Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/394/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., E. XXXX/ XX proti žalovaným 1/ H. a.s., so sídlom H., F. (t.č. vymazaný z obchodného registra), 2/ L. H. s.r.o., so sídlom H., F. B. (t.č. vymazaný z obchodného registra), o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. júla 2017, č.k. 4C/50/2008-189, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania vo vzťahu k žalovanému 1/ a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie podľa § 64 CSP. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 36 297,55 eur/1.093.500,- Sk/. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného 1/ pracoval od 07.12.1994 do 10.05.1999. Jeho pracovný pomer bol skončený z dôvodu, že sa stal plným invalidným dôchodcom vzhľadom na jeho zdravotný stav, ktorý utrpel po pracovnom úraze. Pracovný úraz utrpel 09.05.1998, kedy opravoval žľab na chladiacej veži. V dôsledku tohto úrazu bol stále práceneschopný a hospitalizovaný v nemocnici v H. a v T.. Rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 13.07.1999 bol uznaný za plného invalidného dôchodcu s dôchodkom vo výške 185,75 eur /5 596,- Sk/. Žalovaný svoju zodpovednosť za škodu z pracovného úrazu uznal v rozsahu 90% a úraz mu v tejto hodnote odškodnil čo do nároku na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, nároku na náhradu bolestného prostredníctvom vedľajšieho účastníka, ako aj uplatneného sťaženia spoločenského uplatnenia, kde mu bolo priznaných celkom 1350 bodov, za čo mu vedľajší účastník vyplatil sumu 2 419,84 eur /72 900,- Sk/, teda 1,99 eur /60 Sk/ za jeden bod. Následkom pracovného úrazu bol dlhodobo práceneschopný a v dôsledku zhoršovania zdravotného stavu bol viackrát hospitalizovaný v nemocniciach, napriek tomu sa jeho zdravotný stav nezlepšil, je pripútaný na invalidný vozík, má fakticky ochrnutú celú ľavú stranu tela a nemôže sa pohybovať. Natrvalo už nemôže plnohodnotne žiť tak, ako žil pred zranením. Najmä sa nemôže pohybovať, nič chytať do rúk, je plne odkázaný vo všetkom na cudziu osobu, či už pri stravovaní, vykonávaní základných hygienických potrieb. Mal záľubu v drevárskej činnosti, pomáhal rodine v domácnosti, na záhrade, rád chodieval do prírody na turistiku, čo po pracovnom úraze nemôže vykonávať. V produktívnom veku 36 rokov sa stal plne invalidným, čo mu zabránilo dostatočne zabezpečovať svoju päťčlennú rodinu tak, ako tieto schopnosti a možnosti uplatňoval pred úrazom. Taktiež zásadným spôsobom úraz ovplyvnil aj jeho rodinný a spoločenský život, pretože sa plne nemôže venovať rodine, navštevovať kultúrne a spoločenské podujatia vzhľadom na to, že je pripútaný k invalidnému vozíku. Vzhľadom k tomu navrhuje, aby mu súd priznal nárok na zvýšenie sadzby na jeden bod odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na 32-násobok jej výšky, t.j. 31,87 eur /960 Sk/ za každý priznaný bod s ohľadom na to, že časť nároku vo výške 2 419,84 eur /72 900,- Sk/ mu bola uhradená a s ohľadom na jeho 10%-né zavinenie. Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že žalovaný 1/ bol dňa 07.07.2016 vymazaný z obchodného registra z dôvodu zrušenia konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia a žalovaný 2/ bol dňa 18.8.2003 vymazaný z obchodného registra po jeho zrušení z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaní 1/, 2/ po začatí konania zanikli bez právnych nástupcov. Súd preto konanie podľa § 64 zastavil. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 470 ods. 1, § 161 ods. 1,2 CSP, § 18 ods. 1, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 68 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím o zastavení konania sa konanie končí, súd aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Súd stranám ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje tú skutočnosť, že k zastaveniu konania nedošlo ani zavinením žalobcu, ani zavinením žalovaných, ale v dôsledku zániku oboch žalovaných. Súd zánik oboch žalovaných považuje za takú právnu skutočnosť, ktorú strany nemohli ani predvídať, ani priamo ovplyvniť. Súd preto nerozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a ods. 2 CSP. Súd nemohol priznať náhradu trov konania žiadnej zo strán a vedľajšiemu účastníkovi aj z toho dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ nemôžu byť v dôsledku ich zániku nositeľmi práv a povinností.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal, aby následne súd prvej inštancie rozhodol, že v konaní pokračuje so J., konajúcou v jej mene jej príslušnou pobočkou. Dôvodil, že nárok o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil na základe posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia ako nárok z náhrady škody z pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 09.05.1998, v čase účinnosti zákona č. 65/1965 Zb., t.j. v tom čase platného a účinného Zákonníka práce. Skutočnosťou je, že obaja žalovaní zanikli výmazom z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, a to žalovaný 1/ dňa 07.07.2016 a žalovaný 2/ dňa 18.08.2003. Žalovaný 2/ bol zrušený od 18.08.2003, a to na základe rozhodnutí v príslušných konkurzných konaniach. Poukázal na to, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov v Zákonníku práce. Z prechodného ustanovenia § 251 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. vyplýva, že jeho nárok, ktorý vznikol z pracovno-právneho vzťahu so žalovanými sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Doterajším predpisom je zákon č. 65/1965 Zb. (). Podľa § 251c tohto Zákonníka práce nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty, a na uspokojenie ktorých sa nevzťahuje zákonné poistenie alebo poistné zmluvné poistenia podľa osobitných predpisov, uspokojí štát prostredníctvom úrazovej poisťovne z prostriedkov poskytnutých z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, z Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na to, že úrazové poistenie zaviedol zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 01.01.2004 a toto úrazové poistenie nahradilo zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania upravené zákonom č. 311/2001 Z.z. a vykonávané Sociálnou poisťovňou podľa § 1a zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 242/2001 Z.z. Od 01.04.2002 prevzala J. výkon poistenia aj poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania - úrazové poistenie. Ďalej uviedol, že obdobne ako § 251c zák. č. 65/1965 Z.z. upravoval nároky zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze aj § 51f ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z. v znení zák. č. 242/2001 Z.z., podľa ktorého nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty, a na ktorých uspokojenie sa nevzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu alebo povinné zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov, uspokojí štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne z prostriedkov osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky. Aj z prechodeného ustanovenia § 259 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01.01.2004, aj keď o náhrade škody , peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 30.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Mal za to, že žalovaní 1/, 2/ najmä však žalovaný 1/ ako jeho bývalý zamestnávateľ, u ktorého utrpel pracovný úraz, má právneho nástupcu, ktorým je J., v mene ktorej v prípade žalovaného nároku koná príslušná jej pobočka. Prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je následkom zmeny právnych pomerov zamestnávateľa spočívajúcich v zániku pôvodného zamestnávateľa a určení subjektu povinného uspokojiť nároky zamestnanca nadobudnuté z pracovného pomeru. Pre určenie povinného subjektu je rozhodujúcou skutočnosťou právna povaha zmeny na strane zamestnávateľa. Ide o zánik zamestnávateľa, ktorý má právneho nástupcu, alebo nemá právneho nástupcu. Z hľadiska rozsahu prevzatia práv a povinností zanikajúceho zamestnávateľa ide zásadne o prípad generálnej sukcesie, t.j. o vstup do všetkých práv a povinností tohto zanikajúceho zamestnávateľa. Vytýkal súdu prvej inštancie, že mal postupovať podľa § 64 prvá veta a rozhodnúť, že po zániku žalovaných bude v konaní pokračovať s ich príslušným právnym nástupcom.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo vzťahu žalobca a žalovaný 2/ nie je dôvodné a vo vzťahu žalobca a žalovaný 1/ je dôvodné.

4. Počas konania pred súdom prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto v danom spore postupoval aj v zmysle uvedených prechodných ustanovení CSP.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalovaní 1/, 2/ po začatí konania zanikli bez právnych nástupcov a preto konanie podľa § 64 zastavil.

6. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka zastavenia konania vo vzťahu žalobca a žalovaný 2/ stotožňuje, nestotožňuje sa však s právnym záverom súdu prvej inštancie o zastavení konania vo vzťahu žalobca a žalovaný 1/ z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 251 ods. 1 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.) účinného od 01.04.2002 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli a právne úkony urobené pred 01. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 205d ods. 1 Zákonníka práce (zák. č. 65/1965 Zb.) účinného do 31. marca 2002 zamestnávatelia zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca sú pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania poistení v úrazovej poisťovni.

Podľa § 205d ods. 7 Zákonníka práce (zák. č. 65/1965 Zb.) účinného do 31. marca 2002, ak pri zániku zamestnávateľa neprejdú práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu na iného zamestnávateľa, má poškodený (pozostalý) právo priamo voči poisťovni, aby mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju bol povinný nahradiť sám poistený zamestnávateľ.

Podľa § 1a zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. decembra 2003 tento zákon upravuje aj právne vzťahy z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a vykonávanie poistenia zodpovednosti za škodu Sociálnou poisťovňou.

Podľa § 51e ods. 1 cit. zákona, výkon poistenia zodpovednosti za škodu prechádza zo §. od 01. apríla 2002.

Podľa § 210 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) účinného do 31. decembra 2003 zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca je poistený pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania.

Podľa § 210 ods. 2 citovaného ustanovenia poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vykonáva Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu.

Ust. § 210 ods. 1, 2 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) bolo zrušené od 01. januára 2004 zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Podľa § 251 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004 sa považujú od 01. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

8. V posudzovanej veci predmetom žaloby je nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý žalobca na súde uplatnil dňa 03.08.2000 z dôvodu pracovného úrazu, ktorý utrpel u zamestnávateľa - žalovaného 1/ dňa 09.05.1998. Z výpisu obchodného registra vyplýva, že žalovaný 1/ bol dňa 07.07.2016 vymazaný z obchodného registra z dôvodu zrušenia konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia. Žalovaný 2/ bol dňa 18.08.2003 vymazaný z obchodného registra po jeho zrušení z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu. Aj keď žalobca označil žalovaného 2/ ako prípadného právneho nástupcu žalovaného 1/, táto skutočnosť sa v konaní nepotvrdila, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď konanie voči žalovanému 2/ podľa § 64 zastavil. V danej veci je nesporné, že žalobca utrpel dňa 09.05.1998 úraz, ktorý je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedal vo výške 90% jeho zamestnávateľ - žalovaný 1/ na základe zodpovednosti zamestnávateľa za škodu zamestnancovi pri pracovnom úraze podľa Zákonníka práce (

- zákon č. 65/1965 Zb. v znení platnom v čase úrazu). Na žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz a neskôr po jeho zrušení zanikol výmazom z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín ku dňu 07.07.2016 bez právneho nástupcu.

Podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2003 nárok na náhradu škody pri pracovnom úraze bol nárokom vyplývajúcím z pracovnoprávneho vzťahu upraveného Zákonníkom práce (zákonom č. 65/1965 Zb, resp. zákonom č. 311/2001 Z. z.). Obsahom právneho vzťahu vyplývajúceho zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom bolo právo zamestnanca na poskytnutie náhrad za spôsobenú škodu a povinnosť zamestnávateľa túto náhradu poskytnúť.

V zmysle § 205d ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. - Zákonníka práce boli zamestnávatelia zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze zákone poistení v úrazovej poisťovni, ktorou bola J. Neskôr zákonom č. 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení prešiel výkon poistenia zodpovednosti za škodu na zdraví spôsobenej pracovným úrazom zo J. od 01. apríla 2002 (§ 51e ods. 1 zákona). Dňom 01. januára 2004 bol zákon č. 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý zrušil, okrem iných, aj dovtedy platné ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) až c) a § 199 až § 213 Zákonníka práce. V rámci pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom zostal zamestnancovi zachovaný len nárok na náhradu vecnej škody. Zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze bolo týmto zákonom nahradené úrazovým poistením. Úrazové poistenie, ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia, v dôsledku pracovného úrazu bolo upravené ako súčasť systému sociálneho poistenia. V zmysle § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnom právnom vzťahu. Podľa § 17 ods. 1 tohto zákona nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Zároveň bol týmto zákonnom nahradený dovtedajší systém odškoďovania pracovných úrazov systémom úrazového poistenia. Plnenia vyplývajúce pôvodne z nároku na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom, s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody, sa stali plneniami vyplývajúcim z nárokov na dávky úrazového poistenia (úrazové dávky). V súdnej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola otázka, kto je subjektom povinným z právneho vzťahu sociálneho poistenia, už riešená napr. v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/253/2010, sp. zn. 2Cdo/166/2011, nepriamo aj v sp. zn. 1Cdo/139/2009 a pod., v ktorých rozhodnutiach najvyšší súd uviedol, že na výkon sociálneho poistenia bola zriadená Sociálna poisťovňa, ktorá toto poistenie vykonáva, nielen tým, že o týchto dávkach rozhoduje, ale je tiež orgánom, ktorý tieto dávky poskytuje, z čoho vyplýva, že Sociálna poisťovňa a nie zamestnávateľ poškodeného, je tým subjektom, ktorý v prípade priznania dávky poškodenej osobe túto uhrádza, a jeho nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. vecne legitimovaným subjektom na strane žalovaného, ktorý má podľa zákona povinnosť úrazovú dávku poskytnúť a nie osoba, ktorá je povinná platiť poistenie na úrazové poistenie. Ak osobitný zákon zveruje rozhodnúť po úrazovej dávke súdu, je povinným subjektom z takého vzťahu ten subjekt, ktorý podľa zákona má povinnosť dávku poskytnúť (nie osoba, ktorá je povinná platiť poistenie na úrazové poistenie). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu je názor zaujatý v uvedených rozhodnutiach opodstatnený aj v prejednávanej veci. Uspokojovanie nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004 rieši zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v prechodných ustanoveniach, a to § 251, § 259, § 260, § 272 a § 275. Zákon o sociálnom poistení v § 251 ods. 1 stanovil, že pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004 sa považujú od 01. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona, čím umožnil uspokojovanie týchto nárokov z úrazového poistenia. Pokiaľ totiž v zmysle § 2 písm. c) citovaného zákona je úrazovým poistením poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania a za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona sa považuje aj pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, potom úrazové poistenie je poistením aj pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania uznaných podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004. Preto aj plnenia vyplývajúce z takýchto nárokov, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, treba po 31. decembri 2003 považovať za dávky úrazového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Možno teda uzavrieť, že v posudzovanej veci je subjektom povinným z právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania Sociálna poisťovňa, ktorá od 01. januára 2004 vstúpila do práv a povinností po pôvodnom žalovanom 1/ - zamestnávateľa žalobcu.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania vo vzťahu žalobca a žalovaný 2/ podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania vo vzťahu žalobca a žalovaný 1/ a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V zmysle § 391 ods. 3 súd prvej inštancie bude ďalej v danej veci v zmysle § 64 konať so žalovaným J. a o nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vecne rozhodne podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinnej v čase vzniku pracovného úrazu.

11. Vysloveným právnym názorom je súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 viazaný.

12. Podľa § 396 ods. 3 súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).