Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/262/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16 proti povinnému: N. Y., Q.. XX.X.XXXX, U. X. Č.. XXX, o vymoženie 2.157,40 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Mlynárska 16, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.3.2017, č.k. 12Er/587/2017-24, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 16.3.2017, č.k. 12Er/587/2017-24 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 302/2017.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 16.1.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX súčasne s rozhodcovskou zmluvou. Zmluvu o revolvingovom úvere súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Súd ďalej uviedol, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve koncipovaná a spotrebiteľovi predložená oddelene od ostatných všeobecných podmienok nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom oddelenom predkladaní zmluvných podmienok z dôvodu vylúčenia dojednania rozhodcovskej doložky spod režimu súdnej kontroly. Uvedené zmluvy (zmluva o revolvingovom úvere a Rozhodcovská zmluva) súd považoval za formulárové zmluvy, ktoré povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Súd považoval za pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obe boli uzavreté v ten istý deň. Spotrebiteľovi bola zároveň fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Preto túto rozhodcovskú zmluvu (s poukazom na § 53 ods. 1, 2, 3 a ods. 4 písm. r) a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej len „Občiansky zákonník“/) posúdil ako neprijateľnú (a tým aj neplatnú) zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul, v dôsledku čoho nie je možné viesť exekučné konanie. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,78 eura.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z napadnutého uznesenia skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho právne posúdenie. Oprávnený chápe pojem spotrebiteľ v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29 ako osobu, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímaná a obozretná. Rozhodcovská zmluva je samostatným individuálne dohodnutým právnym úkonom. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Mal za to, že za individuálne dojednané sa podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy a mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Oprávnený bol názoru, že ochrana spotrebiteľa nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných dobrovoľne vykonaných úkonov, pričom poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 10.4.2014, sp. zn. III. ÚS 3725/13. Oprávnený taktiež upriamil pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011, v ktorom sa tento zaoberal otázkou jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Teda konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Výklad podsúvaný exekučným súdom presahuje rozsah ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu - nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.3.2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006. Oprávnený citoval § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s výkladom právneho úkonu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.7.2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011. Posúdením rozhodcovskej zmluvy, aká založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na konanie sa zaoberal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku, sp. zn. 17Co/919/2015 a rozhodcovskú zmluvu posúdil ako platne uzavretú. V závere odvolania oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Taktiež citoval uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.9.2015, sp. zn. 13CoE/52/2015, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 43CoE/372/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2013, sp. zn. 1CoE/328/2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.1.2014, sp. zn. 8CoE/4/2014 a iné..

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v rozhodcovskej zmluve č. 8300043724 zo dňa 16.1.2012 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor

rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

7. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.1.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300043724, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.500 eur, ktorú sumu sa povinný zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po 77,05 eura, t.j. v celkovej sume 3.698,40 eura ďalej len /„zmluva o úvere“/.V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter vydaný dňa 4.8.2016, sp. zn. RK- PC-544/16-EK. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.12.2016 a vykonateľnosť dňa 13.12.2016.

8. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

10. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č. 8300043724 zo dňa 16.1.2012 uzavretej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“).

11. Podľa bodu 2 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

12. Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

13. Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak

arbitriation court, s.r.o., IČO: 44 130 481; 2/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

18. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľom, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

19. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy.

20. Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľom predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň). Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania Rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

21. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská zmluva nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).