Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-58-2017.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Q. Š.G., nar. X. X. XXXX, bytom F. F. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 1.893,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.10.2016 č.k. 4C 3/2013-307 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o čiastočnom zastavení konania.
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Čo do zvyšku rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.893,90 eur od 1.11.2012 do 13.12.2012. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.475,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.475,62 eur od 14.12.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56 %. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 21.9.2012 došlo ku škodovej udalosti, pričom na motorovom vozidle žalobcu vznikla škoda. Za účelom vyriešenia otázky popisu, vzniku a priebehu nehodového deja, charakteru a rozsahu poškodenia na motorovom vozidle žalobcu a výpočtu skutočnej škody, bol do konania pribratý znalec z odboru cestná doprava, G.. Y. M., F.. Znalec na motorovom vozidle žalobcu Fiat Barchetta identifikoval 3 poškodenia, ktoré mohli vyplývať zo škodovej udalosti, a to priečnu deformáciu na okraji predného čela vozidla, prasklinu na plastovom nárazníku vozidla a poškodenú pravú prednú smerovku. Nakoľko na základe technického skúmania nebolo možné jednoznačne tvrdiť, že k poškodeniam došlo na základe vzájomného kontaktu vozidiel, znalec uviedol 2 alternatívy výšky škody na vozidle. Za predpokladu, ak ku vzájomnému kontaktu vozidiel došlo, výška škody na vozidle Fiat Barchetta bola ku dňu 21.9.2012 bez DPH vyčíslená na sumu 1.281 eur. Ak ku vzájomnému kontaktu vozidiel vôbec nedošlo, jednotlivé poškodenia s údajnou nehodou nesúvisia a došlo k ním iným neznámym spôsobom, a preto určenie skutočnej škody podľa znalca je irelevantné. Stret motorových vozidiel potvrdil sám škodca, a preto pri rozhodovaní sa súd priklonil k prvej alternatíve uvedenej znalcom. Škodca mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného a uznal svoju zodpovednosť a vinu na spôsobení škody. Znaleckým posudkom znalca nebolo vylúčené, ako to spochybňoval a rozporoval priebeh nehodového deja žalovaný, že ku škodovej udalosti došlo
dňa 21.9.2012 v popoludňajších hodinách na križovatke ulíc O. a A. v W. s tým, že žalobca so svojim motorovým vozidlom Fiat Barchetta stál na ulici A. ako druhé vozidlo v poradí za motorovým vozidlom značky Škoda Octavia, ktorého vodičom bol F.. P. Š.. Po chvíli sa vozidlo Škoda Octavia pohlo dopredu a vošlo do križovatky ulíc A. - O.. Medzitým sa žalobca ako vodič vozidla Fiat Barchetta taktiež posunul smerom dopredu a zastal za vozidlom Škoda Octavia, ktoré následne vzhľadom na nevyhovujúce rozhľadové pomery začalo cúvať a svojou zadnou časťou narazilo do prednej časti motorového vozidla žalobcu. Na motorovom vozidle žalobcu vznikli poškodenia predného čela, predného nárazníka a ľavej prednej smerovky. 3. Zo záznamu o dopravnej nehode, z výpovedí svedkov a predovšetkým škodcu bolo preukázané, že ku stretu vozidiel došlo, pričom znaleckým posudkom znalca boli identifikované poškodenia na motorovom vozidle žalobcu vyplývajúce zo škodovej udalosti. Zároveň znaleckým posudkom bola preukázaná i opodstatnenosť výšky požadovanej náhrady škody spočívajúcej v oprave poškodení motorového vozidla žalobcu. Žalobca požadoval nahradiť škodu vo výške 1.018,90 eur a znalec skutočnú výšku spôsobenej škody ohodnotil na sumu 1.281 eur. Na základe uvedeného splnením predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody (porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou) bol žalobcovi priznaný ním uplatnený nárok vo výške 1.018,90 eur. 4. Žalobca požadoval priznať aj ďalší nárok spočívajúci v prenájme motorového vozidla počas doby, kedy bolo poškodené motorové vozidlo v servise. Aj tento nárok bol dôvodný. Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla zo dňa 21.9.2012 plynie, že žalobca si prenajal motorové vozidlo od 21.9.2012 do času potreby v sume 25 eur na deň. Faktúrou zo dňa 25.10.2012 bola žalobcovi fakturovaná suma 875 eur za požičanie motorového vozidla Opel Astra v období od 21.9.2012 do 25.10.2012, ktorú žalobca uhradil dňa 16.11.2012. 5. Skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli peniazmi vyvážané dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. 6. V tejto súvislosti neobstojí názor žalovaného, že dôvodným by bolo používanie MHD, taxi a firemného motorového vozidla. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla žalobcu. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Bolo by skrivodlivým a v rozpore s kompenzačnou funkciu inštitútu náhrady škody, ak by na základe škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného, pre ktorú žalobca nemohol používať vlastné motorové vozidlo, vznikalo žalobcovi okrem iného bremä spojené so stratou času súvisiacou s riešením škodovej udalosti, zníženým osobným komfortom pri znemožnení užívania vlastného motorového vozidla, čím by poškodený bol naďalej obmedzovaný. Kompenzačná funkcia inštitútu náhrady škody teda môže byť naplnená vtedy, keď poškodenému zabezpečí kompenzáciu spôsobenej ujmy. Skutočnou škodou je teda tá škoda, ktorá prezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu a aby boli vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. 7. Čo sa týka výšky škody, pri jej určení sa vychádzalo z rozdielu medzi predpokladanými nákladmi na prevádzku poškodeného motorového vozidla vo výške 418,28 eur a sumou fakturovaného nájmu za motorové vozidlo vo výške 875 eur. Žalobcom vypočítané predpokladané náklady na prevádzku motorového vozidla Fiat Barchetta dokonca prevyšujú reálne náklady, ktoré by vznikli pri používaní opravovaného motorového vozidla v období 35 dní. Rozdiel predstavoval sumu škody spočívajúcej v nákladoch prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla a sumy za prenájom motorového vozidla, teda čiastku 456,72 eur. 8. Na základe uvedeného bola žalobcovi priznaná suma 1.475,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.475,62 eur od 14.12.2012 do zaplatenia. 9. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.893,90 eur od 1.11.2012 do 13.12.2012 bolo konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby podľa ust. § 145 ods. 2 CSP zastavené. 10. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa časti nákladov neprevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. 11. Výrok o trovách sa odôvodnil ust. § 255 ods. 2 a § 266 ods. 1 CSP. 12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že nesprávnym procesným postupom bolo žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa zúčastnil pojednávania konaného dňa 3.5.2016. Na tomto pojednávaní predniesol právny zástupca žalobcu záverečnú reč, v ktorej konštatoval, že jeho skutočné náklady na využívanie motorového vozidla pred škodovou udalosťou boli minimálne také, alebo vyššie, aké boli za požičanie náhradného motorového vozidla. Po tom, čo strany súdneho konania zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, dokazovanie bolo uznesením vyhlásené za skončené. Následne bolo pojednávanie odročené na 24.5.2016 už len za účelom vyhlásenia rozsudku. Pojednávanie nariadené na 24.5.2016 bolo zrušené a vytýčený nový termín pojednávania na 31.10.2016. Keďže na uvedenom pojednávaní malo dôjsť len k vyhláseniu rozhodnutia, žalovaný uprednostnil z dôvodu kolízie pojednávaní iné pojednávanie, konajúce sa v totožnom čase, ktorého sa zúčastnil a zároveň zaslal žiadosť o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní konanom dňa 31.10.2016. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 31.10.2016 vyplynulo, že sudca v rozpore s procesnými kódexmi a Ústavou garantovaným právom účastníka na spravodlivý súdny proces bez relevantného dôvodu najskôr zrušil uznesenie, ktorým bolo pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, umožnil právnemu zástupcovi žalobcu, aby sa opätovne vyjadril k veci, umožnil mu predložiť ďalšie dôkazy do konania, a to prepočet nákladov na použitie motorového vozidla a dôkazy predložené do konania ani len nepreposlal žalovanému na vyjadrenie a rovno vyhlásil dokazovanie za skončené a o nároku žalobcu priamo na pojednávaní rozhodol. Na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ak sa v ňom konštatovalo, že je daný príčinný vzťah medzi škodovou udalosťou a deklarovanou škodou. Rovnako nesprávne bol vyhodnotený prenájom náhradného motorového vozidla ako účelný. Nesprávnym je aj priznanie nároku na úhradu úroku z omeškania od 14.12.2012. 13. Až momentom doručenia žaloby žalovanému na vyjadrenie sa žalovaný oboznámil s uplatnenými nárokmi žalobcu, a teda až od tohto momentu mohlo dôjsť prvýkrát k úhrade predmetných nárokov. 14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného, s výnimkou odvolania smerujúceho proti výrokom o čiastočnom zastavení konania a zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, je opodstatnené. 15. Žalovaný svojim opravným prostriedkom napadol rozsudok v celom rozsahu, teda aj výrok o čiastočnom zastavení konania a výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. 16. Vo vzťahu k výroku o čiastočnom zastavení konania žalovaný neuviedol žiadne právne významné skutočnosti neumožňujúce čiastočné zastavenie konania podľa ust. § 145 ods. 2 CSP. V dôsledku uvedeného bolo potrebné rozsudok vo výroku o čiastočnom zastavení konania potvrdiť ako vecne správny v súlade s ust. § 387 CSP. 17. Čo sa týka odvolania proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, toto bolo odmietnuté ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b/ CSP). CSP v ust. § 359 umožňuje odvolanie podať len strane, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Vychádzajúc z uvedeného subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, a teda či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Zamietnutím žaloby v prevyšujúcej časti žalovanému žiadna ujma spôsobená nebola. 18. Pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, pri rozhodovaní o ňom súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 19. Na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016 bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 24.5.2016. Pojednávanie nariadené na 24.5.2016 bolo následne zrušené a nový termín pojednávania nariadený na deň 31.10.2016. Z tohto pojednávania sa žalovaný ospravedlnil prípisom zo dňa 28.10.2016 z dôvodu kolízie pojednávaní. Na pojednávaní dňa 31.10.2016 došlo k zrušeniu uznesenia, ktorým bolo vyhlásené dokazovanie za skončené, ako aj uznesenia, ktorým bolo pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku. Na uvedenom pojednávaní bolo umožnené právnemu zástupcovi žalobcu predložiť prepočet nákladov na vozidlo Opel Astra a na vozidlo Fiat Barchetta, pričom s týmto listinným dôkazom, z ktorého sa pri rozhodovaní vychádzalo, sa súd prvej inštancie aj oboznámil. 20. Hoci žalovaný súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, urobil tak za situácie, keď nemohol predpokladať, vzhľadom na ukončenie dokazovania na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016,
vykonávanie ďalšieho dokazovania majúceho vplyv na rozhodnutie vo veci, pričom je nepochybné, že listina obsahujúca prepočet nákladov ako dôkazný prostriedok v konaní použitá bola. 21. Zákonná koncentrácia konania je upravená v ust. § 154 CSP. Vychádzajúc z tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 22. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. 23. Uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené má charakter uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania, a preto ním súd nie je viazaný (§ 237 ods. 2 CSP). 24. Ak v prejednávanej veci po vyhlásení dokazovania za skončené bolo umožnené žalobcovi predložiť prepočet nákladov na prevádzku motorového vozidla, súd prvej inštancie mal za účelom zachovania základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pri dodržaní princípu rovnosti zbraní, umožniť žalovanému zaujať stanovisko k obsahu listiny predloženej a oboznámenej na pojednávaní dňa 31.10.2016. 25. Keďže pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa takto nepostupovalo, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.475,62 eur s prísl. a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 26. V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie umožniť žalovanému vyjadriť sa k predloženému dôkaznému prostriedku a následne vo veci opätovne rozhodnúť. 27. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).