Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-36-2022.pdf
PDF · 72 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/36/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného N. R., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.12.2021 č. k. 29PP/179/2021-36, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.05.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného N. R., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku žiadosť odsúdeného: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, U. - R., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.09.2017, sp. zn. 0T/159/2017, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.01.2020, sp. zn. 0T/159/2017, a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.03.2020, sp. zn. 1Tos/17/2020, zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že návrhu odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vyhovieť. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky, táto bola splnená 27.06.2021. V prípade prvej materiálnej podmienky, t.j. preukázanie polepšenia správaním vo výkone trestu a plnením svojich povinností, okresný súd uviedol, že táto splnená nie je. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplynulo, že odsúdený opakovane neoprávnene prevzal stravu naviac, neoprávnene zasahoval do elektroinštalácie, tým spôsobom, že používal na izbe netypizovaný ponorný varič na vodu v rozpore s internými normami, nerešpektoval časový rozvrh dňa a nadväzoval kontakt s iným odsúdeným v rozpore so zákonom. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný bol 4-krát. Odsúdený neplní ciele stanovené programom zaobchádzania a resocializačná prognóza je nepriaznivá na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. V prípade druhej materiálnej podmienky, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, okresný súd rovnako konštatoval, že ani táto nie je splnená. Nakoľko nebola splnená prvá materiálna podmienka t.j. preukázanie polepšenia sa, nemôže byť splnená ani druhá materiálna podmienka t.j. očakávanie vedenia riadneho života v budúcnosti. Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť odsúdený (č. l. 35 spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Romana Cibulku (č. l. 41 spisu). V písomne podanej sťažnosti uviedol, že okresný súd pri svojom rozhodovaní precenil skutočnosť, že bol 4 krát disciplinárne potrestaný a podrobnejšie neskúmal otázku, o aké disciplinárne potrestania
išlo. Uvádza, že disciplinárne tresty mu boli ukladané za banality a nemali by byť dôvodom pre ktorý by mal súd jeho žiadosť zamietnuť. Odsúdený žiada prihliadnuť na skutočnosť, že začal ešte pred nástupom výkonu trestu protialkoholické liečenie, v ktorom v prípade podmienečného prepustenia mieni pokračovať. Záverom žiada sťažnostný súd o vyhovenie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192 ods. 1 písmeno a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie obidvoch materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie.
Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018)
Nad rámec odôvodnenia k nesplneniu prvej materiálnej podmienky okresným súdom, sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním nepreukázal polepšenie, preto na naplnenie účelu trestu v zmysle Trestného zákona bude potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostrediami počas výkonu celého trestu. Sťažnostný súd teda rovnako nevzhliadol progres, polepšenie v správaní odsúdeného. Odsúdený bol 4-krát disciplinárne potrestaný, naposledy dňa 31.10.2021 uložením pokarhania za neplnenie zákonných povinností. Počas výkonu trestu nebol ani raz disciplinárne odmenený, čo svedčí o tom, že sa postupne iba formálnym spôsobom prispôsobil režimu výkonu trestu odňatia slobody, no nepreukázal takú mieru polepšenia, kedy by bolo možné konštatovať, že bude viesť na slobode riadny život v súlade s morálnymi a etickými pravidlami spoločnosti. Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky, nakoľko nebola splnená prvá materiálna podmienka t.j. preukázanie polepšenia sa, nemôže byť splnená ani druhá materiálna podmienka t.j. očakávanie vedenia riadneho života v budúcnosti. Navyše sťažnostný súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený má v registri trestov 5 záznamov, prevažne za trestné činy proti majetku. Početnosť predchádzajúcich odsúdení vedú potom k logickému záveru, že ani predchádzajúce odsúdenia, nemali na neho ten výchovný účinok, aby ho viedli k riadnemu životu. Rovnako treba poukázať na resocializačnú prognózu, ktorá je nepriaznivá na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. K sťažnostným námietkam krajský súd iba konštatuje, že súd nemá povinnosť skúmať, akého priestupku resp. akú zákonnú povinnosť vo výkone trestu odsúdený porušil. Smerodajný pre súd je záver, že jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, nakoľko bol 4 krát disciplinárne potrestaný. To, že odsúdený považuje takéto potrestania ako „banality“ nemá pre súd žiadny relevantný podklad pre iné rozhodnutie v danej veci. Odsúdený navyše týmto spôsobom svoje konanie zľahčuje a neprijíma zodpovednosť za svoje konanie. Nerešpektovanie príkazov, zhoršené správanie a uloženie
disciplinárnych trestov, sú všetko okolnosti nasvedčujúce tomu, že odsúdený spĺňa výlučne iba formálnu podmienku na podmienečné prepustenie. Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019). Rovnako ako okresný súd, aj sťažnostný súd je toho názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.