zariadeniach určil vhodné zariadenie na výkon rozhodnutia Detský domov G., ktorý má vytvorené špecializované skupiny pre deti s duševnými poruchami.
4. Uznesením č.k. 20P/176/2016-60 zo dňa 03.10.2017 súd neodkladným opatrením nariadil Detskému domovu H. odovzdať maloletého do starostlivosti Detského domova G..
5. Na pojednávanie sa nedostavil zástupca Detského domova G., svoju neprítomnosť ospravedlnil, súd pojednával podľa § 31 CMP v jeho neprítomnosti.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, kolízneho opatrovníka, zástupcu Detského domova H., oboznámením sa s listinami tvoriacimi súdny spis a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Kolízny opatrovník zotrval na podanom návrhu. Dôvody, ktoré boli dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia nepominuli.
8. Matka s návrhom súhlasila. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého sa o neho postarať nedokáže. S maloletým je v pravidelnom telefonickom kontakte, chodí ho navštevovať, keď je na to príležitosť maloletého si bráva aj na pobyty do domácnosti. Jej príjem je 950 eur - 1 000 eur v čistom, okrem toho poberám od otca maloletého dvakrát po 50 eur výživné a prídavky na dve deti. Výživné na maloletého navrhla vo výške 40 eur mesačne.
9. Otec s návrhom súhlasil. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého nemá pre neho vytvorené také podmienky, že by dokázal zabezpečovať celodennú starostlivosť, ktorú si on vyžaduje. Býva v podnájme a pracuje. S maloletým je pravidelne v telefonickom kontakte. Keď bol v Detskom domove H., navštevoval ho približne dvakrát do mesiaca. Jeho príjem je okolo 615 eur v čistom, výdavky - nájom 120 eur, mobil 10 eur, výživné na dve deti z manželstva 100 eur, električenka 27 eur a ďalšie náklady pokrýva strava. Výživné na maloletého navrhol vo výške 50 eur mesačne.
10. Zástupkyňa Detského domova H. uviedla, že maloletý bol u nich od 03.01.2017. Vzhľadom k tomu, že nebola rodičom určená vyživovacia povinnosť, za pobyt v zariadení im nebolo nič účtované. Otec maloletého po vzájomnej dohode, nakoľko maloletý mal chrup v zlom stave a bolo treba zabezpečiť jeho ošetrenie, uhradil náklady spojené s ošetrením chrupu približne vo výške 40 eur. Žiadala určiť výživné za obdobie od 03.01.2017, kedy bol maloletý umiestnený do 12.10.2017 po 40 eur mesačne matka, 50 eur mesačne otec.
11. Podľa § 54 ods. 1 -5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do
starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
12. Podľa § 55 ods. 1 - 3 zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
13. Podľa 62 ods. 1 - 6 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
14. Podľa § 65 ods. 1 -3 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
15. Podľa § 75 ods. 1 - 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
16. Podľa § 81 ods. 1 - 2 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
17. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletého je v danom prípade dôvodné a je v jeho záujme. Rodičia maloletého nie sú objektívne spôsobilí zabezpečiť zvýšenú starostlivosť, ktorú si maloletý vyžaduje vzhľadom k viacerým diagnostikovaným závažným poruchám. Starostlivosť o maloletého nie je aktuálne možné realizovať ani formou náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia s návrhom na nariadenie ústavnej starostlivosti súhlasili. Súd rozhodol o tom, že ústavná starostlivosť sa bude realizovať v Detskom domove G., kam bol maloletý umiestnený na základe neodkladného opatrenia dňa 12.10.2017. Súd má za to, že toto zariadenie dokáže zabezpečiť osobitnú zdravotnú starostlivosť v špecializovanej skupine pre deti s duševnou poruchou, a je teda vzhľadom na zdravotný stav maloletého pre neho zariadením vhodným.
18. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške výživného. Vzhľadom na to, že ústavná starostlivosť sa realizovala na základe neodkladného opatrenia v období od 03.01.2017 do 12.10.2017 v Detskom domove H. a následne od 12.10.2017 do budúcnosti sa bude realizovať v Detskom domove G., pričom neodkladnými opatreniami nebola upravená vyživovacia povinnosť rodičov, súd vo výrokovej časti určil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému od 03.01.2017 vo výške 50 eur mesačne otcovi, 40 eur mesačne matke maloletého. Dlh na výživnom za obdobie od 03.01.2017 do 12.10.2017 predstavuje u matky 371,60 eura (40 eur mesačne/31 dní mesiaca január = 1,29 eura na deň, t.j. 29 dní mesiaca január * 1,29 eura denné výživné = 37,41 eura + február 40 eur + marec 40 eur + apríl 40 eur + máj 40 eur + jún 40 eur + júl 40 eur + august 40 eur + september 40 eur + 40 eur mesačne/31 dní mesiaca október = 1,29 eura na deň, t.j. 11 dní mesiaca január * 1,29 eura denné výživné = 14,19 eura) a u otca 464,40 eur (50 eur mesačne/31 dní mesiaca január = 1,61 eura na deň, t.j. 29 dní mesiaca január * 1,61 eura denné výživné = 46,69 eura + február 50 eur + marec 50 eur + apríl 50 eur + máj 50 eur + jún 50 eur + júl 50 eur + august 50 eur + september 50 eur + 50 eur mesačne/31 dní mesiaca október = 1,61 eura na deň, t.j. 11 dní mesiaca január * 1,61 eura denné výživné = 17,71 eura), a tento budú rodičia plniť k rukám Detského domova Bytča a to formou splátok každý po 20 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. Od 12.10.2017 sú rodičia povinní plniť si vyživovaciu povinnosť k rukám Detského domova G.. Za obdobie od 12.10.2017 do 31.10.2017 vznikol rodičom dlh na výživnom vo vzťahu k Detskému domovu G. dlh na výživnom matke vo výške 25,80 eura (40 eur mesačne/31 dní mesiaca október = 1,29 eura na deň, t.j. 20 dní mesiaca október * 1,29 eura denné výživné = 25,80 eura) a 32,20 eur otcovi (50 eur mesačne/31 dní mesiaca október = 1,61 eura na deň, t.j. 20 dní mesiaca október * 1,61 eura denné výživné = 32,20 eura matke).
19. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovuje inak.
21. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a daní právneho poučenia sa rodičia maloletého, kolízny opatrovník, zástupca detského domova H. a Okresná prokuratúra I. vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie urobil.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.