Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-613-2016.pdf
PDF · 82.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/613/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. X, pre vymoženie 119,70 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Martišík, Exekútorský úrad so sídlom Púchov, Samoty 1061, pod sp. zn. EX 260/2011, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 1. decembra 2015, č. k. 16Er/155/2011-17, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú JUDr. Jozefom Martišíkom, súdnym exekútorom so sídlom Samoty 1061, Púchov, pod spisovou značkou EX 260/2011 a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť tomuto súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,11 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 EP (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, resp. Exekučného poriadku, ďalej len „EP“), § 14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, § 26 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „exekútorská tarifa“).
3. Vecne mal súd prvej inštancie za to, že je opodstatnené zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý zomrel bez zanechania majetku, pričom dedičské konanie po ňom bolo zastavené uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 13D/57/2013 zo dňa 30.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.12.2013. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 84,29 eur. Súdny exekútor si nevyčíslil správne náhradu hotových výdavkov, nakoľko žiadal priznať k úhrade poštovné v zmysle ust. § 22 exekútorskej tarify v sume 14,95 eur, avšak v predloženom spise sa nenachádza žiadna doručenka. Ďalej mu nepriznal náhradu hotových výdavkov za telefón, fax a internet, nakoľko vynaloženie týchto hotových výdavkov skutkovo ani právne neodôvodnil. Priznal mu preto paušálnu sumu vo výške 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov 10,70 eur a 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 6,85 eur, celkovo 41,11 eur. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor - konkrétne proti druhému výroku o odmene súdneho exekútora, pričom navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov exekúcie a aby zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi okrem už priznaných trov aj odmenu za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 33,19 eur + DPH v platnej sadzbe. Uviedol, že exekútor má vždy nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach povinného, či už bude exekúcia úspešne vymožená alebo zastavená, pretože rozhodujúcou skutočnosťou je inštitút zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, čo vyplýva priamo a jednoznačne zo znenia § 4 ods. 1 exekútorskej tarify, ktorý relevantne uvádza, že
základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak. Vznik nároku exekútora na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je podmienený len zriadením exekučného záložného práva, preto sa aj volá odmena za zriadenie exekučného záložného práva, nie predajom zexekvovanej nehnuteľnosti. Nakoľko preukázateľne zriadil exekučné záložné právo na 1 nehnuteľnosť povinného, má na odmenu za jeho zriadenie zákonný nárok.
5. K odvolaniu súdneho exekútora sa oprávnený nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 386 písm. c) CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je prípustné, a preto ho odvolací súd odmietol v celom rozsahu.
7. Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16Er/155/2011 je vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 119,70 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, Z. Kodálya 1629/48, 924 01 Galanta č. 700-0610720910-GC04/10 zo dňa 30.06.2010 - dlžné poistné za obdobie apríl 2010. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,11 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 41,11 eur.
8. Podľa § 9a Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1. 7. 2016.
11. Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
12. Podľa § 57 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví z dôvodov v takomto ustanovení uvedených, podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Napokon podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (zák. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
15. Z ustanovení citovaných zhora je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie môže odvolaním napadnúť len účastník konania, pričom ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania aj poverený exekútor, a to v exekučnom konaní iba za podmienky, že príslušný zákon prípustnosť odvolania v konkrétnom prípade výslovne ustanovil (teda možnosť odvolania predpokladá). Exekučný poriadok je založený na zásade nenapadnuteľnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolaniami. Úprava odvolania je v Exekučnom poriadku koncipovaná tak, že E. p. musí výslovne ustanoviť možnosť odvolať sa proti tomu - ktorému rozhodnutiu. Možnosť vecného prejednania odvolania v tzv. exekučnej veci odvolacím súdom tak nie je viazaná len na subjektívne oprávnenie účastníka napadnúť rozhodnutie odvolaním (čiže
oprávnenie vyplývajúce z postavenia odvolateľa ako účastníka konania a tiež jeho dotknutia napádaným rozhodnutím súdu), ale aj na objektívny stav prípustnosti odvolania proti príslušnému rozhodnutiu súdu.
16. V prejednávanej veci potom šlo práve o vyššie naznačený prípad nedostatku objektívnej prípustnosti odvolania. Exekučný poriadok (ako osobitný zákon majúci vymedziť všetky výnimky z pravidla nenapadnuteľnosti rozhodnutí vydávaných podľa takéhoto zákona odvolaniami) totiž možnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku novelou Exekučného poriadku účinnou od 1. novembra 2013 (zák. č. 299/2013 Z. z.) zrušil.
17. Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 EP, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo, keď predmetné rozhodnutie o trovách exekúcie č. k. 12Er/155/2011-17 bolo vydané dňa 01.12.2015 a súdny exekútor podal odvolanie na pošte dňa 18. februára 2016, t. j. po 31. októbri 2013.
18. Odvolanie kohokoľvek (nielen súdneho exekútora) proti uzneseniu o náhrade trov exekúcie vydanému po zastavení exekúcie (resp. i v jeho rámci) podľa § 57 Exekučného poriadku tak nebolo prípustné.
19. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie súdneho exekútora smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s ustanovením § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). g) Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). d) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). d) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).