Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/283/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: G., proti žalovanej Q., o zaplatenie 4.693,15 Eur s príslušenostvom, o späťvzatí žaloby po rozhodnutí Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 5Csp/127/2016-78, zo dňa 5. septembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 05.09.2017, č.k. 5Csp/127/2016-78 a konanie z a s t a v u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 2 písm. a), § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 43a ods. 1, § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení k 14.12.2016 - v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok), § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca Q. (ďalej aj len Q..), sa žalobou podanou dňa 21.11.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 4.693,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 4.693,15 Eur od 16.10.2016 do zaplatenia. Dňa 23.01.2017 VÚB, a.s., a spoločnosť G. navrhli zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že Q. postúpila pohľadávku voči žalovanej spoločnosti G., čo preukazovali oznámením o postúpení pohľadávky Q., zo dňa 20.12.2016. Súd uznesením č.k. 5Csp/127/2016-42 zo dňa 21.02.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne a žiadala žalobu zamietnuť, namietala neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nečitateľnosti a nezrozumiteľnosti obchodných podmienok a vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. Ďalej namietla nesprávnosť požadovaného príslušenstva a to, že údajne poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná vecná aktívna legitimácia žalobcu, a preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca a jeho právny predchodca Q. tvrdili, že Q. poskytla žalovanej úver formou kreditnej karty. Žalovaná sa mala dostať do omeškania a úver nesplácať. Q., mohla svoju pohľadávku v zmysle citovaného ustanovenia zákona o bankách voči žalovanej postúpiť inému subjektu iba za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Keďže nebolo preukázané splnenie predpokladu nepretržitého omeškania žalovanej dlhšieho ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke napriek písomnej výzve banky, nemohla byť pohľadávka banky (ak by vôbec existovala) platne postúpená bankou žalobcovi. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanej za neplatnú, žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaným, a preto žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané ani platné uzatvorenie zmluvy o úvere, keď samotná žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty bola v časti IV. o požadovanom úvere len návrhom na uzavretie zmluvy a Q. v časti V. žiadosti

schválila nižší úverový rámec, no po podpise žiadosti bankou už nebola táto odsúhlasená a podpísaná klientom, a preto časť V. žiadosti je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu na uzavretie zmluvy a považuje sa za nový návrh, keďže táto časť obsahuje zmenu výšky úveru oproti tomu, ako ho navrhol klient v časti IV. Predložené tri návratky taktiež nie sú platne uzatvorenou zmluvou o úvere, pretože na nich nielenže nie je podpis veriteľa, ale z nich ani nie je zrejmé, kto ním je, pričom návratky odkazujú na zmluvu podľa čísla, ktorú ani žalobca a ani jeho právny predchodca nepredložili. Vzhľadom na postavenie Q., žalovanej a parametre poskytnutých prostriedkov a ich návratnosti, by sa jednalo o spotrebiteľský úver a zmluva o spotrebiteľskom úvere musela mať v čase, v ktorom bola datovaná žiadosť, ako aj návratky, písomnú formu pod sankciou neplatnosti. Okrem toho platné uzatvorenie zmluvy o úvere nebolo preukázané aj preto, že žalobca nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie toho, že podpisy na uvedených listinách patria žalovanej, pričom žalovaná túto okolnosť spochybnila. Pokiaľ súd vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú, tak žalobca by v prípade, že by bol aktívne legitimovaným, mal nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. peňažných prostriedkov, ktoré boli žalovanej poskytnuté. Žalobca však nepreukázal ani len to, či prostriedky žalovanej boli zo strany Q. žalovanej poskytnuté (žalovaná tvrdenia o poskytnutí finančných prostriedkov poprela) a už vôbec nie ich výšku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

2. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.09.2017 vzal žalobca žalobný návrh o zaplatenie 4.693,15 Eur s príslušenstvom v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodnenia žiadajúc o zastavenie konania a vrátenie žalobcovi časti kráteného zaplateného súdneho poplatku. K späťvzatiu žaloby došlo teda v čase po vyhlásení rozhodnutia a pred tým, ako toto nadobudlo právoplatnosť.

3. Späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej, ktorá na výzvu súdu, či súhlasí so späťvzatím žaloby reagovala podaním doručeným súdu dňa 02.10.2017, v ktorom uviedla, že vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, procesne zavinil zastavenie konania, preto navrhovala, aby odvolací súd ak konanie zastaví podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

4. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

5. Podľa § 370 ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

6. Žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci nerozhodoval. Keďže žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby, naopak, v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 02.10.2017 v reakcii na súdnu výzvu vyjadrila s predmetným dispozitívnym úkonom žalobcu svoj súhlas, odvolací súd v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou rozhodol tak, že v zmysle ustanovenia § 370 ods. 1 späťvzatie pripustil a v zmysle § 370 ods. 2 súčasne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

7. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Podaním žaloby a jej následným späťvzatím bez toho, aby dôvodom bolo správanie žalovanej, zavinil žalobca zastavenie konania. Žalovanej preto prislúcha voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania účelne vynaložených na bránenie svojich práv v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .