Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/70/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov X. P. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. B. D. Č.. XXX U. X. U. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. B. D. Č.. XXX , právne zastúpených JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom v Kapušanoch, na ul. Záhradnej č. 19/468 proti žalovanému H.. W. S., K.. XX.XX.XXXX, O.Ý. B. D.A. Č.. XX, právne zastúpenému Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Košiciach, na ul. Zoborskej č. 13, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 15.2.2017 č.k. 3C/112/2009 - 383 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoištančný súd napadnutým rozsudkom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX katastrálne územie D. ako parcely č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov prikázal parcelu č. XXXX- orná pôda o výmere XXX mX , zapísanú na LV č. XXX, katastrálneho územia D. a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal parcelu č. XXXX- orná pôda o výmere XX mX a parcelu č. XXXX - orná pôda o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXX, katastrálneho územia D.. Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne na vyrovnanie podielov zaplatiť žalovanému sumu XXX,XX Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parciel č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX zapísaných na LV č. XXX katastrálneho územia D. v podiele X/XX a žalovanému patrí k tým istým nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel XX/XX.

3. Ustanovený znalec H.. Q. J. predložil súdu písomný znalecký posudok číslo XX/XXXX, podľa ktorého reálne rozdelenie nehnuteľností, vzhľadom na vlastníctvo susedného pozemku označeného ako parcela č. XXX/X, nachádzajúceho sa vo vlastníctve žalobcov je účelné a možné podľa dvoch alternatív znázornených vo vypracovaných geometrických plánoch. Zároveň stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov a to parcely č. XXXX na sumu XXX,XX Eur, parcely č. XXXX na sumu 333,45 Eur a parcely č. XXXX na sumu 277,02 Eur.

4. Zo znaleckého posudku znalca H.. X. O. č. X/XXXX bolo zistené, že nehnuteľnosti nie sú dobré deliteľné podľa výšky ideálnych spoluvlastníckych podielov.

5. Technická univerzita v S. znaleckým posudkom č. X/XXXX poukázala na nemožnosť reálnej deľby nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Všeobecnú hodnotu pozemkov stanovila sumou 638,37 Eur u parcely č. XXXX, sumou 337,35 Eur u parcely č. XXXX a sumou 280,26 Eur u parcely č. XXXX.

6. Z podania obce D. zo dňa 12.01.2017 vyplynula skutočnosť, podľa ktorej sporné nehnuteľnosti sú úzke parcely s malými výmerami a v súčasnom vlastníckom rozdrobení nevhodné na zastavanie. V zmysle územného plánu obce D. nie sú určené na zastavanie a na mapovom zobrazení sú zakreslené ako plochy zelene rodinných domov.

7. Keďže reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je možné, súd prvej inštancie citujúc ustanovenia § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX katastrálneho územia D. tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov prikázal parcelu č. XXXX, pretože je v záujme žalobcov vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti rozšírením garáže a ďalších úprav vzhľadom na spoluvlastníctvo žalobcov k susediacej parcele č. XXX/X. Ďalšie dve nehnuteľnosti a to parcelu č. XXXX a č. XXXX prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na vyrovnanie podielov žalovanému čiastku 247,67 Eur. Pri určení tejto sumy sa vychádzalo zo všeobecnej hodnoty pozemkov určenej Technickou univerzitou v S..

8. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby parcely č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu spolu vo výške 403,20 Eur. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v mylnej aplikácii a výklade právnej normy na zistený skutkový stav. Okrem toho na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku a prijaté závery sú arbitrárne, svojvoľné a založené na neprípustnom formálnom výklade práva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je z ústavného hľadiska neudržateľné a má za následok porušenie základných práv žalovaného. Nedostatočne bola posúdená najmä otázka, ktorému z podielových spoluvlastníkov má byť spoločná nehnuteľnosť prikázaná. Žalovaný je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a zároveň výlučným vlastníkom všetkých susediacich parciel, ktoré sa nachádzajú medzi spoločnými parcelami. Na strane žalovaného sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady na to, aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do jeho vlastníctva, ktorými sú veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a riadne zabezpečenie starostlivosti a údržby sporných nehnuteľností. Pri rozhodovaní sa vychádzalo z podania obce D. zo dňa 12.01.2017, z ktorého má údajne vyplývať, že sporné nehnuteľnosti nie sú v zmysle územného plánu obce D. určené na zastavanie, keďže na mapovom zobrazení sú zakreslené ako plochy zelene rodinných domov. Napriek uvedenému prikázanie parcely č. XXXX do vlastníctva žalobcov súd založil na ich deklarovanom zámere postaviť resp. rozšíriť na tejto parcele garáž. Uvedený postup súdu je nelogický a zmätočný, nakoľko na jednej strane sa parcela č. XXXX neprikázala do vlastníctva žalovaného z dôvodu údajného nesúladu jeho záujmu využiť ju spolu s ďalšími parcelami vo vlastníctve žalovaného na stavbu záhradného domčeka s územným plánom obce D., na druhej strane však túto nehnuteľnosť prikázal žalobcom na výstavbu resp. rozšírenie garáže. So zámerom žalovaného postaviť na sporných parcelách záhradný domček sa konajúci súd vôbec nezaoberal a navyše sa nevyrovnal ani s tým, že žalobcovia sú len podielovými spoluvlastníkmi parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X, na ktorých deklarovali svoj zámer výstavby garáže. Práve zámer žalovaného neodporuje územnému plánu obce D., nakoľko podľa tohto územného plánu je možné sporné nehnuteľnosti využiť na chatovú rekreáciu vo forme rekreačných chalúp a rekreačných domčekov. Dostatočne nebolo zohľadnené ani kritérium veľkosti spoluvlastníckych podielov a ani otázka možnosti, resp. nemožnosti reálnej deľby spornej nehnuteľnosti.

10. Žalobcovia navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. V danom prípade medzi stranami sporu k dohode o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní nedošlo, a preto pri rozhodovaní o tejto otázke sa muselo vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. V tomto ustanovení sú upravené jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne stanovené aj ich záväzné poradie.

16. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. K možnosti rozdelenia nehnuteľnosti sa v konaní vyjadrovali traja znalci a to znalec H.. Q. J. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, znalec H.. X. O. v znaleckom posudku č. X/XXXX a I. univerzita v S. v znaleckom posudku č. X/XXXX. V prípade posudku vypracovaného Technickou univerzitou v S. išlo o kontrolný znalecký posudok, z ktorého závermi o nemožnosti rozdelenia pozemkov podľa veľkosti podielov je potrebné sa stotožniť. Všetky tri pozemky zapísané na LV č. XXX kat. úz. D. ako parcely č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX majú malé výmery od XX mX do XXX m2, veľmi úzky tvar a nenachádzajú sa ani vedľa seba, ale sú navzájom oddelené inými pozemkami, ktorých vlastnícky režim je odlišný. Deľba takýchto pozemkov je nevyhovujúca z praktických dôvodov. Rozdelením každého z pôvodných pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov totiž vzniknú nové nehnuteľnosti takých pôdorysných rozmerov a celkových výmer, ktoré neumožňujú užívať tieto novovytvorené nehnuteľnosti obvyklým, hospodárnym a efektívnym spôsobom zodpovedajúcim druhu pozemku.

17. V prejednávanom spore tak medzi stranami prichádza do úvahy len druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pri tomto spôsobe vyporiadania veľkosť spoluvlastníckeho podielu má určite význam, avšak toto kritérium nie je jediné a rozhodujúce. Ako ďalšie zákonom vymenované kritéria sú uvedené účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

18. Celková výmera troch nehnuteľností tvoriacich predmet konania predstavuje XXX m2. Spoluvlastnícky podiel žalobcov X/XX z tejto výmery dosahuje XX,XX m2. Najbližšie sa k tejto výmere približuje parcela č. XXXX o výmere XX m2. Prikázanie tejto nehnuteľnosti vzhľadom na jej umiestnenie medzi pozemkami vo vlastníctve žalovaného nie je možné. Obdobne to platí aj vo vzťahu k ďalšej nehnuteľnosti a to parcele č. XXXX o výmere XX m2. Na účelnom využití týchto dvoch parciel môže mať záujem iba žalovaný , ktorého nehnuteľnosti bezprostredne susedia s týmito dvoma pozemkami. Prikázaním parciel č. XXXX a č. XXXX získa žalovaný do výlučného vlastníctva ďalšie nehnuteľnosti , ktoré spolu s nehnuteľnosti už vlastníckym právom mu patriacimi vytvoria súvislú plochu, ohľadne ktorej bude môcť realizovať všetky vlastnícke oprávnenia vyplývajúce z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom obmedzovaný spoluvlastníckym právom žalobcov .

19. Z troch pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva na účelné využitie žalobcami môže slúžiť len jeden z nich a to parcela č. XXXX. Táto nehnuteľnosť v prevažnej časti susedí s parcelou č. XXX/X zapísanou na LV č. XX kat. úz. D. ako výlučné vlastníctvo žalobcu v 1/ rade. V ďalšej časti parcela č. XXXX susedí s parcelou č. XXXX/X, ku ktorej je žalobca v 1/ rade vedený ako väčšinový spoluvlastník. Ako väčšinovému spoluvlastníkovi mu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva oprávnenie uvedenú nehnuteľnosť užívať.

20. Spravodlivému usporiadaniu vzájomných vzťahov nemôže zodpovedať také riešenie, že všetky tri reálne nedeliteľné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného len preto , lebo k týmto nehnuteľnostiam mu patrí väčšinový spoluvlastnícky podiel. Aj žalobcom je potrebné umožniť realizáciu vlastníckeho práva vyplývajúcu z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka aspoň vo vzťahu k jednej z týchto nehnuteľností, ktorou je parcela č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2. Platí to o to viac ak žalovanému bolo umožnené prikázaním parciel č. XXXX a č. XXXX vytvoriť vlastnícky jednoliaty celok s ďalšími nehnuteľnosti vlastníckym právom mu už patracimi.

21. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobcovia sa nikdy žiadnym spôsobom nepodieľali na starostlivosti o sporné nehnuteľnosti v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

22. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

23. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

24. Žalovaný svoje tvrdenia spochybňujúce starostlivosť žalobcov o nehnuteľnosti ničím právne významným nepreukázal, čím si nesplnil povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena.

25. Právne bezvýznamným je i zámer žalovaného postaviť na sporných nehnuteľnostiach záhradný domček. Každá stavba môže byť plánovaná len v takom rozsahu , v akom to umožňujú konkrétne pomery a predovšetkým tvar a veľkosť nehnuteľností. Plánovanie akejkoľvek výstavby na nehnuteľnostiach, ktoré ešte vlastnícky vyporiadané nie sú, nie je dôvodom pre zvýhodňovanie žalovaného pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

26. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

27. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .