Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-284-2021.pdf
PDF · 119.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/284/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Z., korešpondenčná adresa: V. XX, Z. a otec W. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX G, Z., o návrhu otca na zníženie výživného a zmenu úpravy styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 12.04.2021, č.k. 59P/51/2020-67, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. m e n í tak, že návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a.
Vo výroku IV. sa m e n í tak, že týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19.06.2018, č.k. 28P/143/2017, v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej N. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 220 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.01.2021 (výrok I.), styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N., každý párny víkend v sobotu od 16,00 hod do 19,00 hod s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude miesto bydliska matky (výrok II.), vo zvyšku návrh otca zamietol (výrok III.), vo výroku IV. deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19.06.2018, č.k. 28P/143/2017- 100, v časti o výživnom na maloleté dieťa a v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a v otázke trov konania rozhodol s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1,2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) , čl. 3, 18 Dohovoru o právach dieťaťa, keď po vykonanom dokazovaní (výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámením sa s potvrdením ÚPSVaR Bratislava zo dňa 23.09.2020, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 17.08.2020, potvrdením o príjme zo dňa 07.01.2021, výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 03.01.2021, výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 03.01.2021, nájomnou zmluvou zo dňa 21.10.2020, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020, obsahom pripojených spisov rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/143/2017-100 zo dňa 19.06.2018, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi) zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19.06.2018, č.k. 28P/143/2017-100, bola maloletá N. H., nar. XX.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 220 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky od 01.03.2018, zročné výživné za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018 vo výške 880 eur bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach vo výške 40 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2018, pod následkom straty výhody splátok, vo zvyšku návrh matky zamietol, styk otca s maloletou súd upravil každú párnu nedeľu od 09,00 hod. do 18,00 hod. a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Porovnávajúc pomery oboch rodičov a maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky a k zmene pomerov došlo na strane dieťaťa ako i na strane otca. Otec v čase posledného rozhodnutia o výživnom uvádzal, že dobrovoľne hradil maloletej náklady spojené s tenisom cca v sume 600-700 eur, už v tom čase poukazoval na to, že je nezamestnaný, na čo však súd neprihliadal a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pre určenie výživného nie je rozhodujúci deklarovaný príjem, ale posudzujú sa možnosti povinného. Otec bol zdravý mladý muž, ktorý nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili zamestnať sa, v danom čase bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, bol výlučným vlastníkom 3- izbového bytu v Bratislave kde býval, a tiež podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v obci O. V auguste 2017 predal svoj podiel na dvojizbovom byte v sume 16 000 eur , tieto prostriedky využil na platenie tenisu pre dcéru a na vyplatenie dlhov. Mesačné náklady otca na bývanie predstavovali v danom čase sumu 140 eur a mesačná splátka hypotéky predstavovala sumu 230 eur mesačne (otec uvádzal, že finančne mu vypomáha jeho matka). Matka v čase poslednej úpravy bývala spoločne s dcérou v 2-izbovom byte v Bratislave, bola výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v Rimavskej Sobote a 1- izbového bytu v Bratislave, od decembra 2017 predstavoval jej mesačný príjem sumu cca 1 500 eur netto, v konaní uviedla mesačné výdavky v sume cca 800 eur, náklady na maloletú vyčíslila v sume 644 eur a súd akceptoval výdavky v sume 500 eur s tým, že dcéra v tom čase skončila s finančne náročnou športovou aktivitou- tenisom. 3. Porovnávajúc pomery oboch rodičov v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi dospel súd prvej inštancie k záveru že na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti. V čase predchádzajúcej úpravy, výživné v stanovenej výške mohol hradiť z finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti ako i za výdatnej finančnej pomoci jeho matky. Je síce pravdou, že v tom čase otec nepracoval, bol nezamestnaný, avšak súd túto skutočnosť vo svojom rozhodovaní nezohľadňoval odvolávajúc sa na schopnosti a možnosti otca, ktoré mu umožňujú nájsť si riadne zamestnanie. Na strane matky maloletej nedošlo k žiadnej zásadnej zmene pomerov, jej príjem a majetkové pomery sú takmer nezmenené. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú výlučne sama, otec sa s dcérou stretáva iba nepravidelne na pár hodín. Maloletá v čase predchádzajúcej úpravy navštevovala 7. ročník základnej školy, v súčasnosti študuje v druhom ročníku na bilingválnom gymnáziu. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že s fyzickým vekom dieťaťa sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod., avšak v prípade maloletej sa jej odôvodnené výdavky sa v porovnaní s predchádzajúcou úpravou, zásadne nezmenili. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú, súd ich akceptoval v sume maximálne 500 eur , pričom mesačné výdavky ako napr. 40 eur na školské pomôcky, 72 eur školský poznávací zájazd, 15 eur kozmetika (hoci matka si vyčíslila aj 25 eur hygiena), a 50 eur iné výdavky, považoval za nadhodnotené, ničím nepreukázané a umelo navyšujúce náklady na dieťa. Mal za to, že výdavky na dieťa sa zásadne prechodom maloletej na gymnázium nezmenili, čomu nasvedčuje i samotné vyčíslenie výdavkov matkou (predtým si vyčíslila výdavky v sume 644 eur, aktuálne v sume 665 eur), pričom výdavok na zahraničný školský výlet nepovažoval za odôvodnený, nakoľko ide o dobrovoľnú aktivitu matky, na ktorej nie je otec povinný sa podieľať. Pokiaľ ide o príjem otca v sume cca 800 eur, tento súd prvej inštancie považoval za zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam, zároveň aj dostatočný na to, aby mohol z neho platiť na maloletú výživné určené súdom a mohol si zároveň zabezpečiť aj svoje osobné potreby. Mal za zrejmé, že už v čase poslednej úpravy otec poukazoval na jeho príjem, avšak vzhľadom na to, že získal finančné prostriedky z dedičstva po otcovi ako i z predaja podielu na nehnuteľnosti, odvolanie voči rozhodnutiu nepodal. Taktiež v čase predchádzajúcej úpravy otec uvádzal, že finančne mu vypomáha jeho matka. Hoci v súčasnej dobe už má pravidelný príjem, jeho výdavky, najmä splátky dlžoby na sociálnom a zdravotnom poistení, splátka hypotekárneho úveru, spotrebovanie úspor za predaj podielu bytu, ako i strata finančnej podpory zo strany matky (ktorá zomrela), neumožňujú otcovi hradiť výživné v pôvodne stanovenej výške. Súd prvej inštancie posúdil súčasnú situáciu otca za veľmi zložitú, a to aj s ohľadom na zhoršenie jeho zdravotného stavu, kedy sa zvýšili jeho výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť. Napriek uvedenému konštatoval, že jeho príjem cca 800 eur považuje za príjem zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam, z tohto pri rozhodovaní vychádzal a súčasne zohľadnil všetky relevantné výdavky otca, ako i skutočnosť,
že vlastné bývanie chce do budúcna riešiť predajom bytu. Konštatoval, že otec na rozdiel od matky nevlastní okrem bytu zaťaženého hypotékou žiaden majetok, má dlžobu na zdravotnom i sociálnom poistení a v záujme dieťaťa nie je, aby bol otec zaťažený výživným, ktoré nie je v jeho možnostiach pravidelne hradiť a potencionálne by mu tak hrozilo trestné stíhanie. Súčasný stav, kedy na stanovené výživné musela otcovi prispievať jeho matka a kedy hradil splátky výživného z prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti, posúdil za dlhodobo neúnosný, keď v konaní nebolo preukázané, že by sa otec staval ku svojej vyživovacej povinnosti voči dcére ľahostajne. Ponechaním pôvodnej výšky výživného by sa otec mohol dostať do stavu finančnej núdze, kedy mu neostávali prostriedky ani na krytie jeho najzákladnejších potrieb. Matka vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa takmer výlučne sama a zároveň hradí väčšinu nákladov na maloletú, jej príjmy a majetkové pomery však značne prevyšujú majetkové pomery otca (je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, ktoré má možnosť prenajímať, taktiež má bližšie nešpecifikované úspory, ktorých výšku odmietla súdu uviesť, prenájmom nehnuteľností by si zároveň mohla zvýšiť svoj príjem a znížiť pravidelné náklady, ktoré súvisia s platbami za uvedené byty). 4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie považoval zníženie výživného na otcom navrhovanú sumu 120 eur mesačne za nedôvodné a neprimerane nízke a dospel k záveru, že výživné spolu v sume 180 eur zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a bude pokrývať odôvodnené potreby dieťaťa zohľadňujúc príjmy, výdavky, možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa upravil od 01.01. 2021 prihliadajúc na to, že z vyjadrenia oboch rodičov bolo nesporné, že otec výživné hradil v stanovenej výške do decembra 2020 a súčasne aj na § 78 ods.2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 5. V odôvodnení rozhodnutia napokon konštatoval, že v pôvodnom konaní bol styk otca s maloletou upravený každú párnu nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., čo však nezodpovedalo súčasným požiadavkám otca ako i maloletej, pričom na súčasnej úprave styku sa dohodli obaja rodičia ako i kolízny opatrovník. Na matku apeloval, aby dcéru v stretnutiach podporovala a bola nápomocná pri udržaní vzťahu otec- dcéra. 6. Proti výroku I. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, návrh otca na zníženie výživného v celosti zamietol a rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.06.2018, č.k. 28P/143/2017-100, zmenil výlučne v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Matka namietla, že napadnutý rozsudok sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci, prvoinštančný súd v konaní nesprávne vyhodnotil a posúdil príjmy otca a predložené listinné dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k tvrdeniam otca v ods.19 rozhodnutia a s poukazom na spôsob výpočtu čistého príjmu živnostníka poukázala na to, že po odpočítaní nákladov na bývanie 99 eur (nájom, elektrina, RTVS), nákladov na výživné 220 eur , ostáva otcovi z čistého príjmu 800 eur suma 481 eur, pričom v tejto súvislosti nie je v zmysle § 62 ods.5 Zákona o rodine možné prihliadať na ďalšie výdavky otca predstavujúce splátky úverov. Maloletá navštevuje bilingválne gymnázium, výdavok na zahraničný školský výlet, ktorého sa študenti zúčastňujú za účelom zdokonaľovania sa v anglickom jazyku, patrí preto medzi odôvodnené výdavky a je v jej záujme. V priebehu apríla 2021 vznikli na maloletú ďalšie výdavky týkajúce sa dlhodobo naplánovaného nasadenia strojčeka na zuby s nákladom 2 900 eur, z ktorej sumy matka uhradila sumu 1 700 eur dňa 16.05.2021 a zvyšok bude splácať splátkami vo výške 150 eur mesačne. Tvrdenia o zhoršenom zdravotnom stave otca neboli preukázané, od posledného súdneho rozhodnutia nebol otec krátkodobo ani dlhodobo na PN. Výdavky otca za odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne a náklady na mobil a internet spolu vo výške 295 eur mesačne sú neoprávnenými výdavkami otca z jeho čistého príjmu, nakoľko už boli odpočítané z hrubého príjmu. Na poslednom pojednávaní dňa 12.04.2021 otec uviedol, že byt v Bratislave nevie predať, neuviedol však, že ho predáva rodine Z. (Kúpna zmluva č. V-XXXXX/ XXXX zo dňa 22.04.2021) z čoho vyplýva, že otec má prostriedky na platenie výživného vo výške 220 eur mesačne. Otec okrem bytu vlastní 14 ročné osobné motorové vozidlo a je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností (nehnuteľnosti uvedené na LV č XX, polovičný podiel na rodinnom dome a pozemku v obci O., okr. L.). Matka na základe uvedeného skonštatovala, že na strane otca nenastala zmena pomerov, odôvodňujúca zníženie jeho vyživovacej povinnosti na sumu 180 eur mesačne. 7. Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť poukazujúc na klamstvo a zavádzanie zo strany matky, ktorá aj naďalej zatajuje príjem z prenájmu nehnuteľností bytu na Z. ul. v Bratislave a v centre Rimavskej Soboty. Informácia od matky o predaji bytu otca v Bratislave manželom Z. nie je pravdivá, pričom zo strany matky sa jedná o zneužitie osobných údajov týchto manželov. Predaj 3 izb. bytu v Bratislave a kúpu menšieho bytu pred súdom prezentoval ako spôsob vyriešenia si finančnej situácie a vyplatenie dlhov a všetkých úverov, čo sa v skutočnosti deje, ale s
inými ľuďmi ako uviedla matka v odvolaní. Na základe výzvy súdu predložil všetky žiadané doklady (daňové priznanie za rok 2020, potvrdenia o úveroch a pôžičkách a ostatných výdavkoch na nájomné, elektrinu, internet, odvody a pod.) a na otázku sudkyne uviedol výšku čistého príjmu v sume 800 eur mesačne. Jeho príjem je vo výške 800 eur, má úvery a pôžičky vo výške 360 eur, platí výživné v sume 180 eur , sumu 140 eur za bývanie (nájomné, internet, mobil, RTVS, daň z nehnuteľnosti ), sumu 30 eur za lieky a na všetky ostatné výdavky mu zostáva suma 80 eur. Dedičské konanie po jeho matke prebehlo 21.05.2021 (t.j. po pojednávaní súdu) a svoj podiel na nehnuteľnosti v obci O. nevie predať bez súhlasu brata. Na pojednávaní o zhoršenom zdravotnom stave nehovoril, iba na otázku sudkyne vymenoval lieky, ktoré užíva a výšku nákladov, ktoré na ne dopláca ( 30 eur mesačne). Otec uviedol, že od roku 2018 až do súčasnosti prežil a vedel splácať všetky svoje záväzky vďaka výdatnej pomoci mamy (ktorá už nežije), rodiny a kamarátov, keď matka aj napriek tomu, že otcovi nebol doručený rozsudok zo súdu a aj po výzvach nech počká, že otec uhradí výživné všetko odrazu po odpredaji bytu, podávala na neho trestné oznámenia. Problémy s akné a zubami dieťaťa sú bežnými problémami dievčat vo veku dcéry. Otec napokon uviedol, že má ukončené stredoškolské vzdelanie, má 48 rokov, čím má limitované možnosti na pracovnom trhu, ako aj výšky zárobku. 8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že sa pridržiava názoru prezentovaného na pojednávaní dňa 12.04.2021 (nesúhlasu so znížením výživného a súhlasu s návrhom na úpravu styku otca s maloletou na každú druhú sobotu od 16,00 hod. do 19,00 hod.). 9. Matka v následnom písomnom podaní uviedla, že sa ospravedlňuje za chybu v menách kupujúcich bytu vo vlastníctve otca, ku ktorému došlo nedopatrením, pričom sa jedná o verejne dostupné údaje z registra nehnuteľností. Nehnuteľnosť otca bola ponúkaná na predaj za sumu 169 990 eur, pričom otec predložením nekompletnej zmluvy zatajil výšku príjmu z predaja nehnuteľnosti. Z vyjadrenia otca vyplýva, že jeho zdravotný stav sa od súdneho pojednávania v roku 2018 nezhoršil, otec v súčasnosti nespláca žiadnu hypotéku, úver (ktoré vyplatil z predaja bytu), disponuje vyššou sumou z predaja bytu a aj ďalším majetkom získaným v dedičskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že na jeho strane nedošlo k zhoršeniu pomerov závažnejšieho charakteru. Matka uviedla, že o maloletú sa stará sama, zabezpečuje jej všetky potreby, pričom otec ju vidí 2 - 4 hodiny do mesiaca a inak, ako platením výživného ju nepodporuje. 10. Otec vo vyjadrení sa k podaniu kolízneho opatrovníka uviedol, že na kolízne opatrovníčky nemá dobrý názor na základe skúseností z pojednávania v roku 2018 , kedy zažil, ako sa priamo na súde kolízna opatrovníčka s matkou dcéry v kamarátskom duchu dohovárala ako budú na otca postupovať. Otec vyslovil domnienku, že tam môžu byť rôzne prepojenia, nakoľko matka pracuje v štátnej správe. 11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 C.m.p., § 378 ods. 1, 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania matky. Konštatuje, že z obsahu odvolania matky a jej odvolacieho návrhu vyplýva, že ním napadla výroky I. a IV. rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 220 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.01.2021 a deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19.06.2018, č.k. 28P/143/2017- 100, v časti o výživnom na maloleté dieťa. 12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.). 14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 20. Ustanovenie § 230 C.s.p. určuje, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Ustanovenie § 121 C.m.p. upravuje možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých, a to aj bez návrhu . Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej alebo povinnej osoby, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných nákladov. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov došlo. 21. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom úpravy výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. 22. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd v konaní o úpravu výživného nemôže skúmať správnosť pôvodného rozsudku (ktorého výrokom sú účastníci a aj súd v zmysle § 228, § 230 C.s.p. viazaní), ale musí sa dôsledne zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie v budúcnosti splatného výživného. Zmenu pomerov v zmysle ust. § 121 C.m.p., § 78 ods.1 Zákona o rodine je treba definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Je treba uviesť, že súd prvej inštancie sa tomuto posúdeniu v napadnutom rozhodnutí síce venoval, avšak nie je možné zhodnúť sa s jeho právnym posúdením skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, majúcich podstatný právny význam pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného. 23. V posudzovanej veci bolo na základe uvedeného podstatným posúdenie, či dôsledným porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase predchádzajúceho a aktuálneho rozhodnutia, je možné konštatovať zmenu pomerov na strane rodičov a maloletého dieťaťa, ktorá sa prejavila v intenzite potrebnej pre možný postup podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 28P/143/2017, vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19.06.2018, č.k. 28P/143/2017-100, (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2018) bola maloletá N. H., nar. XX.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 220 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky od 01.03.2018, zročné výživné za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018 vo výške 880 eur bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach vo výške 40 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2018, pod následkom straty výhody splátok, vo zvyšku bol návrh matky zamietnutý a styk otca s maloletou upravený každú párnu nedeľu od 09,00 hod. do 18,00 hod.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní v otázke výživného konajúci súd zohľadnil, že podľa dohody rodičov otec na výživu maloletej po rozpade spoločnej domácnosti neprispieval, avšak hradil náklady dcéry na tenis v sume 600-800 eur mesačne, a to až do januára 2018, kedy maloletá s tenisom skončila. Na financovanie tenisu pre dcéru a vlastných dlhov mal otec použiť výťažok z predaja podielu ( 1) 2 izb. bytu v obci O., predaného v auguste 2017 za sumu 16 000 eur a z predaja parkovacieho státia v Bratislave za sumu 3 800 eur predaného v marci 2017. V čase rozhodovania bol otec nezamestnaný (od 01.06.2017 mal pozastavenú živnostenskú činnosť a od rovnakého dátumu bol v evidencii nezamestnaných), bol vlastníkom 3 izb. bytu v Bratislave (v ktorom býval) a podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a záhrady v obci O., splácal hypotéku na byt v sume 230 eur mesačne, z obsahu spisu vyplýva, že titulom pôžičky z doloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX z 26.05.2016 s Prima bankou
splácal sumu 78,47 eur, jeho náklady na bývanie predstavovali sumu 140 eur mesačne. Matka bola zamestnaná, od decembra 2017 dosahovala príjem vo výške cca 1 500 eur mesačne netto, s dcérou bývala v prenajatom 2 izb. byte v Bratislave s nákladom 496 eur mesačne. Bola vlastníčkou 3 izb. bytu v Rimavskej Sobote a 1 izb. bytu v Bratislave, zaťaženého hypotekárnym úverom, ktorý splácala v sume 230 eur mesačne. Maloletá bola žiačkou 7. ročníka základnej školy v Bratislave, jej náklady matka vyčíslila na sumu 644,45 eur, pričom súd prvej inštancie ustálil náklady dieťaťa na sumu 500 eur mesačne a vzhľadom na príjem rodičov (na strane otca zohľadnil možnosti otca, ktorý je zdravý a nepreukázal žiadne skutočnosti brániace sa mu zamestnať, na strane matky vyšší príjem) od marca 2018 určil výživné na maloletú, ktoré mal povinnosť uhrádzať otec, na sumu 220 eur mesačne. 24. Aktuálny návrh na zníženie výživného z 15.07.2020 otec odôvodnil tým, že suma 220 eur mesačne bola neprimeraná už v čase posledného rozhodnutia , keď náklady na tenis dcéry platil len s pomocou dedičstva po otcovi a úverov, ktoré sa minuli, pričom sa chybne proti tomuto rozhodnutiu neodvolal. Dva roky sa snažil túto neprimeranú sumu platiť aj s pomocou rodiny, čo už aktuálne nie je možné (jeho mama v júni 2020 zomrela). Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že otec dosiahol v roku 2020 zo živnosti príjem vo výške 14 631,55 eur, výdavky 10 465,17 eur, daň na úhradu 0 eur, otec bol (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vlastníkom 3 izb. bytu v Bratislave (v ktorom býval) a podielovým spoluvlastníkom (1) rodinného domu a záhrady v obci O. Náklady otca predstavujú sumu 982 eur mesačne, pozostávajúcu zo sumy 360 eur (splátka hypotekárneho úveru a splátky zo Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX a č. XXXXXX), 12 eur internet, 14 eur ZSE, 28 eur mobil, 80 eur byt, 220 eur výživné, 5 eur RTVS, 6 eur daň z nehnuteľnosti, 257 eur odvody do fondov (Sociálna poisťovňa, Zdravotná poisťovňa), je vlastníkom staršieho osobného motorového vozidla. Matka bola od 01.07.2020 do 31.08.2020 (vrátane) vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie s nárokom na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 71,8028 eur za obdobie šiestich mesiacov, následne dosahovala v štátnozamestnaneckom pomere v období september až december 2020 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 492,61 eur a v období január až marec 2021 vo výške 1 356,46 eur, matka aj naďalej spláca hypotéku, ktorou je zaťažený 1- izbový byt na Z. XX, v Z., je aj naďalej výlučnou vlastníčkou 3 izb. bytu v L. M. a za bývanie v 2 izb. byte na V. ulici v Bratislave uhrádza nájom vo výške 570 eur mesačne. Maloletá bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie študentkou 2. ročníka bilingválneho gymnázia na B. ulici v Z., jej náklady matka vyčíslila na sumu 655 eur mesačne pozostávajúcu z podielu na bývaní (285 eur), strava 210 eur, 31,20 eur strava v škole, 40 eur škola pomôcky, 72 eur škola poznávací zájazd, 13,45 eur električenka, 9 eur mobil, 80 eur oblečenie a obuv, 25 eur hygiena, 15 eur kozmetika, 50 eur krúžky a záľuby, 60 eur vreckové, 50 eur neočakávané výdavky. 25. Vychádzajúc zo skutkových záverov vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a následným dôsledným porovnaním osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov (pri otcovi súd v danom čase zohľadnil princíp potencionality príjmov) v čase posledného rozhodnutia súdu a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (tieto sú podrobne uvedené v dvoch predchádzajúcich odsekoch), odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že na strane ani jedného z rodičov a ani maloletej nebola zistená podstatná zmena pomerov, dosahujúca intenzitu predpokladanú ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, ktorej dôsledkom by bola úvaha o znížení vyživovacej povinnosti otca. Konštatuje, že na strane otca síce pribudla splátka úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX v sume 75 eur mesačne, avšak na strane druhej mu odbudla povinnosť splácať mesačnou splátkou vo výške 40 eur zročné výživné za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018 vo výške 880 eur (na ktoré bol zaviazaný ostatným súdnym rozhodnutím). Otcovi dáva v súvislosti s jeho tvrdeniami o úverovej zaťaženosti a dlhov na sociálnom a zdravotnom poistení naviac do pozornosti, že na tieto záväzky nie je možné pri rozhodovaní o výživnom, ako na podstatnú okolnosť prihliadať (§ 65 ods.5 Zákona o rodine). Pokiaľ otec v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a aj v odvolacom konaní poukazuje na to, že už v rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19.06.2018, č.k. 8P/143/2017-100, mu bolo určené výživné pre neho už v tom čase v neprimeranej výške (ktoré dokázal platiť len za pomoci rodinných príslušníkov), odvolací súd mu dáva do pozornosti, že v tomto konaní nie je možné skúmať správnosť pôvodného rozsudku, ktorého právoplatným výrokom sú účastníci a aj súd v zmysle § 228, § 230 C.s.p. viazaní a je možné sa v ňom zaoberať a posudzovať len otázku, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré boli pre súd rozhodujúce pri určovaní výživného v ostatnom súdnom rozhodnutí. Pokiaľ ide o náklady na maloletú, ich skladba sa logicky plynutím času a nástupom maloletej na strednú školu mení, vo vzťahu k ustálenej výške odôvodnených potrieb maloletej v sume 500 eur mesačne v ostatnom súdnom rozhodnutí (pozostávajúcich z nákladov na bývanie, stravu, oblečenie a obuv, školské a mimoškolské aktivity, hygienické potreby) však odvolací súd nevidí dôvod k ich korekcii, keďže rozsah
týchto nákladov je nutné odvíjať aj od výšky životnej úrovne rodičov a schopností rodičov, ktoré sú na strane otca limitované nižším stupňom vzdelania ako má matka. 26. S poukazom na dôvody vedúce odvolací súd k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie (nepreukázanie podstatnej zmeny pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine existujúcich v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), sa pri rozhodovaní nezaoberal ďalšími zisteniami týkajúcimi sa zmeny v majetkových a finančných pomeroch otca, ku ktorým došlo na strane otca po rozhodnutí súdu prvej inštancie (nadobudnutie ďalšieho podielu otca na rodinnom dome a záhrade v obci O., odpredaj pre otca veľkého 3 izb. bytu v Bratislave s cieľom vyplatiť dlhy a kúpiť si pre neho menší byt). 27. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol a túto zmenu následne deklaroval aj v zmenenom výroku IV, keď týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19.06.2018, č.k. 28P/143/2017, v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. 28. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 262 ods.1, § 396 ods.2 C.s.p. 29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).