Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-3-2021.pdf
PDF · 188.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: Templar Metal, s. r. o., Pod Zlatým brehom 11, Nitra, IČO: 45 478 538, zastúpeného: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., Farská 4, Nitra, IČO: 46 104 020, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, o správnej žalobe zo dňa 05. 01. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2020/5107 zo dňa 30. 10. 2020, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2020/5107 zo dňa 30. 10. 2020 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/IPNR_KHIP/ ROZ/2020/4259 zo dňa 26. 08. 2020 a v e c v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 08. 06. 2020 bol vypracovaný protokol o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola vykonaná u zamestnávateľa dňa 04. 03. 2020 a spracovaná v dňoch 12. 03. 2020, 20. 03. 2020, 17. 04. 2020, 15. 05. 2020, 05. 06. 2020 a protokol bol prerokovaný dňa 08. 06. 2020 na Inšpektoráte práce Nitra.
Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že žalobca sa zaoberá kovobrábaním, počet zamestnancov 22, kontrolované obdobie - 04. 03. 2020.
Následne boli predložené doklady a boli vypracované 2 zoznamy kontrolovaných fyzických osôb v počte 22 zo dňa 04. 03. 2020 od 08:15 hod. a tiež zápisnica o podaní informácie s konateľom žalobcu, ktorý uviedol, že sa dohodli s kontrolovanými fyzickými osobami v zmluvách o spolupráci, BOZP zabezpečuje objednávateľ, priestory sú v ich nájme, výrobné prostriedky (pracovné) sú ich - sú vo vlastníctve spoločnosti a taktiež ako je uvedené v zmluvách spoločnosť dodáva kontrolovaným fyzickým osobám OOPP, za ktoré zodpovedá. Na ďalšiu otázku uviedol, že majú možnosť vykonávať pracovné činnosti na základe uvedených objednávok od 06:00 hod. ráno do 23:00 hod. 7 dní v týždni.
V rámci zistených nedostatkov boli konštatované v oblasti pracovnoprávnych a mzdových predpisov, ako aj v oblasti nelegálneho zamestnávania.
2. K protokolu zaslal žalobca písomné vyjadrenie, v dôsledku čoho bol vypracovaný dodatok č. 1 zo dňa 17. 06. 2020.
3. Podaním zo dňa 23. 07. 2020 prvostupňový správny orgán realizoval začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty - oznámenie, k čomu zaslal žalobca písomné vyjadrenie spolu s prílohami (2 faktúry a 2 objednávky na meno C. S. za mesiace december 2019 a január 2020).
4. Rozhodnutím č.: 698/20/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2020/4259 zo dňa 26. 08. 2020 Inšpektorát práce Nitra rozhodol podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“, resp. „zákon o inšpekcii práce“) tak, že uložil pokutu vo výške 15.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 82/2005 Z. z.“, resp. zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 04. 03. 2020 o 08:15 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: C. S., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, J. A. XXXX/XX, XXX XX R., sústružník, Q. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, C. XX, XXX XX R., kontrola kvality, E. T., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, B. XXXX/ XA, XXX XX F., B. frézar, R. W., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, P. T. XXX/X, XXX XX F., sústružník, E. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, T. XXX/XX, XXX XX R., zvárač, W. T., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, D. XXX, XXX XX D., frézar, D. F. ml., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, J. J. XXX/XX, XXX XX D., kontrola kvality, Q. M., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX J., skladník, S. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, M. XXX, XXX XX M., skladník, I. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, W. XX, XXX XX, W., skladník, Q. F., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, C. Z. XX, XXX XX H., skladník, D. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, W. XXX, XXX XX W., zvárač, R. E., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, A. E. XXX/XA, XXX XX F., zvárač, D. M., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, W. XX, XXX XX F., zvárač, U. A., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, F. J. XXX, XXX XX F. J., frézar, R. J., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, U. K. XXX/XXX, XXX XX D., frézar, E. E., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, U. XXX/X, XXX XX P., vedúci výroby, O.. R. K., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, X. E. XXX, XXX XX P., technická príprava výroby, P. H., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, M. I. XX/ XX, XXX XX Q., technická príprava výroby, E. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, A. XXXX/ X, XXX XX F. W., kvalitár, O.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX H., technická príprava výroby, Bc. Z. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, K. R. B. XXXX/X, XXX XX Q., plánovač výroby, ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu tak, ako majú uvedené za svojím bydliskom v texte, na pracovisku D. U. X v F. a nemal s nimi uzatvorené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. dňa 04. 03. 2020 u zamestnávateľa a v dňoch 12. 03. 2020, 20. 03. 2020, 17. 04. 2020, 15. 05. 2020, 15. 06. 2020 a 08. 06. 2020 na inšpektoráte práce u žalobcu.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie odôvodneným v bode II. tohto odôvodnenia.
6. Súčasťou administratívneho spisu sú aj zmluvy o spolupráci, resp. zmluvy o poskytovaní služieb, spolu s faktúrami za mesiac február 2020, objednávkami a výpismi zo živnostenského registra, ako aj výpis zo Sociálnej poisťovne, týkajúci sa osoby - R. W., zoznamy kontrolovaných osôb, zápisnica o podaní informácie, čestné vyhlásenia.
II. Zhrnutie napadnutého opatrenia žalovaného
7. Napadnutým rozhodnutím číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5107 zo dňa 30. 10. 2020 žalovaný odvolanie žalobcu (v ďalšom texte aj „účastník konania“) zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce č.: IPNR/IPNR_KHIP/ROZ/2019/4259 zo dňa 26. 08. 2020 potvrdil.
8. V odôvodnení poukázal na priebeh administratívneho konania tak, ako je opísaný v čl. I. tohto odôvodnenia, ako aj dôvody odvolania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené dôkazné listiny a dospel k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že účastník konania dňa 04. 03. 2020 o 08:15 h využíval závislú prácu fyzických osôb: C. S., sústružník, Q. P., kontrola kvality, E. T., frézar, R. W., sústružník, E. P., zvárač, W. T., frézar, D. F. ml., kontrola kvality, Q. M., skladník, S. R., skladník, I. P., skladník, Q. F., skladník, D. R., zvárač, R. E., zvárač, D. M., zvárač, U. A., frézar, R. J., frézar, E. E., vedúci výroby, O.. R. K., technická príprava výroby, P. H., technická príprava výroby, E. R., kvalitár, O.. Q. W., technická príprava výroby, Bc. Z. P., plánovač výroby, ktoré pre účastníka konania vykonávali závislú prácu, tak ako majú uvedené za svojím menom v tomto texte, na pracovisku D. U. X v F. a nemal s nimi uzatvorené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
9. K námietke účastníka konania, že protokol nebol s účastníkom konania prerokovaný a účastník konania si predmetný protokol dňa 08. 06. 2020 len prevzal s tým, že sa k protokolu písomne vyjadrí, žalovaný uviedol, že k prerokovaniu protokolu došlo a to dňa 08. 06. 2020 na inšpektoráte práce, o čom svedčí aj podpis konateľa spoločnosti na protokole. Účastníkovi konania bola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa ku všetkým zisteným skutočnostiam, ku ktorým sa účastník konania vyjadril listom zo dňa 11. 06. 2020, doručeným na inšpektorát práce dňa 15. 06. 2020.
Ohľadom toho, že inšpektorát práce analyzuje len jednu zmluvu o spolupráci (zmluvu s p. C. S.) a nepreukázal a neodôvodnil porušenie v ostatných 21 zmluvách žalovaný dodal, že inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí podal rozbor poukazujúc na skutočnosť, že všetky zmluvy o spolupráci, ktoré boli predložené a sú uvedené v rozhodnutí mali rovnaký obsah s rozdielom dohodnutého predmetu zmluvy v obsahu vykonávaných prác, čo aj správny orgán konštatoval v odôvodnení rozhodnutia. K argumentácii účastníka konania, že vykonať dielo bez objednávky, pokynov a požiadaviek objednávateľa by bolo nemožné poukazujúc na ust. § 536 ods. 2 a § 537 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej Obchodný Zákonník), žalovaný mal za to, že aj v pracovnom pomere bez pokynov a zadania zo strany zamestnávateľa nemôže zamestnanec vykonávať prácu. Účastník konania ďalej argumentoval, že čas, kedy sú oprávnení subdodávatelia vykonávať svoje činnosti v jeho prevádzke, je stanovený medzi 6:00 h a 23:00 h 7 dní v týždni, kedy je prevádzka aj areál, v ktorom sa prevádzka nachádza, otvorený a je k dispozícii. Konštatovanie inšpektorátu práce, že určenie času medzi 6:00 h a 23:00 h á 7 dní v týždni je určením času výkonu práce podľa Zákonníka práce, nabáda k svojvoľnému (až šikanóznemu) hodnoteniu dôkazov zo strany inšpektora práce. K uvedenej námietke preto žalovaný uviedol, že čas, kedy fyzické osoby vykonávali prácu bol určený, pričom nie je nevyhnutné, aby boli naplnené všetky znaky závislej práce. Určenie času spôsobom, akým ho mal stanovený účastník konania je síce širšie, ako by malo byť podľa Zákonníka práce, ale je nevyhnutné zobrať do úvahy účel jeho stanovenia na zakrytie iného právneho vzťahu. Účastník konania ďalej poukázal na to, že obchodnoprávne vzťahy medzi podnikateľmi sú založené na báze dobrovoľnosti, a v žiadnom prípade nie sú vykonávané ako závislá práca vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnancov. Mal za to, že kontrolóri v rozpore so zásadou úplne zistiť skutočný stav veci nevykonali dôkaz - nevypočuli pri priebehu kontroly dňa 04. 03. 2020 - 22 živnostníkov nachádzajúcich sa na prevádzke a následne nepochopiteľne odmietli uznať čestné vyhlásenia ako dôkaz slobodnej vôle fyzických osôb vykonávať podnikateľskú činnosť. Uviedol, že do spisu predložil čestné vyhlásenia 21 kontrolovaných podnikateľov, ktorí potvrdzujú slobodnú voľbu výkonu svojho povolania formou samostatnej zárobkovej činnosti podľa živnostenského zákona, pričom jeden z podnikateľov s ním skončil spoluprácu. K uvedenému žalovaný zastal ten právny názor, že zo strany inšpektorov práce nebolo nutné vypočuť všetkých 22 kontrolovaných fyzických osôb, nakoľko je zrejmé, že v záujme zachovania práce, by kontrolované osoby vypovedali v prospech účastníka konania. Ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že v prípade troch fyzických osôb uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 11), a to: D. F., S. R. a I. P., tieto fyzické osoby nemali vo vydanom živnostenskom oprávnení uvedenú vykonávanú činnosť. V prípade týchto troch osôb nebolo možné uzatvoriť vôbec takúto zmluvu o spolupráci, nakoľko predmet poskytovania nemali v živnostenskom
registri ako predmet podnikania, fakturovali iné práce, než aké boli predmetom zmluvy, napr. ohýbanie, pieskovanie, odihlovanie, bubnovanie, anodizácia a pod. a teda bolo nevyhnutné založiť na výkon závislej práce pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Zároveň poukázal na to, že predmetné čestné prehlásenia fyzických osôb predložené účastníkom konania boli vyhotovené až po vykonaní inšpekcie práce a po prerokovaní protokolu v snahe vyhnúť sa právnej zodpovednosti za porušenie právnych predpisov. Bolo potrebné poukázať aj na ustanovenie § 39 správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania a nie je prípustné zo strany iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní. Navyše predložené čestné prehlásenia žiadnym spôsobom nepreukazujú, že sa nejedná o závislú prácu. Účastník konania tiež uviedol, že nakoľko spolupráca účastníka konania s niektorými subdodávateľmi je dlhodobejšia, ale nie trvalá a každodenná, tak si na účely tohto medzi sebou uzatvorili rámcové zmluvy, ktoré špecifikovali niektoré povinnosti zmluvných strán. Následne vykonávali uvedení podnikatelia - fyzické osoby pre účastníka konania práce v zmysle čiastkových zmlúv o dielo, ktoré vznikali v zmysle čiastkových objednávok účastníka konania na výkon prác na konkrétnych výrobkoch, ktoré dodáva účastník konania ďalej svojim odberateľom. K predmetnému vyjadreniu žalovaný zdôraznil, že rámcové zmluvy o dielo boli posúdené ako právny úkon na zastretie vzniku pracovného pomeru a čiastkové objednávky len plnili zadeľovanie úloh tak, ako je to bežné v pracovnom pomere na pracoviskách. Účastník konania tiež uviedol, že hoci Zmluvy o spolupráci predpokladali hodinovú odmenu za výkon činnosti, v čase kontroly bola odmena modifikovaná a všetci kontrolovaní subdodávatelia v mesiaci marec 2020 fakturovali za svoju činnosť služby vykonané podľa objednávky za konkrétnu prácu na konkrétnych výrobkoch a to najmä úkolovo. Poukázal na to, že išlo v prevažnej väčšine o spracúvanie a výrobu konkrétnych výrobkov uvedených v objednávkach. Predmetom fakturácie boli len skutočne vykonané práce a dodávky, ktoré sa v jednotlivých mesiacoch líšili v počte kusov, množstve dodaných prác a dodávok, druhom dodaných prác a dodávok a to podľa objednávok účastníka konania. K uvedeným tvrdeniam žalovaný uviedol, že aj toto vyplácanie za vykonanú prácu napĺňa znaky odmeňovania v pracovnom pomere, keď môže byť mzda tvorená aj úkolovo aj časovo. Tomu nasvedčuje aj iná výška odmeny v konkrétnom mesiaci. Účastník konania mal za to, že oba zmluvné typy, tak ako zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka na jednej strane a pracovná zmluva na strane druhej, majú podobné náležitosti, a na základe oboch ide o dosiahnutie podobného cieľa - t. j. zhotovenie určitej veci, montáž, údržba, vykonania opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti pre objednávateľa/zamestnávateľa za odmenu/ mzdu. Takto možno cieľ vykonať nielen v obchodnoprávnom vzťahu, ale zrejme aj v pracovnoprávnom vzťahu tohto typu prác. V tomto kontexte bolo preto potrebné predovšetkým prihliadať na vôľu zmluvných strán ako cieľ čo najefektívnejšie dosiahnuť. K uvedenej argumentácii žalovaný dodal, že pokiaľ aj majú obidva zmluvné typy podobné náležitosti, je nevyhnutné vychádzať z dikcie Zákonníka práce o povinnosti prednostne založiť na výkon závislej práce pracovnoprávny vzťah. T. j. zákonná dikcia má prednosť pred zmluvnou voľnosťou zmluvných strán. Sám účastník konania poukázal na zásadu „čo nie je zakázané, je dovolené“, pričom ale zákon jednoznačne prikazuje na výkon závislej práce uzatvoriť pracovnoprávny vzťah. K vyjadreniu účastníka konania, ktorým poukázal na znaky definujúce podnikanie, bolo potrebné uviesť, že plánovač výroby, skladník, frézar a pod. určite nie sú činnosti, ktoré sa dajú vykonávať podnikateľskou činnosťou, vo svojej prevádzke, svojimi prostriedkami a materiálom a v čase, ktorý si sami určia, nakoľko sú závislí od činnosti jedného na druhom. Okrem toho v pracovnom pomere existujú normy spotreby práce, v rámci ktorej je potrebné v určitom časovom úseku vyprodukovať určité množstvo výrobkov alebo inej práce, t. j. taktiež sa jedná de facto o termíny, takže časový harmonogram bol vlastne určitou normou spotreby práce. K faktúre o výkone práce a jej fakturovaní inému subjektu zo strany E. R. predloženej účastníkom konania, žalovaný dodal, že vzhľadom na dispozíciu živnostenským oprávnením, zákon umožňuje zamestnancovi popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť za dodržania určitých podmienok. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný predloženú faktúru za irelevantný dôkaz.
Na základe uvedeného žalovaný ustálil, že inšpektorát práce vyhodnotením miestneho zisťovania na pracovisku, kde boli zistené osoby, ako vykonávajú prácu sústružník, zvárač, kontrola kvality, CNC frézar, skladník, technická príprava výroby, plánovač výroby, v mene a podľa pokynov účastníka konania, dospel k správnemu záveru, že v predmetnej veci došlo k výkonu závislej práce bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, čím účastník konania naplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný mal za to, že účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Po komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu mal tiež za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého
rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce.
10. Prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 15 000 eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie. Žalovaný taktiež konštatoval, že sankcia vo výške 15 000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
11. Žalobca žalobou zo dňa 05. 01. 2021 sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5107 zo dňa 30. 10. 2020, ako aj rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/IPNR_KHIP/ROZ/2020/4259 zo dňa 26. 08. 2020, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a tiež vytýkal, že zistený skutkový stav nie je postačujúci pre splnenie zákonnej požiadavky úplného zistenia skutkového stavu veci, nemá oporu v administratívnom spise a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
12. V ďalšej časti žaloby uviedol skutkový stav - priebeh kontroly, pričom zdôraznil, že konateľ žalobcu - národnosť holandská s jazykovou bariérou, bez možnosti porady a možnosti revidovania predloženého formulára, po jeho vyplnení inšpektorom zoznam podpísal. Inšpektori však pri kontrole vôbec neskúmali a nevedeli, ktoré kontrolované subjekty a čo v čase kontroly vykonávali, aké nástroje používali, odkedy sa na mieste kontroly nachádzajú, či prišli všetci naraz, dokedy na mieste kontroly zotrvajú, či majú niekým kontrolovanú dochádzku, v koho pracovných odevoch sú oblečení a podobne. Inšpektori sa pri vykonávanej kontrole žiadnym spôsobom nepýtali osôb prítomných na mieste kontroly, čo vykonávajú, na základe akého právneho titulu konajú, a hlavne, aká je ich vôľa, t. j. či ich vôľa smeruje vykonávať prácu ako zamestnanec alebo živnostník.
Po vykonaní strohej kontroly bol vydaný protokol, v rámci ktorého síce inšpektor spomenul, že činnosti kontrolovaných osôb boli vykonávané na základe objednávok a boli riadne fakturované, na túto skutočnosť neprihliadol a týmito skutočnosťami a dôkazmi sa nezoberal. Takisto sa týmito skutočnosťami nezaoberal ani pri rozhodnutí o uložení pokuty. Tiež zdôraznil, že protokol prerokovaný s účastníkom konania nebol, tento si ho len prevzal.
Ďalej vytýkal, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný sa vo svojich odôvodneniach k rozhodnutiu opierali výlučne o znenie Rámcových zmlúv a neposudzovali skutkový stav zistených skutočností komplexne a nezaujato. Správny orgán nezisťoval, ako dlho sa tam subdodávatelia nachádzali, kedy v ten deň prišli do objektu, kedy plánovali odísť, či niektoré práce vykonávajú aj mimo prevádzky žalobcu, na akých pracovných nástrojoch pracovali, koho boli prístroje, kto im zabezpečoval pracovný odev a podobne. Tieto skutočnosti neboli žalovaným správnym orgánom vôbec posudzované a preto nebolo možné konštatovať, že uvedené vzťahy medzi žalobcom a kontrolovanými subjektmi napĺňali znaky závislej práce. Z uvedeného považoval vykonanie kontroly prvostupňovým správnym orgánom za nedostatočné.
V rámci dokazovania predložil čestné vyhlásenia 21 kontrolovaných podnikateľov, ktorí potvrdili slobodnú voľbu výkonu svojho povolania formou samostatnej zárobkovej činnosti podľa živnostenského zákona.
Poukázal taktiež na niektoré časti odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5Asan/7/2017 zo dňa 28. 03. 2018.
13. Následne žalobca sa v žalobe zaoberal právnym stavom - posúdenie právnej stránky veci, v rámci ktorej poukázal na rozpory uvedené na str. 10 a 11 protokolu, majúc za to, že pokiaľ išlo o čas, v nočných hodinách sa haly v areáli zatvárajú. Citoval aj dôvodovú správu k zákonu č. 82/2005 Z. z., z ktorej podľa
neho vyplývalo, že snahou zákonodarcu bolo zamedziť nelegálnej práci, ktorú vykonávajú fyzické osoby nepodnikatelia / zahraničné FO bez povolenia na pobyt pre zamestnávateľov bez toho, aby bola takáto práca zdaňovaná a bez toho, aby boli plnené odvodové povinnosti za takéto osoby. V dôvodovej správe ako ani v samotnom zákone o nelegálnej práci nie je ani zmienka o tom, že vzťah podnikateľov založený na základe obchodnoprávnej zmluvy môže vykazovať znaky nelegálnej práce.
V kontrolovanom prípade, však nejde o nelegálnu prácu v zmysle uvedeného zákona, keďže subdodávatelia ako FO - podnikatelia si riadne plnia svoje daňové povinnosti, ako aj odvodové povinnosti, čo je zohľadnené aj v odmene za dodávky, ktoré fakturovali žalobcovi. Preto bolo posudzovanie takéhoto obchodnoprávneho vzťahu žalovaným ako nelegálneho za absurdné a nesprávne z pohľadu citovaného zákona a jeho cieľov.
Zdôraznil, že vzťah medzi žalobcom a 22 kontrolovanými fyzickými osobami - podnikateľmi je založený na základe legálnej obchodnoprávnej zmluvy, ktorú zákon predpokladá a povoľuje.
V prípade hodnotenia dôkazov samotný prvostupňový správny orgán konštatoval, že je potrebné zmluvy hodnotiť zásadou obsahu nad formou. Preto bolo potrebné hodnotiť tomto kontexte aj predložené objednávky a faktúry, kde je jednoznačne uvedené, že boli fakturované ceny za dodávky konkrétnych výrobkov a častí vykonaného diela. Dodávatelia teda neboli odmeňovaní za čas, v ktorom boli k dispozícii žalobcovi, ako sú odmeňovaní zamestnanci v pracovnom pomere.
Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť aj na vôľu a vyjadrenia subdodávateľov.
14. Žalobca trval na tom, že živnostníci v čase kontroly vykonávali svoju činnosť v súlade so svojím oprávnením, takto aj fakturovali. Pokiaľ sa subdodávateľ v zmluve zaviazal dodržiavať časový harmonogram objednávateľ dohodnutý s investorom zákazy - išlo o termíny, do ktorých mali byť dohodnuté práce vykonané, a nie čas, v ktorom mali byť dohodnuté práce vykonávané. Mal tiež za to, že žalovaný uznal, že kontrolované subjekty legálne vykonávajú svoju podnikateľskú živnosť, avšak v prípade, že ju vykonávajú pre žalobcu, sa jedná o závislú prácu. Takéto hodnotenie správneho orgánu považoval žalobca za svojvoľné, šikanózne a poškodzujúce základné práva žalobcu, ktorý si svoje zákonné povinnosti v každom ohľade poctivo plní v zmysle platného práva.
15. V ďalšej časti žaloby zosumarizoval skutkové a právne námietky pod jednotlivé žalobné dôvody a zdôraznil, že bola rozobratá len jedna zmluva, tak takéto rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Pokiaľ chcel žalovaný preukázať nelegálne zamestnávanie aj zvyšným 21 fyzickým osobám, mal a musel jednotlivo vo svojom rozhodnutí rozobrať všetky zmluvy a v každej jednej preukázať porušenie zákona v súlade so zásadou úplného skutkového stavu veci. Navyše vytkol aj zásadu in dubio pro reo, poukazujúc pritom na vyššie citovaný rozsudok NS SR a mal za to, že žalovaný nepreukázal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že v daných konkrétnych prípadoch prišlo k nelegálnemu zamestnávaniu zo strany žalobcu.
16. V poslednej časti žaloby namietal aj nesprávnu výšku pokuty a vykonal procesné návrhy.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
17. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04. 06. 2021 uviedol, že pokuta žalobcovi bola uložená za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne k námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný uviedol, že bez pochybností mal správny orgán za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. K spisovaniu kontrolovaných osôb prítomných na pracovisku počas kontroly dodal, že sa jedná o úvodný úkon pri inšpekcii práce zameranej na nelegálne zamestnávanie, aby bolo zrejmé, ktoré osoby sa na pracovisku nachádzali a následne sa zisťujú podrobnosti, vyžiadaním príslušných dokladov, ktoré preukazujú titul, z ktorého sa osoby na pracovisku nachádzajú. Z uvedeného vyplývalo, že dokladová identifikácia dôvodu, z ktorého sa
osoby na pracovisku nachádzajú, nastupuje neskôr. Zdôraznil, že protokol bol prerokovaný a poskytnutý žalobcovi na vyjadrenie, žalobca sa k protokolu písomne vyjadril a inšpektor práce vypracoval dodatok k protokolu, čo je v súlade aj ustálenou judikatúrou - viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžk/22/2017. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa predložených zmlúv o spolupráci mal za to, že nie je pravdou, že by vykonávali fyzické osoby prácu podľa objednávok tak, ako im vyhovovalo, t. j. nie v stanovenom pracovnom čase, nakoľko je jednoznačne vo všetkých týchto zmluvách uvedené, že „....Materiál, ktorý nestihne použiť pre výkon dohodnutých prác v priebehu pracovného dňa vráti do skladu objednávateľa, objednávateľom poskytnuté pracovné nástroje a pomôcky ošetrené na miesto v prevádzke kam patria, pracovné stroje a zariadenia odstaví na parkovacej ploche určenej objednávateľom", to znamená po ukončení pracovnej doby. Poukázal tiež na to, že objednávky boli vystavené mesačne, t. j. nebol dôvod, aby na dennej báze fyzické osoby odovzdávali vyrobené kusy, alebo výsledok práce, takže nebolo odôvodnené, aby objednávateľovi mali fyzické osoby dôvod oznamovať svoju neprítomnosť na pracovisku, ako vyplýva z textu zmluvy o spolupráci, bod V. 1. písm. g) „dodávateľ je povinný bezodkladne oznámiť objednávateľovi prekážky v práci, ktoré mu znemožňujú poskytovať služby v daný deň. Prekážky musí oznámiť minimálne deň vopred najneskôr však v deň, kedy prekážka vznikla hneď ráno, vedúcemu úseku, v prípade neprítomnosti vedúceho, manažérovi, IMS & FPC alebo konateľovi firmy, menný zoznam a kontakty v prílohe dodatku". Uvedené bolo v rozpore s voľnými obchodnými vzťahmi, nakoľko prekážky v práci obchodné právo nepozná, ale upravuje ich Zákonník práce. Takéto dojednanie bolo tiež v rozpore s tvrdením žalobcu uvedeným na strane 5 žaloby, že...„V čase kontroly sa navyše žalobca a jeho subdodávatelia ani nespravovali správne ustanoveniami predložených rámcových zmlúv, keďže v tom čase vykonávali činnosť pre žalobcu na základe množstevných objednávok a niektorí vykonávali aj iné činnosti ako boli uvedené v rámcovej zmluve a nie podľa časového fondu". Tvrdenie, že vykonávali aj iné činnosti ako boli uvedené v rámcovej zmluve bolo účelové na zakrytie skutočnosti, že zamestnanci: D. F. - Zmluva o spolupráci na spoluprácu pri výkone skladníckych prác, balenie, manipulácia s tovarom, čo podľa živnostenského registra č. 430-26319 nemá v predmetne podnikania, S. R. - uzatvorená Zmluva o spolupráci na spoluprácu pri výkone skladníckych prác, balenie, manipulácia s tovarom, čo podľa živnostenského registra č. 430-48646 nemá v predmetne podnikania a I. P. - uzatvorená Zmluva o spolupráci na spoluprácu pri výkone skladníckych prác, balenie, manipulácia s tovarom, čo podľa živnostenského registra č. 430-53692 nemá v predmetne podnikania, a teda minimálne v prípade týchto troch osôb nebolo možné uzatvoriť vôbec takúto zmluvu o spolupráci, nakoľko predmet poskytovania nemali v živnostenskom registri ako predmet podnikania, fakturovali iné práce, než aké boli predmetom zmluvy, napr. ohýbanie, pieskovanie, odihlovanie, bubnovanie, anodizácia a pod. a teda bolo nevyhnutné založiť na výkon závislej práce pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Pritom bolo nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že fakturácia bola realizovaná pre žalobcu.
18. K argumentácii žalobcu, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa vo svojich odôvodneniach k rozhodnutiu inšpektorátu práce opierali výlučne o znenie rámcových zmlúv a neposudzovali skutkový stav zistených skutočností komplexne a nezaujato a tiež, že správny orgán nezisťoval, ako dlho sa tam subdodávatelia nachádzali, kedy v ten deň prišli do objektu, kedy plánovali odísť, či niektoré práce vykonávajú aj mimo prevádzky žalobcu, na akých pracovných nástrojoch pracovali, koho boli prístroje, kto im zabezpečoval pracovný odev a pod., žalovaný uviedol, že pri zisťovaní nelegálneho zamestnávania nie je relevantné, v akých odevoch bola práca osobami vykonávaná, ani koľko trvala pracovná zmena jednotlivých fyzických osôb, pričom je potrebné uviesť, že jednotlivé pracovné činnosti na seba nadväzovali, pracovné nástroje a prístroje a taktiež materiál im zabezpečoval žalobca, ako vyplýva z predložených rámcových zmlúv. Mal tiež za to, že práca bola vykonávaná podľa pokynov druhej strany (práce riadené druhou zmluvnou stranou) - žalobcom, fyzické osoby boli integrované do organizácie podniku, vykonávali práce výlučne alebo prevažne v prospech zmluvnej strany, osobne vykonávali práce a to v rámci určeného pracovného času, na pracovisku určenom alebo dohodnutom so žalobcom, vykonávaná práca mala určité časové trvanie, ako aj určitú kontinuitu, bola preukázaná osobná disponibilita fyzickej osoby (zamestnanci boli k dispozícii svojmu zamestnávateľovi) a bolo preukázané poskytovanie výrobných a pracovných prostriedkov, materiálov zo strany odberateľa práce. Uvedené znaky jednoznačne preukazujú znaky závislej práce a teda bolo povinnosťou žalobcu na tieto práce uzatvoriť s kontrolovanými fyzickými osobami pracovný pomer, príp. pracovnoprávny vzťah. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca tým, že uzatvoril rámcové zmluvy podľa Obchodného zákonníka s kontrolovanými fyzickými osobami, sa snažil zastrieť týmito zmluvami faktický výkon závislej práce. Žalovaný rozoberal vo svojom rozhodnutí náležitosti rámcových zmlúv - ktoré boli identické až na vyslovene uvedené
rozdiely, spočívajúce vo vykonávanej práci, pričom bolo identifikované v týchto zmluvách, že sa jedná o naplnenie znakov závislej práce. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci disimulovaných právnych úkonov v oblasti pracovného práva, sp. zn. 2Sžo/70/201 6 zo dňa 31. 01. 2019. K námietke žalobcu, že inšpektorát práce rozoberá len jednu zmluvu a nepreukázal a neodôvodnil porušenie v ostatných 21 zmluvách, dodal, že zmluvy boli identické, čo aj uviedol vo svojom rozhodnutí, a teda nebolo potrebné sa zaoberať každou zvlášť. K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán odmietol akceptovať 21 čestných vyhlásení fyzických osôb, zdôraznil, že predmetné čestné vyhlásenia s dátumom vyhotovenia 09. 06. 2020 boli predložené po prerokovaní protokolu, z čoho možno usudzovať, že znenie obsahu vyhlásení je účelové, v snahe vyhnúť sa sankcií za porušenie právnych predpisov.
19. Čo sa týkalo výšky uloženej sankcie žalovaný mal za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a §19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o inšpekcii práce). Súčasne poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
V správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.
20. V závere žalovaný uviedol, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byt, uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
21. K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, podaním zo dňa 17. 09. 2021, ktorý opätovne zduplikoval tú skutočnosť, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, a hoci bol žalovaný oboznámený o tom, že kontrolované subjekty sú živnostníci, touto skutočnosťou sa vôbec nezaoberal a to ani v Protokole. Okrem toho vytýkal, že žalovaný vôbec neskúmal skutočný stav v čase kontroly, zaoberal sa len znením Rámcových zmlúv, ktorými sa strany v podstate nespravovali, hoci ich mali pred časom písomne uzatvorené. Z uvedeného dôvodu žalobca trval na tom, že nakoľko neboli kontrolované osoby vôbec vypočuté k tomu, na základe akého právneho dôvodu sa na mieste kontroly nachádzajú, nebolo možné riadne zo strany žalovaného preukázať, že bol skutkový stav v čase kontroly riadne zistený.
Nedostatočne zistený skutkový stav podľa žalobcu potvrdzovalo aj vyjadrenie, že I. P. nemá v predmete podnikania výkon skladníckych prác a v čase kontroly fakturoval činnosti ako ohýbanie, pieskovanie, odihlovanie, bubnovanie, anodizáciou a toto sú činnosti, potrebné pri výrobe výrobkov z kovu a v čase fakturácie právo kontrolovaný subjekt mal živnostenské oprávnenie na Výrobu a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu.
Zároveň spochybnil judikatúru, na ktorú odkazoval žalovaný, majúc za to, že u neho išlo od počiatku o legálny obchodnoprávny vzťah, o riadnu fakturáciu. Zdôraznil, že kontrolované subjekty boli riadnym platiteľom odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a platiteľmi daní, preto nebolo možné tvrdiť, že tu mohlo ísť o nelegálnu prácu.
22. Žalovaný písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu na výzvu súdu podľa § 106 ods. 2 SSP nepodal.
23. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní za účasti právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, v neprítomnosti žalobcu podľa § 114 SSP, pričom prítomní účastníci konania predniesli svoje vyjadrenia v zhode s písomnými vyjadreniami, obsiahnutými v spise.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
24. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2020/5107 zo dňa 30. 10. 2020 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: IPNR/ IPNR_KHIP/ROZ/2019/4259 zo dňa 26. 08. 2020, a to bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195 písm. a/ až e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa 191 ods. 1 písm. e/ SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) s využitím ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP.
25. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
26. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4., písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, b/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.
Podľa § 6 ods. 1 písm. b) vyššie citovaného zákona, národný inšpektorát práce b) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Podľa § 19 ods. 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
28. Podľa § 1 ods. 2, 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Podľa § 11 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
29. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
30. Podľa § 191 ods. 1, 4, 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým nie je viazaný.
31. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
33. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je predčasné.
34. Inšpektorát práce Nitra ako správny orgán prvého stupňa dňa 26. 08. 2020 podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 15.000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa XX. XX. XXXX o 08:15 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: C. S., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, J. A. XXXX/XX, XXX XX R., sústružník, Q. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, C. XX, XXX XX R., kontrola kvality, E. T., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, B. XXXX/XA, XXX XX F., B. frézar, R. W., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, P. T. XXX/X, XXX XX F., sústružník, E. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, T. XXX/XX, XXX XX R., zvárač, W. T., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, D. XXX, XXX XX D., frézar, D. F. ml., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, J. J. XXX/XX, XXX XX D., kontrola kvality, Q. M., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX J., skladník, S. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, M. XXX, XXX XX M., skladník, I. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, W. XX, XXX XX, W., skladník, Q. F., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, C. Z. XX, XXX XX H., skladník, D. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, W. XXX, XXX XX W., zvárač, R. E., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, A. E. XXX/XA, XXX XX F., zvárač, D. M., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, W. XX, XXX XX F., zvárač, U. A., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, F. J. XXX, XXX XX F. J., frézar, R. J., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, U. ulica XXX/XXX, XXX XX D., frézar, E. E., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, U. XXX/
X, XXX XX P., vedúci výroby, O.. R. K., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, X. E. XXX, XXX XX P., technická príprava výroby, P. H., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, M. I. XX/XX, XXX XX Q., technická príprava výroby, E. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, A. XXXX/X, XXX XX F. W., kvalitár, O.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX H., technická príprava výroby, Bc. Z. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, K. R. B. XXXX/X, XXX XX Q., plánovač výroby, ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu tak, ako majú uvedené za svojím bydliskom v texte, na pracovisku D. U. 1 v F. a nemal s nimi uzatvorené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. dňa 04. 03. 2020 u zamestnávateľa a v dňoch 12. 03. 2020, 20. 03. 2020, 17. 04. 2020, 15. 05. 2020, 15. 06. 2020 a 08. 06. 2020 na inšpektoráte práce u žalobcu. Podkladom pre uvedený právny záver pre prvostupňový správny orgán boli zmluvy o spolupráci, resp. zmluvy o poskytovaní služieb, spolu s faktúrami za mesiac február 2020, objednávkami a výpismi zo živnostenského registra, ako aj výpisy zo Sociálnej poisťovne, zoznamy kontrolovaných osôb, zápisnica o podaní informácie, a tiež protokol v znení dodatku č. 1, ako aj písomné vyjadrenie žalobcu a čestné vyhlásenia v počte 21.
35. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, pričom v žalobe žalobca vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nepostačujúco zistený skutkový stav pre splnenie zákonnej požiadavky úplného zistenia skutkového stavu veci, ako aj skutočnosť, že zistený skutkový stav, ktorý tvorí základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise a tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
36. S poukazom na namietané skutočnosti, správny súd v prvom rade zisťoval, či nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, avšak takéto porušenie z obsahu spisu nevyplývalo, ako ani ho žalobca v texte žaloby bližšie nešpecifikoval, preto správny súd vyhodnotil predmetnú námietku za irelevantnú.
Čo sa týkalo námietky, že protokol nebol s konateľom žalobcu prerokovaný, uvedené nemožno považovať za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, nakoľko protokol bol žalobcovi doručený a bolo mu umožnené, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril, čím aj podľa judikatúry došlo k prerokovaniu protokolu. Naviac, protokol bol podpísaný konateľom žalobcu.
37. Predtým ako správny súd môže skúmať nesprávne právne posúdenie veci, je potrebné zistiť, či správne orgány vychádzali z úplne zisteného skutkového stavu, nakoľko pri ukladaní správnych sankcií je potrebné aplikovať zásady, ktoré platia v trestnom konaní (predmetom ktorého je postihovanie trestných činov). Jednou z takýchto zásad je aj úplné zistenie skutkového stavu, čo znamená zistenie skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho spáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom ako je obvinenému kladený za vinu. V prípade akýchkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo.
V tejto súvislosti bolo potrebné zdôrazniť, že súčasťou rozhodovacieho procesu v rámci správneho trestania je nielen uloženie sankcie, ale aj rozhodnutie o zodpovednosti za protiprávne konanie, na ktoré práve uloženie sankcie nadväzuje. Tento záver je potvrdený aj tým, že rozhodnutia vydané orgánom verejnej správy v procese správneho trestania musia vo výroku obsahovať (obdobne ako rozhodnutia vydané v trestnom konaní) popis skutku, jeho právnu kvalifikáciu, uloženú sankciu, a z jeho odôvodnenia musí byť zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, ako boli vyhodnotené a taktiež musí byť odôvodnená aj uložená sankcia. Aj keď predpisy, upravujúce konanie a postup orgánov verejnej správy, ukladajúcich sankcie za protiprávne konanie, často nestanovujú pre rozhodnutie o správnych sankciách tieto konkrétne náležitosti, požiadavka ich uvádzania vyplynula práve z aplikácie zásad trestného konania a bola ako nutná konštatovaná v judikatúre Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Základný rámec zásad, ktoré je potrebné aplikovať v oblasti správneho trestania, bol stanovený aj v jednom zo základných nezáväzných dokumentov Rady Európy, v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách.
38. Vychádzajúc z uvedeného správny súd bol toho názoru, že žalovaným zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko medzi dôkazmi jednoznačne absentuje podanie
informácií a vysvetlení zo strany 22 fyzických osôb, u ktorých žalovaný konštatoval závislú prácu. Takýto dôkaz nie je možné nahradiť čestným vyhlásením kontrolovaných fyzických osôb tak, ako to aj žalovaný uviedol. Čestné vyhlásenie je špecifický inštitút správneho poriadku, ktorý sa používa v prípadoch, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie, nemožno predložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami, prípadne z dôvodov pružnosti a hospodárnosti konania. Správny poriadok nemá explicitné ustanovenie o tom, kedy sa má tento právny inštitút použiť. Čestné vyhlásenie teda nie je dôkazom v pravom zmysle, ale takýto dôkaz iba nahrádza. Existenciu čestného vyhlásenia ako procesného inštitútu predpokladá nielen správny poriadok, ale aj osobitné predpisy. Zákonnými podmienkami pre čestné vyhlásenie sú: a) jeho pripustenie zo strany správneho orgánu, b) nevylučuje ho osobitný predpis. Pripustenie čestného vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a nie je viazaný návrhmi účastníkov. O nepripustení čestného vyhlásenia sa rozhodnutie nevydáva. Čestné vyhlásenie však nemožno od účastníka vynucovať. Z dikcie zákona však vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, t.j. nie kontrolované fyzické osoby. Nie je prípustné zo strany iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní. Rovnako tak takýto dôkaz nemožno nahradiť ani zmluvami o spolupráci, resp. zmluvami o poskytovaní služieb, spolu s faktúrami za mesiac február 2020, objednávkami a výpismi zo živnostenského registra, za predpokladu, že správny orgán v rozhodnutí uvedie znenie len jednej, ktorú aj vyhodnotí a pri ostatných poukáže len na odlišný predmet zmluvy. Okrem toho bolo potrebné konštatovať, že výpisy zo Sociálnej poisťovne boli nepostačujúce, nakoľko sa v spise nenachádza lustrácia všetkých kontrolovaných fyzických osôb s jednoznačným zistením, z akého titulu a či vôbec boli sociálne poistení. Následne bolo potrebné konštatovať, že za preukázanie vykonávania závislej práce zo strany kontrolovaných fyzických osôb nebolo možné považovať zoznamy kontrolovaných osôb a taktiež ani zápisnica o podaní informácie nebola dostatočným dôkazom takejto činnosti.
39. Pojem závislá práca predstavuje jeden zo základných pojmov pracovného práva. V rámci právnej teórie a v jej nadväznosti aj v súdnej praxi (rozsudok NS SR sp. zn. l OSžso 16/2014) sa vyprofilovali viaceré kritériá a postupy, ktoré treba brať do úvahy a na ktoré opakovane poukazoval aj žalovaný správny orgán. Pri posúdení znakov závislej práce sa: 1) zmluva (právny úkon) má posudzovať podľa obsahu, nie podľa formy, 2) pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť, 3) nedohodnutie odmeny alebo pracovného času má posúdiť ako obídenie zákona, nie ako neprítomnosť znaku závislej práce a 4) posudzujú okolnosti konkrétneho prípadu a jednotlivé znaky, ako aj celková situácia.
40. Podľa názoru správneho súdu síce prvostupňový správny orgán explicitne neidentifikoval všetky znaky závislej práce, avšak z obsahu odôvodnenia správneho rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový správny orgán správne hodnotil znaky závislej práce, pričom vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/70/2016, avšak v tomto ohľade opomenul skutočnosť, že podkladom predmetného rozhodnutia boli aj zápisnice o podaní informácií a vysvetlení dôvodov prítomnosti kontrolovaných fyzických osôb na pracovisku, čo v danom prípade absentovalo, a preto aj závery ku ktorým správny orgán dospel, bolo potrebné hodnotiť za predčasné, vychádzajúce z neúplne zisteného skutočného stavu veci, v dôsledku čoho aplikácia vyššie citovaného rozhodnutia bola predčasná.
41. Jedným z dôkazov, na ktoré sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, vo svojich rozhodnutiach odvolávali, bola aj zápisnica o podaní informácie s konateľom žalobcu, ktorý uviedol, že sa dohodli s kontrolovanými fyzickými osobami v zmluvách o spolupráci, BOZP zabezpečuje objednávateľ, priestory sú v ich nájme, výrobné prostriedky (pracovné) sú ich - sú vo vlastníctve spoločnosti a taktiež ako je uvedené v zmluvách spoločnosť dodáva kontrolovaným fyzickým osobám OOPP, za ktoré zodpovedá. Na ďalšiu otázku uviedol, že majú možnosť vykonávať pracovné činnosti na základe uvedených objednávok od 06:00 hod. ráno do 23:00 hod. 7 dní v týždni. Avšak ani z uvedeného vyjadrenia, ako ani zo zmlúv o spolupráci nie je jednoznačne zrejmé, že medzi žalobcom a kontrolovanými fyzickými osobami bol vzťah nadradenosti a podriadenosti, že im bola určovaná pracovná činnosť, že im bol stanovený presný časový úsek, v ktorom sa majú zdržiavať na pracovisku, kto im zadával pracovné úlohy, koho náradie a materiál používali, z akého dôvodu, aké pracovné pomôcky a oblečenie využívali a pod. Uvedené síce správne orgány odvodili zo zmluvy o spolupráci, ktorú v rozhodnutí rozobrali, avšak bez verifikácie aj zo strany kontrolovaných fyzických osôb nemožno mať za to, že bol jednoznačne preukázaný vzťah nadradenosti a podradenosti, ako hlavný znak závislej práce. Z tohto pohľadu je potrebné mať za to, že dokazovanie bolo vykonané nedostatočne, neboli zdokumentované vyjadrenia kontrolovaných subjektov, nebola vyhotovená žiadna fotodokumentácia,
neboli popísané predmety, ktoré boli vykonanými prácami zhotovené. Práve podanie vysvetlenia a zaznamenanie situácie pri výkone kontroly sú neopakovateľnými úkonmi, ktoré by mali byť podrobne zaznamenané. Ak k takémuto úkonu nedošlo, je potrebné ho nahradiť inými dôkaznými prostriedkami, ale takými, ktoré bude možné považovať za dostatočné preukázanie skutkového stavu.
42. S uvedeným následne súvisí aj námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenie veci a nedostatočného odôvodnenia, v rámci ktorých je prvotným základom dostatočne zistený skutkový stav, a preto sa správny súd týmito námietkami už ďalej nezaoberal.
43. V súvislosti s vyššie vytýkanými vadami dáva správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). S uplatnením zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán.
44. Pri rozhodovaní v rámci sankčného trestania sa správny orgán nemôže uspokojiť bez ďalšieho len zo zistením, že dňa 04. 03. 2020 sa u žalobcu nachádzalo 22 fyzických osôb, ktoré vykonávali práce pre žalobcu a mali s ním uzatvorený zmluvný vzťah, ktorý bolo potrebné vyhodnotiť za disimulovaný právny úkon, ale bolo jeho povinnosťou, v súlade s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku vychádzať pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie.
45. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5107 zo dňa 30. 10. 2020, ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/ IPNR_KHIP/ROZ/2020/4259 zo dňa 26. 08. 2020 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
46. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne konať a rozhodnúť v predmetnej veci. Podľa názoru súdu bude potrebné zohľadniť skutočnosť, že z administratívneho spisu a z doteraz zisteného skutkového stavu nemožno vyvodiť porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., nakoľko nebolo preukázané a zdokumentované, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 04. XX. 2020 o 08:15 hod. využíval prácu fyzických osôb: C. S., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, J. A. XXXX/XX, XXX XX R., sústružník, Q. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, C. XX, XXX XX R., kontrola kvality, E. T., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, B. XXXX/XA, XXX XX F., CNC frézar, R. W., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, P. T. XXX/X, XXX XX F., sústružník, E. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, T. XXX/XX, XXX XX R., zvárač, W. T., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, D. XXX, XXX XX D., frézar, D. F. ml., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, J. J. XXX/XX, XXX XX D., kontrola kvality, Q. M., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX J., skladník, S. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, M. XXX, XXX XX M., skladník, I. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, W. XX, XXX XX, W., skladník, Q. F., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, C. Z. XX, XXX XX H., skladník, D. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, W. XXX, XXX XX W., zvárač, R. E., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, A. E. XXX/XA, XXX XX F., zvárač, D. M., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, W. XX, XXX XX F., zvárač, U. A., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, F. J. XXX, XXX XX F. J., frézar, R. J., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, U. K. XXX/XXX, XXX XX D., frézar, E. E., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, U. XXX/X, XXX XX P., vedúci výroby, O.. R. K., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, X. E. XXX, XXX XX P., technická príprava výroby, P. H., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, M. I. XX/ XX, XXX XX Q., technická príprava výroby, E. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, A. XXXX/X, XXX XX F. W., kvalitár, O.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX H., technická príprava výroby, Bc. Z. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, K. R. B. XXXX/X, XXX XX Q., plánovač výroby, ktoré pre žalobcu vykonávali prácu tak, ako majú uvedené za svojím bydliskom v texte, na pracovisku D. U. X v F. a nemal s nimi uzatvorené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Správny súd dáva do pozornosti správneho orgánu, že v ďalšom konaní je potrebné v prvom rade si ujasniť tú skutočnosť, aké sú základné znaky závislej práce a následne je potrebné k tomu vykonať dostatočné dokazovanie tak, aby boli riadne aplikované zásady pri ukladaní sankcií, medzi ktoré patrí aj zásada úplného zistenia skutkového stavu. To znamená, že skutkový stav musí byť zistený v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho spáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom ako je obvinenému kladený za vinu. Okrem toho je potrebné vyhodnotiť nelegálne zamestnávanie vo vzťahu ku každej kontrolovanej fyzickej osobe tak, aby boli znaky závislej práce k nim jednotlivo a presne identifikované, k čomu je potrebné zabezpečiť si aj riadne výpisy zo Sociálnej poisťovne a vyhodnotiť ich vo vzťahu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania vo formálnej, ako aj materiálnej rovine.
47. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.
48. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
49. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.