Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Co-21-2017.pdf
PDF · 105 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcu: P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., G.. O. X, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 824 926, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, 811 04, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/505/2015-73 zo dňa 27.04.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.12.2014 a zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil poukazom na ust. § 551 ods. 1, 2, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54, § 34, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., (ďalej len „OZ“), § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993.
3. Vychádzal zo zistenia, že Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere žalobca ako dlžník požiadal žalovaného o revolvingový úver v sume 1.500,- eur, pričom z údajov o schválenom revolvingovom úvere vyplýva, že dlžníkovi bol poskytnutý úverový limit 1.500,- eur so splatnosťou v počte 42 splátok vo výške 47,43 eur, pričom celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť je 2.142,06 eur, RPMN za úver 25,39 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, priemerná RPMN 36,30 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 50,05 %, poplatok za poskytnutie revolvingu 150,- eur. Dňa 16.12.2014 uzavreli účastníci, žalobca v postavení dlžníka a žalovaný v postavení veriteľa aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, na základe ktorej bol zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 81,99 eur na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky žalovanej spoločnosti v súvislosti so zmluvou, prípadne dodatkami. Listom zo 17.03.2015 požiadal veriteľ o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľa dlžníka. V rovnaký deň teda žalobca okrem podpisu zmluvy o revolvingovom úvere podpísal na osobitnej listine aj Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú v zmysle § 551 OZ. Samotná zmluva o úvere je typickou štandardnou,
formulárovou zmluvou spotrebiteľskou. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez toho, aby dlžná suma bola podrobená súdnej kontrole a za existencie možnosti, že je veriteľom uplatňovaná na základe neprijateľných klauzúl a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť vykonávaniu zrážok aj v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie preto poukázal aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách o nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. XXXX/XXXX- XXX, v zmysle ktorých v bode 9 Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 OZ, keď spotrebiteľ je už v čase vzniku zmluvného vzťahu nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok je súkromným procesom nepodliehajúcim autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. V danom prípade zmluva o revolvingovom úvere nerešpektuje dostatočne obligatórne náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., keď táto zmluva neobsahuje dobu trvania, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, predpoklady použité na výpočet RPMN, ktoré nedostatky sú zákonom sankcionované tak, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade by bolo povinnosťou dlžníka uhradiť len poskytnutú istinu úveru. Aj keď Dohoda o zrážkach zo mzdy je na osobitnom papieri, žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, keď žalobca nemal priestor rozhodnúť sa, či takúto dohodu podpíše, alebo nie, zástupca žalovaného žalobcu nijako neupozornil, čo predmetný inštitút znamená a obnáša a podpisom sa žalobca dobrovoľne podrobil vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonania aj napriek tomu, že sú veriteľom uplatňované aj z neprijateľných zmluvných klauzúl (napr. poplatok upravený v bode 8 - dohoda o poskytnutí služby), ktorý bol súdmi opakovane vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne. Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, pričom v danom prípade navyše nebol spotrebiteľovi daný priestor na oboznámenie sa s obsahom listín, ktoré bol nútený podpísať, pokiaľ mu mal byť poskytnutý úver. Žalovaný sa svojím nekalým konaním snažil o získanie plnenia od žalobcu, na ktoré nemal nárok, žalobcovi bola predložená dohoda na podpis bez toho, aby prejavil vôľu takúto dohodu uzavrieť, a preto nie je možné takémuto inštitútu poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť vymáhania finančných prostriedkov, na ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nemá nárok. Súd prvej inštancie poukázal aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s Dohodou o zrážkach zo mzdy a navyše na skutočnosť, že veľkosť písma v zmluve je tak malá, že nepochybne odrádza a vôbec znemožňuje preštudovanie zmluvy. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá sa pri poskytovateľoch služieb očakáva a jeho praktiky súd prvej inštancie považoval za nekalé v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS, ako aj § 52 a nasl. OZ, a preto nemôže používať právnu ochranu. Naviac, Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom v zmysle § 34, § 37 ods. 1, § 39 OZ, nakoľko sa musí jednať o slobodný, vážny prejav vôle, čo v prejednávanej veci minimálne zo strany žalobcu nebolo, keďže prostredníctvom formulárovej zmluvy mu bol vnútený právny úkon, o uzavretie ktorého záujem nemal. Dohoda navyše neobsahuje reálnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možnosť jej vzniku, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok, prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, čo je neurčité, a preto aj neplatné. V čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy je len formulárovou zmluvou, nie individuálne dojednanou a spôsobujúcou značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, pričom pri uzatváraní dohody dlžník nebol nijakým spôsobom poučený o následkoch jej uzavretia, hoci uvedený postup je osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv.
4. Postupom podľa § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP, úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávny procesný postup, inú vadu, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „ CSP“). Poukázal na skutočnosť, že v rozsudku uložená povinnosť nie je v samotnom rozsudku odôvodnená žiadnou hmotnoprávnou normou, na základe ktorej súd prvej inštancie rozhodol o zdržovacom nároku, neopodstatnenosť a predčasnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nemal možnosť sa rozhodnúť, či Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrie, alebo nie, a to vzhľadom na
písomné poučenie uvedené v Dohode o zrážkach zo mzdy o tom, že žalobca dohodu nemusí uzavrieť, môže ju odmietnuť a tiež to, aké sú jej dôsledky. Bez ohľadu na dôvodnosť, či nedôvodnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje termín konečnej splatnosti, súd mal rozhodnúť o zdržaní sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy nad istinu úveru. Zároveň popieral skutočnosť, resp. záver súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o konečnom termíne splatnosti úveru. S poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 4, 5 zmluvných dojednaní (zmluvné dojednania obsahujú v konkrétnom prípade 2 odseky označené číslom 4.5.), v zmysle ktorého deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára, je dňom konečnej splatnosti úveru, čo vyplýva aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. S poukazom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/111/2014-166 (vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky)a tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v zmysle ktorého uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom zmluvu, navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu vo veci zamietnuť a priznať mu trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania.
6. Žalobca sa k podanému odvolaniu napriek doručenej výzve nijako nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne.
8. Odvolací súd si osvojuje závery súdu prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené.
9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 16.12.2014 uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi stranami sporu rovnako dňa 16.12.2014, v zmysle ktorej bola žalobcovi poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur, ktoré mal splatiť v 42 mesačných splátkach, vrátane úrokov vo výške 47,43 eur, pričom mesačné platby mali predstavovať 81,99 eur (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (to je úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) v sume 2.142,06 eur. Žalovaný listom zo dňa 17.03.2015 vyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy v sume 81,99 eur mesačne až do vyrovnania celého dlhu, pričom celkový klientov dlh voči žalovanej spoločnosti ku dňu 17.03.2015 činí 3.280,01 eur.
10. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka, avšak len v prípade, ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Takáto hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
11. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej Dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ochrana určením Dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 CSP). V poradí druhá forma ochrany prichádza do úvahy pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti neakceptovateľnom (neplatnom) úkone pre rozpor s verejným poriadkom, medzi ktoré pri 70 % úrokovej sadzbe patrí aj predmetný úver.
12. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 16.12.2014 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorých žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z obsahu spisu, ako aj z výsluchu žalobcu vyplýva, že
žalobca obsah Dohody o zrážkach zo mzdy, ako ani samotnej zmluvy o revolvingovom úvere nemohol ovplyvniť. Evidentne ide o formulár zmluvy. Žalobca v zmysle jeho výpovede na pojednávaní dňa 27.04.2017 (č.l. 69 spisu) už predtým mal od žalovanej spoločnosti dva úvery, pričom pracovníčkou žalovaného mu bola oznámená len výška splátky a kedy má byť splácaná. Vytlačila mu veľké množstvo papierov, ktoré mal podpísať. Chcel si ich preštudovať, začal čítať, avšak po prečítaní asi troch, mal z toho „chaos“, pretože boli písané veľmi malým písmom. O Dohode o zrážkach zo mzdy mu nebolo povedané nič. Zamestnávateľom mu boli vykonávané zrážky zo mzdy. V súčasnosti po vydanom predbežnom opatrení mu už zrážky vykonávané nie sú. V konečnom dôsledku postup žalovaného pri uzatváraní Dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov zo strany žalovaného je odvolaciemu súdu známy aj z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
13. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a umožňuje žalovanému siahnuť na majetok spotrebiteľa a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, a to najzávažnejšie spočíva v úžernom protiplnení niekoľkonásobne prevyšujúcom priemer bánk.
14. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či neobsahujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
15. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS, jej užitočného účinku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru, odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona, akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží
vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.). Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa, cit.,, Zákaz postúpenia mzdy(1) Pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky.
16. Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/46/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom tlačivo zo štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neuveril v jeho úverovú bonitu. Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinností poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval, že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom zmluvy.
17. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom a potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia, pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje. Vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
18. Z vyššie uvedených dôvodov potom neobstoja námietky žalovaného, že žalobca mal možnosť rozhodnúť sa, či Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrie alebo nie. Rovnako nemôže obstáť námietka žalovaného, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku neoznačil žiadnu hmotnoprávnu normu, na základe ktorej rozhodol o zadržovacom nároku. Súd prvej inštancie poukázal a odcitoval ust. § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ako aj na ustanovenia § 34, § 37 ods. 1 a §39 Občianskeho zákonníka a tiež na ustnovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko bola preukázaná existencia hrozby vymoženia i nečestného plnenia, bolo dôvodné poskytnúť ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej Dohody o zrážkach zo mzdy.
19. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy má síce svoj základ v znení zákona, ale v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci, predstavuje nástroj na zinkasovanie aj úžerného plnenia. V spojení s nekalou obchodnou praktikou spojenou s neodborným postupom pri podcenení bonity spotrebiteľa (v danom prípade tretí-krát poskytnutý úver spotrebiteľovi zo strany žalovaného) a v spojení s neprijateľnými podmienkami, je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené už nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyporiadavať sa s ostatnými námietkami žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že ani judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Žalovaným uvádzané ostatné odvolacie námietky totiž nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
21. Týmto rozsudkom nároky žalovaného domáhať sa na súde trhovo korektných plnení, nie sú dotknuté.
22. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným v ust. § 220 ods. 2 CSP a vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s osvojením si jeho dôvodov, ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 dos. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný a na druhej strane úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd stranám sporu trovy odvolacieho konania nepriznal.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).