Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. č. XX, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-14/2017 zo dňa 28.03.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Žilina č. KRPZ-ZA-KDI-SK-14/2017 zo dňa 28.03.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.04.2017, doručenou krajskému súdu dňa 11.04.2017, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-14/2017 zo dňa 28.03.2017, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o zastavení konania o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Námestovo Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. ORPZ-DK-ODI4-P-236/2014 zo dňa 29.12.2016, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavuje konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, zo spáchania ktorého bol obvinený D. T., z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebol obvinenému z priestupku preukázané.

2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutím o zastavení konania vydaného 29.12.2016 pod č. ORPZ- DK-ODI4-P-236/2014 Okresným dopravným inšpektorátom Námestovo bol opätovne uznaný za vinného v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch s tým, že skutok spáchal, ale nepodarilo sa mu ho preukázať. Prvostupňový správny orgán konal protiprávne, pretože rozhodnutie mohol vydať okamžite po doručení rozhodnutia o odvolaní č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2015, ktorým nadriadený správny orgán zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-DK-ODI4-P-236/2014 a nemal zákonný dôvod ho opätovne predvolávať, vypočúvať, obviňovať z dôvodu premlčania ako aj na základe rozsudku Krajského súdu Žilina č. 20S/142/2015-37 zo dňa 24.05.2016. Podľa jeho názoru nemohlo dôjsť ku spáchaniu priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) a teda konanie nemohlo byť zastavené v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/90 Zb.. Nie je pravda, že navrhoval zastavenie konania podľa tohto písmena ako tvrdí správny orgán vo svojom rozhodnutí. V čase rozhodnutia Krajského súdu Žilina č. 20S/142/2015-37 zo dňa 24.05.2016 zákon č. 162/2015 nebol účinný, účinnosť nadobudol 01.07.2016, neprichádza v úvahu ani odsek 2 § 20 zákona č. 372/1990 Zb., takže všetky úkony, predvolanie, obvinenie, predĺženie lehoty boli vykonané nezákonne. Krajský súd dospel k záveru, že neporušil ust. §

16 ods. 1 vo väzbe na § 15 ods. 5 zákona č. 8/2009, ktoré mu boli kladené za vinu, a teda nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) a iné porušenie ustanovení zákona č. 8/2009 mu nebolo kladené za vinu. Keďže neporušil žiadne ustanovenie zákona č. 8/2009, nemohol spáchať ani žiadny priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 zákona č. 372/1990 Zb.. Z uvedených dôvodov žiada rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.03.2017 zrušiť ako nedôvodné.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 13.06.2017. Vo vyjadrení, pokiaľ ide o námietky žalobcu, okrem iného uviedol, že rozsudkom č. 20S/142/2015-37 zo dňa 24.05.2016, právoplatným 12.07.2016, Krajský súd v Žiline zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2015 zo dňa 02.07.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný zrušil rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-DK-ODI4-P/236/2014 a vec vrátil Okresnému dopravnému inšpektorátu Námestovo OR PZ v Dolnom Kubíne na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán predmetný postup vysvetlil splnomocnenému zástupcovi účastníka konania na ústnom konaní dňa 19.12.2016, čo preukazuje zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku. Poukázal na tú časť zápisnice, v ktorej splnomocnený zástupca obvineného uviedol, že vzhľadom s odstupom času dvoch rokov a vzhľadom na rozhodnutie súdu, podľa ktorého dopravnú nehodu značnou mierou zavinila vodička vozidla Peugeot a vzhľadom na to, že porušenie pravidiel jeho synovi preukázané nebolo, teda neporušil § 16 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke, navrhol, aby bolo uvedené konanie zastavené. Podľa protokolácie zápisnice žalobca zastavenie z dôvodu nepreukázania zavinenia navrhoval. Žalobcovi bolo vysvetlené, že aj keď bol opätovne predvolaný na ústne pojednávanie, nič nebráni tomu, aby mohlo byť rozhodnuté o zastavení konania. Na námietku splnomocneného zástupcu, že prešla premlčacia doba, prvostupňový správny orgán uviedol, že v zmysle § 71 Správneho súdneho poriadku lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Z uvedeného dôvodu čas, počas ktorého sa na Krajskom súde v Žiline rozhodovalo o žalobe sa do prejednacej lehoty nezarátava, a teda prejednacia lehota v uvedenej veci neuplynula. Keďže skutok sa stal 30.07.2014, Krajský súd v Žiline vo veci rozhodoval od 30.07.2015 do 12.07.2016, táto doba sa do prejednávacej dvojročnej lehoty nezarátala, a preto nedošlo k zániku zodpovednosti za priestupok. V čase rozhodovania Krajského súdu v Žiline platil zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok s účinnosťou do 30.06.2016, pričom v zmysle § 71 ods. 1 citovaného zákona, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť konanie o priestupku zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by skutok nespáchal obvinený z priestupku, práve naopak v znaleckom posudku znalec uviedol, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť aj spoluzavinením oboch účastníkov dopravnej nehody. Ani z obsahu rozsudku Krajského súdu v Žiline nevyplýva, že by bol obvinený z priestupku nevinný. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 430/2015 Z. z. možno konanie, z ktorého bol účastník konania obvinený, stále posudzovať ako priestupok v zmysle § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch (čo však nie je možné účastníkovi konania preukázať, z toho dôvodu je potrebné postupovať v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch). Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že správny orgán nemohol pri zastavení konania o priestupku vychádzať ani z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, preto ho ani nepoužil. Tým, že konanie o priestupku bolo zastavené, v podstate sa požiadavke žalobcu vyhovelo. Žalovaný navrhol správnu žalobu v zmysle § 190 SSP zamietnuť a trval na vytýčení pojednávania.

4. Žalobca v replike zo dňa 23.07.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že Krajský súd v Žiline nevrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ale iba na ďalšie konanie, to však neznamená, že sa v konaní bude pokračovať, ale konať v rámci zákona. Ak jeho splnomocnenec navrhoval konanie zastaviť, neznamená to, že správny orgán automaticky konanie zastaví podľa jemu vyhovujúceho paragrafu. Správny orgán tvrdí, že neplynula lehota počas súdneho konania v zmysle § 71 Správneho súdneho poriadku, avšak neuvádza konkrétne číslo zákona. Správny orgán uvádza, že počas rozhodovania Krajského súdu v Žiline platil zákon č. 99/1963 Zb., preto nevie prečo správne orgány odôvodňovali svoj postup v zmysle § 71 zákona č. 162/2015 Z. z.. Poukazuje na to, že novelizáciou zákona č. 140/1973 bolo v roku 1973 bolo paragrafové znenie § 71 ods. 1 citovaného zákona zrušené ako celok. Ako bezprostredná príčina dopravnej nehody je uvedená v otázke a odpovedi č. 6 znaleckého posudku. Tiež nie je pravda, že v rozhodnutí Krajského súdu Žilina nevyplýva, že nie je nevinný. Nevie aké porušenie zákona č. 8/2009 mal spáchať a celé tri roky sa koná za priestupok v zmysle § 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. pre porušenie § 16 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Zb.. Z uvedeného podľa žalobcu teda nevyplýva, či mu nie je možné preukázať spáchanie priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) zákona

o priestupkoch, porušením ustanovení § 16 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z. z., z ktorého bol obvinený a súd konštatoval, že ustanovenie týchto paragrafov neporušil, alebo preukázanie spáchania priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. l) bez konkrétneho porušenia zákona č. 8/2009 Z. z., z ktorého nebol obvinený a tento mu nikdy nebol kladený za vinu.

5. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval.

6. Žalobca sa súdneho pojednávania konaného na Krajskom súde v Žiline dňa 30.10.2017 nezúčastnil. Doručenie predvolania mal vykázané, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky (úradný záznam na č. l. 48 súdneho spisu) a následne písomne dňa 30.10.2017 (ospravedlnenie bolo krajskému súdu doručené prostredníctvom pošty dňa 03.11.2017). Žalobca súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho účasti, preto súd podľa § 114 SSP vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu.

7. Poverená zamestnankyňa žalovaného na súdnom pojednávaní uviedla, že zotrváva na všetkých vyjadreniach, ktoré boli zaslané žalovaným Krajskému súdu v Žiline, k veci nič viac nové dodávať nebude a trvá na tom, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.

8. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle ust. § 194, § 195 a § 177 SSP, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v posudzovanej veci už Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom sp.zn. 20S/142/2015-37 zo dňa 24.05.2016, právoplatným dňa 12.07.2016, ktorým predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2015 zo dňa 02.07.2015 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), d), e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplynulo, že tak ako nebolo preukázané, že by žalobca musel predvídať, že ubrzdí svoje vozidlo a nedôjde k stretu vozidiel, tak nemohol predvídať (vzhľadom na poveternostné podmienky, voľnosť ľavého pruhu hlavnej cesty pri obiehaní vozidla značky Peugeot) v ľavom pruhu hlavnej cesty, ktorá v čase, keď už vozidlo Peugeot sa nachádzalo celé v pravom pruhu (čo v konaní nebolo sporné), že spôsobí jeho predchádzania dopravnú nehodu. Krajský súd dospel k záveru, že reakcia žalobcu bola jednou z možných reakcií na okolnosti, ktoré spôsobila porušením dopravných predpisov vodička vozidla značky Peugeot a nemožno konštatovať, že mohol žalobca predvídať, že jediným možným spôsobom, ako sa vyhnúť dopravnej nehode (stretu vozidiel), bolo zníženie rýchlosti jazdy. Z tohto dôvodu krajský súd dospel k záveru, že neporušil žalobca ust. § 16 ods. 1 vo väzbe na § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z., keď podľa názoru krajského súdu reagoval adekvátne jednou z možností, ktorou mohol vodič reagovať, keď nebolo preukázané, že by mohol predvídať, že len náhlym brzdením zabráni stretu s vozidlom Peugeot. Ani v prejednávanom prípade sa nejednalo o klasické predchádzanie, teda porušenie právnych predpisov podľa § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z., ale o reakciu vodiča na okolnosti, ktoré spôsobila porušením právnych predpisov vodička vozidla Peugeot. V konaní nebolo preukázané, v tomto smere správne orgány dokazovanie nevykonali a k tomuto ani odborné vyjadrenie znalca nesmeruje, že by bolo skúmané a preukázané, že žalobca ako vodič vozidla Volkswagen Passat mohol reálne a vzhľadom na všetky skutkové okolnosti veci predvídať, že náhlym znížením rýchlosti ubrzdí predmetné vozidlo a k stretu vozidiel žalobcu a vodičky vozidla značky Peugeot nedôjde. Pre posúdenie veci je podstatné, či reakcia žalobcu bola reálnou reakciou a či mohol predvídať, vzhľadom na okolnosti, že náhlym znížením rýchlosti zabráni stretu vozidiel a či táto reakcia mohla byť jedinou reakciou, ktorou sa dalo zabrániť stretu vozidiel. Tieto skutočnosti z vykonaného dokazovania nevyplývajú, nepreukazuje to ani obsah predloženého odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná doprava, preto krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo bol dôvod na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. Ďalej krajský súd vytkol žalovanému, že vo výroku rozhodnutia v predmetnej veci zmenil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, že „príslušná časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa nahrádza textom iného znenia“, v dôsledku čoho postupoval žalovaný v odvolacom konaní v rozpore so zákonom. Uvedená skutočnosť, keď žalovaný v odvolacom konaní zmenil text výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, je vnímaná v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva ako nezákonná, a preto takáto zmena „výrok prvostupňového rozhodnutia“ ako bola vykonávaná v odvolacom konaní, spôsobila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Napadnuté

rozhodnutie žalovaného krajský súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné aj z dôvodu, že žalovaný zmenu výroku prvostupňového orgánu vôbec nezdôvodnil, resp. zdôvodnil len všeobecne a nekonkrétne, podľa názoru krajského súdu nedostatočne, preto boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného aj z dôvodov § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p..

10. Žalovaný postupoval vo veci tak, že rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2013 zo dňa 23.09.2016 zrušil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín, Okresný dopravný inšpektorát Námestovo (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. ORPZ-DK-ODI4-P-236/2014 zo dňa 10.04.2015 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

11. Prvostupňový správny orgán vo veci vykonal ústne pojednávanie dňa 19.12.2016, ktorého sa žalobca ako podozrivý z priestupku nezúčastnil a správny orgán konal s jeho splnomocneným zástupcom D. T., nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, splnomocnený zástupca uviedol, že uvedené ustanovenie zákona už znie ináč a žiada, aby jeho syn (žalobca) bol posudzovaný podľa nového znenia zákona. Namietal, že správny orgán nerešpektoval rozhodnutie súdu, a chce rieši priestupok, ktorého zavinenie 30.07.2016 zaniklo podľa § 20 zákona o priestupkovom konaní. Všetky predvolania a rozhodnutia po tomto termíne okrem rozhodnutia o zastavení konania, že skutok sa nestal a uplynula premlčacia doba, sú protizákonné. V ústnom pojednávaní prvostupňový správny orgán pokračoval dňa 19.12.2016 vypočutím svedkyne G. A., na ktorú splnomocnený zástupca obvineného (žalobcu) otázky nemal a navrhol, aby bolo konanie zastavené, lebo jeho synovi (žalobcovi) nebolo preukázané porušenie právnych predpisov podľa § 16 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke. Na to prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zastavení konania o priestupku č. ORPZ-DK-ODI4-5-236/2014 zo dňa 29.12.2016, podľa výrokovej časti ktorého podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, zo spáchania ktorého bol obvinený D. T., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Z jeho odôvodnenia vyplynulo, že na základe podkladov v spisovom materiáli a vykonaného ústneho pojednávania správny orgán prvého stupňa dospel k názoru, že D. T. bol dňa 19.12.2014 obvinený z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom v čase rozhodovania o priestupku, pričom dňa 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 430/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, okrem iného aj v ust. § 22 ods. 1 písm. g). Zo spisového materiálu vyplýva, že pri dopravnej nehode dňa 30. júla 2014 došlo k hmotnej škode na vozidle Volkswagen Passat evidenčné č. NO 181BI vlastníkovi vozidla obvinenému D. T. a k ľahkému zraneniu obvineného D. T., teda obvinený z priestupku podľa aktuálneho znenia zákona o priestupkoch inému na zdraví neublížil a nespôsobil škodu na majetku. Poukázal na ust. § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch a konštatoval, že pre obvineného je priaznivejšie posudzovať zodpovednosť za priestupok podľa aktuálneho znenia zákona o priestupkoch, podľa ktorého obvinený nenaplnil znaky priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), z ktorého bol obvinený, jeho konanie však možno posudzovať ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch v platnom znení. Vzhľadom na rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu a Krajského súdu v Žiline, ktorými je prvostupňový správny orgán viazaný, podľa ktorých obvinený neporušil ust. § 16 ods. 1 vo väzbe na § 15 ods. 5 zákona o cestnej premávke a s poukazom na skutočnosť, že k dopravnému priestupku malo dôjsť dňa 30. júla 2014, prípadné konanie vo veci priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupku považoval prvostupňový správny orgán za neúčelné a dospel k záveru, že skutok, o ktorom sa konalo, nebol obvinenému z priestupku preukázané, preto konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas žalobca odvolanie, v ktorom namietal zastavenie konania podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, lebo druhostupňový správny orgán a Krajský súd Žilina rozhodli, že neporušil ust. § 16 ods. 1 vo väzbe na § 15 ods. 5 zákona o cestnej premávke, a teda nemohlo dôjsť ku spáchaniu priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu a tento teda ani nemohol spáchať. Z odôvodnenia nevyplýva akého porušenia zákona č. 8/2009 sa mal dopustiť, aby naplnil skutkovú podstatu priestupku v zmysle § 22 zákona 372/1999 Zb., a teda mohlo dôjsť k uplatneniu § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a následne § 76 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona. Podľa jeho názoru skutok tak, ako ho popisuje správny orgán, sa nestal, nespáchal ho obvinený (viď rozhodnutie Krajského súdu Žilina) a dňa 30.07.2016 zodpovednosť za priestupok zanikla.

13. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-14/2017 zo dňa 28.03.2017, ktorý odvolanie účastníka konania D. T. v zastúpení zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-DK-ODI4-5-236/2014 zo dňa 29.12.2016 potvrdil. Z jeho odôvodnenia vyplynulo, že sám splnomocnený zástupca na ústnom pojednávaní navrhol správnemu orgánu, aby konanie o priestupku bolo zastavené, nakoľko porušenie pravidiel cestnej premávky jeho synovi nebolo preukázané. Konanie o priestupku nemohlo byť zastavené v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch tak, ako to žiadal splnomocnený zástupca, nakoľko v zmysle § 71 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku platí, že ak osobitný predpis upravujúci priestupky určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. To znamená, že doba, počas ktorej v predmetnej veci rozhodoval Krajský súd v Žiline sa do tejto lehoty nezapočítava, a teda prejednacia lehota v uvedenej veci neuplynula. Po podaní žaloby účastníka konania na Krajský súd v Žiline za účelom preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov lehota od 13.07.2015 do 12.07.2016, kedy rozsudok Krajského súdu v Žiline nadobudol právoplatnosť, neplynula v zmysle Správneho súdneho poriadku, preto konanie o priestupku, z ktorého bol obvinený D. T., nie je možné zastaviť v zmysle § § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Pokiaľ účastník konania navrhoval, aby konanie bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, žalovaný ako odvolací orgán k tejto námietke uviedol, že v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. 20S/142/2015 zo dňa 24.05.2016 nie je žiadna mienka o tom, že by skutok, z ktorého bol účastník konania obvinený, nenapĺňal znaky skutkovej podstaty priestupku, teda že skutok sa nestal. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 430/2015 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zákon o priestupkoch aj v ustanovení § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, možno konanie, z ktorého bol účastník konania obvinený stále posudzovať ako priestupok v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, čo však nie je možné účastníkovi konania preukázať, z toho dôvodu je potrebné postupovať podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch. K odvolacej námietke účastníka konania, že skutok nespáchal obvinený z priestupku, preto konanie bolo potrebné zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch žalovaný uviedol, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by skutok nespáchal obvinený z priestupku, práve naopak aj v znaleckom posudku znalec uviedol, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť aj spoluzavinením oboch účastníkov dopravnej nehody a ani z obsahu rozsudku Krajského súdu v Žiline nevyplýva, že by bol obvinený z priestupku nevinný, preto správny orgán nemohol pri zastavení konania o priestupku vychádzať z ust. § 76 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, a preto ho ani nepoužil. Záverom žalovaný uviedol, že považuje námietky účastníka konania za nedôvodné a presvedčivé, napokon konanie o priestupku zastavené bolo, čím bolo v podstate požiadavke účastníka konania vyhovené. Podľa jeho názoru rozhodnutie o zastavení konania o priestupku je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a v konaní nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán mal podľa žalovaného dostatok dôkazov, ktoré mu dali možnosť urobiť správny záver.

14. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal premlčanie s poukazom na ust. § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), podľa ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, krajský súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. I keď je pravda, že zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) nadobudol účinnosť až dňa 01. júla 2016, a preto jeho osobitné ustanovenie o plynutí niektorých lehôt v § 71 ods. 1 nemohol žalovaný použiť ako argument, prečo nie je možné konanie zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, krajský súd poukazuje na znenie ustanovenia § 246d Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol s účinnosťou od 01. júla 2016 nahradený Civilným sporovým poriadkom. Podľa tohto ustanovenia, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Podľa ust. § 250j ods. 4 OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správnemu orgánu v ďalšom konaní začne plynúť až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2015 zo dňa 23.09.2016 vyplýva, že spisový materiál bol z Krajského súdu v Žiline doručený KDI, KR PZ Žilina dňa 24.08.2016, o čom svedčí prezentačná pečiatka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obdobie od 13.07.2015 (kedy bola Krajskému súdu v Žiline doručená prvá žaloba žalobcu) do 24.08.2016 sa do plynutia lehoty určenej podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch nemôže započítať. Nakoľko je zrejmé, že od spáchania skutku dňa 30.07.2014 do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného dňa 28.03.2017 ešte dva roky neuplynuli, z ktorého dôvodu je

námietka premlčania nedôvodná, ako aj tvrdenie žalobcu, že správny orgán nemal zákonný dôvod ho opätovne predvolávať, vypočúvať a obviňovať z dôvodu premlčania, tak ani konanie o priestupku nemohol správny orgán zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla.

15. Pokiaľ však prvostupňový správny orgán konanie o priestupku zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch a žalovaný sa s jeho postupom stotožnil, pričom prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.12.2016 potvrdil, nepostupoval správne. V prvom rade je potrebné uviesť, že predpokladom zastavenia konania o priestupku je, že vec musí byť dostatočne objasnená v rozsahu nevyhnutnom na také rozhodnutie, vo výroku rozhodnutia sa musí uviesť skutok a nielen jeho právne posúdenie a v odôvodnení rozhodnutia treba uviesť skutkové a právne úvahy, ktorými sa správny orgán spravoval pri rozhodnutí o zastavení konania. Je tiež potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí zo dňa 29.12.2016 absolútne neuviedol skutok, ktorého sa mal dopustiť žalobca dňa 30.07.2014, na čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a skutok neuviedol ani v rozhodnutí zo dňa 28.03.2017, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Ďalej je potrebné uviesť, že zastavenie konania o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zákon predpokladá v dvoch prípadoch, a to ak ide o prípad, keď páchateľom priestupku je iná určitá osoba alebo nezistený páchateľ alebo keď sa skutok (nie jeho právna kvalifikácia, ako to poňal správny orgán) nepodarí obvinenému preukázať. V oboch uvedených alternatívach však ide o prípad, keď sa skutok stal. Naopak, zastavenie konania podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch predpokladá, že buď sa nestal skutok alebo nie je priestupkom - to znamená, že skutok nenapĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého priestupku. Správny súd pritom zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi skutkom a priestupkom. Skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú človekom. Priestupok ako hmotnoprávny pojem je súhrnom skutočností, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku a podmieňujú zodpovednosť páchateľa činu. Skutkom sa rozumie skutok, pre ktorý bolo oznámené obvinenie. Skutok zahrnutý v tzv. skutkovej vete musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie.

16. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov () v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

17. K odvolacej námietke žalobcu, aby konanie bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch žalovaný ako odvolací orgán na strane 4 v odseku 2 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zo dňa 28.03.2017 uviedol: „Odvolací orgán k uvedenej námietke uvádza, že v Rozsudku Krajského súdu v Žiline č. 20S/142/2015 zo dňa 24.05.2016 nie je žiadna zmienka o tom, že by skutok, z ktorého bol účastník konania v zastúpení obvinený nenaplnil znaky skutkovej podstaty priestupku, teda že skutok sa nestal.“ Tu treba zdôrazniť, že prvá časť vety odporuje druhej, v dôsledku čoho je uvedený odsek nezrozumiteľný. Pokiaľ ide o odsek 3 v znení: „Ďalej odvolací orgán konštatuje, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 430/2015 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zákon o priestupkoch a konkrétne aj ustanovenie § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch možno konanie, z ktorého bol účastník konania obvinený stále posudzovať ako priestupok v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch (čo však nie je možné účastníkovi konania preukázať, z toho dôvodu je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch).“, tak aby bolo možné konanie posudzovať ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, musel by žalovaný uviesť aký všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobca porušil a v ktorých ustanoveniach, to však v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje, z čoho potom žalovaný nesprávne vychádzal pri aplikácii § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch (naviac, keď sa domnieval, že spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch nebolo účastníkovi konania preukázané - nie je skutku). Pokiaľ ide o 5. odsek odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.03.2017 v znení: „Odvolací orgán považuje za potrebné uviesť, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by skutok nespáchal obvinený z priestupku, práve naopak aj v znaleckom posudku znalec uviedol, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť aj spoluzavinením oboch účastníkov dopravnej nehody. Ani z obsahu rozsudku Krajského súdu v Žiline nevyplýva, že by bol obvinený z priestupku nevinný.“, je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že druhá časť prvej vety a druhá veta sa týkajú kvalifikácie skutku a nie toho, či sa skutok stal alebo nestal. Pokiaľ na základe uvedeného žalovaný ako odvolací orgán považoval námietky

účastníka konania za nedôvodné a nepresvedčivé, napokon keď konanie o priestupku bolo zastavené, čím podľa jeho názoru bolo v podstate požiadavke účastníka konania vyhovené, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho bolo potrebné ho zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V súlade s ust. § 191 ods. 4 SSP správny súd vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému, pretože prvostupňové rozhodnutie prechádzajúce napadnutému rozhodnutiu orgánu verejnej správy nie je možné zrušiť ex offo v spojení s napadnutým rozhodnutím podľa úvahy správneho súdu, ale už len na výslovný návrh žalobcu v žalobnom návrhu a žalobca taký návrh neurobil.

18. V ďalšom konaní žalovaný správny orgán je podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom správneho súdu viazaný. Vec preto opätovne právne posúdi, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalovaného, vydá rozhodnutie, ktoré bude obsahovať všetky náležitosti v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Správny orgán bude musieť dbať na to, aby nové rozhodnutie vo veci bolo vydané v lehote na zánik zodpovednosti vyplývajúcej z ust. § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch.

19. Žalobca mal v konaní úspech, a preto pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.