Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-16-2006.pdf
PDF · 385.84 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/16/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I rozhodol sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: Ing. Ladislav Militký, nar. 5.10.1958, trvale bytom v Českej republike, Vítkovická 14, Ostrava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody z nesprávneho úradného postupu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.150 Kč a úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1.150 Kč od 28.8.2005 do zaplatenia titulom skutočnej škody týkajúcej sa konania Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14Cb/32/1998, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Nárok žalobcu uplatnený titulom skutočnej škody týkajúcej sa konania Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14Cb/32/1998 v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 389.921,30 Kč a úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 389.921,30 Kč od 28.8.2005 do zaplatenia titulom skutočnej škody týkajúcej sa exekučného konania, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Nárok žalobcu uplatnený titulom skutočnej škody týkajúcej sa exekučného konania v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
V. Nárok žalobcu uplatnený titulom ušlého zisku vo výške 57.609 Kč s 10% úrokom z omeškania od 18.5.2005 do zaplatenia, pokiaľ ide o konanie KS v Košiciach 14Cb/32/98 a vo výške 205.955 Kč s 10% úrokom z omeškania od 18.5.2005 do zaplatenia, pokiaľ ide o exekučné konanie z a m i e t a.
VI. Nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 150.000 Kč spolu s 10% úrokom z omeškania od 18.5.2005 do zaplatenia uplatneného titulom nemajetkovej ujmy z a m i e t a.
VII. Žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 16 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 23.5.2005 domáhal náhrady škody v celkovej sume 940.695,- Kč spolu s 10 % úrokom z omeškania od 18.5.2005 do zaplatenia a trov konania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní 14Cb/32/1998, Okresného súdu Prešov v konaní 23Er 1173/1998 a Exekútorského úradu JUDr. Martišíka v konaní Ex 65/1998.
2. Skutkovo nárok v žalobe odôvodnil tým, že dňa 23.9.1996 podal ako navrhovateľ na Krajskom súde v Košiciach žalobu na zaplatenie 35.828,- Kč s 19 % úrokom z omeškania od 24.9.1992 proti odporcovi Vihorlat, a.s. Snina s tým, že tento záväzok odporca z dlžnej faktúry č. 24446 splatnej
dňa 24.9.1992 v čiastke 35.828,40 Kč uznal dňa 31.10.1994. Dňa 29.1.1997 Krajský súd v Košiciach vyzval navrhovateľa v konaní 17Rob 1160/96 k úhrade súdneho poplatku, ktorý bol dňa 10.11.1997 uhradený, keď Krajský súd v Košiciach zrušil dňa 20.11.1997 svoje predchádzajúce uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku z 23.10.1997. Namiesto toho, aby súdne konanie ďalej rýchle smerovalo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, došlo po dni 20.11.1997 k nevysvetliteľným prieťahom v konaní, keď súd vec odložil a nezaoberal sa podstatou veci a predloženými listinnými dokladmi o merite pohľadávky. Došlo tak k 7-ročným prieťahom v konaní a až dňa 23.2.2005 Krajský súd v Košiciach vydal uznesenie č. k. 14C/32/1998-34, ktorým toto konanie zastavil z dôvodu, že dňa 8.3.2004 bol odporca vymazaný z obchodného registra s tým, že súd zistil, že dňa 28.3.2003 bol zrušený konkurz č. k. 2K 178/00-291 vyhlásený na majetok odporcu. Krajský súd v Košiciach svojim nesprávnym úradným postupom, mnohoročnými prieťahmi v konaní zapríčinil stav, kedy nie je možné túto pohľadávku vykonať; žalobca sa ako veriteľ už nemôže nikdy uspokojiť, pretože medzičasom bol Vihorlat, a.s. zrušený a vymazaný z obchodného registra. Takto Krajský súd v Košiciach mu spôsobil škodu, ktorej výška a príčinná súvislosť medzi jej vznikom a zavinením je daná týmto postupom súdu a príčinná súvislosť je daná i tým, že žalobca hľadal oprávnene na súde svoje zákonné právo, aby súd určil právoplatným rozhodnutím oprávnenosť jeho pohľadávky a táto mohla byť vykonaná, pretože odporca napriek tomu, že záväzok dňa 31.10.1994 uznal, dobrovoľne ho nechcel zaplatiť. Súd tak porušil svoju zákonnú povinnosť, keď 7-ročné omeškanie je evidentným dôvodom toho, že pohľadávka sa stala nedobytnou. Výška škody tak činí sumu 35.828,- Kč titulom istiny, sumu 77.958,- Kč titulom vyčísleného 19 %-ného úroku z omeškania zo sumy 35.828,- Kč od 24.9.1992 do 8.3.2004 a sumu 1.432,- Sk z titulu súdneho poplatku. Okrem toho si uplatňuje titulom náhrady škody aj ušlý zisk podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka ako priemerný ušlý zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom žalobca podniká; táto výška je odvodená z päťnásobku ročného priemerného 10 %-ného zisku zo sumy 115.218,- Kč, t.j. ide o čiastku na ušlom zisku vo výške 57.609,- Kč. Celková výška náhrady škody v tejto časti žaloby činí sumu 172.827,- Kč. Žalobu v ďalšej časti odôvodnil tým, že na základe vykonateľného platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach, č.k. 17Rob 801/96-15, bola začatá exekúcia na Exekučnom úrade JUDr. Martišíka v konaní Ex 65/98, v ktorej žalobca vystupoval ako oprávnený proti povinnému Technoma a.s. v súvislosti s nezaplatenou pohľadávkou vo výške 152.823,30 Kč, s 18 %-ným úrokom od 1.8.1995 do zaplatenia. V rámci tejto exekúcie boli podané povinným dňa 14.4.1998 námietky proti exekúcii, o ktorých bolo Okresným súdom Prešov v konaní Er 1173/98 rozhodnuté až 20.9.2000. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že exekútorský úrad spísal dňa 27.3.1998 motorové vozidlo povinného, tak pre prieťahy Okresného súdu Prešov od 2.4.1998 do 20.9.2000 nemohol konať. Aj v ďalšom období bol exekútorský úrad nečinný, pretože až dňa 11.3.2004 vyzval žalobcu, aby zložil zálohu 5.000,- Sk. Dňa 14.4.2005 obdržal uznesenie Okresného súdu Prešov vo veci 26Er 3610/01-9, v ktorom tento súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Odôvodnil to tým, že povinný Technoma a.s. ako právny subjekt zanikol dňom výmazu z obchodného registra ku dňu 2.10.2004. Vykonateľná pohľadávka sa tak stala nedobytnou a to na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prešov, ktorý mal prieťahy v konaní Er 1173/98 v období od 14.4.1998 do 20.9.2000 a tiež Exekútorský úrad JUDr. Martišíka, ktorý v období od 20.9.2000 do 2.10.2004 nevykonal nič pre vydobytie pohľadávky. Uvedený nesprávny úradný postup v období abnormálnych 6,5 ročných prieťahov sa tak stal jedinou príčinou toho, že pohľadávka je úplne nedobytná. Výška škody v tomto prípade je daná: istinou vo výške 152.823,30 Kč, úrokom z omeškania vo výške 252.246,- Kč ako 18 %-ného úroku zo sumy 152.823,30 Kč od 1.8.1995 do 2.10.2004, súdnym poplatkom vo výške 6.844,- Sk (spolu 411.913,- Kč) a tiež ušlým ziskom vo výške 206.955,- Kč ako päťnásobku ročného 10 %-ného ušlého zisku z dlžnej čiastky 411.913,- Kč s tým, že ide o ušlý zisk, ktorý možno považovať podľa ust § 381 Obchodného zákonníka za priemerný zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorej žalobca podniká. Okrem toho žalobca poukázal na to, že mu bola spôsobená škoda v podobe straty dobrého mena, pretože nemohol realizovať svoje splatné záväzky a jeho záväzky boli a sú exekuované. Vyššie uvedené nesprávne úradné postupy, porušovanie zákonných povinností úradných orgánov postupovať v súlade so zákonom, bez prieťahov, mu spôsobili dlhodobý stres, bezvýchodiskovosť situácie a spolupodieľali sa na vzniku a rozvoji jeho ťažkej a nevyliečiteľnej choroby. Túto škodu vyčíslil čiastkou 150.000,- Kč. Výška náhrady škody v tejto časti žaloby činí sumu 767.868,- Kč. Škoda v celkovej výške činí 940.695 Kč.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že v danej veci nie je daný právny titul pre priznanie požadovanej náhrady škody s príslušenstvom podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb., lebo prieťahy v súdnom konaní nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Súdne konanie upravuje Občiansky súdny
poriadok, ktorý nezakladá z titulu prieťahu v súdnom konaní, právny nárok účastníka súdneho konania na náhradu akejkoľvek škody, nieto ešte v rozsahu uplatneného vo veci samej. Rovnako niet ani iného právneho predpisu, ktorý by odškodnenie z titulu prieťahu v súdnom konaní upravoval. Poukázal podporne aj na komentár k zák. č. 58/1969 Zb., v zmysle ktoré sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie právnym predpisom upraveného úradného postupu, ktorý však nesúvisí s rozhodovacou činnosťou. Poukázal v tejto súvislosti tiež na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vzniknutou škodou žalobcu, na základe čoho ide o skutočnosť, ktorá vylučuje zodpovednosť štátu v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. Poukázal tiež na to, že pokiaľ ide o konanie exekútora, ide o nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného z dôvodu, že činnosť exekútora neupravuje zák. č. 58/1969 Zb., ale zák. č. 233/1995 Z.z., ktorý upravuje zodpovednosť exekútora za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
4. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 10.12.2010 č. k. 26C/16/2006-102 tak, že súd žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že súd posudzoval žalobcom namietaný nesprávny úradný postup Krajského súdu v Košiciach, pokiaľ ide o konanie 14Cb/32/98 oboznámením sa so spismi Krajského súdu v Košiciach 17Rob/1160/96 a 14Cb/32/98 s konštatáciou, že súd má preukázané, že v období od 7.1.1998, kedy pôvodne začaté konanie pod sp. zn. 17Rob/1160/96 bolo pridelené do tohto registra až do 30.10.2000, kedy bol uznesením Krajského súdu v Košiciach vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Vihorlat, a.s. Snina, nebol učinený zo strany Krajského súdu v Košiciach žiadny úkon, čím došlo k porušeniu zásady rýchlosti konania, ktoré je vo svojom dôsledku nesprávnym úradným postupom, čím dal čiastočne žalobcovi za pravdu a súčasne konštatoval, že nečinnosť súdu za obdobie od 30.10.2000 nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pretože vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného zo zákona došlo k prerušeniu konania poukazujúc pritom na to, že žalobca za nesprávny úradný postup Krajského súdu v Košiciach, pokiaľ ide o konanie 14Cb/32/98 považoval tiež obdobie až do 23.2.2005. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Prešov, pokiaľ ide o konanie 23Er/1173/98, súd po pripojení si príslušného spisu Okresného súdu Prešov zistil, že v posudzovanom prípade Okresný súd Prešov bol nečinný v období od novembra 1998 až do 2.6.1999 a v období od marca 2000 až do 20.9.2000 v porovnaní so žalobcom namietaným období 14.4.1998 do 20.9.2000. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že vo vzťahu k exekučnému konaniu prejednávaného súdnym exekútorom JUDr. Martišíkom pod sp. zn. Ex 65/98 v období od januára 2001 až do 11.3.2004 na strane súdneho exekútora išlo o nesprávny úradný postup z dôvodu nevykonávania exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku, na rozdiel od tvrdenej nečinnosti súdneho exekútora a jeho nesprávneho úradného postupu v období od 20.9.2000 do 2.10.2004. Súd tak uzavrel, že vo všetkých troch prípadoch išlo o nesprávny úradný postup v období za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., a preto súd žalobu posudzoval podľa tohto zákona. Z odôvodnenia predmetného rozsudku tiež vyplýva, že žalobca nepreukázal v žiadnom z namietaných konaní vznik škody a príčinnú súvislosť medzi uplatnenou škodou a zisteným nesprávnym postupom, že zákon č. 58/1969 Zb. nepriznával ako druh škody náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 150.000 Kč a v neposlednom rade poukázal na to, že v súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom exekučného úradu, resp. súdneho exekútora, ide na strane žalovaného o nedostatok pasívnej legitimácie. 5. Predmetný rozsudok bol zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie Krajským súdom v Košiciach uznesením zo dňa 28.2.2014, č. k. 3Co/169/2011-136, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v konaní je zatiaľ nesporná podmienka, a to že postupom súdov a súdneho exekútora v namietaných konaniach, v ktorom boli konštatované prieťahy, bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takéto konanie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2003, sp. zn. 3Cdo 134/03). Druhú podmienku, teda vznik škody, ale najmä jej rozsah pre určenie výšky, súd prvého stupňa neskúmal. Súd prvého stupňa problematiku škody chápal v rozpore s tým, čo žalobca uviedol a tvrdil v žalobe, keď na základe svojich úvah dospel k záveru, že žalobca nebol uspokojený v dôsledku zlej finančnej situácie povinných, a že ani prípadné konanie bez zbytočných prieťahov by tento stav nezmenilo. Výsledky vykonaného dokazovania však neposkytujú dostatočné podklady pre takýto záver. Závažného procesného pochybenia sa súd prvého stupňa dopustil, keď nevenoval dostatočnú pozornosť obsahu podania žalobcu z 18.10.2006, hoci bol žalobca súdom vyzvaný na spresnenie doplneného návrhu na začatie konania čo do jeho určitosti, pretože k odstráneniu vád tohto podania nedošlo. Preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa postupovať dôsledne podľa ust. §43 OSP v záujme odstránenia vád podania žalobcu tak, aby bolo možné v konaní riadne pokračovať. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku ďalej vyslovil záver, v zmysle ktorého nesprávny úradný postup súdneho exekútora, a z toho plynúcu zodpovednosť za
škodu v konaní Ex 65/98, nemožno posudzovať podľa zák. č. 58/1969 Zb., ale iba podľa ust. § 33 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení do 30. júna 2004, pričom odvolací súd sa s uvedeným záverom nestotožňuje. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní súd nie je viazaný žalobcom uvedeným právnym dôvodom, pre ktorý nárok uplatňuje. Predovšetkým je však potrebné brať do úvahy, že je na žalobcovi, ktorý zo zodpovedných subjektov sa rozhodne zažalovať, ak z právnych noriem možno vyvodiť, že je daná zodpovednosť oboch z nich. Odvolací súd poukazuje na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v Náleze z 13. februára 2013, sp. zn. II.ÚS 165/2012 konštatoval: „Ústavný súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti postavením súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti už zaoberal. Vo svojom náleze sp. zn. PL.ÚS 49/03 uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci, a z toho dôvodu sa na ňho vzťahujú iné kritéria, než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 ústavy). Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (PL.ÚS 49/03).“ Za relevantný v tejto otázke považuje odvolací súd aj právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky: „Pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať náhradu na jednom, na niektorých, alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov, že ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka, pričom vyžaduje dôsledné uváženie osobitnosti každého prípadu, majúc na zreteli, že úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môže byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode.“ (uznesenie NS SR z 12. septembra 2011, sp. zn. 5Cdo/110/2011). Nakoľko súd prvého stupňa nevyriešil vecne správne viaceré otázky, počnúc procesnou chybou v súvislosti s neurčitosťou petitu žaloby, až po otázku škody, nemožno za uspokojivo vyriešenú označiť ani otázku príčinného vzťahu medzi škodou a súdom konštatovaným nesprávnym úradným postupom.
6. Vzhľadom na krajským súdom vytknutú procesnú chybu v súvislosti s neurčitosťou petitu žaloby, súd poučil žalobcu o jeho procesných právach a povinnostiach uznesením zo dňa 14.4.2015 a súčasne ho vyzval na upresnenie návrhu na začatie konania a písomného podania vo veci zo dňa 18.10.2006 a zo dňa 8.6.2007 tak, aby uviedol: 1.) zaplatenia akej presnej čiastky sa v tomto konaní domáha, 2.) presnú špecifikáciu žalovanej čiastky - uznesenie zo dňa 26.1.2015 č.k. 26C/16/2006-182 a súčasne mu uložil, aby upresnil svoje písomné podania zo dňa 11.12.2014 a zo dňa 23.4.2015, pokiaľ ide o stanovenie konečnej sumy požadovanej v predmetnom konaní, resp. jednotlivých nárokov a to z dôvodu, že jednotlivé nároky, tak ako z týchto podaní vyplývajú, podľa názoru súdu predstavujú čiastku až vo výške 1 040 695 Kč, pričom žalobcom vypočítaná konečná požadovaná čiastka predstavuje sumu 940 695 Kč - uznesenie zo dňa 27.5.2015 č.k. 26C/16/2006-210 s tým, že v rámci odstraňovania vád uvedených v písomnom podaní žalobcu súd uznesením zo dňa 9.4.2015 č.k. 26C/16/2006-185 a zo dňa 25.8.2015 č.k. 26C/16/2006-233 nepripustil zmenu žalobného návrhu v podobe písomných podaní z 11.12.2014, 16.6.2015, 18.10.2006 a 8.6.2007. Na základe uvedeného súd ustálil žalobou uplatnený nárok na konečnú sumu 940.695 Kč pozostávajúcu: 1/ zo sumy 172.827 Kč uplatnenej v súvislosti s konaním Krajského súdu v Košiciach 14Cb 32/98 ako: A/ skutočná škoda 35.828 Kč, 19% úrok z omeškania zo sumy 35.828 Kč od 24.9.1992 do 8.3.2004 t.j. vo výške 77.958 Kč a suma 1.432 Sk ako súdny poplatok ( t.j. spolu 115.218 Kč) a B/ ušlý zisk vo výške 57.609 Kč (5-násobok ročného priemerného 10%-ného zisku zo sumy 115.218 Kč), 2/ zo sumy 617.868 Kč uplatnenej v súvislosti s exekučným konaním ( vedeným OS Prešov 23 Er 1173/98 a vedeným exekútorom JUDr. Martišíkom Ex 65/98 ) ako: A/ skutočná škoda vo výške 152 823,30 Kč,
18% úrok z omeškania zo sumy 152.823,30 Kč od 1.8.1995 do 2.10.2004, t.j. 252.246 Kč a suma 6.844 Sk ako súdny poplatok (spolu 411.913 Kč) a B/ ušlý zisk vo výške 205.955 Kč (5-násobok ročného priemerného 10%-ného zisku z dlžnej čiastky 411.913 Kč), 3/ zo sumy 150.000 Kč ako nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s predchádzajúcimi konaniami a 4/ z príslušenstva v podobe úroku z omeškania vo výške 10% ročne od 18.5.2005 do zaplatenia. Podľa názoru súdu takto v žalobe špecifikovaný žalovaný nárok je určitý a zrozumiteľný; v tomto smere súd nepovažuje námietku žalovaného o neurčitosti a nezrozumiteľnosti petitu za relevantnú.
7. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.12.2015 (č. l. 287 spisu) k okruhu otázok naformulovaných odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení uviedol, že inou ujmou, výdavkami žalobcu v súdnom exekučnom konaní sú pohľadávky vo výške 411.913 Kč (strata hodnoty pohľadávky vyčíslená na 152.823,30 Kč, úrok 18 % z tejto sumy od 1.8.1995 do 3.10.2004, čo predstavuje 252.246 Kč a súdny poplatok 6.844 Sk, ďalej suma 205.955 Kč ako strata ušlého zisku vo výške 5 násobku ročného 10 % ušlého zisku z dlžnej čiastky 411.913 Kč s tým, že pohľadávka 411.913 Kč predstavovala majetok, ktorý postačoval na úhradu pohľadávok v lehote ich splatnosti a nedošlo by k exekučným viac nákladom, 15 % z ceny pohľadávky a právnych viac nákladov. K možnosti poklesu straty reálnej hodnoty súdom priznanej pohľadávky žalobcu v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní uviedol, že dokazovaním z konkurzného spisu a výsluchom pracovníkov TECHNOMY sa ukáže, že TECHNOMA mala dostatok majetku k svojmu obchodnému podnikaniu a k úhrade svojich dlhov v dobe 27.3.1998 (prevedenie súpisu majetku exekútorom Martišíkom) až do 28.5.1999, kedy TECHNOMA podala návrh na konkurz, ďalší návrh konkurzu prišiel až od Nové huti v roku 2000 a konkurz bol vyhlásený 11.4.2000. V dobe od 27.3.1998 do 28.5.1999 a od 11.4.2000 boli jeden až 2 roky na spísanie ďalších nehnuteľností TECHNOMY tak, aby najneskôr v 3 - 4/2000 boli speňažená a uhradená pohľadávka ku dňu 31.3.2000 predstavujúca na istine 152.823,30 Kč s úrokom 18 % od 1.8.1995 do 31.3.2000, čo činí 128.346 Kč a súdny poplatok 6.844 Sk by bola zjavne žalobcovi uhradená. K predpokladaným rozsahom možností uspokojenia majetkovej ujmy žalobcu v exekučnom konaní, ktoré by bolo možné očakávať v prípade správneho úradného postupu súdu uviedol, že tento predpokladaný rozsah je u TECHNOMY reálne daný dobou 2 rokov na predaj spísaného vozidla Š 1203 a vymoženie pohľadávky predstavujúcej k 31.1.2000 sumu 288.013 Kč. Spísaním ďalších nehnuteľností v dobe 3/99 - 5/99 a ich predajom v exekúcií, aby bola vymožená celá suma dlhu TECHNOMY k 31.3.2000 predstavujúca 288.013 Kč. Doba 2 rokov od 3/98 do 4/2000, pokiaľ by OS Prešov formálne námietky TECHNOMY zamietol v primeranej lehote 30 dní, by postačovala na speňaženie spísaného vozidla Š 1203 a ďalších hnuteľností TECHNOMY. K ušlému zisku žalobcu v prípade realizácie výkonu rozhodnutia o uspokojení žalobcovej pohľadávky uviedol, že riadnym vymožením pohľadávky predstavujúcej k 31.3.2000 sumu 288.013 Kč by došlo k investovaniu tejto sumy a reálne by nedošlo ku zmareniu investícií a neušiel by zisk žalobcovi vo výške 5 násobku ročného 10 % ušlého zisku z dlžnej čiastky 288.013, čo činí 144.006 Kč. Ide o ušlý zisk, ktorý možno považovať podľa ust. § 381 ObZ za priemerný zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenia zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom žalobca podniká. Poukázal na to, že ušlý zisk preukazuje stratou možnosti investovať 200 tisíc Kč do nákupu 20,33 % pohľadávky za dlžníka J. Kašparkovou vo výške 983.544,70 Kč s 19 % úrokom z omeškania od 3.10.1993 do zaplatenia, a to postupiteľom C. F. Flop s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 4.3.2000. K tomu predložil ako dôkaz zmluvu o postúpení pohľadávok zo 4.3.2015 s tým, že jej obsah činí súčasťou svojich skutkových tvrdení. K dôkazu o reálnosti obsahu, existencií a vymožiteľnosti pohľadávky v súvislosti s predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo 4.3.2015 predložil rozsudok OS Brno - venkov 11C/619/93 z 29.1.2008, rozsudok KS Brno 44Co/311/2008-1207 z 22.1.2014 a rozsudok KS Brno 4Co/311/2008-1217 z 5.2.2014. V súvislosti s tým učinil obsah všetkých troch predkladaných rozsudkov súčasťou svojich skutkových tvrdení, ktorými preukazuje opodstatnenosť a výšku požadovaného ušlého zisku, čo činí požadovaných 205.955 Kč. Alternatívne navrhol, aby súd určil výšku ušlého zisku podľa svojej úvahy podľa § 136 O.s.p. 8. Súd tiež doplnil dokazovanie na návrh žalobcu o výsluch svedkov, o listinné doklady, a to nasledovne: 9. Svedok Ing. Jozef Prokopovič vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 17.2.2017 (č. l. 564) uviedol, že v spoločnosti TECHNOMA, a.s. bol určitú dobu zapísaný ako člen predstavenstva, avšak nebol jej aktívnym členom, neriadil túto spoločnosť a preto si nebol istý, či bude vedieť sa vyjadriť k okolnostiam týkajúcim sa tejto spoločnosti, resp. jej majetku v rokoch 1998 až 2004. Na základe uvedeného súd pristúpil výlučne k výsluchu svedka kladením mu otázok, ktoré naformuloval žalobca a tejto súvislosti súd zistil, že svedok bol od mája roku 1998 štatutárnym orgánom spoločnosti TECHNOMA, a.s. a nepamätal si, či v tej dobe bol oboznámený s majetkom spoločnosti, a či v tej
dobe boli vypracované odovzdávajúce protokoly majetku a aký bol majetok spoločnosti. Pri vstupe do spoločnosti jednal s pánmi Galdúnom, Tomkom a Čorejom. Mzdu nemal pravidelnú, bola skôr symbolická a k celkovým príjmom sa nevedel vyjadriť. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto viedol pokladňu, kto mal na starosti účtovanie a evidovanie majetku a príjmom spoločnosti v čase jeho pôsobenia. Vedel uviesť, že nejaké účtovné závierky existovali v spoločnosti, nedisponuje nimi; o JUDr. Kaprálovej vedomosť nemal, nepamätal si, či podával návrh na vyhlásenie konkurzu. Nevedel sa vyjadriť, prečo neboli pohľadávky spoločnosti uvedené v správe predbežnej správkyne z 13.9.2000; nevedel, že firma má nejaké vozidlá; k investíciám - oplotenie areálu, plynofikácia priemyselného areálu sa vyjadriť nevedel. Žiadnych konkurzných konaní sa nezúčastňoval, žiadne pohľadávky v konkurzoch neprihlasoval za spoločnosť a nemal predstavu o tom, že by prebiehali nejaké exekúcie a vymáhali sa pohľadávky. Nepamätal si, či kupoval v rokoch 1998 až 2006 nejaký hnuteľný majetok spoločnosti a takýchto činností sa nezúčastňoval. Nezúčastňoval sa prenájmov nehnuteľností a nemal vedomosť o spoločnosti Matep s.r.o. 10. Svedok Ing. Eduard Galdún vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 13.5.2016 (č. l. 380 spisu) uviedol, že v spoločnosti TECHNOMA, a.s. bol členom predstavenstva v období rokov 1993-1998, na základe čoho skonštatoval, že v čase, kedy spoločnosť išla do konkurzu, nepôsobil v spoločnosti. V roku 1998 finančná situácia nebola najlepšia, pretože banky začali požadovať okamžitú splatnosť úverov spoločnosti a mnohé banky si začali uplatňovať svoje záložné práva k spoločnosti. Svoju činnosť v spoločnosti ukončil v roku 1998 na základe toho, že sa naskytla príležitosť predať akcie, na ktoré mal kupca. V tej dobe akcie mohli stáť 20 až 30 Sk za 1 ks - nepamätal si koľko ich predal on. Ku obchodnému kapitálu v roku 1998 sa vyjadriť nevedel. K počtu zamestnancov uviedol, že konkrétne čísla nepozná a takisto si nepamätal mesačný alebo ročný obrat spoločnosti. Uviedol, že v rokoch 1997 - 1998 obchodná činnosť spoločnosti začala stagnovať a všetko začalo v roku 1993, keď sa rozdelili, lebo základný podnik bol v Prahe a po rozdelení síce spoločnosť zostala na Slovensku, realizovala sa činnosť, avšak zostali spoločnosti záväzky aj z doby minulej, tiež záväzky v Čechách, na základe čoho sa spoločnosť z toho nevedela finančne dostať. K hnuteľnému majetku a k vlastníctvu motorových vozidiel uviedol, že samozrejme jednotlivé strediská - v Spišskej Novej Vsi, v Prešove, v Strážskom, v Poprade, ktoré mala spoločnosť mali autá, niektoré boli pojazdné, niektoré neboli pojazdné, bližšie sa k tomu vyjadriť nevedel. Ku kancelárskemu zariadeniu uviedol, že vybavenie bolo staré, z toho roku 1950, kedy sa spoločnosť založila, takže skôr to bolo do antikvariátu a samozrejme bol tu tovar, ktorý sa vyrábal a postupne sa z neho stal ležiak, pretože jednoducho obchodná činnosť už nefungovala tak ako mala. Na stredisku Prešov bolo najprv staré motorové vozidlo - služobné Volvo a potom bolo zakúpené novšie motorové vozidlo značky Volvo. Na ostatných strediskách, podľa jeho vedomostí, služobné motorové vozidlá neboli, ale nachádzali sa tam nákladné autá na prepravu tovaru. 11. Svedkyňa JUDr. Darina Kapraľová vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 18.3.2013 uviedla, že je bez vzťahu k stranám sporu, ktorých nepozná s tým, že zhruba vie čo je predmetom konania, resp. k čomu by mala byť vypočutá. K majetku spoločnosti TECHNOMA a.s., ktorý by bol postihnuteľný v exekučnom konaní v rokoch 1998 až 2004 uviedla, že bola dňa 21.6.2000 príslušným Krajským súdom v Košiciach ustanovená za predbežnú správkyňu tejto spoločnosti a jej úlohou bolo zistiť majetok dlžníka, tiež či budú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu. Dňa 13.9.2000 predložila Krajskému súdu v Košiciach správu, kde uviedla zistený majetok v Prešove a v Strážskom, súčasne, že aktuálne voči spoločnosti prebiehajú viaceré exekúcie a bolo by vhodné, aby konkurzné konanie prebehlo v čo najkratšom čase. Na viac si nepamätala majúc vedomosť o tom, že zrejme konkurz sa ani nerealizoval, pričom ona následne žiaden majetok spoločnosti ani nepredávala. K predloženej správe z 22.1.2003, pod ktorú je podpísaná uviedla, že predmetnú správu vypracovala, avšak bližšie sa na ňu nepamätá s tým, že nepochybne aj v tomto období realizovala správu ako predbežná správkyňa. Uviedla tiež, že zo správy vyplýva, že hoci boli zistené pohľadávky a majetok spoločnosti vo vysokej hodnote, je malý predpoklad, aby bolo možné v rámci konkurzného konania uspokojiť všetky prihlásené subjekty čo i len čiastočne, pokiaľ ide o ich pohľadávky, a to z dôvodu existencie nespočetného množstva prebiehajúcich exekučných konaní. O akom konkrétnom majetku sa zmieňovala uviesť nevedela. Pamätala si, že pokiaľ sa v správe zmieňovala o nejakej nehnuteľností, k tejto nehnuteľnosti nebol prístup, resp. prístup patril iným firmám, z tohto pohľadu nehnuteľnosť bola ťažko predajná. Súčasne predložila na založenie do spisu Správu predbežného správcu z 13.9.2000. Podkladom pre správu z roku 2000 boli určité informácie, podklady, ktoré získala aj v súvislosti so stretnutím z členmi predstavenstva, konkrétne pána Ing. Jozefa Prokopiča, Ing. Daniela Tomka a Michala Čoreja.
12. Svedkyňa Mária Tomková na pojednávaní konanom dňa 18.3.2016 uviedla, že strany sporu nepozná a takisto, že nevie k čomu by mala vypovedať. Po tom, čo jej bolo oznámené, že minimálne k 22.5.1998 bola zapísaná ako členka dozornej rady spoločnosti TECHNOMA a.s. uviedla, že si na túto skutočnosť nepamätá a takisto, že nevie akým spôsobom by sa mala vyjadriť k nejakému majetku tejto spoločnosti.
13. Svedok Ing. Daniel Tomko na pojednávaní konanom dňa 18.3.2016 vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že nepozná strany sporu. Keďže mal poznatok o tom, že by sa mal vyjadrovať k majetku spoločnosti TECHNOMA a.s. uviedol, že vo vzťahu k tejto spoločnosti vykonával funkciu štatutárneho orgánu, pričom v určitom časovom úseku bol tiež jej predsedom a tiež členom tejto spoločnosti. Mal vedomosť o tom, že spoločnosť išla tiež do konkurzu. Niekedy v rokoch 1998 až 2004 odkúpil od vlastníkov spoločnosti, resp. akcionárov pána Spišáka a pána Galdúna akcie, pričom firma už vtedy bola v mnohých exekúciách, pretože bola veľmi zadlžená, mala dlhy, ktoré vzišli ešte z roku 1997 a pokiaľ ide o majetok, v roku 1998 až 2004 sa odpredal majetok spoločnosti, a ak si dobre pamätá, možno aj mimo exekúcií. Následne pre nedostatok majetku bol konkurz zrušený. Nevedel uviesť, ktorý konkrétny majetok spoločnosti sa odpredával. K motorovým vozidlám z roku 1998 uviedol, že sa k tejto problematike vyjadriť nevie, pričom podotkol, že odkúpenie akcií realizoval až po tomto období, mohlo to byť v roku 1999, keď už začala exekúcia a v tej dobe už spoločnosť bola značne zadlžená a mnohé jej strediská boli predané. Spoločnosť mala asi už iba 10 zamestnancov, s ktorými sa nejakým spôsobom aj finančne vysporiadala, preto ten majetok v spoločnosti už nebol tak veľký. K spomenutému finančnému vysporiadaniu zo zamestnancami uviedol, že tí zamestnanci, ktorí zostali v spoločnosti boli vyriešení do 2 mesiacov, pretože spoločnosť sa snažila ich hneď vyplatiť a takýmto spôsobom vyriešiť prednostnú pohľadávku zrejme do momentu, než bol ustanovený predbežný správca konkurznej podstaty okrem štatutára Ing. Eduarda Galdúna a Pavla Spišáka a tiež Ing. Beáty Filovej v spoločnosti fungovala tiež účtovníčka a personálna pracovníčka, pričom účtovníčka bola iba externým zamestnancom.
14. Svedok Mg. Pavol Spišák vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 26.7.2016 uviedol, že je bez vzťahu k stranám sporu, že v spoločnosti TECHNOMA, a.s. Prešov zastával funkciu ekonomického námestníka a tiež bol členom predstavenstva a jedným z mnohých akcionárov spoločnosti, pričom v roku 1998 odpredal akcie spoločnosti, odišiel zo spoločnosti. K finančnej situácii v spoločnosti v čase svojho pôsobenia v nej sa nevedel rozpamätať. Mal vedomosť o tom, že spoločnosť mala v čase jeho pôsobenia vozidlo Škoda 1203, avšak nepamätal si, či toto vozidlo bolo v spoločnosti aj v roku 1998. Taktiež nevedel uviesť, aký bol ďalší osud tohto vozidla po súpise vozidla exekútorom v marci 1998. Nemal vedomosť o tom, aké ďalšie vozidlá v roku 1998 spoločnosť vlastnila. Mal poznatok o tom, že spoločnosť v rokoch 1993 až 1998 prevážala tovar prostredníctvom nákladného automobilu, ktorý malo každé stredisko v Strážskom, v Spišskej Novej Vsi, v Poprade a v Prešove. Okrem týchto nákladných vozidiel v rokoch 1993 až 1998 spoločnosť vlastnila dve vozidlá značky Volga. Na viac si nepamätal. Nepamätal si presný počet pracovníkov, ktorých spoločnosť v rokoch 1993 až 1998 zamestnávala, pričom na strediskách ostal minimálny počet zamestnancov, ktorí iba dopredávali tovar a mohlo ísť o niekoľko desiatok zamestnancov. K pohľadávkam, ktoré spoločnosť mala vlastniť v týchto rokoch uviedol, že išlo o pohľadávky predovšetkým voči veľkým stavebným spoločnostiam, ktoré boli odberateľmi spoločnosti s tým, že po stavebnom útlme, ktorý nastal, títo odberatelia sa dostali do konkurzov a pohľadávky sa stali nevymožiteľnými. Okrem toho spoločnosť mala tiež veľa záväzkov voči svojim dodávateľom; či spoločnosť svoje pohľadávky vymáhala cestou exekúcie uviesť nevedel, pretože spoločnosť zastupovali advokátske kancelárie. Pokiaľ si dobre pamätal, zamestnancom spoločnosť mzdy vyplácala, avšak boli tu dlhy voči sociálnej poisťovni. Svoje akcie predal v roku 1998 v cene približne vo výške 20 - 30 Sk, na počet predávaných akcií si nepamätal. Mohlo ísť o niekoľko stovák akcií, pričom podobne to bolo aj u Ing. Galdúna. Na otázku, či v danom období rokov 1993 až 1998 boli v spoločnosti zásoby, tovar alebo iný majetok, ktorý by exekútor mohol speňažiť uviedol, že všetky nehnuteľnosti ako aj väčšina zásob boli založené v prospech bánk, ktoré spoločnosti poskytli úvery a podotkol, že zásoby boli v podstate nepredajné, pretože stavebné firmy skrachovali a zásoby ostali na skladoch.
15. Svedok JUDr. Jozef Martišík vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 17.8.2016 pred dožiadaným súdom uviedol, že vykonával exekúciu v exekučnom konaní Ex 65/98 s tým, že exekučné konanie bolo zastavené a na povinného bol vyhlásený konkurz z dôvodu nemajetnosti. K otázkam žalobcu uviedol, že motorové vozidlo Škoda 1203 bolo spísané na služobnej ceste 20.11. až 24.11.2000, pričom mal vedomosť o tom, že vozidlo bolo spísané a viac k veci nemal čo povedať. Ostatné relevantné informácie sa nachádzajú v spise. Na otázku, prečo nebola spoločnosť TECHNOMA vyzvaná na prehlásenie o majetku už v období od tretieho do šiesteho mesiaca roku 1998, svedok uviedol, že súčinnosť vykonával
tak ako mu ukladá Exekučný poriadok a nevedel sa vyjadriť, či spoločnosť vyzval na preukázanie majetku, pričom Exekučný poriadok mu to za povinnosť neukladá. Situáciu vyhodnotil tak, že pracovník exekučného úradu vykonal pracovnú cestu, kde na tvare miesta bolo zistené negatívum o majetku spoločnosti; išlo o pracovnú cestu vykonanú v spomínanom období 20.11. až 24.11.2000. Na otázku, či doručil uznesenie o začatí exekúcie dňa 23.7.1998 a vykonal cestu do spoločnosti TECHNOMA Prešov dňa 27.3.1998 uviedol, že uznesenie nedoručil nikomu, avšak upovedomenie o začatí exekúcie Ex 65/98 z 26.3.1998 bolo doručené 27.3.1998 povinnému - TECHNOMA Prešov. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené asi do podateľne povinného pracovníkmi exekučného úradu, o čom svedčí razítko i podpis pracovníka TECHNOMA. Malo ísť o pána Sitára, prípadne o Romana Martišíka, ktorý bol toho času na exekučnom úrade zamestnaný. Vychádzal pritom zo súpisu hnuteľných vecí, kde bolo spísané auto Škoda 1203. Potvrdil tiež, že súpis hnuteľných vecí bol uskutočnený dňa 27.3.1998. Na otázku, aký ďalší majetok bol exekútorským úradom zistený, resp. zaistený v období od 5.3.1998, t.j. od udelenia poverenia exekútora do 27.3.1998 a do 17.4.1998, kedy prišli námietky proti exekúcii a do 25.6.1998, keby boli námietky odoslané súdu uviedol, že bol zisťovaný hnuteľný i nehnuteľný majetok povinného, ktorý vyplýva zo spisu. Na otázku, prečo nebol spísaný 27.3.1998 celý nehnuteľný majetok spoločnosti, a to dve autá značky Volvo, dve autá značky Volga, štyri nákladné vozidlá, ďalšie DKP, ďalšie PPS, pohľadávky spoločnosti, peniaze na účtoch, peniaze v pokladni a ďalší majetok povinného, svedok uviedol, že vykonával exekúcie na úrade podľa Exekučného poriadku tak, ako mu to určuje poradie a k ďalšiemu obsahu otázky sa nevedel vyjadriť. Na otázku, aký zákon bránil exekútorskému úradu zisťovať ďalší majetok povinného od poverenia do 25.6.1998, keby boli námietky povinného odoslané súdu uviedol, že exekúcie vykonával podľa poradia tak, ako mu to ukladá Exekučný poriadok a teda následne postupoval podľa zákona. Ďalej na otázku aký zákon bránil v dobe od 25.6.1998 do 20.9.2000 zisťovať majetok povinného uviedol, že zo spisu je zjavné, že majetok povinného, ktorý našiel na základe lustrácie, nebolo možné predať, pretože hnuteľný majetok - vozidlo Škoda 1203 bol v dezolátnom stave a nepostačoval by na uspokojenie oprávneného a na nehnuteľný majetok boli zriadené záložné práva Mestom Košice, Mestom Spišská Nová Ves ako aj inými exekučnými konaniami, a preto na skôr zriadené záložné práva spôsob exekúcie predajom nehnuteľností nebol realizovaný, pretože by nebola uspokojená pohľadávka oprávneného. Čo sa týka finančných prostriedkov na účte, to bolo lustrované s negatívnym výsledkom. Svedok tiež uviedol, že exekútorský úrad vydal exekučné príkazy na začatie exekúcie do Poľnobanky a do VÚB banky, a.s., kde boli doručené príkazy na začatie exekúcie, pričom z Poľnobanky, a.s. bolo oznámené, že banka povinnému vypovedala zmluvu o účte a z VÚB banky, a.s. bolo oznámené, že účet povinného bol zrušený. K nehnuteľnému majetku, ktorý bol zapísaný vo vlastníctve povinného na LV č. 495, kat. územie Nižná Šebastová uviedol, že LV bolo zaťažené viacerými záložnými právami, a teda vzhľadom k skoršie zriadeným záložným právam spôsob exekúcie predajom nehnuteľností nebol realizovaný, pretože by nebola uspokojená pohľadávka oprávneného.
16. Z pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. 23Er 1173/98 súd zistil (č. l. 94), že vec napadla súdnemu exekútorovi JUDr. Martišíkovi dňa 4.2.1998 pod č. Ex 65/98.
17. Z listinných dokladov - č. l. 302 a 303 spisu vyplýva, že VÚB a.s. listom zo 17.12.1998 vrátila súdnemu exekútorovi v exekučnej veci Ex 65/98 príkaz na začatie exekúcie, nakoľko účet patriaci spoločnosti Technoma a.s. bol dňa 1.12.1998 zrušený; že Poľnobanka a.s. listom zo dňa 16.12.1999 oznámila súdnemu exekútorovi v exekučnej veci Ex 65/98, že banka zrušila účet patriaci spoločnosti Technoma a.s. ku dňu 29.11.1999.
18. Z listinných dokladov - č. l. 304 a 305 spisu vyplýva, že súdny exekútor v exekučnej veci Ex 65/98 listom zo dňa 11.10.2000 žiadal OR PZ Prešov- dopravný inšpektorát o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie; že súdny exekútor v exekučnej veci Ex 65/98 listom zo dňa 11.10.2000 žiadal OÚ Prešov- odbor katastra nehnuteľností o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie.
19. Z listinného dokladu - č. l. 305 spisu vyplýva, že podľa výpisu z LV č. 495 k.ú. Nižná Šebastová z 23.11.2000, spoločnosť TECHNOMA a.s. bol výlučným vlastníkom nehnuteľností - parciel v počte 7- zastavané plochy, so zápisom tiarch:- vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu podľa V-3860/98,
- záložné právo DÚ I. v Prešove zo 17.6.1998, - záložné právo Mesta Prešov z 13.4.1998, exekučný príkaz Ex 1165/1997 z 30.11.1998, - exekučný príkaz 2Ex 1649/98 z 28.1.21998, - exekučný príkaz Ex 457/98 z 9.12.1998, - exekučný príkaz Ex 326/98 z 25.1.1999, - exekučný príkaz Ex 468/98 z 1.2.1999,
- exekučný príkaz Ex 670/98 z 10.2.1999, - exekučný príkaz Ex 486/98 z 1.2.1999, - exekučný príkaz Ex 854/98 z 8.2.1999, - exekučný príkaz Ex 986/98 z 22.2.1999, - exekučný príkaz Ex 14/99 z 24.2.1999,
- exekučný príkaz Ex 452/98 z 20.4.1999, - exekučný príkaz Ex 385/98 z 10.6.1999, a ďalšie exekučné príkazy z roku 1999, ktoré sa týkali exekučných konaní začatých v roku 1999 v počte 7, a ďalšie exekučné príkazy z roku 2000, ktoré sa týkali exekučných konaní začatých v roku 2000 v počte 7, - exekučný príkaz Ex 145/98 z 18.7.2000, - exekučný príkaz Ex 144/98 z 18.7.00, - exekučný príkaz Ex 606/99 z 20.7.2000; so zápisom poznámky o.i. : - upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností Ex 730/97 z 20.8.1997, - upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie Ex 347/99, - upovedomenie o začatí exekúcie Ex 902/1999.
20. Z listinného dokladu - odpoveď OR PZ v Michalovciach zo 6.3.2017 (č. l. 609 spisu) vyplýva, že Okresný dopravný inšpektorát v Michalovciach eviduje zoznam vlastnených a držaných vozidiel subjektu TECHNOMA, a.s., Prešov za obdobie rokov 1997 až 2016 nasledovne: osobné motorové vozidlo Škoda v období od 26.1.1996 do 11.6.1999, prípojné vozidlo BSS v období od 21.1.1994 do 16.2.1998, traktor kolesový poľnohospodársky Zetor 8111 v období od 11.9.1996 do 14.12.2004, príves nákladný za traktor VIN 946 v období od 7.2.1994 do 14.12.2004, príves nákladný za traktor VIN 935 v období od 26.2.1993 do 14.12.2004, nákladné vozidlo Liaz 110 050 v období od 5.11.1993 do 26.1.2000, osobné vozidlo Volkswagen Polo 6n v období od 10.5.1996 do 6.3.2003, osobné vozidlo Škoda Favorit 135 v období od 5.6.1995 do 18.3.1996, osobné vozidlo Seat Cordoba 6k v období od 19.7.1996 do 4.2.2002, príves nákladný za traktor VIN 944 v období od 21.1.1994 do 16.2.1998, nákladné vozidlo Multicar v období od 8.5.1995 do 21.10.1997, nákladné vozidlo Liaz 110.052 v období od 6.5.1996 do 6.2.2000 a nákladné vozidlo Avia a31l v období od 30.3.1994 do 4.11.1997. 21. Z pripojeného spisu Technoma a.s. obchodného registra tunajšieho súdu, odd. Sa, č. vložky 104 o.i. vyplýva, že na spoločnosť boli vedené exekučné konania súdnym exekútorom JUDr. Ferencom: Ex 986/97, Ex 452/98, Ex 486/98, Ex 670/98, Ex 27/99, Ex 28/99, Ex 468/98, Ex 14/99, Ex 180/99, Ex 219/99 a Ex 219/99 ( zistené z pripojeného uznesenia KS v Prešove 2 CoE 29/2005- 34 z 11.7.2005). 22. Z listinného dokladu - odpoveď JUDr. Radovana Ferenca, súdneho exekútora z 20.3.2017 (č. l. 652 spisu) vyplýva, že v priebehu vykonávania exekučných konaní vedených voči povinnému TECHNOMA a.s. so sídlom v Prešove až do 2.10.2004, kedy došlo k výmazu povinného z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.2.2004, č. k. 1K/131/99-17, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku povinného, bol zistený len nehnuteľný majetok povinného. Nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného zapísané na LV č. 495 vedené Katastrálnym úradom Prešov, kat. územie Nižná Šebastová boli speňažené na dražbách nehnuteľností konaných dňa 1.7.1999, dňa 10.9.2001, dňa 30.10.2001, dňa 25.7.2002 a dňa 26.3.2004. Nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného zapísané na LV č. 1469, vedené katastrálnym odborom Okresného úradu v Michalovciach, k. ú. Strážske, boli speňažené na dražbe nehnuteľností konanej dňa 5.2.2001. 23. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach 1K/131/99 úpadcu Technoma , a.s. vyplýva, že:
- spoločnosť Technoma a.s. podala na súd dňa 28.5.1999 návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že spoločnosť vykazuje vo svojej hospodárskej činnosti po dlhšie obdobie stratu a nie je preto schopná plniť svoje splatné záväzky, pričom eviduje viacerých veriteľov, že z ročnej účtovnej závierky k 31.12.1998 vyplýva, že dlžník je v predlžení a vykazuje stratu 18.800 tis. Sk., pričom dlžník má majetok postačujúci na krytie trov konkurzného konania a že predmetným podaním spoločnosť sleduje dosiahnutie pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho majetku,
- uznesením zo dňa 21.6.2000 KS v Košiciach v predmetnom konaní ustanovil predbežnú správkyňu JUDr. Darinu Kapraľovú za účelom zistenia dlžníkovho majetku a preskúmania obchodných kníh dlžníka,
- JUDr. Darina Kapraľová ako predbežná správkyňa vypracovala správu predbežného správcu dňa 13.9.2000, v ktorej uviedla, že spoločnosť vlastní nehnuteľnosti v Prešove a v Strážskom, pričom v Prešove ide o pozemky- prístupové cesty k objektom vo vlastníctve tretích osôb, v Strážskom ide o pozemok pokrytý panelmi, na ktorom staja dve skladové oceľové haly, sociálna budova a 4 murované garáže, v skladoch sú staré skladové zásoby- ich objem vzhľadom na pôsobenie exekútorov vo firme je pohyblivý. Firma má ešte majetok, ktorý by po predaji pokryl náklady spojené s konkurzným konaním. Vzhľadom na prebiehajúce viaceré exekúcie na majetok spoločnosti navrhla vyhlásiť konkurz na majetok firmy urýchlene.
24. Z prílohy k účtovnej závierke spoločnosti spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.1998 (v tis. Sk) (č. l. 836 spisu) vyplýva okrem iného, že:
- priemerný počet zamestnancov činil 27, z toho boli dvaja riadiaci pracovníci,
- mzdové náklady pre zamestnancov činili spolu 4588, z toho pre riadiacich pracovníkov 810,
- odmeny členom orgánov spoločnosti činili 436,
- náklady na sociálne zabezpečenie činili 1042,
- vyplatené odmeny členom orgánov spoločnosti predstavovali spolu čiastku 436 (výška odmien a ostatných plnení riadiacich a dozorných orgánov, vrátane bývalých členov orgánov),
- podnik nakupoval zásoby (str. 3 prílohy),
- výnosy z bežnej činnosti (prevádzkovej + finančnej) podľa hlavných činností podniku predstavovali spolu 8955 a mimoriadne výnosy predstavovali 10723 (strana 10 prílohy),
- podnik vyčerpal rezervu s počiatočným stavom rezervy k 1.1. bežného roka vo výške 633 (strana 10 prílohy - tvorba a čerpanie rezerv v bežnom roku),
- hospodársky výsledok pred zdanením - 18000.
25. Z prehľadu o peňažných tokoch (cash - flow) spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.1998 (v tis. Sk) (č. l. 843) vyplýva o.i. , že stav peňažných prostriedkov na začiatku účtovného obdobia predstavoval 529 a na konci účtovného obdobia predstavoval 234; zisk z predaja stálych aktív predstavoval 10500. 26. Zo súvahy v plnom rozsahu spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.1998 (v tis. Sk) (č. l. 834 spisu) okrem iného vyplývajú aktíva: hmotný investičný majetok (pozemky, budovy, haly a stavby, stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky a inventár, iný hmotný investičný majetok, nedokončené hmotné investície) spolu vo výške 50511, zásoby (materiál, tovar) spolu vo výške 12477, finančný majetok (peniaze, účty v bankách) spolu vo výške 234. 27. Z prílohy k účtovnej závierke spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.1999 (v tis. Sk) (č. l. 824 spisu) vyplýva okrem iného, že:
- priemerný počet zamestnancov činil 11, z toho bol jeden riadiaci pracovníci,
- mzdové náklady pre zamestnancov činili spolu 1655, z toho pre riadiaceho pracovníka 300 Sk,
- náklady na sociálne zabezpečenie činili 423,
- vyplatené odmeny členom orgánov spoločnosti predstavovali spolu čiastku 442 (výška odmien a ostatných plnení riadiacich a dozorných orgánov, vrátane bývalých členov orgánov),
- stav peňažných prostriedkov na začiatku účtovného obdobia predstavoval 234 a na konci účtovného obdobia predstavoval 180. 28. Zo súvahy v plnom rozsahu spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.1999 (v tis. Sk) (č. l. 822 spisu) okrem iného vyplývajú aktíva: hmotný investičný majetok (pozemky, budovy, haly a stavby, stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky a inventár, iný hmotný investičný majetok) spolu vo výške 37726, zásoby (tovar) vo výške 10567, finančný majetok (peniaze, účty v bankách) spolu vo výške 180. 29. Z výkazu ziskov a strát v plnom rozsahu spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.1999 (v tis. Sk) (č. l. 820 spisu) okrem iného vyplýva hospodársky výsledok za účtovné obdobie v sledovanom období - 16095 a hospodársky výsledok za minulé účtovné obdobie - 18800. 30. Zo súvahy v plnom rozsahu spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.2000 (v tis. Sk) (č. l. 803 spisu) okrem iného vyplývajú aktíva: hmotný investičný majetok (pozemky, budovy, haly a stavby, stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky a inventár) spolu vo výške 35178, zásoby (tovar) vo výške 487, finančný majetok (peniaze, účty v bankách) spolu vo výške 130. 31. Zo súvahy v plnom rozsahu spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.2001 (v tis. Sk) (č. l. 782 spisu) okrem iného vyplývajú aktíva: hmotný investičný majetok (pozemky, budovy, haly a stavby, stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky a inventár) spolu vo výške 34845, finančný majetok (peniaze, účty v bankách) spolu vo výške 105. 32. Z výkazu ziskov a strát v plnom rozsahu spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.2001 (v tis. Sk) (č. l. 784 spisu) okrem iného vyplýva hospodársky výsledok za účtovné obdobie v sledovanom období - 11006 a hospodársky výsledok za minulé účtovné obdobie - 16860. 33. Z prílohy k účtovnej závierke spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.2001 (v tis. Sk) (č. l. 786 spisu) vyplýva okrem iného hmotný investičný majetok: - pozemky v zostatkovej cene k 1.1.BO a k 31.12.BO 12093, - budovy, haly, stavby v zostatkovej cene k 1.1.BO 18350 a k 31.12.BO 18075; hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia - 11006; zostatok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia 105 (Časť 4 Prehľad peňažných tokov). 34. Z prílohy k účtovnej závierke spoločnosti spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.2002 (v tis. Sk) (č. l. 769 spisu) vyplýva okrem iného, že:
- zostatková cena: budovy, haly, stavby činila k 1.1. sumu 18076, k 31.12. sumu 6373, pozemky činili k 1.1. sumu 12093, k 31.12. sumu 7194 ( str. 7 prílohy).
35. Zo súvahy v plnom rozsahu spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.2002 (č. l. 765 spisu) okrem iného vyplývajú aktíva: hmotný investičný majetok ( pozemky, budovy, haly a stavby, stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky a inventár ) spolu vo výške 13656, finančný majetok (peniaze, účty v bankách) spolu vo výške 164.
36. Z výkazu ziskov a strát v plnom rozsahu spoločnosti TECHNOMA a.s. k 31.12.2002 (v tis. Sk) (č. l. 767 spisu) okrem iného vyplýva hospodársky výsledok za účtovné obdobie v sledovanom období - 14553 a hospodársky výsledok za minulé účtovné obdobie - 11006. 37. Žalobca vo svojom rekapitulujúcom podaní (č. l. 451 spisu), ktoré doložil do konania na pojednávaní konanom dňa 28.10.2016 uviedol, že predkladá súdu o.i. žiadosť o predbežné prejednanie nároku zo dňa 12.2.2005, ktoré bolo žalovanému odoslané dňa 23.2.2005, ako vyplýva z potvrdenia pošty Ostrava 8 č. RB 277304216 CZ. Z listinného dokladu založeného na č.l. 459 a č.l. 461 vyplýva, že žalobca adresoval žalovanému žiadosť o predbežné prejednanie nároku listom zo dňa 12.2.2005, ktorú žiadosť žalovanému zaslal na poštovú prepravu dňa 23.2.2005. 38. Žalobca vo svojom písomnom podaní došlom súdu dňa 16.12.2016 a 30.12.2016 (č. l. 486 a 505), popísal bližším spôsobom nečinnosť exekútora JUDr. Martišíka, osobitne pokiaľ ide o obdobie 27.3.1998 až 25.6.1998, 26.6.1998 až 6.10.2000, 7.10.2000 až 2.10.2004 až 24.5.2006 s poukazom na to, že exekútor bol nečinný v období od odoslania námietok 25.6.1998 do uznesenia OS Prešov z 24.5.2006 o neprípustnosti exekúcie, čo činí absurdne dlhú dobu ôsmych rokov s tým, že exekútor bol síce od 26.6.1998 „blokovaný“ čakaním na rozhodnutie OS Prešov o námietkach až do jeho rozhodnutia o zamietnutí námietok z 20.9.2000, avšak žiadny zákon mu nebránil, aby využil 2 a pol rokov v dobe od 3/98 do 9/2000 k riadnemu zaisteniu majetku TECHNOMY, aby od 1.10.2000 mohol pohľadávku reálne vymôcť. Exekútor však týchto 2 a pol roka iba svojou ignoráciou stratil podobne ako súd a bol úplne nečinný i čo do zisťovania majetku. Jeho prvá činnosť sa objavila až 11.10.2000, keď odoslal žiadosť o súčinnosť štátnym orgánom, druhá činnosť exekútora predstavovala jeho návštevu povinného v novembri roku 2000, keď zistil iba nepredajnosť vozidla Škoda 1203 oproti stavu v marci 1998. Je teda zjavné, že pokiaľ teda OS Prešov rozhodol o námietkach bez prieťahov do 15 dní, potom exekútor mohol vozidlo v 6 - 7/1998 speňažiť za cca 100.000 Sk. Od 11/2000 exekútor do 24.5.2006, kedy súd prehlásil exekúciu Ex 65/98 za neprípustnú, už nič nevykonal, majetok povinného nehľadal. Jeho jediným cieľom bolo inkasovať v roku 2004 zálohu pod hrozbou zastavenia exekúcie. Nečinnosť a nezáujem exekútora od 27.3.1998 do 24.5.2006 je flagrantným porušením jeho zákonných povinnosti podľa § 46 Exekučného poriadku. K otázke vzniku škody uviedol, že pohľadávka žalobcu činila ku dňu zániku TECHNOMY 2.10.2004 sumu 411.913 Kč, ktorá je škodou spôsobenou nesprávnym úradným postupom verejnej moci. Exekútor mal povinnosť v 3/98 resp. v 11/2000 zistiť celý majetok povinného priamo v jeho sídle v Prešove, bol povinný vyzvať povinného k prehláseniu o majetku a uspokojil sa so zistením, že vozidlo Škoda 1203 je zničené. Za danej situácie bolo nevyhnutné zistiť celý majetok povinného a tento speňažiť namiesto vozidla. Ďalej exekútor bol povinný po tom čo na spoločnosť bol vyhlásený konkurz a bola ustanovená predbežná správkyňa JUDr. Kaprálová, použiť 2 správy JUDr. Kaprálovej v predmetnej exekúcie, aby aspoň čiastočne napravil svoje prieťahy na zistenie majetku spoločnosti v rokoch 1998 až 2016. To však exekútor neučinil s odôvodnením, že spoločnosť je v konkurze a on nemôže konať. Z druhej správy JUDr. Kaprálovej z 22.1.2003 vyplýva, že spoločnosť mala pohľadávky k 30.9.2002 celkom vo výške 23.548.281,80 Sk, z toho prihlásených do konkurzného konania vo výške 17.236.046,60 Sk, vymáhaných v exekúciách vo výške 4.038.346,60 Sk, v dedičskom konaní 88.566,40 Sk, žalovaných vo výške 761.548 Sk a za štátnymi podnikmi v likvidácií 1.459.522 Sk. Z postupu a nečinnosti exekútora už v roku 2000 vyplýva, že ona zapríčinil nevymoženie pohľadávky a tiež vznik škody na strane žalobcu; nečinnosť exekútora znamenala nenávratne definitívne nevymoženie pohľadávky od povinného, ktorý dňom 2.10.2004 bol vymazaný z obchodného registra a zanikol. To všetko v situácií, keď v rokoch 1998 až 2006 povinný mal ešte rozsiahly majetok použiteľný pre speňaženie v predmetnej exekučnej veci a žiadna škoda nemusela vzniknúť. Konkurz na povinného nikdy vyhlásený nebol a neexistoval v rokoch 1998 až 2004, o čom svedčí tiež to, že v rokoch 2000 až 2003 prebiehali dražby vedené iným exekútorom Ferencom, ktoré by za situácie, pokiaľ by bol konkurz vyhlásený, prebiehať nemohli. V tejto súvislosti predložil súdu prehľad najväčších dlžníkov k 30.6.1993, kde je na ôsmych stranách súpis dlžníkov TECHNOMY, ide o 240 podnikov a firiem s dlhmi nad 50.000 Sk, pričom pri priemernej výške dlhu 90.000 Sk činili pohľadávky cca 21.600.000 Sk. Majetok TECHNOMY vo forme pohľadávok v rokoch 1993 vo výške 21.600.000 Sk, v roku 2003 vo výške 23.548.281,80 Sk je dokumentovaný k 30.9.2002 predbežnou správkyňou JUDr. Kaprálovou, čo jasne postačuje na uhradenie celkovej pohľadávky 411.913 Sk, pokiaľ by exekútor Martišík tento majetok v 3/1998 a v 9/2000 vyhľadal a na ňom vykonal exekúciu. V spoločnosti tak bol dostatočný majetok na to, aby exekútor nielen tento zistil, ale súčasne aj ho podľa § 105 až 110 EP speňažil. Ignorácia a neplnenie povinností exekútora, prieťahy súdu dva a pol roka sú príčinou vzniku nenávratnej škody na strane žalobcu v rozsahu viac než 411.913 Kč s príslušenstvom. Ku vzniku škody a k predpokladanému rozsahu možnosti uspokojenia majetkovej ujmy žalobcu v exekučnom konaní Ex 65/1998 uviedol, že v TECHNOME sa nachádzal v rokoch 1998 až 2004 dostatok majetku k uspokojeniu pohľadávky 411.913 Sk, pričom sa jednalo o tento majetok:
a) 4 nákladné vozidlá v 4 strediskách TECHNOMY: Prešov, Poprad, Spišská Nová Ves, Strážske, viď výpovede svedka Spišiaka a Galdúna, 2 osobné vozidlá Volvo, viď svedok Galdún, 2 osobné vozidlá Volga, viď svedok Spišiak, jedna dodávka Škoda 1203, ktorú spísal exekútor ešte 27.3.1998, ale v novembri 2000 už bola zničená; v roku 1998 uvedené vozidlá boli predané minimálne za cca 5 x 200.000 Kč, to sa rovná 1.000.000 Sk. b) Peniaze na účtoch TECHNOMY: do roku 1999 v TECHNOME pracovalo niekoľko desiatok zamestnancov, viď výpoveď svedka Spišiaka, až do roku 2000 v TECHNOME bola už iba účtovníčka a personálny pracovník, viď výpoveď svedka Tomka. TECHNOMA mala vo VÚB banke účet do 17.12.1998 a v Poľnobanke do 16.12.1999, viď zistenie exekútora z novembra 2000. V rokoch 1998 až 1999 pri priemernom stave cca 30 pracovníkov a priemernej mzde 9.000 Sk tak muselo byť na účtoch TECHNOMY k dispozícií cca 9.000 x 30 x 12 mesiacov x 1 rok 1998 = 3.240.000 Sk a v roku 1999 pri poklese na 20 pracovníkov tak suma 9.000 x 20 s 12 x 1 rok 1999 = 2.160.000 Kč; celkom v rokoch 1998 a 1999 suma 5.400.000 Sk; zjavne tak v týchto rokoch na účte spoločnosti bol dostatok peňazí na úhradu celkovej pohľadávky 411.913 Sk. c) Pohľadávky za dlžníkov TECHNOMY: podľa správy o majetku TECHNOMY vypracovanej správkyňou Dr. Kaprálovou z 22.1.2003 mala spoločnosť pohľadávky k 30.9.2002 v celkovej výške 23.548.281,80 Sk. Majetok TECHNOMY vo forme pohľadávok v roku 1993 vo výške 21.600.000 Sk, v roku 2003 vo výške 23.548.281,80 Sk dokumentovaný predbežnou správkyňou Dr. Kaprálovou je postačujúci na uhradenie celkovej pohľadávky 411.913 Sk, pokiaľ by exekútor Martišík tento majetok zistil a na ňom vykonal exekúciu. d) Nehnuteľnosti spoločnosti: Tu sa ukazuje ako nové vedenie TECHNOMY nemalo záujem, aby sa predbežná správkyňa dozvedela a našla všetok majetok TECHNOMY, naopak nové vedenie TECHNOMY malo záujem časť nehnuteľností spoločnosti získať do svojho majetku za minimálne ceny v rámci exekučných konaní vedených exekútorom Ferencom. Podľa správy z 13.9.2000 patria do majetku TECHNOMY nehnuteľnosti v Prešove a Strážskom: pozemky - prístupové cesty k objektom tretích osôb v Strážskom, panelový pozemok, na ktorom stoja 2 haly Pums I, sociálna budova a 4 garáže so skladovými zásobami a je iba zjavné, že TECHNOMA má ešte majetok, prebiehajú viaceré exekúcie a je potrebné konkurz na majetok TECHNOMY prehlásiť urýchlene. Na nehnuteľnosť v Strážskom vypracoval znalec Ferčák 2.8.2000 posudok a určil tržnú cenu 4.100.000 Sk. Pre neúčasť záujemcov boli dražby 6.10.2000, 10.11.2000 a 30.11.2000 nulové. Až 5.2.2001 vydražil nehnuteľnosť Ing. Jozef Holota, Atol za 2.736.000 Sk. Nehnuteľnosti - pozemky v Prešove boli dražené 15.6.2001 s nulovým výsledkom, aby dňa 10.9.2001 bola časť vydražená Ing. Danielom Tomkom pre firmu Tomark s.r.o. za 151.000 Sk - parc. č. 129/3 a parc. č. 129/23 bola vydražená Slávkou Tomkovou za 261.000 Sk, celkovo vydražené za 2.374.000 Sk podľa rozvrhu z 9.11.2001. Ďalšie nehnuteľnosti v Prešove boli dražené 30.10.2001 a parc. č. 1219/13 vydražil opäť Ing. Daniel Tomko pre firmu Tomark s.r.o. za 1.772.000 Sk. Ďalšie nehnuteľnosti v Prešove parc. č. 129/15 až 129/17 a 129/7 boli dražené 8.3.2002 s nulovým výsledkom, aby 25.7.2002 bola Ing. Danielom Tomkom pre firmu Tomark s.r.o. vydražená 1/8 parc. č. 129/17 za 68.000 Sk. Pokiaľ by nehnuteľnosť predával konkurzný správca, potom by zjavne bola dosiahnutá vyššia predajná cena a výrazne nižšia než 20 % by bola odmena správcu na úrovni 9 až 10 % z predajných cien. Záver z transakcií exekútora Ferenca, ktorý nehnuteľnosti predal v rokoch 2000 až 2003, kedy Dr. Kaprálová v 9/2000 a 1/2003 navrhla súdu, že TECHNOMA majetok má a je nutné urýchlene prehlásiť konkurz je ten, že súd konkurz neprehlásil a ponechal rozpredaj na exekútorovi Ferencovi. e) Akciový majetok TECHNOMY: TECHMONA mala 75.398.000 Sk základného imania krytého 75.398 kusmi akcií a majetkom spoločnosti. Podľa výpovede svedka Spišiaka, TECHNOMA vlastnila časť svojich akcií, ktoré v roku 1998 boli predajné za cca 30 Sk/akcia. Svedok Galdún a svedok Spišák predali svoje akcie radovo na stovky kusov za 30 Sk za akciu v roku 1998. Invest privatizačné fondy zrejme vlastnili cca 70 % akcií, zamestnanci 10 %, iné privátne súkromné osoby 5% a spoločnosť TECHONOMA 15%, čo majetkovo činilo v roku 1998 spolu 339.270 Sk, z ktorého predaja akcií mohol exekútor uspokojiť tiež pohľadávku žalobcu. f) Hnuteľný majetok TECHNOMY a.s.: I keď svedok Galdún hovoril o zastaralom nábytku v kanceláriách spoločnosti, tak zjavne desiatky zamestnancov museli mať počítače, stoly, stoličky, obrazy, osvetlenie a podobne, ktorých hodnotu možno odhadnúť s ohľadom na tržné ocenenie nehnuteľnosti na sumu minimálne 500.000 Sk. Bolo teda možné tento hnuteľný majetok predať a získať výťažok cca 500.000 Sk. Okrem toho zásoby nepredajného materiálu, kovozbožie bolo možné v rokoch 1998 až 1999 predať v rozsahu 1.000.000 až 2.000.000 Sk. Pokiaľ by súdu uvedený a preukázaný vznik škody majetok TECHNOMY nepostačoval, a mal by za to, že žalobca nebol schopný presne určiť a preukázať výšku škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pričom však súčasne žalobca by preukázal a odôvodnil, že mu takáto škoda vznikla, pre takýto prípad
všeobecné súdy nemôžu rozhodnúť, že mu nebude preto škoda vôbec nahradená, alebo že nie je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Pre takúto situáciu všeobecné súdy určia výšku vzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia jednotlivých okolností prípadu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 1430/13 z 24.7.2014). K ušlému zisku uviedol, že riadnym vymožením pohľadávky by došlo k investovaniu tejto sumy a reálne by nedošlo k zmareniu investícií a neušiel by zisk žalobcu vo výške 5 násobku ročného desať percentného ušlého zisku z dlžnej čiastky, pričom ide o ušlý zisk, ktorý možno považovať podľa § 381 Obchodného zákonníka za priemerný zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkach porušenia zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom žalobca podniká. Okrem toho žalobca preukazuje ušlý zisk stratou možnosti investovať 200.000 Kč do nákupu 20,33 % pohľadávky za dlžníka J. Kašpárkovú vo výške 983.544,70 Kč s 9 % úrokom z omeškania od 3.10.1993 do zaplatenia, a to postupiteľom CF Flop s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 4.3.2000. K dôkazu o reálnosti obsahu, existencie a vymožiteľnosti pohľadávky. V súvislosti s predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky predložil súdu rozsudok OS Brno-okolie 11C/619/93, rozsudok KS Brno 44Co/311/2008 z 22.1.2014 a z 5.2.2014, pričom žalobca obsah týchto troch predkladaných rozsudkov činí súčasťou svojich skutkových tvrdení, ktorými preukazuje opodstatnenosť a výšku požadovaného ušlého zisku vo výške päťnásobku ročného desaťpercentného ušlého zisku z dlžnej čiastky 411.913 Kč, čo činí požadovaných 205.955 Kč; alternatívne navrhol, aby súd určil výšku ušlého zisku podľa svojej úvahy podľa § 136 OSP. Vo vzťahu k uplatnenému nároku v súvislosti s prebiehajúcim konaním voči žalovanému Vihorlat Snina a.s. zopakoval, že spoločnosť uznala svoju pohľadávku uplatnenú v namietanom súdnom konaní, a to dokonca opakovane, pričom Krajský súd v Košiciach svojimi prieťahmi spôsobil to, že pohľadávka sa stala nedobytnou. V danom prípade výška škody činí na istine 35.828 Kč, na 19 % úroku z omeškania z tejto sumy za obdobie od 24.9.1992 do 8.3.2004 sumu 77.958 Kč a na súdnom poplatku 1.432 Sk; celková škoda predstavuje sumu 115.218 Kč, popri ktorej žalobca požaduje tiež ušlý zisk podľa § 381 Obchodného zákonníka ako priemerný ušlý zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorej žalobca podniká, ktorého výška je odvodená z päťnásobku ročného priemerného desaťpercentného zisku zo 115.218, čo predstavuje čiastku vo výške 57.609 Kč. K nemajetkovej ujme zopakoval, že prieťahy a nevymoženie scela jasných pohľadávok a výlučný nesprávny úradný postup verejnej moci žalobcovi spôsobili škody v podobe straty dobrého mena, pretože nemohol sa dostať k svojim splatným záväzkom a jeho záväzky boli a sú exekuované, o čom predložil výpis z listu vlastníctva a navrhol, aby súd od označených exekútorských úradov a exekučných súdov vyžiadal príslušné spisy a bol nimi prevedený dôkaz o negatívnych dopadoch a vplyvoch na platobnú neschopnosť žalobcu vplyvom vyššie uvedených nesprávnych úradných postupov, porušovaniu zákonnej povinnosti úradných orgánov postupovať v súlade so zákonom, teda bez prieťahov, čo tiež spôsobilo žalobcovi dlhodobý stres, bezvýchodnosť situácie, spolupodieľalo sa na vzniku a rozvoji jeho ťažkej a nevyliečiteľnej choroby, k čomu predložil lekársku správu, pričom nemajetkovú ujmu si vyčíslil na čiastku 150.000 Kč. Poukázal pritom na čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 48 ods. 2 ústavy i čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 20 ods. 1 ústavy i čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru, čl. 11 ods. 1 listiny, na rozhodnutie NS SR 1Cdo/107/09, rozhodnutie ústavného súdu I.ÚS 41/02, uznesenie NS SR 1Cdo/107/2009, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Laufik proti Slovenskej republike, v prípade Cako proti SR, v prípade Bednár proti SR, Frigo proti SR a Klinovská proti SR.
39. Žalovaný v písomnom podaní zo 16.12.2016 (č. l. 495) uviedol, že žalovaný obdobne ako Okresný súd Košice I prejednávajúci predmetnú právnu vec a tiež obdobne ako Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací zastáva názor, že na právne posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody je potrebné aplikovať zákon č. 58/1969 Zb. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 14Cb 32/98 je nevyhnutné uviesť, že na majetok žalovaného na spoločnosť Vihorlat a.s. Snina bol už dňa 30.10.2000 vyhlásený konkurz, pričom prišlo k prerušeniu konania pred týmto súdom, a teda ak súd po 30.10.2000 do 28.3.2003, t.j. do uznesenia zo dňa 28.3.2003 č. k. 2K/178/2000-291, ktorým bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu výdavkov a odmenu správcu, nekonal, nie je možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 14Cb 32/98. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 23Er 1173/98 a súdneho exekútora v Ex 65/98 žalovaný uvádza, že uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 11.2.2004 č. k. 1K/131/99 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu úpadcu, spoločnosti TECHNOMA a.s. pre nedostatok majetku, na základe čoho exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú. Keďže k zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu prišlo dňa 11.2.2004, t.j. pred 1.7.2004, je potrebné aj tento nárok posudzovať podľa ust. zákona č. 58/1969 Zb., keďže po zamietnutí tohto návrhu na vyhlásenie konkurzu
nemohlo postupom súdu alebo súdneho exekútora dôjsť k prípadnej škode. Z uvedeného je zrejmé, že ak si žalobca uplatňuje náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, Okresného súdu v Prešove a titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, pričom však, ak by aj nesprávny úradný postup bol konštatovaný príslušným orgánom, nemohlo by k nemu dôjsť po 1.7.2004, nakoľko konkurz na majetok dlžníkov žalobcu, t.j. spoločnosť Vihorlat a.s. Snina a TECHNOMA a.s. bol zastavený pred 1.7.2004, je potrebné posúdiť uplatnené nároky žalobcu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Žalobca v žalobe poukazuje na prieťahy v konaní pred Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 14Cb 32/98, pričom tak súd prvej inštancie ako Krajský súd v Košiciach už konštatovali nečinnosť tohto súdu v období od 7.1.1998 do 30.10.2000 a nečinnosť Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 23Er/1173/98 v období od novembra 1998 do 2.6.1999 a v období od marca 2000 do 20.9.2000. Zákon č. 58/69 Zb. nešpecifikuje, čo možno považovať za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu je potrebné sa oprieť za účelom výkladu tohto pojmu o právnu teóriu a rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorých ide o tie prípady vzniku škody, ktorá bola spôsobená inou činnosťou štátnych orgánov ako činnosťou rozhodovacou. Je nevyhnutné zdôrazniť, že či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, nie je kompetentným posudzovať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Z. z. V prípade, ak by sme prijali opačný záver, mohol by takýto postup viesť k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Pokiaľ teda žalobca mal za to, že v konaní pred Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 14Cb 32/98 a pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 23Er/1173/98 prišlo k prieťahom v konaní, nič mu nebránilo domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ust. § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Žalobca však nepreukázal, že by existencia prieťahov v konaní pred Krajským súdom v Košiciach a Okresným súdom Prešov bola zo strany Ústavného súdu SR konštatovaná. Všeobecný súd môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v súvislosti s prieťahmi v konaní až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o ich existencii. Nakoľko v danej veci absolútne absentuje rozhodnutie oprávneného orgánu o existencii prieťahov, nie je možné konštatovať, že v konaniach pred týmito súdmi prišlo k prieťahom v konaní. Žalobca v žalobe uvádza, že súdny exekútor nevykonal v období od 20.9.2000 do 2.10.2004, t.j. po dobu 4 rokov žiaden úkon za účelom vymoženia pohľadávky žalobcu. Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 3Co/169/2011 zo dňa 28.2.2014 uviedol, že v období od januára 2001 do 11.3.2004 došlo v prípade súdneho exekútora k nesprávnemu úradnému postupu, nie však z dôvodu nečinnosti, ale z dôvodu nevykonávania exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že nesprávneho úradného postupu sa súdny exekútor mal dopustiť pred 1.7.2004, a teda právne posúdenie spadá pod zákon č. 58/1969 Zb. Žalovaný v tejto súvislosti namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu, a to vzhľadom na § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., v zmysle ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Odvolací súd v uznesení zo dňa 28.2.2014 predniesol právny názor opierajúc s o nález Ústavného súdu SR (II.ÚS 165/2012, PL.ÚS 49/03), podľa ktorého štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Uvedené nálezy Ústavného súdu SR však reflektujú úpravu obsiahnutú v zákone č. 514/2003 Z. z., ktorý upravuje priamu zodpovednosť štátu za činnosť exekútora, avšak ako ustálil odvolací súd k nesprávnemu úradnému postupu exekútora prišli v období od januára 2001 do 11.3.2004, teda účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., z čoho vyplýva, že žalovaný nezodpovedá za nesprávny úradný postup súdneho exekútora od 1.7.2004 (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.2.2014, sp. zn. 1Co/211/2013). Z uvedeného možno vyvodiť, že zodpovednosť exekútora za výkon exekučnej činnosti je upravená v zákone č. 233/1995 Z. z. pričom zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup exekútora bol založený až zákonom č. 514/2003 Z. z., t.j. od 1.7.2004, a teda žalovaný za prípadný nesprávny postup exekútora v danej veci nemôže niesť zodpovednosť. Ku skutočnej škode spoločnosti TECHNOMA a.s. uviedol nasledovné: Žalobca v podaní z 26.10.2016 a zo dňa 13.12.2016 uviedol, že spoločnosť TECHNOMA a.s. mala dostatok majetku na uspokojenie jeho pohľadávky, pričom malo ísť o 4 nákladné vozidlá, ktoré mali byť predané v sume 2.200.000 Kč a 4 osobné vozidlá predajné v sume 200.000 Kč. Žalovanému však nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k predajným cenám uvedených vozidiel, nakoľko toto neuvádza. Rovnako ani zo žiadneho dokladu, ani zo žiadnej svedeckej výpovede nevyplýva hodnota týchto vozidiel, ich stav, amortizácia a podobne. Žalobca ďalej uvádza, že vychádzal z výpovede svedka p. Spišáka: Do roku 1999 pracovalo v spoločnosti TECHNOMA a.s. niekoľko desiatok zamestnancov. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k počtu 30 zamestnancov a ich priemernej mzde 9.000 Sk, z čoho usúdil, že na účtoch spoločnosti musela byť v roku 1998 suma vo výške 3.240.000 Sk. V roku 1999 malo prísť podľa vyjadrenia žalobcu k zníženiu stavu na 20 zamestnancov a teda na účte spoločnosti musela byť
v roku 1999 suma vo výške 2.160.000 Kč. Uvedené však nevyplýva zo žiadnej svedeckej výpovede, ani zo žiadneho listinného dôkazu. Svedok pán Spišák vo svojej výpovedi pred Okresným súdom Prešov dňa 26.7.2016 vo vzťahu k zamestnancom uviedol len, že spoločnosť mala v období rokov 1993 až 1998 niekoľko desiatok zamestnancov, pričom nešpecifikoval ich počty v rokoch 1998 a 1999. K roku 1999 sa ani nevyjadroval, rovnako sa nevyjadril k ich priemerným mesačným platom. Uviedol len, že mzdy sa zamestnancom vyplácali, ale že bolo nevyhnutné radikálne znížiť stav zamestnancov, pričom spoločnosť mala dlhy voči sociálnej poisťovni. Vo vzťahu k pohľadávkam tejto spoločnosti žalobca uvádza, že spoločnosť mala k 30.9.2002 pohľadávky v celkovej výške 23.548.281,80 Sk, pričom k tejto sume treba ešte podľa názoru žalobcu pripočítať príslušenstvo, t.z. úroky z omeškania, ktoré žalobca určil vo výške 33 %, čiže výška úrokov z omeškania za 3 až 5 rokov má predstavovať sumu 7.770.932 Sk. Zo správy predbežného správcu JUDr. Dariny Kapraľovej zo dňa 22.1.2003 však vyplýva, že spoločnosť síce k 30.9.2002 mala pohľadávky v hodnote 23.548.281,80 Sk, avšak z toho: do konkurzov bolo prihlásených 17.236.046,60 Sk, exekučné konania predstavovali sumu 4.038.346,20 Sk, dedičské konania 88.566,40 Sk, nedobytné pohľadávky 1.459.522,30 Sk a premlčané pohľadávky predstavovali sumu 761.548 Sk. Zo správy správkyne tiež vyplýva, že oslovila správcov konkurzných podstát, exekútorov, notárov za účelom oznámenia, či je predpoklad aspoň čiastočného uspokojenia prihlásených/vymáhaných pohľadávok, pričom zo zaslaných stanovísk vyplýva, že takýto predpoklad nie je. Uvedené potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok p. Spišák, podľa výpovede ktorého: „Mala spoločnosť pohľadávky voči veľkým stavebným spoločnostiam, ktoré boli našimi odberateľmi, avšak po stavebnom útlme, ktorý nastal, sa títo odberatelia dostali do konkurzov a pohľadávky sa stali nevymožiteľnými. My sme však mali aj veľa záväzkov voči svojim dodávateľom.“ Je potrebné tiež uviesť, že žalobca zrejme opomenul, že spoločnosť mala tiež záväzky, a to v sume 99.814.356,84 Sk. Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok, žalobca uvádza, že v roku 2000 mala spoločnosť nehnuteľnosti v Prešove a v Strážskom, pričom v Prešove ide o pozemky
- prístupové cesty k objektom tretích osôb. Žalobca tvrdí, že po neúspešnej dražbe nehnuteľnosti v Strážskom dňa 6.10.2000, 10.11.2000 a dňa 30.11.2000 bola nehnuteľnosť vydražená za 2.736.000 Sk. Ďalej mali byť dražené nehnuteľnosti v Prešove. Dňa 10.9.2001 mala byť dražená parc. č. 129/3 a parc. č. 129/23 v celkovej sume 2.374.000 Sk. Následne mala byť dražená aj ďalšia nehnuteľnosť v Prešove, a to dňa 30.10.2001 v sume 1.771.000 Sk. Dňa 25.7.2002 mali byť dražené ďalšie nehnuteľnosti za sumu 68.000 Sk. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že ak by hneď po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi v roku 1998 Okresným súdom Prešov súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti TECHNOMA a.s., bolo by možné pohľadávku žalobcu úspešne vymôcť, a to práve z toho dôvodu, že ako vyplýva z LV č. 495 zaslaného Okresným úradom v Prešove, katastrálny odbor boli na nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti TECHNOMA a.s. v časti „C“ ťarchy zapísaných 30 exekučných príkazov vedených vo vzťahu k predmetnému LV č. 495, ktoré predchádzali žalobcu. Žalobca ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že spoločnosť TECHNOMA a.s. mala v rokoch 1993 až 2004 základné imanie 75.398.000 Sk, ktoré malo byť kryté 75.398 ks akcií, pričom spoločnosť mala podľa výpovede svedka p. Spišáka vlastniť časť svojich akcií, ktoré boli predajné za cca 30 Sk za akciu. Žalobca tvrdí, že svedkovia p. Spišák a pán Galdún uviedli, že predali stovky kusov akcií za 30 Sk za akciu. Žalobca ďalej uvádza, že zrejme privatizačné fondy vlastnili 75 % akcií, zamestnanci 10 %, iné privátne osoby 5 % a spoločnosť TECHNOMA asi 15 % akcií. Vychádzajúc z výpisu z obchodného registra základné imanie spoločnosti TECHNOMA a.s. od roku 1993 do roku 2004 predstavovalo 75.398.000 Sk, počet akcií 75.398, ich menovitá hodnota predstavovala 1.000 Sk, pričom z hľadiska druhu akcií išlo o akcie na majiteľa. Žalovaný si dovoľuje podotknúť, že výška základného imania neodzrkadľuje situáciu obchodnej spoločnosti, základné imanie je účtovnou veličinou, ktorá nezodpovedá reálnemu stavu obchodnej spoločnosti. Rovnako ani nominálna hodnota akcie nie je skutočnou cenou akcie. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu ak uvádza odvolávajúc sa na výpoveď svedka p. Spišáka, že spoločnosť vlastnila časť svojich akcií, a to v sume 30 Sk za akciu. Uvedené svedok p. Spišák počas výsluchu, ako vyplýva zo zápisnice, nepovedal. Vo vzťahu k svojim predaným akciám svedok potvrdil, že svoje akcie predal za 20 až 30 Sk za kus, nevedel však presne uviesť počet akcií, a teda ani presnú sumu, za ktorú ich predal. Tiež nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k členeniu vlastníctva akcií na privatizačné fondy, zamestnancov, iné privátne osoby a samotnú spoločnosť a akcie, ktoré mali vlastniť. Samotná formulácia použitá žalobcom, vrátane slova zrejme nepochybne ukazuje, že zo strany žalobcu ide o čistú špekuláciu. Žalobca obdobným špekulatívnym spôsobom dospel k záveru, že hodnota hnuteľného majetku spoločnosti bola minimálne 500.000 Sk. Nie je zrejmé, ako k uvedenej sume žalobca dospel, a z akých dokladov vychádzal, keď ako sám vo svojom podaní uviedol a vyplýva to aj z výsluchu svedka p. Galdúna zo dňa 13.5.2016, ktorý uviedol: „Pokiaľ ide o kancelárske zariadenie, vybavenie, tak toto bolo staré, z toho roku 1950, kedy sa spoločnosť založila, takže skôr do antikvariátu ...“ Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal, že
spoločnosť TECHNOMA a.s. disponovala v rozhodnom období dostatočným majetkom na uspokojenie pohľadávky žalobcu. K ušlému zisku uviedol nasledovné: Pod ušlým ziskom treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu. Nestačí pritom len pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť s istotou preukázané, že pri pravidelnom behu veci (nebyť škodnej udalosti) mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálny dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Žalobca sa tiež domáha náhrady ušlého zisku vo výške 5 násobku ročného desaťpercentného ušlého zisku z čiastky 411.913 Kč. Má ísť o ušlý zisk, ktorý je možné považovať za priemerný zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku. Vychádzajúc z podaní žalobcu, ušlý zisk žalobcu má preukazovať tvrdená strata možnosti investovať 200.000 Kč do nákup 20,33 % pohľadávky dlžníka p. Kašpárkovej vo výške 983.544,70 Kč s príslušenstvom postupiteľom spoločnosťou CF Flop s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 4.3.2000. Za účelom preukázania tohto tvrdenia sa odvoláva na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo 4.3.2000 a rozsudky Okresného súdu Brno věnkov sp. zn. 11C/615/93, rozsudok Krajského súdu Brno č. k. 44Co/311/2008-1208 a č. k. 44Co/311/2018-1217. Žalovanému avšak uvedené listinné dôkazy poskytnuté nikdy neboli, a preto sa k ním žalovaný ani nemôže vyjadriť a zaujať k ním relevantné stanovisko. K uplatnenej náhrade škody vo vzťahu k spoločnosti Vihorlat a.s. Snina uviedol nasledovné: Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že spoločnosť Vihorlat a.s. namietala v pôvodnom konaní premlčanie nároku žalobcu, nakoľko žalobca svoj nárok na zaplatenie spornej sumy uplatnil až dňa 26.9.1996 po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty. Navyše, ako poukázal súd prvej inštancie vo veci nároku žalobcu na zaplatenie spornej sumy voči spoločnosti Vihorlat a.s. Snina, nikdy nebolo ani meritórne rozhodnuté. Žalovaný teda aj v prípade, ak by existovalo konštatovanie prieťahov príslušným orgánom v konaní pred Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 14Cb/32/98 má za to, že nemôže niesť zodpovednosť za oneskorené podanie žaloby na zaplatenie istiny a príslušenstva z faktúry na súde zo strany žalobcu. Na základe uvedeného žalovaný nepovažuje za účelné vyjadrovať sa k uplatnenému nároku na náhradu škody. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 Kč titulom namietaného nesprávneho úradného postupu za stratu dobrého mena, za spôsobenie dlhodobého stresu, bezvýchodiskovosti situácie žalobcu a za vznik a rozvoj ťažkej a nevyliečiteľnej choroby žalobcu uviedol: Na právnu vec je potrebné aplikovať ustanovenie zákona č. 58/1969 Zb., pričom tento zákon nepozná inštitút nemajetkovej ujmy, keďže náhrada nemajetkovej ujmy zo zodpovednosti štátu za škodu sa do právneho poriadku dostala až zákonom č. 514/2003 Z. z. Uvedené sa odzrkadlilo aj v rozhodovacej praxi súdov, kedy náhrada nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb. okrem prípadov nezákonného pozbavenia osobnej slobody, nie je priznávaná. Nakoľko sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy titulom prieťahov v konaní pred Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 14Cb 32/98 a Okresným súdom Prešov sp. zn. 23Er/1171/98 a titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v exekúcií Ex 65/98, z dôvodu ktorých nemali byť pohľadávky žalobcu vymožené, je nepochybné, že žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné priznať. Okrem toho žalovaný má za to, že tento nárok žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Súčasne nie je možné stotožňovať náhradu škody na zdraví s nemajetkovou ujmou a prípadné poškodenie zdravia premietnuť do náhrady nemajetkovej ujmy, keď škoda na zdraví je špecifickým nárokom náhrady škody a je upravená v § 444 a nasl. Občianskeho zákonníka. Škoda na zdraví sa zároveň nepochybne v konaní preukazuje inými dôkaznými prostriedkami ako nemajetková ujma, teda prípadné poškodenie zdravia nemožno ustáliť len na základe tvrdenia žalobcu. Súd teda tvrdené skutočnosti o ťažkej a nevyliečiteľnej chorobe žalobcu ani nemôže brať do úvahy pri posudzovaní otázky vzniku nemajetkovej ujmy a zároveň nárok na náhradu škody na zdraví žalobcom v konaní uplatnený nebol. K otázke príčinnej súvislosti uviedol, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 58/69 Zb. nevyhnutné, aby boli splnené tri podmienky súčasne, ktorými súd nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalovaný má za to, že v právnej veci žalobcu nebol konštatovaný nesprávny úradný postup na to oprávneným orgánom, žalobca nepreukázal existenciu škody, nemôže existovať ani
príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a namietanou škodou. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a argumentáciu žalovaného, žalovaný považuje žalobný návrh za nedôvodný a žiada súd, aby ho v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
40. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 3.8.2017 (č. l. 723) k namietanému zo strany žalovaného, že nepreukázal nárok na nemajetkovú ujmu, doplnil dôkazy, ktorými mienil podporne tento nárok preukázať, a to uznesenie exekútorského úradu Hodonín č. 007 Ex 206/06 s odôvodnením, že z uznesenia vyplýva, že týmto uznesením exekútor Mgr. Kamil Brančík vymohol proti jeho osobe pohľadávku v dražbe, čím preukazuje, že takýmto spôsobom bolo zasiahnuté do jeho majetku a jeho peňažných prostriedkov. 41. Z listinného dokladu- Uznesenie exekútorského úradu Hodonín č.j.: 007 Ex 206/06-242 (č. l. 724) vyplýva, že exekútor Mgr. Kamil Brančík, poverený k prevedeniu exekúcie proti povinnému: Ladislav Militký, nar. 5.10.1958 na návrh oprávneného: Nemocnice Milosrdných bratří, k v vymoženiu pohľadávky 77.935 Kč a náklady oprávneného a náklady exekúcie, rozhodol o rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľných vecí tak, že I. Z rozdeľovanej podstaty 52.016 Kč sa pohľadávky uspokojujú v tomto poradí: 1. pohľadávka Mgr. Kamila Brančíka vo výške 11.832 Kč , 2. pohľadávka Nemocnice Milosrdných bratří vo výške 40.184 Kč. Na predmetnom uznesení nie je vyznačená pečiatka a dátum právoplatnosti. 42. Žalobca vo svojej záverečnej reči uviedol: „Ja bych chtel uvésť predevším títo skutečnosti. Co se týka majetkového stavu povinného Technoma, a. s. Prešov, tak z prehledu zamestnancu vyplýva, že Technoma zamestnávala v letech 1993-2001 celkem 78 pracovníku, z toho ukončilo pracovní pomer do 12. mesíce 1997 celkem 30 pracovníku a v letech 1998-2001 bylo v Technoma dále evidovaných zamestnancu 48 pracovníku. Úvahy odpurce o neexistenci finančných prostredku Technoma v letech 1998-2004 jsou rozporné a zcela bezduvodné. Naopak totiž Technoma disponovala v letech 1998-2004 fin.prostredky v rádu desítek milionu Sk a exekutor Martišík mel k dispozici majetek, z nehož bylo možno uspokojit nejen 1 exekuci, ale takových exekucí 20-30. Navrhovatel zde víc než dostatečným zpusobem prokazuje vznik své škody - majetkové ujmy vychádzejíci z evidentne prokázaného skutkového stavu, že Technoma mela v letech 1998-2004 dostatek ruzneho majetku, penez, tržeb i pohledávek, z nichž byl exekutor Martišík povinen - pokud by nebyl nečinný - pohledávku 411 000 Sk s prísl. bezproblémove vymoci. Z rozvahy a výkazu zisku a strát, kterou soudu predložil na vyžádaní Daňový úrad Prešov je evidentní, že Technoma zde uvádí za roky 1998-1999, že mela za rok 1998 prumerný stav pracovníku 27 z toho byli 2 ridíci, za rok 1999 prumerný stav pracovníku 11 z toho 1 ridicí, za rok 1998 Technoma vyplatila svým zamestnancum mzdy ve výši 4,5 milionu Sk, z toho vedení Technomy pracovníci Galdun a Spišak 800 000 Sk, dále vedení Technomy obdrželo odmeny dalších 436 000 Sk, za rok 1999 to bylo celkom 1 600 000 Sk a k tomu odmeny 442 000 Sk, za rok 2000 to bylo 700 000 Sk a k tomu 221 000 Sk, za rok 2001 to bylo 300 000 Sk, za rok 2002 to bylo 300 000 Sk. Celkem za roky 1998-2002 bylo vyplaceno prokazatelne na mzdách 7 400 000 Sk. Z rozvahy a výkazu zisku a strát je evidentní, že Technoma mela na konci roku 1998 finanční majetek 234 000 Sk z toho peníze 145 000 Sk. Na konci roku 1999 činil finanční majetek 180 000 Sk, z toho byli peníze 89 000 a banka 91 000 Sk, na konci roku 2000 činil finanční majetek 130 000 Sk, z toho peníze 37 000 Sk a banka 93 000 Sk, na konci roku 2001 finanční majetek činil 105 000, z toho peníze byli 12 000 a banka 93 000 Sk, na konci roku 2002 činil fin. majetek 164 000 Sk, z toho peníze 71 000 a banka 93 000 Sk, na konci roku 2003 činil finanční majetek 102 000 Sk, z toho peníze 9 000 a banka 93 000 Sk. Fin. majetek na konci toho období podle výkazu zisku a strát predložený Daňovým úradom činil vždy v rozsahu 102 - 234 000 Sk. Dále je nutno uvésť, že z rozvahy a výkazu zisku a strát je evidentní, že Technoma mela na konci roku 1997 ve svých zásobách zboží za 20 800 000 Sk, na konci roku 1998 mela zboží 12 400 000 Sk, za rok 1999 10 500 000 Sk zboží, v roce 2000 mela zboží 400 000 Sk, v roce 2001 byl vykázan nulový stav zboží. To znamená, že v letech 1998-2000 Technoma zpenežila zboží za 20 400 000 Sk. Z rozvahy a výkazu zisku a strát je evidentní, že Technoma mela obrovské množství pohledávek, tedy majetkových práv v desítkach milionu Sk. V roce 1997 48 900 000, v 1998 38 900 000, v 1999 36 100 000, v 2000 31 040 000, v 2001 25 500 000, v 2002 22 900 000, v 2003 11 300 000 Sk v pohledávkách. Z rozdílu mezi stavy pohledávek v roce 1997 48 900 000 a rokem 2003 11 300 000 Sk plyne, že Technoma získala tedy zpenežila z roky 1998-2003 z techto pohledávek rozdíl mezi položkami 48 900 000 - 11 300 000, t.j. sumu 37 600 000 Sk. Exekutor Martišík tedy mel v letech 1998-2003 k exekuci k dispozici sumu 37 600 000 Sk, ze kterých mel a mohl exekuci pohledávky 411 000 Sk zjevne a rychle vymoci. Technoma ve výkaze za rok 2000 uvedla vlastnictví napríklad techto konkrétnych pohledávek v tisícich Sk: pohledávka za firmu Lakatoš Nitra 224 000, Volanský Dub. Roveň 679 000, Sedlák Košice 1 356 000, Box club Košice 302 000, Tipso Michalovce 100 000, za rok 2001 Technoma uvedla ve svých výkazech pohledávku za firmu Výroba betonu, s.r .o. 143 000, Kvasničákové Udavské 102 000, TJ Oblík 195 000, za Lakatoš 224 000, KEP, s. r.o. Poprad 136 000. Dále je nutné uvésť, že z rozvahy a výkazu
zisku a ztrát je evidentní, že Technoma mela výnosy, tržby z prodeje tovaru za rok 1998 2 300 000 Sk, za rok 1999 800 000 Sk, za rok 2000 1 100 000 Sk, za rok 2001 1 030 000, za rok 2002 50 000, celkem za roky 1998-2002: 5 280 000 Sk. Dále Technoma realizovala prodej služeb: za rok 1998 tito tržby činili 940 000 Sk, za rok 1999 610 000, za rok 2000 180 000, za 2001 17 000, za 2002 111 000, za 2003 67 000 Sk, celkem tito tržby za prodej služeb za roky 1998 - 2003 činili 1 800 000 Sk. Dále Technoma vykázala ostatní provozní výnosy: za rok 1998 5 600 000 Sk, za 1999 4 020 000, za 2000 158 000, za 2001 81 000, za 2002 13 000. Dále Technoma vykázala tzv. mimorádné výnosy: za rok 1998 10 700 000, za rok 1999 1 500 000, za 2000 459 000, za 2001 23 000, za 2002 6 932 000. Jen za rok 1998 činili výnosy Technomy celkovou sumu 19 678 000 Sk. Celkem za roky 1998-2002 to bylo ostatní provozní výnosy 9 860 000 Sk a 19 600 000 Sk tzv. mimorádných výnosu. Soudu ešte doložím k záverečnému návrhu taky toto doplnení z 20.9.2017, kde je teda specifikováno v bodech 1-6, když se body 1-6 sečtou, tak z toho vyplyne, že Technoma v tom predmetném období mela k dispozici majetek ve výši 7 400 000 na mzdy prokazatelne vyplacene, 100 000 finanční majetek, 20 400 000 utržila z prodeje zboží, co se týká uhrazených pohledávek, tak obdržela 37 600 000 Sk, zostatek pohledávek tak činil 11 300 000, ostatní provozní výnosy 9 800 000 a mimorádné výnosy 19 600 000, t. j. spolu 106 200 000 Sk. Je zcela nepochybné, že príjmy a majetky Technomy generované v letech 1998-2003 v celkové výši 106 200 000 Sk, tedy 3 525 194 EUR mnohonásobne prevyšuje predmetnou pohledávku 411 913 Kč a pouze nečinnost, prutahy a nesprávný úrední postup exekutora Martišíka v letech 1998-2004 a Okresního soudu Prešov jsou kazální príčinou, proč pohledávka 411 913 Kč nebyla vymožena a proč navrhovateli vznikla nevratná škoda v této výši a dlužník Technoma následne zaniknul. Dále bych uvedl, že problematika, dokazovaní otázky kolem vzniku škody nesprávního úredního postupu a souvislosti medzi nesprávným úredným postupem a vznikem škody je vykonaná v nekolika rozhodnutí Nejvyššího soudu SR, chci uvésť konkrétni judikáty nejvyššího soudu v tomto smeru, sp.zn. 6Cdo/115/201, dále 5Cdo/126/2009 a následne potom v tomto záverečním návrhu tedy nebudu čísť co predložím soudu ako prílohu k záverečnému návrhu, kde tedy je rozvedeno, jaká je predstava nejvyššího soudu o tech jednotlivých otázkach spojených v čem konkrétne spočíva škoda a majetková ujma, což je treba skoumat a ktorá príčina tuto definitívní škodu vyvolala v jakích príčinních souvislostech. Nesprávny úredný postup a vznik prvotní škody teda majetkoví ujmy ve výši 411 913 Kč s prísl. je dán tedy predevším nesprávnym úredným postupem, jak exekutora Dr. Martišika, tak Okresního soudu Prešov. Žalobca prokázal v tomto rízení také vznik škody a prokázal i príčinnou souvislost mezi nesprávným úredným postupem škodou ako vztahem mezi príčinou a následkem. Je treba uvést, že podle názoru žalobce vlastne nemuselo vubec v problematice čekání na to, jak Okresní soud Prešov rozhodne o tech námítkách v letech 1998-2000, kdy je tedy už uzavreno, jak odvolacím i okresním soudem, že je prokázaná existence nesprávného úredního postupu prutahu, tady ta nečinnost v tom období, tak tvrdím, že exekutor Martišík pochybyl a zpusobil primárne to, že sa tady dva a pul roku muselo čekať, protože Technoma podala první námítky se vztahovaly pouze k nákladum rízení, nákladum exekutora, které si exekutor tedy vyčíslil, pritom podle § 50 ods. 1 exekučního porádku mohou byt duvodem námitek proti exekuci pouze tito skutečnosti a sice jen ti, které okolnosti nastali, ktoré zpusobili zánik nároku nebo bránili vo vymahatelnosti, nebo jsou tu jiné duvody pro nepripustnost exekuce. Pokud není oprávnený či povinný právnimi nástupci osoby uvedené v exekučním titulu, námitky musí byt oduvodnené a na dodatečné duvody se neprihlédne. Námitky pouze proti nákladum exekuce došlé exekutorovi 1.4.98 byly nicotným úkonem povinného bez právni relevance, tedy bez relevantního duvodu proti exekuci jak je precizuje EP v § 50 ods. 1, protože námitky pouze proti nákladum exekuce zde zákon vubec neuvádí. A exekutor byl tudíž povinen tyto námitky vrátit povinnému a neposílat je k soudu a tak zapríčinit prutahy pri čekání na rozhodnutí o nicotném úkonu povinného v dobe 4/1998-9/2000. Následne povinný vecne námitky podal dodatečne právní zástupkyni Dr. Karabinošovou až po zákonné 15denní lhute
- kdy začal zpochybňovat vecný obsah pohledávky. (lhuta pro námitky byla: 28.3.1998 - 10.4.1998, druhé námitky tak došli exekutorovi až 17.4.1998, byl povinen je vrátit Technome, nežádat nadbytečne oprávneného o vyjadrení v 5/1998 a teprve jeden mesíc po obdržení vyjadrení od oprávneného odeslat okresnímu soudu jak tí tak druhé námitky Technomy soudu. Primární pochybení exekutora tak startovalo v 4/1998, kde obe nezákonné námitky nemel vubec odesílat k soudu, ale byl povinen pohledávku vymoci z rozsáhlého majetku Technomy. Exekutor tak zjevne zavinil nejen prutahy od 2.4.1998 do 25.6.1998, ale žádaním soudu o rozhodnutí o opoždené druhé námitce povinného zpusobil další prutahy v dobe od 4/1998 do 9/2000. Místo bezprutahové exekuce exekutor alibisticky odeslal v 4/1998 obe nezákonné námitky k soudu a OS Prešov svoju abnormální nečinností ve veci Er 1173/98 zpusobil prutahy 2,5 roku od 4/1998 do 9/2000. Exekutor a soud exekuční zablokovali vymožení na dobu 2,5 roku - dobu kdy Technoma mela majetek v rádu desítek milionu Sk. Vykonatelná pohledávka se tak stala nedobytnou a to na základe nesprávného úredního postupu Okresního soudu Prešov a JUDr. Martišíka. Uvedený
nesprávný úredný postup v podobe abnormálních 6,5 letých prutahu se tak stal jedinou príčinou toho, že pohledávka je zcela nedobytná. Výše škody je dána jistinou včetne príslušenství tak celkem činí sumu 411 913 Kč. Co se týká ušlého zisku, tak predkládám soudu v písemné podobe taky tento svuj záverečný návrh v bode 4. Tak žalobca uplatnil tuto škodu ve výši 205 955 Kč, jde o ušlý zisk, který lze považovať dle ustanovení § 381 obchodného zákonníka za prumerný zisk dosahovaný zpravidla v poctivém obchodním styku za podmínek obdobných podmínkám porušené smlouvy v okruhu podnikání, v nemž žalobce podniká. Žalobce prokázal ušlý zisk ztrátou možnosti investovat 200 000 Kč do nákupu 1/5 pohledávky za dlužníkem J. Kašpárkovou ve výši 983 544,70 Kč. s príslušenstvím od 3.10.1993 do zaplacení a to postupitelem CF FLOP, s. r. o. na základe Smlouvy o postoupení pohledávek z 4.3.2000. Žalobce jako postupník byl povinen uhradit cenu této cese do 31.12.2002, a v prípade neuhrazení ceny se smlouva ruší a pohledávka se vrací postupiteli. Žalobce predložil soudu príslušné dukazní listiny, které prokázaly vznik ušlého zisku jako škody v kauzálním nexu s nesprávným úredním postupem státních orgánu, jež spočíval v prutazích a nečinnosti ačkoli Technoma mela v letech 1998-2004 majetek v rádu desítek milionu korun, v celkové výši 106 200 000 Sk, a tento majetek výrazne prevyšuje jak tu majetkovou ujmu na jistine požadovanou v žalobe, tak tento ušlý zisk ve výši 205 955 Kč. Detail majetkovího stavu je rekapitulován v doplnení žaloby z 21.9.2017. Detail majetku vozidel je rekapitulován v doplnení žaloby z 12.7.2017. Soud však doplnení dokazovaní ohledne ušlého zisku nepripustil, presto žalobce tvrdí, že jsou zde splneny všechny zákonné podmínky pro vyhovení žaloby nejen co do jistiny 411 913 Kč, ale i co do požadovaného ušlého zisku 205 955 Kč. Výše škody a otázka zda Technoma mela majetek v letech 1998-2004 na uspokojení pohledávky 411 913 Kč, zde žalobce uvádí, že je pochybnost prokázano, že príjmy a majetky Technomy generované v letech 1998-2003 v celkové výši více než 106 000 000 Sk mnohonásobne prevyšují predmetnou pohledávku rečenou v tomto rízení a pouze nečinnost a prutahy a nesprávný úredný postu exekutora Martišíka a soudu Prešov jsou kauzální príčinou proč pohledávka 411 913 Kč nebyla vymožena a proč navrhovateli vznikla nevratná škoda v této výši. Detail je rekapitulován v doplnení žaloby z 21.9.2017. Z uvedených prehledu ORPZ Spišská Nová Ves, Prešov a Michalovce plyne, že v letech 1998-2004 mela Technoma radu rozsáhlého množství vozidel motorových a exekutorovi Martišíkovi nic nebránilo v tom, aby tito vozidla exekuoval, jde celkem o 21 vozidel, pri minimální odhadní cene jednoho vozidla 90 000 Sk, by takto zpenežil sumu 1 890 000 Sk a ješte s velkou rezervou by vymohl pohledávku žalobce za Technoma. Detail je rekapitulován v doplnení žaloby z 12.7.2017. Co se týká nemajetkové ujmy ve výši 150 000 Kč s prísl., tak za situace, kdy soud okresní i odvolací již dríve konstatovaly, že nečinností a prutahy exekutora Martišíka evidentne došlo v letech 1998-2004 k nesprávnímu úrednímu postupu - navrhovatel prokázal vznik nemajetkové ujmy a nutnost odškodnení ve výši 150 000 Kč za prutahy v rízení OS Prešov Er 1173/98 a EX 65/98 v letech 1998-2004 a také v rízení Krajskího soudu Košice 17Rob/1160/96 a 14Cb/32/98 a 2K/178/2000, také KS Košice, za 7 roku zbytečných prutahu v letech 1996-2004. Celkove tak žalobce požaduje odškodnení nemajetkové ujmy ve výši 150 000 Kč a to se týka jak toho rízení vztahujícího se k povinnému Technoma, tak soudního rízení i s prutahy vztahujícího se k žalovanému odporci Vihorlat Snina, a. s. Žalobce tvrdí, že nesprávným úredným postupem označených státních orgánu bylo v letech 1996-2004 porušovaní jeho právo dle čl. 6 odst. 1 dohovoru i čl. 1 dodatkového protokolu, ale aj čl. 46 odst.1 a čl. 48 odst. 2 a čl. 20 odst. 1 Ústavy SR. Exekutor byl sice od 26.6.1998 tak ríkajíc blokován čekáním na rozhodnutí Okresního soudu Prešov o námitkách až do jeho rozhodnutí z 20.9.2000, pritom si blokaci do velké míry zavinil sám, že vlastne nebylo vubec treba odesílat ty nicotní námitky povinného Okresnímu soudu Prešov a tak je treba uvést, že žádný zákon exekutorskím úradu Puchov nebránil aby využil 2,5 roku, tedy v dobe od 3/1998 do 9/2000 k rádnímu zjistení majetku Technomy, aby od 1.10.2000 tak mohl pohledávku reálne vymoci. Exekutor však tychto 2,5 roku svou ignoraci stratil a byl zcela nečinný i v oblasti zjistování majetku povinného. Jeho činnost se však objevila až 11.10.2000, kdy exekutor odeslal žádosti o součinnost státním orgánum. Co se týka jenom pouze toho vozidla Škoda 1203, které vynalezl v počátku roku 1998, ale toto vozidlo bylo mezitím blokované pro Okresní soud Prešov a mesto Poprad na základe exekučního príkazu. Poslední činnost exekutora byla návšteva povinného v 11/2000, kdy bezvýsledne zjistil poničenost, neprojednost vozu Škoda 1203 oproti roku 1998 a již zde je zjevné, že pokud by Okresní soud Prešov rozhodl o námitkách bez prutahu do 15 dnu, jako mu ukladá zákon, pak exekutor mohl vozidlo v 6 alebo 7. mesíci roku 1998 zpenežit za zhruba 100 000 Sk. Co se týká nemajetkové ujmy, tak bych chtel tedy konstatovat, že oprávnenosti toho požadavku na odškodnení nemajetkové ujmy argumentují také závery europského soudu pro lidská práva, které vycházejí z dohovoru mezinárodní smlouvy dle čl. 7 ods. 5 ústavy, povinný akceptovat i státní orgány SR i ze skutečnosti, že ustanovení Dohovoru a to zde predevším čl. 6 ods. 1 dohovoru ve smyslu práva, aby o právech a povinnostech žalobce bylo rozhodnuto v primerené lhute, aby došlo k odstranení právní nejistoty a to vše se bytostne týká i výkonu rozhodnutí exekučního titulu, protože
vymahatelnost práva ve smyslu vydobytí vykonatelne pohledávky v primerené lhute je součástí práva žalobce dle článku 6 ods. 1 Dohovoru i práva majetkového dle dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru. Je na míste odškodnení nemajetkové ujmy 150 000 Kč i s ohledem na srovnání se známymi judikáty ESLP ve Strasburgu, kterými bylo stížnostem proti SR vyhoveno odkazujíci na jednotlivé rízení, která jsou podobná, co se týka délky a podstaty prutahu a nečinnosti soudu ve vecech nálezu europskího soudu Laufík proti Slovenskej republike, Csáko proti SR, Bednár proti SR, Frigo proti SR, Klinovská proti SR, Šebeková a Horvatovičová proti SR, Bernát proti SR. Uvedené príklady postupu ESLP ve vztahu odškodnení za nesprávný úredný postup soudu na Slovensku jasne dokumentují praxi ESLP, kdy 1 rok vadného rízení je odškodňován sumou 1.000 - 1.500 EUR. K tomu viz rozhodnutí ESLP ve veci Apicella vs. Itálie, kde ESLP judikoval, že pokud dojde k odškodnení na vnitrostátní úrovni, ESLP považuje za primerené odškodnení na úrovni cca 50%, tedy v rozsahu 500 -750 EUR za jeden rok vadného postupu. Je tedy po právu priznat za prutahy ve dvou rízeních (Technoma a Vihorlat Snina) v letech 1996-2005 požadované odškodnení 150 000 Kč, tedy 4.979 EUR, ačkoli ESLP by priznal odškodnení v rozmezí 8-9.000 EUR. Dále co se týka otázky škody a majetkové ujmy a nemajetkové ujmy, tak argumentují také nálezy ústavního soudu a to zejména nálezem I. ÚS 221/04, kde ústavní soud judikoval, že až právoplatným rozhodnutím soudu se vytvorí právní istota a pro splnení ústavního práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby státní orgán vec projednal. Ústavní právo na prerokovaní veci bez zbytečných prutahu se naplní zásadne až právoplatním rozhodnutím státního orgánu, kde se osoba domáhala odstránení právní neistoty. K tomu argumentuji také nálezem nálezem I. ÚS 41/02. Nepriznání odškodnení nemajetkové ujmy zde rešené za prutahy v letech 1996-2004 trvající rízení bez výsledku a kompletního vymožení pohledávky by znamenalo zjevné pomíjení i relevantní judikuturu ÚSSR k otázce odškodnení nemajetkové ujmy a zde argumentují nálezem ÚS IV. ÚS 84/2002 a I. ÚS 203/2013 ze dne 3.7.2013, kde ÚS judikoval, že cílem primereného finančního zadosťučinení je jen zmírnení nemajetkové ujmy, tedy určitá satisfakce za existujíci stav právní nejistoty a nikoly reparace majetkové ujmy o níž rozhodne všeobecný soud. Dále argumentují nálezem III. ÚS 111/2002 a II. ÚS 439/2011. K nesprávnímu úrednímu postupu v veci uznané pohledávky dlžníkem Vihorlat Snina odkazuji na opakovaní uznaní závazku odpurcem Vihorlat Snina a tvrdím, že pouze prutahy, které nastali na KS Košice, jsou príčinou toho, proč tato pohledávka nebyla pravoplatne rozhodnuta behem tech 6 roku a proč tedy nastala ta primární majetková škoda 115 218 Kč a následne také požadovaný ušlý zisk 57 609 Kč. Záverem teda bych chcel navrhnout, aby soud žalobe vyhovel v celém rozsahu. Mám za to, že jednotlivé části toho nesprávního úredního postupu vzniku škody a kauzálního nexu mezi nesprávním úredným postupem a vznikem škody na strane navrhovatele byl v tomto rízení prokázán a navrhuji, aby soud vydal záverečné rozhodnutí ve kterém zaváže žalovaného k povinnosti zaplati žalobci 940 695 Kč s 10% úrok z prodlení od 18.5.2005 do zaplacení a náklady rízení, které soudu následne predložím. ” 43. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol: „Zo žalobného návrhu a následných podaní žalobcu vyplýva, že sa domáha náhrady skutočnej škody ušlého zisku a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora a titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Košiciach. Mám za to, že na predmetnú vec sa aplikuje zákon č. 58/1969 Zb. Tento právny názor žalovanej je totožný ako právny názor tunajšieho Okresného súdu v Košiciach ako aj odvolacieho súdu, nakoľko sa pohybujeme v režime zákona č. 58, ale žalovaná namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora, zodpovednosť žalovanej za nesprávny úradný postup súdneho exekútora bola založená až zákonom č. 514 od 1.7.2004. To znamená, že akákoľvek prípadná škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora za takúto škodu nemôže niesť zodpovednosť žalovaná. V tomto kontexte poukazujem ešte na § 33 ods. 1 EP v zmysle ktorého za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti zodpovedá exekútor sám tomu, komu bola škoda spôsobená. Pokiaľ ide o ďalšie dva tituly a to nesprávny úradný postup v podobe prieťahov Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Košiciach, tak ako sme už uvádzali v našom písomnom vyjadrení, máme za to, že všeobecný súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, nemôže konštatovať prieťahy iného súdu prípadne súdu inštančne vyššieho, až na základe konštatovania prieťahov oprávneným orgánom môže rozhodovať o náhrade škody. Z toho dôvodu mám za to, že v danej veci ani neexistuje titul pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalobca sa domáha náhrady škody vo vzťahu k dvom spoločnostiam a to Technoma a Vihorlat. Pokiaľ ide o spoločnosť Vihorlat, tak v tejto veci nebolo meritórne rozhodnuté ako už správne uviedol tunajší Okresný súd v Košiciach, uvedeným nárokom na náhradu škody sa zaoberať nebude. Pokiaľ ide o spoločnosť Technoma, tu si žalobca uplatňuje skutočnú škodu a ušlý zisk. K skutočnej škode sme sa vyjadrovali písomne a to podaním zo dňa 16.12.2016 a 1.8.2017. V celom rozsahu na týchto vyjadreniach trváme. Pokiaľ ide o posledné podanie žalobcu zo dňa 21.9.2017 a doklady, ktoré boli žalovanej zasielané z Daňového úradu v Prešove, mám za to, ak žalobca tvrdí, že spoločnosť Technoma
disponovala finančnými prostriedkami vo výške 7,4 milióna Sk a tieto boli v rokoch 1998-2002 vyplatené zamestnancom, z predložených dokladov daňového úradu vyplýva, že tieto boli priznané a vyúčtované, ale vôbec z toho nevyplýva, že boli aj reálne vyplatené. V tomto kontexte chcem poukázať na ročné hlásenie o zrazených preddavkoch zamestnávateľa na mzdy z rok 1997,z ktorého vyplýva, že spoločnosť Technoma zrazila 1 088 000 Sk, avšak daňovému úradu odviedli len čiastku 168 000 Sk, to znamená, že už v roku 1997 spoločnosť Technoma mala voči daňovému úradu čiže voči štátu dlh 920 000 Sk, z čoho mám za to, že nemala reálne finančné prostriedky na zaplatenie miezd zamestnancom a nie to ešte odmien vo výške 436 000 Sk, tak ako tvrdí žalobca. Pokiaľ ide o bod 2 a to finančný majetok, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha, že spoločnosť disponovala sumou 234 000 Sk, podľa názoru žalovanej ide o peniaze, ktoré sú viazané na sociálnom fonde a sú nepoužiteľné pre akékoľvek prevádzkové alebo finančné účely a rovnako ani v rámci exekučného konania ich exekútor na takéto finančné prostriedky, ak by aj spoločnosť reálne mala, nemôže siahnuť. Ďalej žalobca tvrdí, že spoločnosť disponovala tovarom vo výške v roku 1998 20,8 milióna Sk. Už z výpovedí svedkov ako aj súdneho exekútora Martišíka vyplýva, že spoločnosť tovar v sklade mala, avšak tento naozaj ostával len na sklade, bol nepredajný a postupne jeho cena klesala, ako vyplýva z účtovných dokladov, sa likvidovalo cez účet manká a škody. Ďalej v bode 5 žalobca tvrdí, že spoločnosť mala pohľadávky v miliónoch, ani z predbežnej konkurznej správy Dr. Kaprálovej vyplýva, že spoločnosť pohľadávky mala, avšak tieto boli prihlásené do konkurzu, exekučných konaní, boli premlčané, boli prihlásené do dedičských konaní. Zo správy ďalej vyplýva, že Dr. Kaprálová sa dotazovala správcov konkurzných podstát ako aj exekútorov, notárov, či je nejaká šanca na to, či tieto pohľadávky boli uspokojené, Z výpovedí vyplýva, že šanca nebola žiadna. Dovolím si tiež poukázať aj na to, že záväzky spoločnosti v tomto období predstavovali 99 814 356,84 Sk. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdí, že spoločnosť Technoma speňažila za roky 1998-2003 z týchto pohľadávok až 37 600 Sk, mám za to, že uvedené sa nezakladá na pravde. Neprišlo k speňaženiu týchto pohľadávok spoločnosti, spoločnosť ich účtovne neevidovala, nakoľko subjekty, voči ktorým tieto pohľadávky mala zanikli. Rovnako, pokiaľ ide o tržby z predaja, z dokladov vyplýva, že ide len o vyfakturované pohľadávky. Vôbec z toho nevyplýva, že spoločnosť by reálne uvedené finančné prostriedky mala. Mám teda za to, že nie je možné dospieť k záveru, že spoločnosť v období rokov 1998-2002 disponovala finančnými prostriedkami vo výške 106,2 milióna Sk, tak ako to tvrdí žalobca a že by bolo možné uspokojiť 20-30 podobných exekúcií, ako mal žalobca. Z tohto dôvodu mám za to, že žalobca nepreukázal, že spoločnosť v sledovanom období disponovala majetkom. Ďalej pokiaľ ide o ušlý zisk, k tomu žalovaná sa bližšie vyjadrovať nebude, nakoľko súd už uviedol, že rozšírenému návrhu o ušlý zisk nepripúšťa. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, nakoľko sa pohybujeme v režime zákona č. 58/1969 Zb. nie je možné ju priznať, považujeme ju za nepreukázanú a navyše súd na dnešnom pojednávaní uviedol, že takúto zmenu vo vzťahu k nemajetkovej ujme nepripúšťa, čiže nevidím dôvod sa bližšie k tomu vyjadrovať. A pokiaľ ide o príčinnú súvislosť vzhľadom na to, že argumentujeme tým, že neexistuje titul, nebola preukázaná škoda, nemôže existovať ani príčinná súvislosť ešte s poukazom na zmätočnosť návrhu, ktorú sme uvádzali v našom poslednom písomnom vyjadrení, kde nie je presne stanovené aká škoda v akej výške mala vzniknúť, s ktorým titulom nemôžeme hovoriť o preukázaní príčinnej súvislosti. Na základe uvedeného žiadam žalobu zamietnuť v celom rozsahu a náhradu trov konania v prípade úspechu, ktoré si uplatňujeme a to v podobe cestovných nákladov. ” 44. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
45. Podľa ust. § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
46. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
47. Podľa ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorý tieto úlohy plnia.
48. Podľa ust. § 18 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
49. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).
50. Podľa ust. § 10 zák. č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
51. Podľa ust. § 20 zák. č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
52. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 53. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
54. Podľa ust. § 218 ods. 2 CSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
55. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený titulom náhrady škody, tiež nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, a to A/ Krajského súdu v Košiciach v konaní 14Cb/32/98 a B/ Okresného súdu Prešov v konaní 23Er/1173/98 a exekútora JUDr. Martišíka v konaní Ex 65/98.
56. Uplatnená náhrada škody má svoj základ v článku 46 ods. 3 Ústavy SR. Podstata základného práva na náhradu škody podľa predmetného článku ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenia sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o zákonnom práve na náhradu škody vykonáva. Inými slovami, právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (citácia z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2010 sp. zn. 5Cdo/171/2009). 57. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci sú: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia alebo nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe, alebo nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi 1/ a 2/. Platí pritom, že splnené musia byť všetky menované zákonné predpoklady. Nesprávny úradný postup
58. Napriek tomu, že pojem nesprávneho úradného postupu nie je v zákone definovaný, vychádza právna teória i súdna prax z toho, že ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom predpokladá také prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou, najmä vady v spôsobe vedenia konania. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znak nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
59. Žalobca za nesprávny úradný postup Krajského súdu v Košiciach, pokiaľ ide o konanie 14Cb/32/98, považuje nečinnosť zo strany súdu za obdobie od 21.11.1997 až do 23.2.2005.
60. Tak ako vyplýva zo zrušujúceho rozsudku tunajšieho súdu v predmetnom spore, v prejednávanej veci Krajského súdu v Košiciach 14Cb/32/98 súd zistil, že v období od 7.1.1998, kedy pôvodne začaté konanie pod sp. zn. 17Rob 1160/96 bolo pridelené do tohto registra až do 30.10.2000, kedy bol uznesením Krajského súdu v Košiciach vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Vihorlat a.s. Snina, nebol učinený zo strany Krajského súdu v Košiciach žiadny úkon, čím došlo k porušeniu zásady rýchlosti konania, ktoré je vo svojom dôsledku nesprávnym úradným postupom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko nesprávnym úradným postupom môže byť i porušenie zásady rýchlosti súdneho konania, pri ktorom nie je lehota pre rozhodnutie stanovená. Na základe uvedeného teda možno dať za pravdu žalobcovi v tom smere, že za obdobie od 7.1.1998 do 30.10.2000 na strane tohto súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Pretože vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného zo zákona došlo k prerušeniu konania, nečinnosť súdu za obdobie od 30.10.2000 z tohto dôvodu nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
61. Žalobca predmetnou žalobou ďalej namieta nesprávny úradný postup Okresného súdu Prešov, pokiaľ ide o konanie 23Er 1173/98 v období od 14.4.1998 do 20.9.2000, z dôvodu nečinnosti súdu.
62. Tak ako vyplýva zo zrušujúceho rozsudku tunajšieho súdu v predmetnom spore, v posudzovanom prípade súd zistil, že Okresný súd Prešov bol nečinný v období od novembra 1998, kedy súdu boli zaslané námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie, až do 2.6.1999, kedy súd začal robiť úkony súvisiace s rozhodnutím o podaných námietkach (konkrétne išlo o zapožičanie spisu 17Rob 801/96) a v období od marca 2000, kedy požadovaný spis bol súdu zapožičaný, až do 20.9.2000, kedy súd rozhodol o podaných námietkach.
63. Žalobca ďalej považuje v prípade exekučnej veci vedenej pred súdnym exekútorom v konaní Ex 65/98 za nesprávny úradný postup obdobie od 20.9.2000 do 2.10.2004 z dôvodu nečinnosti.
64. Tak ako vyplýva zo zrušujúceho rozsudku tunajšieho súdu v predmetnom spore, v prejednávanej veci Ex 65/98 súd zistil, že v období od januára 2001, t.j. potom, čo súdny exekútor zistil stav majetku povinného, až do 11.3.2004, t.j. do výzvy súdneho exekútora na zloženie preddavku, na strane súdneho exekútora išlo o nesprávny úradný postup, nie však z dôvodu nečinnosti, ale z dôvodu nevykonávania exekučnej činnosti podľa exekučného poriadku (t.j. podľa názoru súdu exekútor mohol hneď po zistení stavu majetku povinného vyzvať žalobcu na zaplatenie preddavku a podľa toho, či by žalobca preddavok vyplatil, zvoliť ďalší postup). V súvislosti s predmetným konaním súd iba pripomína, že povinný subjekt Technoma a.s. bol zrušený dňa 11.02.2004 rozhodnutím konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
65. Z uvedeného vyplýva, že vo všetkých 3 prípadoch išlo o nesprávny úradný postup v období za účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. a preto súd žalobu posudzoval podľa tohto zákona (zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť až 1.7.2004).
66. Ide pritom o konštatáciu vyplývajúcu tiež zo zrušeného rozsudku tunajšieho súdu vydaného v predmetnom spore dňa 10.12.2010 s tým, že zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach 3Co/169/2011 - 136 zo dňa 28.2.2014 vyplýva, že „V konaní je zatiaľ nesporná podmienka, a to postupom súdov a súdneho exekútora v namietaných konaniach, v ktorých boli konštatované prieťahy, bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takéto konanie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2013, sp. zn. 3Cdo/134/03).“ Ako ďalej vyplýva zo zrušujúceho uznesenia: „Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2013 Z.z. z 28.10.2013 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2004, a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb. vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Doterajším predpisom je predovšetkým zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa ust. § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedal za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní, v trestnom konaní (pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste) vydal štátny orgán. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. ”
67. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na závery odvolacieho súdu v predmetnom zrušujúcom uznesení, nebol dôvod na zhodnotenie skutkového stavu odlišným spôsobom v tejto časti, t.j. pokiaľ ide o konštatovanie porušenia práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov za dané súdom konštatované obdobie, z čoho vyplýva tiež záver o právnej úprave, ktorá sa na daný nárok aplikuje (t.j. zák. č. 58/1969 Zb.).
68. Pokiaľ žalobca v priebehu konania v súvislosti s uplatňovanými nárokmi exekučného konania Okresného súdu Prešov sp.zn. 23Er/1173/98 a konania Exekučného úradu JUDr. Martišíka Ex 65/98 tvrdil, že ide o prieťahy aj za nasledujúce obdobie rokov (prvý krát to začal skutkovo tvrdiť až v roku 2014), išlo o zmenu žaloby v rozšírení jej skutkových tvrdení, o ktorej súd rozhodol tak, že na pojednávaní konanom dňa 20.12.2016 svojim uznesením o.i. nepripustil zmenu žaloby v tejto časti. Súd k uvedenému navyše uvádza nasledovné: zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vo svojom aktuálnom znení ust. § 9 ods. 1, ods. 2 (t.j. v znení účinnom od 1.1.2013) uvádza, že „(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. (2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.” Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nesprávny úradný postup súdu má spočívať v zbytočných prieťahoch v konaní, prípadne v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, súd sám v takomto konaní nemôže posudzovať, či na strane orgánu verejnej moci došlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Aktuálna právna úprava pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu odkazuje na výsledky vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následky prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 69. Z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva: „Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ust. § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa tých troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I.ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktorú môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.“ 70. Preto možno vyvodiť, že súd, ktorý posudzuje odôvodnenosť nároku uplatneného titulom náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., t.j. zákonné predpoklady pre úspešné posúdenie nároku, sám neposudzuje, či v danom prípade namietané rozhodnutie je nezákonné alebo, či na strane orgánu pri výkone verejnej moci išlo o nesprávny úradný postup, pretože na to nie je oprávnený. V prejednávanom prípade žiadnym z oprávnených orgánov neboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní, respektíve nesprávny úradný postup exekučného súdu, pokiaľ ide o nasledujúce obdobie - obdobie spadajúce pod právnu úpravu zákona č. 514/2003 Z.z. (žalobca to ani netvrdil a ani nepreukázal), preto, ak by súd mal nárok žalobcu v tejto časti (exekučného konania Okresného súdu Prešov sp.zn. 23Er/1173/98 a konania Ex 65/98 Exekučného úradu JUDr. Martišíka) posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v aktuálnom znení, žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívne stanovených zákonných predpokladov úspešnosti tohto nároku, a jeho žaloba by v časti tohto nároku (vrátane uplatnenej nemajetkovej ujmy vzťahujúcej sa na konanie vedené Okresným súdom Prešov 23Er/1173/98 a vedené súdnym exekútorom JUDr. Martišíkom Ex 65/98) nebola dôvodná. Pasívna legitimácia
71. V súlade so závermi odvolacieho súdu v predmetnom spore vyjadrenými v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.2.2014, súd považuje žalovaného za pasívne legitimovaného vo vzťahu ku všetkým namietaným konaniam, t.j. vrátane exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Martišíkom, citujúc pritom nasledujúci právny názor krajského súdu v Košiciach: „Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vyslovil záver, v zmysle ktorého nesprávnym úradným postup súdneho exekútora, a z toho plynúcu zodpovednosť za škodu v konaní Ex 65/98, nemožno posudzovať podľa zák. č. 58/1969 Zb., ale podľa ust. § 33 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení do 30. júna 2004 (t.j. do nadobudnutia účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov). Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvého stupňa nestotožňuje. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní súd nie je viazaný žalobcom uvedeným právnym dôvodom, pre ktorý nárok uplatňuje. Predovšetkým je však potrebné brať do úvahy, že je na žalobcovi, ktorý zo zodpovedných subjektov sa rozhodne zažalovať, ak z právnych noriem možno vyvodiť, že je daná zodpovednosť oboch z nich. Odvolací súd poukazuje na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v náleze z 13. februára 2013, sp. zn. II.ÚS 165/2012 konštatoval:
„Ústavný súd sa v svojej rozhodovacej činnosti postavením súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti už zaoberal. Vo svojom náleze sp. zn. P.ÚS 49/03 uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritéria, než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4 č. 5.1 Ústavy). Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (P.ÚS 49/03).“ Za relevantný v tejto otázke považuje odvolací súd aj právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky: „Pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka, pričom vyžaduje dôsledné uváženie osobitnosti každého prípadu, majúc na zreteli, že úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, ktorá ma všeobecnú platnosť pre všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môže byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2011 sp. zn. 5Cdo/110/2011). V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP súd je týmto právny názorom viazaný. Škoda
72. Pojem škody nebol v zákone č. 58/1969 Zb. definovaný, preto sa v zmysle ust. § 20 citovaného zákona pre výklad použijú spoločné ustanovenia Občianskeho zákonníka o škode a to konkrétne ustanovenie § 442 OZ, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodu je možné vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá: a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
73. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil jednak skutočnú škodu: 1/ v súvislosti s konaním KS v Košiciach 14Cb/32/98 spolu vo výške spolu 115.218 Kč a 2/ v súvislosti s exekučným konaním OS Prešov 23Er/1173/98 a konaním súdneho exekútora JUDr. Martišíka Ex 65/98 spolu vo výške 411.913 Kč a jednak ušlý zisk 1/ v súvislosti s konaním KS v Košiciach 14Cb/32/98 a 2/ v súvislosti s exekučným konaním OS Prešov 23Er/1173/98 a konaním súdneho exekútora JUDr. Martišíka Ex 65/98 (k tomu pozri tiež bližšie bod 6. odôvodnenia rozsudku). Skutočná škoda uplatnená v súvislosti s 1/ konaním KS v Košiciach 14Cb/32/98; príčinná súvislosť
74. V konaní nebola spornou skutková okolnosť, že predmetom konania Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14Cb/32/98 bol uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému Vihorlat, a.s. Snina, ktorému predchádzalo konanie vedené pod sp. zn. 17Rob/1160/96, ktoré bolo začaté na základe žaloby zo dňa 26.9.1996, ktorou si žalobca uplatňoval voči žalovanému čiastku 35.828 Kč spolu s 19 % úrokom z omeškania od 24.9.1992 do zaplatenia, a v ktorom konaní žalobca na základe výzvy súdu zaplatil na súdnom poplatku 1.432 Sk. Napriek tomu, že žalobca v súvislosti s predmetným súdnym konaním mal za to, že na strane súdu išlo o nesprávny úradný postup v podobe prieťahov za dobu 7 rokov, súd konštatoval nesprávny úradný postup za obdobie od 7.1.1998 do 30.10.2000 s poukazom na to, že vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného zo zákona došlo k prerušeniu konania, a preto nečinnosť súdu za obdobie od 30.10.2000 nemožno z tohto dôvodu hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Ďalej nie je sporným, že v dôsledku výmazu žalovaného z obchodného registra Okresného súdu Prešov k 8.3.2004, Krajský súd v Košiciach v predmetnom konaní 14Cb/32/98 svojim uznesením z 23.2.2005 konanie zastavil a rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a že súdny poplatok sa žalobcovi
nevracia; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2005. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom konaní súd nerozhodol meritórne o podanej žalobe. Vo vzťahu k tomuto nároku zo žaloby vyplýva žalobcovo zdôvodnenie, podľa ktorého Krajský súd v Košiciach svojim nesprávnym úradným postupom, mnohoročnými prieťahmi v konaní zapríčinil stav - kedy už nie je možné túto pohľadávku za Vihorlat, a.s. vykonať, žalobca sa ako veriteľ nemôže už nikdy uspokojiť, pretože v medziobdobí bola Vihorlat, a.s. zrušená a vymazaná z obchodného registra. Takto Krajský súd v Košiciach spôsobil žalobcovi škodu, ktorej výška a príčinná súvislosť medzi jej vznikom a zavinením je vyššie popísaná, keď príčinná súvislosť je daná i tým, že žalobca hľadal oprávnene na súde svoje zákonné právo, aby súd určil právoplatným rozhodnutím oprávnenosť jeho pohľadávky a táto mohla byť vykonaná, pretože dlžník - hoci svoj záväzok dňa 31.10.1994 uznal, dobrovoľne ho nechcel zaplatiť. Súd tak porušil svoju zákonnú povinnosť, teda právo žalobcu na nestranný a spravodlivý proces - keď sedemročné meškanie je evidentne dôvodom toho, že pohľadávka sa stala nedobytnou. Výška škody tak činí na istine 35.828,- Kč, na 19 % úroku z omeškania z 35.828,- Kč od 24.9.1992 do 8.3.2004 sumu 77.958 Kč za 4180 dní omeškania a na súdnom poplatku 1.432,- Sk, t.j. spolu 115.218,- Kč. 75. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 28.10.2016 (č. l. 448) doložil do spisu listinné doklady, ktorými mienil preukázať, že Vihorlat, a.s. Snina mienila žalovanú pohľadávku uhradiť, pretože ju v podstate uznávala, pričom išlo o listinný doklad: výzva k zaplateniu z roku 1994, list vo veci „Inventarizácie pohľadávok a záväzkov“, a tiež list zo 14.2.1997. Tiež tvrdil, že pokiaľ by súd v predmetnom konaní žalobe vyhovel, pričom nebol dôvod tejto žalobe nevyhovieť, z prehľadu pohľadávok spoločnosti Vihorlat Snina a.s. vyplýva, že žalobca si mohol nepochybne a bezproblémovo prípadne priznanú pohľadávku následne uplatniť, resp. vymôcť z majetku spoločnosti Vihorlat. Žalobca ďalej vo svojom písomnom podaní založenom na č. l. 451 spisu tiež dôvodil, že uznanie záväzku Vihorlatom a.s. z 9.2.1994, fotokópia Uznanie záväzku z 19.5.1994 a z 31.10.1994 vyvracia bezdôvodnú a formálnu námietku právnika Vihorlatu Vladimíra Kochana zo 14.2.1997, ktorý namietal premlčanie nároku a tvrdil, že uznanie záväzku neeviduje a má o ňom pochybnosti. V tomu preložil súdu súpis pohľadávok k 16.9.1994 a 23.3.1995 so záverom, že spoločnosť mala pohľadávky za 502.208.355 Sk. 76. Z listinného dokladu založeného na č. l. 487 a 488, ktorý predložil žalobca ako listinný doklad k svojmu písomnému podaniu došlému súdu dňa 16.12.2006, ktorý je založený na č. l. 486 (ide o neúplné písomné podanie žalobcu, pozn. súdu) vyplýva, že na predmetnom listinnom doklade sú uvedené záväzky a pohľadávky nad 30 tisíc, list: 20, tlač: 23.3.1995; banka, IČO, názov, pohľadávky - 311, záväzky - 321 a ich rozdiel; celkom pohľadávky, celom záväzky a ich rozdiel; súd poznamenáva, že z predmetného listinného dokladu nevyplýva, ktorej spoločnosti by sa tento listinný doklad mal týkať a ani akým spôsobom tento doklad bol získaný, resp. o akú konkrétnu tlač sa jedná a pod. 77. Žalobca vo svojom písomnom podaní došlom súdu dňa 30.12.2016 (č. l. 505 a nasl.) ako dôkaz o nezvratnosti existencie svojej pohľadávky na istine 35.828,- Kč, ktorú Vihorlat opakovane uznal, poukázal na zostavu Vihorlatu Snina a.s. k 23.3.1995, kde na liste č. 41 na 21 riadku odspodu je uvedená táto pohľadávka k F.L.O.P. (žalobcom používaný dodatok mena obchodnej firmy); žalobca k predmetnému listinnému dokladu (č. l. 487 až 488 spisu, pozn. súdu) dokumentuje, že Vihorlat bol schopný obratom pohľadávku 35.828,- Kč uhradiť, k 23.3.1995 mal pohľadávky za 502.208.355,- Sk a mal prevahu svojich pohľadávok nad svojimi záväzkami o 90.188.787,- Sk. 78. Z argumentácie žalobcu je zrejmé, že žalobca si ohľadne tohto nároku uplatnil ako škodu čiastku, ktorá bola predmetom jeho žaloby v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 14Cb/32/98 s poukazom na to, že namiesto toho, aby súd určil právoplatným rozhodnutím oprávnenosť jeho pohľadávky uplatnenej predmetnou žalobou, súd svojimi prieťahmi v konaní zapríčinil stav, kedy už nie je možné túto pohľadávku za Vihorlat, a.s. vykonať, a žalobca sa ako veriteľ nemôže už nikdy z uplatnenej pohľadávky uspokojiť, za súčasnej argumentácie o tom, že zo strany súdu nebol dôvod pohľadávku nepriznať vzhľadom na ním predložené doklady o uznaní záväzku a o evidovaní záväzku žalovaným subjektom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca svoj nárok v súvislosti s prieťahmi súdu (nesprávny úradný postup) dával do príčinnej súvislosti s tou skutočnosťou, že súd mu v konaní nepriznal žalovanú pohľadávku. 79. Skutočnosť, že namietané konanie bolo zastavené, znamená, že neskončilo meritórnym rozhodnutím, z ktorého by vyplývala žalobcom tvrdená dôvodnosť jeho žaloby v konaní 14Cb/32/98. Súd iba pripomína, že v teraz prebiehajúcom konaní už otázku prípadnej úspešnosti žalobcu v inom konaní nemožno posudzovať. Chýba teda príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Košiciach a tvrdenou škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi jej nepriznaním v predmetnom konaní. Žalobca teda nesplnil zákonnú podmienku pre dôvodnosť tohto nároku, na základe čoho súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, t.j. v časti o zaplatenie požadovanej sumy spolu vo výške
113.786,- Kč (t.j. 35.828,- Kč + 77.985,- Kč ako vyčíslené príslušenstvo) s uplatneným príslušenstvom 10% úroku z omeškania z dlžnej sumy od 18.5.2005 do zaplatenia (II. výrok rozsudku).
80. Iná situácia je v prípade uplatnenej škody vo výške zodpovedajúcej zaplatenému súdnemu poplatku v tomto namietanom konaní, v ktorom prípade možno hovoriť o vzniku škody v podobe vynaložených finančných prostriedkov titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania, ktorá je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu- s jeho prieťahmi, pretože tým, že sa žalobca ”nedočkal” vecného prejednania žaloby, v dôsledku konštatovaných prieťahov tieto finančné prostriedky vynaložil zbytočne. Nebolo sporným, že žalobca v predmetnom konaní zaplatil na výzvu súdu súdny poplatok vo výške 1.432,- Sk; vznik tejto škody súd ustálil k dátumu konca konštatovaných prieťahov súdu, t.j. k dátumu 30.10.2000. Napriek tomu, že žalobca súdny poplatok zaplatil v slovenských korunách, škodu z tohto titulu si uplatnil v Kč, čo je v súlade s ust. § 218 CSP, avšak na sumu totožnú ako znela v slovenských korunách, hoci je všeobecne známe, že kurz českej koruny nebol nikdy vo vzťahu ku slovenskej korune rovnaký (bol vždy výhodnejší) a preto mu súd nemohol priznať tento nárok v nezmenenej výške v českých korunách, pretože tým by súd v tejto časti prekročil návrh žalobcu. Súd preto pristúpil k prepočtu sumy 1432 Sk na českú korunu za použitia kurzu slovenskej meny a českej meny k euru a v tej súvislosti využil archív kurzových lístkov ECB zverejnený na internetovej stránke, z ktorého zistil, že k 30.10.2000 bol kurz slovenskej koruny k euru 43,399 a kurz českej koruny k euru 34,858. Na základe uvedeného k 30.10.2000 suma 1.432 Sk predstavovala 1.150 Kč. Súd žalobcovi preto z uplatnenej sumy v tejto časti nároku vo výške 1.432 Kč priznal iba sumu 1.150,- Kč (zahrnuté v I. výroku rozsudku) a žalobu v jej prevyšujúcej časti z uvedeného dôvodu zamietol (zahrnuté v II. výroku rozsudku). 81. Pretože žalovaný je s úhradou tejto sumy stále v omeškaní, súd ho zaviazal tiež na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 1.150 Kč v jeho zákonnej výške 6% ročne od 28.8.2005 do zaplatenia (I. výrok rozsudku), teda spôsobom odlišným ako si úroky z omeškania uplatnil žalobca, a to v súvislosti s odlišným právnym posúdením dátumu, od ktorého sa žalovaný so zaplatením uplatneného nároku dostal, pretože pokiaľ ide o povinnosť platiť úroky z omeškania, štát sa ocitá v omeškaní s náhradou škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. až márnym uplynutím lehoty 6 mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil u ústredného orgánu, a až odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty ho stíha povinnosť zaplatiť poškodenému tiež úrok z omeškania (pozri tiež Veľký komentár - Občiansky zákonník, 1. diel, rok vydania 2011, autora Imrich Fekete, str. 1102). V konaní nebolo sporným, že žalobca si žalobou uplatnený nárok uplatnil voči žalovanému žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 12.2.2005, ktoré odovzdal na poštovú prepravu dňa 23.2.2005; súd nedisponuje dátumom prevzatia tejto žaloby žalovaným, preto pri pripočítaní 3 primeraných dní na poštovú prepravu, súd ustálil dátum doručenia tejto žiadosti žalovanému k 26.2.2005. Následne šesť- mesačná lehota stanovená podľa ust. § 10 zák. č. 58/1969 Zb. uplynula 27.8.2005, preto o omeškaní žalovaného možno uvažovať najskôr až od dátumu 28.8.2005. Z uvedeného dôvodu zamietajúci výrok sa týka tiež v tejto časti nepriznaného príslušenstva z priznanej sumy (zahrnuté v II. výroku rozsudku). Skutočná škoda uplatnená v súvislosti s 2/ konaním OS Prešov 23Er/1173/98 a konaním súdneho exekútora JUDr. Martišíka Ex 65/98; príčinná súvislosť 82. V konaní nebola spornou skutková okolnosť, že Krajský súd v Košiciach Platobným rozkazom v konaní sp. zn. 17Rob 801/96-15 priznal žalobcovi sumu 152.823,30 Kč s 18% úrokmi od 1.8.1995 do zaplatenia a trovy konania 6.844 Sk voči spoločnosti TECHNOMA a.s., ktorý sa následne stal exekučným titulom pre exekučné konanie vedené exekútorom JUDr. Martišíkom Ex 65/98 ( na OS Prešov vedené pod sp. zn. 23Er/1173/98 ). Žalobca pritom od začiatku dôvodil, že jeho vykonateľná pohľadávka sa stala nedobytnou v dôsledku nesprávneho úradného postupu tak Okresného súdu Prešov, ako aj exekútora JUDr. Martišíka, na základe čoho mala vzniknúť ako škoda práve nevymožená čiastka 152.823,30 Kč s uplatneným úrokom, ktoré vyčíslil na sumu 252.246,- Kč za 3347 dní omeškania za obdobie od 1.8.1995 do 2.10.2004 a priznaný súdny poplatok 6.844,- Sk, t.j. spolu vo výške 411.913 Kč. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v tejto časti svojho nároku za škodu považuje platobným rozkazom nevymoženú pohľadávku, pre ktorý prípad žalobca musí preukázať, že v exekučnom konaní mohol reálne vymôcť žalovanú sumu. Je tomu tak preto, že škoda, ktorá prípadne vznikla nesprávnym úradným postupom súdu (exekútora) spočívajúceho v prieťahoch ( nečinnosti ), nemožno bez ďalšieho stotožňovať s pohľadávkou, ktorá bola žalobcovi priznaná predmetným platobným rozkazom, ako to urobil žalobca. Škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak by sa pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi stala nevymožiteľnou v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t. j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade bolo preto významné, či nesprávny úradný postup - prieťahy (nečinnosť) okresného súdu v exekučnom konaní, prípadne aj exekútora, boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že pohľadávka žalobcu nemohla byť vymožená v exekučnom konaní. Reálna hodnota priznanej pohľadávky nezávisí len od samotnej sumy, ale tiež od solventnosti dlžníka a možností uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Inú majetkovú hodnotu má súdom priznaná pohľadávka, ktorú je možné pri exekúcii bez problémov uplatňovať voči „bonitnému“ dlžníkovi, a inú hodnotu, ak dlžník v čase exekúcie majetok nemá, alebo ho síce má, no je nepatrný (pozri tiež rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 384/2009 z 9.12.2009). Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade vznik škody nebolo možné posudzovať izolovane od posúdenia splnenia predpokladu príčinnej súvislosti. V tejto súvislosti súd vykonal rozsiahle dokazovanie, a to v súlade s navrhovaným dôkazmi zo strany žalobcu zameranými na zistenie - preukázanie faktickej vymožiteľnosti súdom priznanej pohľadávky. Svedkovia p. Prokopovič ako bývalý člen predstavenstva spoločnosti Technoma a.s. a p. Tomková ako bývalá členka dozornej rady spoločnosti sa k majetkovým pomerom spoločnosti vyjadriť nevedeli. Svedok p. Tomko ako bývalý člen a tiež predseda predstavenstva spoločnosti si pamätal, že spoločnosť išla do konkurzu, že spoločnosť bola v mnohých exekúciách, bola zadlžená, že majetok spoločnosti sa v rokoch 1998 až 2004 odpredal možno aj mimo exekúcií a následne bol pre nedostatok majetku vyhlásený konkurz. Svedok p. Galdún ako bývalý člen predstavenstva uviedol, že v roku 1998 začala stagnovať obchodná činnosť, finančná situácia spoločnosti nebola najlepšia, pretože banky začali požadovať okamžitú splatnosť svojich úverov a mnohé z nich si začali uplatňovať svoje záložné práva k spoločnosti; nevedel sa vyjadriť k obchodnému kapitálu spoločnosti, ani k jej obratu a v roku 1998 ukončil v spoločnosti svoju činnosť. Svedok p. Spišák ako bývalý člen spoločnosti uviedol, že v roku 1998 odpredal svoje akcie spoločnosti a zo spoločnosti odišiel. Mal vedomosť o tom, že spoločnosť mala veľa pohľadávok a súčasne veľa záväzkov; nehnuteľnosti a väčšina zásob spoločnosti boli založené v prospech bánk, ktoré spoločnosti poskytli úvery. Z listinných dokladov však súd zistil, že podľa účtovnej závierky spoločnosti TECHNOMA, a.s. k 31.12.1998, spoločnosť vyplatila ”iba” na odmenách členom orgánov spoločnosti spolu čiastku vo výške 436 tisíc Sk, podnik nakupoval zásoby, výnosy z bežnej činnosti predstavovali spolu 8955 tisíc Sk a podnik vyčerpal rezervu s počiatočným stavom rezervy k 1.1. bežného roka vo výške 633 tisíc Sk. Ďalej z listinného dokladu - z prehľadu peňažných tokoch spoločnosti TECHNOMA, a.s. k 31.12.1998 vyplýva, že stav peňažných prostriedkov na začiatku účtovného obdobia predstavoval 529 tisíc Sk a na konci účtovného obdobia predstavoval 234 tisíc Sk. Okrem toho zo súvahy tejto spoločnosti k 31.12.1998 vyplývali aktíva: hmotný investičný majetok (pozemky, budovy, haly a stavby, stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky a inventár, iný hmotný investičný majetok, nedokončené hmotné investície) spolu vo výške 50511 tisíc Sk, zásoby (materiál a tovar) spolu vo výške 12477 tisíc Sk a finančný majetok (peniaze, účty v bankách) spolu vo výške 234 tisíc Sk. Ďalej z prílohy k účtovnej závierke spoločnosti TECHNOMA, a.s. k 31.12.1999 vyplýva, že spoločnosť ”iba” na odmenách vyplatila odmeny pre členov orgánov spoločnosti predstavovali spolu čiastku 442 tisíc Sk, výnosy z bežnej činnosti predstavovali spolu 19678 tisíc Sk a podnik vyčerpal rezervu s počiatočným stavom rezervy k 1.1. bežného roka vo výške 633 tisíc Sk. Takisto zo súvahy tejto spoločnosti k 31.12.1999 vyplývali aktíva: hmotný investičný majetok spolu vo výške 37726 tisíc Sk, zásoby (tovar) vo výške 10567 tisíc Sk a finančný majetok (peniaze a účty v bankách) spolu vo výške 180 tisíc Sk. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ aj možno konštatovať, že v jednotlivých rokoch v spoločnosti TECHNOMA, a.s. klesala hodnota aktív, taktiež vyplácaných odmien, resp. už k 31.12.2000 napríklad spoločnosť neevidovala žiadne vyplatené odmeny členom orgánov spoločnosti, spoločnosť disponovala tzv. aktívami v podobe hmotného investičného majetku (ako napr. sú pozemky, budovy, haly a stavby, stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky a inventár), zásobami, tiež finančným majetkom v podobe peňazí a účtov v bankách spolu vo výške, ktorá prevyšuje platobným rozkazom žalobcovi priznanú pohľadávku, pričom súčasne, podľa názoru súdu, tieto aktíva možno zaradiť medzi položky, ktoré boli postihnuteľné v rámci exekučného konania. O majetkovom stave spoločnosti TECHNOMA, a.s. k 31.12.1998, ale tiež k 31.12.1999 svedčia tiež vyplatené odmeny členom orgánov spoločnosti a čerpanie rezervy v týchto oboch kalendárnych rokoch. Uvedené, podľa názoru súdu, postačuje pre urobenie záveru o tom, že v čase začatia exekučného konania a v bezprostredne nasledujúcom období spoločnosť TECHNOMA, a.s. disponovala dostatočným majetkom a dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby žalobca mohol byť uspokojený v rámci exekúcie, pokiaľ by na strane už samotného Okresného súdu Prešov nedošlo ku konštatovanému nesprávnemu úradnému postupu v podobe prieťahov v konaní, ktoré súd vo vzťahu k tomuto súdu konštatoval od novembra 1998 až do septembra roku 2000. Súd je toho právneho názoru, že už konštatovanie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prešov je v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou, ktorá mala žalobcovi v tejto súvislosti vzniknúť, a ktorú si žalobca uplatnil v podobe nepriznanej pohľadávky z predmetného platobného rozkazu. Na základe uvedeného súd
nepovažoval za potrebné bližším spôsobom alebo podrobnejším spôsobom vyhodnocovať finančnú a majetkovú situáciu na strane spoločnosti TECHNOMA, a.s. aj za nasledujúce obdobie, ktorá nepochybne sa v nasledujúcich rokoch zhoršovala, a pre ktorú v konečnom dôsledku spoločnosť bola k 11.2.2004 zrušená rozhodnutím konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Aj listinné doklady z nasledujúceho obdobia svedčia o tom, akým výrazným spôsobom sa prieťahy Okresného súdu v Prešove podieľali na neúspešnosti predmetnej exekúcie a v tejto súvislosti súd iba pripomína, že súdnemu exekútorovi napadla predmetná exekučná vec ešte k 9.2.1998 a prieťahy v exekučnej veci, ktoré spôsobil Okresný súd Prešov, začali v novembri roku 1998 a boli konštatované až do mája 1999 a následne od marca roku 2000 do septembra roku 2000, za ktoré obdobie sa majetková situácia spoločnosti výrazne zmenila natoľko, že samotná spoločnosť podala návrh na vyhlásenie konkurzu konkrétne dňa 28.5.1999. Napriek podanému návrhu na vyhlásenie konkurzu samotná spoločnosť uvažovala ešte o existencii majetku spoločnosti, pretože podaním návrhu sledovala dosiahnutie pomerného uspokojenia veriteľov. Aj zo správy predbežnej správkyne konkurznej podstaty podanej z 13.9.2000 vyplýva, že firma má majetok, ktorý by pokryl náklady spojené s konkurzným konaním a že v súčasnosti prebiehajú na majetok viaceré exekúcie, na základe čoho je potrebné konkurz na majetok firmy vyhlásiť urýchlene. Predbežná správkyňa konkurznej podstaty konštatovala dokonca ešte k 22.1.2003 vo svojej v poradí druhej správe o tom, že dlžník má majetok v pomerne vysokej účtovnej hodnote, na strane druhej však nepredpokladala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie priebehu konkurzu a vzhľadom na prebiehajúce konania navrhla počkať na ich výsledky a následne rozhodnúť o vyhlásení konkurzu, resp. o zastavení konania pre nemajetnosť. Ďalej z exekučného spisu JUDr. Martišíka vyplýva, že súdny exekútor začal robiť príslušné šetrenia v exekučnej veci až po konštatovaných prieťahoch Okresného súdu v Prešove- ide o ošetrenia z októbra roku 2000 s výsledkami, ako bolo konštatované v jednotlivých odsekoch odôvodnenia rozsudku. Z pripojeného registrového spisu spoločnosti Technoma a.s. ďalej vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc vykonával viacero exekučných konaní voči povinnému Technoma a.s., v rámci ktorých konaní speňažil nehnuteľnosti povinného zapísané na LV č. 1469, k. ú. Nižná Šebastová dňa 5.2.2001 a zapísané na LV č. 495, k.ú. Nižná Šebastová dňa 1.7.1999, 10.9.2001, 30.10.2001, 25.7.2002 a 26.3.2004, pričom išlo o exekučné konanie z roku 1997, viaceré z roku 1998 a ďalšie z roku 1999. Uvedené svedčí o tom, aký odpad mali už samotné prieťahy Okresného súdu v Prešove na úspešnosť predmetnej exekučnej veci, keď nebyť prieťahov samotného Okresného súdu v Prešove, nič nebránilo súdnemu exekútorovi vykonávať exekúciu riadnym spôsobom, dopracovať sa k majetku spoločnosti a k jej finančným prostriedkom a žalobcovu vykonateľnú pohľadávku uspokojiť. Žalobca teda v konaní preukázal popri konštatovanom nesprávnom úradnom postupe minimálne Okresného súdu v Prešove tiež vznik škody v podobe nevymoženej vykonateľnej pohľadávke a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. 83. Na základe uvedeného súd považuje tento nárok žalobcu čo do jeho základu dôvodný; jeho výšku stanovil na sumu 152.823,30 Kč (nevymožená istina), na sumu 237.098,- Kč (nevymožené príslušenstvo) ako vyčíslené úroky z omeškania zo sumy 152.823,30 Kč za obdobie od 1.8.1995 do 11.3.2004, ku ktorému dátumu žalobcovi vznikla v tejto časti škoda, t.j. k dátumu konca konštatovaných prieťahov súdu v exekučnom konaní pri priznanom úroku 18% a na sumu 5.190,- Kč (nevymožený súdny poplatok z exekučného titulu s poukazom na to, že v exekučnom titule bol žalobcovi priznaný súdny poplatok 6.844,- Sk, prepočtom podľa kurzu k dátumu 11.3.2004 ide o sumu 5.190,- Kč - k tomu pozri bližšie vysvetlenie v bode 81. odôvodnenia rozsudku), t.j. spolu na celkovú sumu 389.921,30 Kč. Pretože žalovaný je s úhradou tejto sumy stále v omeškaní, súd ho zaviazal tiež na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 389.921,30 Kč v jeho zákonnej výške 6% ročne od 28.8.2005 do zaplatenia (k tomu pozri tiež bod 81. odôvodnenia rozsudku), čím vyhovel žalobe v tejto časti tohto nároku ( III. výrok rozsudku ) a súčasne žalobu v tejto časti nároku ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol ( IV. výrok rozsudku ).
Ušlý zisk
84. Ušlý zisk sa v zásade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný bez vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje v zmenšení majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti), mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). V rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo/195/2015 senát rozhodujúci v tejto veci uviedol: „Len
všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru bez ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku a to ani v prípade, ak by boli v dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon č. 58/1969 Zb. nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia ďalších predpokladov vzniku, ale existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov štátu. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná a musí byť založená na konkrétnych skutkových okolnostiach. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahy povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol požadovaný ušlý zisk aj reálnym.“ Ušlý zisk nie je nejakou hypotetickou, či fiktívnou majetkovou výhodou a nejde ani o potenciálny majetkový prínos, ktorý by mal byť stanovený na podklade analógie bez reálneho základu. Za ušlý zisk v súlade s vymedzením tohto pojmu vyplývajúcim z ustanovení hmotného práva a jeho výkladom právnou teóriou i súdnou praxou možno považovať len takú majetkovú ujmu, ktorej vznik je podložený už existujúcimi, prípadne reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodovej udalosti očakávaný zisk by skutočne vznikol. To znamená, že musí byť naisto preukázaný „predpoklad“ jeho vzniku, teda taká skladba okolností, ktorá svedčí o tom, že k vzniku zisku by nepochybne došlo a plánovaná finančná transakcia, či prístup by boli naplnené. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (pozri tiež Uznesenie NS SR 5Cdo/195/2015 ). Bremeno tvrdenia a preukázania týchto okolností leží výlučne na poškodenom. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba fikciou. Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti (pozri tiež Uznesenie NS SR 5MCdo/2/2015 zo dňa 31.7.2017). Súčasne platí, že zistenie výšky ušlého zisku nie je otázkou právnou ale otázkou skutkovou, ktorá musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave. Žalobca ako poškodený má povinnosť nielen tvrdenia o skutkových okolnostiach, pre ktoré mu mal ušlý zisk vzniknúť, ale tiež musí tieto tvrdené skutkové okolnosti preukázať, inak nemôže byť v konaní ohľadne tohto nároku úspešný. Zákon č. 58/1969 Zb. nie je založený na princípe vzniku zodpovednostného vzťahu vždy a bez ďalšieho, pokiaľ sa aj preukáže existencia nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu orgánov štátu, k tomuto predpokladu nevyhnutne musí pristúpiť aj ďalší predpoklad a tým je existencia skutočnej škody (ušlého zisku), ohľadne ktorej žalobca ako poškodený má dôkaznú povinnosť (pozri tiež Uznesenie NS SR 5MCdo/2/2015 z 31.7.2017). 85. Ako vyplýva zo žaloby v predmetnom konaní, žalobca odôvodnil ušlý zisk veľmi stručným spôsobom, a to poukazom na ust. § 381 Obchodného zákonníka ako priemerný ušlý zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom žalobca podniká, pričom jeho výška je odvodená z 5 násobku ročného priemerného 10% zisku zo sumy 115.218,- Kč, čo predstavuje uplatnený ušlý zisk vo výške 57.609,- Kč, pokiaľ ide o namietaný nesprávny postup v súvislosti s Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 14Cb/32/98, a ktorá výška je odvodená z 5 násobku ročného priemerného 10% zisku z čiastky 411.913,- Kč, čo činí ušlý zisk vo výške 205.955,- Kč v súvislosti s konaním Okresného súdu Prešov Er 1173/98 a konaním vedeného exekútorom JUDr. Martišíkom EX 65/98. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nárok na zaplatenie požadovaného ušlého zisku odôvodňuje veľmi všeobecným spôsobom, naviac odkazom na ust. § 381 Obchodného zákonníka, ktorý zákon neupravuje predmetný nárok žalobcu, a to ani ako všeobecný zákon (na rozdiel od Občianskeho zákonníka). 86. Žalobca až v priebehu konania podaním zo dňa 16.12.2015 doplnil nárok uplatnený titulom ušlého zisku tvrdením, že riadnym vymožením pohľadávky činiacej k 31.3.2000 sumu 288.013,- Kč by došlo k investovaniu tejto sumy a reálne by nedošlo k zmareniu investícií a neušiel by zisk žalobcu vo výške 5 násobku ročného 10% ušlého zisku z dlžnej čiastky 288.013,- Kč, čo činí 144.006,- Kč, ide o ušlý zisk, ktorý možno považovať podľa ust. § 381 ObZ za priemerný zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom žalobca podniká a navyše tvrdením o strate možnosti investovať 200 tisíc Kč do nákupu 20,33 % pohľadávky za dlžníka JUDr. Kašpárkovou vo výške 983,544,70 Kč s 19 % úrokom z omeškania od 3.10.1993 do budúcna, a to postupiteľom CF Flop s.r.o. na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo 4.3.2000 s tvrdením, že žalobca ako postupník bol povinný uhradiť cenu tejto cesie do 31.12.2002, v prípade neuhradenia ceny 200 tisíc Kč do 31.12.2002 sa zmluva ruší a pohľadávka sa vracia postupovateľovi, to všetko v situácii, kedy pohľadávka žalobcu k TECHNOMA a.s. ku dňu 31.3.2000 činila na istine 152.823,30 Kč s úrokom 18 % zo 152.823,30 Kč od 1.8.1995 do 31.3.2000, čo za 1703 dní činí 128.346,- Kč, súdny poplatok 6.844,- Sk. Pohľadávka celkom preto činila 288.013,- Kč a bolo reálne jej vymoženie, pokiaľ k nesprávnemu úradnému postupu by nedošlo. Ako dôkaz žalobca predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok zo 4.3.2015 a jej obsah učinil súčasťou svojich skutkových tvrdení. Okrem toho k dôkazu o reálnosti obsahu, existencii i vymožiteľnosti pohľadávky cesovanej žalovanej žalobcovi dňa 4.3.2000 za J. Kašpárkovou preložil tiež rozsudok OS Brno - venkov 11C/619/93 z 29.1.2008, rozsudok KS Brno 44Co/311/2008 z 22.1.2014 a rozsudok KS Brno 44Co/311/2008 z 5.2.2014. Alternatívne navrhol, aby súd určil výšku ušlého zisku podľa svojej úvahy podľa § 136 OSP, pokiaľ by dokazovaním bolo možné výšku (alebo jej časť) požadovaných nárokov zistiť iba z nepomernými ťažkosťami. Súd na pojednávaní konanom dňa 20.12.2016 uznesením rozhodol, že zmenu žaloby, pokiaľ ide o rozšírenie skutkového stavu týkajúceho sa zdôvodnenia nároku uplatneného titulom ušlého zisku, nepripúšťa. 87. Z uvedeného vyplýva, že súd pri posudzovaní nároku uplatneného titulom náhrady škody (ušlého zisku) neprihliadal na žalobcom tvrdený skutkový stav ohľadne okolností súvisiacich s postúpením pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.3.2000 a tento nárok posúdil výlučne v súvislosti so všeobecným skutkovým zdôvodnením tohto nároku, podľa ktorého žalobcovi mal vzniknúť v dôsledku nesprávnych úradných postupov ušlý zisk, či už Krajského súdu v Košiciach v konaní 14Cb/32/1998, Okresného súdu Prešov Er 1173/98 a exekútora JUDr. Martišíka Ex 65/98, ktorý by spravidla dosiahol v poctivom obchodnom styku za podmienok porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom žalobca podniká. Žalobca v tomto smere mal nielen povinnosť tvrdenia, ale tiež povinnosť preukázania tvrdených skutkových okolností zdôvodňujúcich tento nárok. Podľa názoru súdu žalobca si nesplnil už samotnú povinnosť tvrdenia, keď iba všeobecným spôsobom dôvodil, že by mu vznikol ušlý zisk v určitej výške (t.j. odkazom na výpočet tejto výšky podľa ust. § 381 OBZ ) dosahovanej spravidla v poctivom obchodnom styku v okruhu podnikania, v ktorom podniká žalobca a že „by došlo k investovaniu tejto sumy a reálne by nedošlo k zmareniu investícií a neušiel by zisk žalobcu”. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti napr. súvisiace s tvrdeným podnikaním, súvisiace s tvrdenou možnosťou investovania, súvisiace s nejakým dosahovaným ziskom v podnikaní a pod., na základe ktorých by následne bolo možné posúdiť, či za existencie tvrdených skutkových okolností vznikol vôbec ušlý zisk a v akej výške. Možno preto konštatovať, že žalobca vo vzťahu k nároku uplatneného titulom ušlého zisku v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou štátu neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú (pre úplnosť súd uvádza, že nepriznanie nároku uplatneného titulom ušlého zisku sa týka všetkých namietaných konaní), t.j. vo výške 57.609 Kč, pokiaľ ide o konanie KS v Košiciach 14Cb/32/98 a vo výške 205.955 Kč, pokiaľ ide o exekučné konania a z nich uplatňované príslušenstvo v podobe 10% úroku z omeškania od 18.5.2005 do zaplatenia (V. výrok rozsudku). Nemajetková ujma 88. Žalobca si v predmetnom spore ako ďalší nárok uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť vo výške 150.000 Kč v súvislosti s nesprávnym úradným postupom vo vzťahu ku konaniu Krajského súdu v Košiciach 14Cb/32/98, Okresného súdu Prešov 23Er/1173/98 a Ex 65/98 Exekučného úradu JUDr. Martišíka. Pri posúdení tohto nároku súd musel vychádzať zo svojho právneho posúdenia, pokiaľ ide o naplnenie splnenia podmienky existencie nesprávneho úradného postupu vo vzťahu k týmto konaniam, ako aj doby, po ktorú nesprávny úradný postup v predmetných konaniach trval. V tomto smere súd odkazuje na zdôvodnenie svojho rozsudku v bodoch 65. a nasl. odôvodnenia rozsudku a z tohto dôvodu na svoje právne závery o aplikácii zákona č. 58/1969 Zb. na nároky žalobcu uplatnené predmetnou žalobou. Podľa názoru súdu právna úprava zákona č. 58/1969 Zb. umožňovala priznať žalobcovi ako poškodenému iba škodu vo forme skutočnej škody a vo forme ušlého zisku a nie aj náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), prípadne iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručné znenie odôvodnenia a pod.), pričom súd v tomto smere poukazuje tiež na rozhodovaciu činnosť súdu, napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 467/08 zo 16.12.2008, z ktorého súd cituje nasledovné: „Z uvedeného hľadiska sa závery krajského súdu, ktorý ustálil, že nároky sťažovateľa, ktorý bol aj v konaní pred všeobecnými súdmi relevantne právne zastúpený, treba posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb., nejavia ako svojvoľné, alebo zjavne neopodstatnené, rovnako ako ani závery krajského súdu, že zákon č. 58/1969 Zb. ešte neupravoval inštitút náhrady nemajetkovej škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd, podľa názoru ústavného súdu, ústavne súladným postupom vyhodnotil a aplikoval na prípad sťažovateľa relevantné právne normy, na základe čoho dospel k záveru, že sťažovateľ nespĺňa zákonné podmienky
(čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy) na uplatnenie si nároku podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, pričom tomuto jeho záveru sa nedá vyčítať arbitrárnosť ani svojvoľnosť, takže v konečnom dôsledku nemohlo ani dôjsť k porušeniu čl. 46 od. 3 ústavy.“ 89. Nad rámec vyššie uvedeného súd uvádza (aj keby súd pripustil opačný výklad ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, a uznal právo žalobcu požadovať v konaní nemajetkovú ujmu), že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, podobne ako nárok na náhradu škody, musí byť v konaní žalobcom nielen tvrdený, ale súčasne preukázaný. Ide o nárok, ktorý podobne ako náhrada škody nevzniká pri objektívnej zodpovednosti štátu za škodu automaticky, t.j. iba pri samotnom splnení podmienky nesprávneho úradného postupu. Aj ohľadne tohto nároku žalobca má v plnom rozsahu dôkazné bremeno, bez neunesenia ktorého takýto nárok nie je dôvodný. Žalobca musí nielen tvrdiť konkrétne skutkové okolnosti, ktorými zdôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy, tieto musí súčasne preukázať, tak ako musí preukázať, že v dôsledku tvrdených skutkových okolností, súčasne preukázaných, mu vznikla konkrétna škoda, ktorú musí v konkrétnej výške preukázať a súčasne, že tvrdená škoda je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca odôvodnil nemajetkovú ujmu tým, že mu bola spôsobená škoda v podobe straty dobrého mena, pretože nemohol sa sám dostať k svojim splatným záväzkom a jeho záväzky boli a sú exekuované, nesprávne úradné postupy a porušovanie zákonnej povinnosti ústredných orgánov postupovať v súlade so zákonom, teda bez prieťahov, mu spôsobili tiež dlhodobý stres, bezvýchodnosť situácie a spolupodieľali sa na vzniku a rozvoji jeho ťažkej a nevyliečiteľnej choroby. Možno teda konštatovať, že žalobca si splnil ohľadne tohto nároku povinnosť tvrdenia, keď určitým spôsobom skutkovo vyšpecifikoval skutkové okolnosti odôvodňujúce tento nárok. Vo vzťahu k nim bol žalobca ďalej povinný preukázať, že tieto skutkové tvrdenia v podobe určitej tvrdenej ujmy (následkov) sú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom predmetných konaní, a že v dôsledku tejto tvrdenej ujmy (následkov) mu vznikla škoda v uplatnenom rozsahu 150.000 Kč. Žalobca k preukázaniu nároku nemajetkovej ujmy k žalobe bezprostredne nedoložil žiadne listinné doklady a až v priebehu konania prekladal súdu v tejto súvislosti určité listinné doklady v podobe lekárskych správ, príp. navrhol vyžiadať ďalšie lekárske správy (napr. z odd. neurológie FN Ostrava Poruba za dobu liečenia v rokoch 2001-2007). Išlo o skupinu listinných dokladov, založených napr. na č. l. 81 až 84 alebo na č. l. 181 spisu, tiež navrhovaných, ktoré predstavujú lekárske správy z lekárskych kontrol, resp. vyšetrení, tiež internú prepúšťaciu správu. Z uvedeného možno všeobecne konštatovať, že predmetné listinné doklady súdu preukazujú skutočnosti, ktoré sú výlučne uvedené v týchto správach, t.j. údaje o tom, že žalobca sa konkrétneho dňa zúčastnil konkrétneho lekárskeho vyšetrenia s konkrétnymi lekárskymi závermi (anamnéza, doporučená liečba, výsledky konkrétnych vyšetrení a pod.). Na to, aby súd mohol predmetné listinné doklady vyhodnotiť a posúdiť v súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať vznik nemajetkovej ujmy na základe skutkového tvrdenia, že nesprávny úradný postup mu spôsobil nevyliečiteľnú chorobu a prípadne aj dlhodobý stres (ktorý tiež môže mať už charakter ochorenia) a pod., súd nemá odborné znalosti; súčasne platí, že aj v prípade, ak by súd tieto odborné znalosti mal, takto vysoko odbornú otázku nemôže sám posúdiť. Možno teda konštatovať, že iba samotným predložením týchto konkrétnych listinných dokladov žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť - nepreukázal vznik tvrdenej nemajetkovej ujmy vrátane jej výšky a takisto jej príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom predmetných konaní (týka sa to rovnako žalobcom navrhnutých dôkazov o pripojenie ďalších lekárskych správ, preto súd tieto návrhy na doplnenie dokazovanie nevykonal, tak ako vyplýva tiež zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29.9.2017). Obdobným spôsobom bolo potrebné posúdiť tiež (ne)splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu vo vzťahu ku skutkovému tvrdeniu straty dobrého mena s odôvodnením, že sa nemohol dostať k svojim splatným záväzkom, a že jeho záväzky boli a sú exekuované s odôvodnením, že v tejto súvislosti žalobca k žalobe nepredložil žiaden listinný dôkaz; až v priebehu konania doložil do spisu určité výpisy LV z KN (napr. č. l. 230, 261 spisu), ktorými mienil preukázať vznik dlhej doby neistoty, extrémne dopady do nemajetkovej ujmy, vznik platobnej neschopnosti a nástup exekúcií, ktoré boli voči nemu zahájené, stratu zakázok, stres, obavy o budúcnosť a podobne. Súčasne navrhol súdu vyžiadať si na doplnenie dokazovania exekučné spisy od súdov a exekútorských úradov za roky 2002 až 2015. Tiež navrhol, aby si súd z predloženého LV 1056 z 13.5.2015 od jednotlivých okresných súdov a exekútorských úradov vyžiadal príslušné spisy a nimi previedol dôkaz extrémnych dopadov do nemajetkovej ujmy, tiež navrhol tieto spisy pripojiť. Súčasne ako vyplýva z príslušných podaní žalobcu, obsah týchto spisov a výpisov LV z KN učinil súčasťou žaloby. Súd tieto návrhy dôkazov nevykonal, tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29.9.2017, pričom svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že pokiaľ by aj súd vyhovel týmto návrhom a pripojil si konkrétne spisy od jednotlivých okresných súdov a exekútorských úradov, bez toho, aby žalobca konkrétnym a v tomto prípade prehľadným spôsobom skutkovo odôvodnil príčinnú súvislosť medzi navrhovanými dôkazmi a vznikom nemajetkovej ujmy,
súčasne nesprávnym úradným postupom, tieto dôkazy by boli bez výpovednej hodnoty. Úlohou súdu totiž nie je nahrádzať dôkaznú povinnosť žalobcu a dedukovať z určitých, hoci aj konkrétne navrhnutých dôkazov to, čo bolo povinnosťou žalobcu. Uvedené plne korešponduje z ust. § 132 CSP, podľa ktorého „opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy“. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal nemajetkovú ujmu ani predložením listinného dokladu v podobe Uznesenia exekútorského úradu Hodonín č.j.: 007 Ex 206/06-242 (č. l. 724), pretože ide o doklad (navyše bez vyznačenej doložky právoplatnosti), z ktorého vyplýva, akým spôsobom v konkrétnej exekučnej veci bola uspokojená pohľadávka oprávnenej osoby vrátane exekútora predajom nehnuteľností povinného; žalobca žiadnym bližším spôsobom netvrdil a nepreukázal, v akej príčinnej súvislosti je predmetný doklad s uplatneným nárokom, a tvrdenie žalobcu o tom, že takýmto spôsobom bolo zasiahnuté do jeho majetku a jeho peňažných prostriedkov je veľmi všeobecným tvrdením. K argumentácii žalobcu založenej na rozhodnutiach ESĽP (napr. v prípade Csáko proti SR, v prípade Bednár proti SR a pod.) súd uvádza, že vo všetkých týchto konaniach išlo o rozhodnutia, ktoré sa týkali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s konaním o sťažnostiach podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše súd poukazuje na to, že žalobca v priebehu konania zmenil žalobu v tejto časti nároku tým, že dopĺňal skutkový základ nemajetkovej ujmy o nové skutkové okolnosti a tvrdenia, napr. rozkolom v rodine, keď neúnosný stav vyústil do situácie, kedy manželka podala návrh na rozvod a manželstvo bolo rozvedené (podanie z 12.7.2017- č. l. 707); na pojednávaní konanom dňa 29.9.2017 súd svojim uznesením rozhodol, že zmenu žaloby, pokiaľ ide o rozšírenie skutkového stavu v porovnaní s jeho vymedzením v žalobe vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, nepripúšťa (z toho dôvodu súd rozhodol tiež o nevykonaní navrhnutých dôkazov, pretože sa týkali tejto nepripustenej zmeny žaloby).
90. Ako vyplýva z argumentácie podľa bodu 88. odôvodnenia tohto rozsudku, podporne podľa bodu 89. odôvodnenia tohto rozsudku, súd žalobu v časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, t.j. vo výške 150.000 Kč s 10% úrokom z omeškania od 18.5.2005 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol (VI. výrok rozsudku).
91. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalovaný mal v konaní čiastočný úspech (prevyšujúci jeho neúspech), súd mu vo vzťahu k žalobcovi priznal náhradu trov konania pomerne, t.j. vo výške 16 % ( žalovaný mal úspech vo výške 58%, neúspech vo výške 42 %, t.j. pomer jeho úspechu a neúspechu predstavuje rozdiel týchto súm ). O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.