Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1904-2013.pdf
PDF · 78.24 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1904/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika v zastúpení Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, proti povinnému: P.S.ENERGO - Factoring, s.r.o., so sídlom Tematínska 23, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 45 296 847, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Stanislava Kolesárová, Exekútorský úrad so sídlom Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie sumy 300 eur, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 58,75 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Banská Bystrica bola súdna exekútorka poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia vydaného oprávneným č. 251/12-1.0/pok/r. zo dňa 18.01.2013. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnej exekútorke doručený dňa 25.6.2013.
2. Súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručila súdu dňa 04.10.2016 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdna exekútorka uviedla, že povinný je síce vlastníkom motorového vozidla Škoda Fábia s dátumom prvej evidencie dňa 16.07.2008, avšak na uvedenom vozidle je zaevidovaných 47 skorších exekútorských blokácií. Povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nemá otvorený účet v žiadnej bankovej inštitúcii, povinný bol evidovaný v databáze poistencov od 01.04.2010 do 15.12.2013, avšak toho času už nie je evidovaný v databáze platiteľov poistného za zamestnancov. Dňa 13.05.2015 súdna exekútorka zistila, že na Okresnom súde Trenčín je vedené konanie o zrušení povinného. Na základe uvedeného povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. Oprávnený podaním zo dňa 21.09.2016 navrhol exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení od 1.4.2017, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súd má za to, že súdna exekútorka dostatočne zisťovala majetkové pomery povinného, pričom nebol zistený hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by sa dala uspokojiť pohľadávka oprávneného v tomto konaní. Vzhľadom k tomu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený pre nemajetnosť povinného, súd jeho návrhu vyhovel a exekúciu voči povinnému v zmysle cit. zákonných ustanovení zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
10. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Keďže v exekučnom konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného, súd v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke. Súdna exekútorka má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Súdna exekútorka má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdna exekútorka žiadala priznať trovy exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).
16. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákona č. 283/2002 Z. z.“ ), sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
17. Podľa § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
18. Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 70,39 eur, trovy exekúcie vyčíslila tak, že v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadala priznať minimálnu paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eur, v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala priznať cestovné náhrady v sume 2,47 eur, náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 12,80 eur (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1,40 eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie 2 x 1,40 eur, doručenie exekučného príkazu 2 x 1,40 eur, výzva na úhradu pohľadávky 2 x 1,50 eur, doručenie žiadosti o súčinnosť 1,10 eur, doručenie žiadosti o súčinnosť OS TN 1,40 eur, oznámenie o skončení exekúcie 0,45 eur); náhradu za poplatky k elektronickým súčinnostiam v sume 0,90 eur (zisťovanie účtov povinného 0,70 eur, zisťovanie motorových vozidiel 0,20 eur); náhrady vo výške 9,30 eur (telekomunikačné náklady, internet 1 euro, kópie listín 71 x 0,10 eur, obálky 10 x 0,07 eur, spisový obal 0,50 eur). Súdna exekútorka ako platiteľka
dane z pridanej hodnoty zvýšila svoju odmenu a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 11,73 eur.
19. Súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 58,75 eur pozostávajúce z minimálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov za poštovné v sume 12,40 eur, pretože sa v spise súdnej exekútorky nachádzali doručenky preukazujúce vznik poštových výdavkov v tejto sume, ďalej z náhrady hotových výdavkov za vynaložené poplatky na lustráciu vozidiel preukázanú v spise v sume 0,20 eur a na zisťovanie účtov v sume 0,70 eur, z cestovných náhrad v sume 2,47 eur preukázaných v spise súdnej exekútorky za vykonanú pracovnú cestu dňa 2.10.20013 a z DPH vo výške 20 % z odmeny a náhrad v sume 9,79 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdnej exekútorky. Súd vo zvyšku náhradu hotových výdavkov za poštovné (oznámenie o skončení exekúcie 0,45 eur) spolu s príslušným DPH súdnej exekútorke nepriznal, pretože výška takto uplatnených poštových výdavkov nebola v spise súdnej exekútorky preukázaná pripojenou doručenkou a preto ju súd považuje za nepreskúmateľnú. Súd ďalej nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za kancelárske náklady vynaložené v súvislosti s exekučným konaním v sume 9,30 eur s príslušným DPH (telekomunikačné náklady, internet, kópie listín, obálky, spisový obal), nakoľko vznik, ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdnej exekútorky preukázaná, súdna exekútorka nepredložila faktúry, ani iné doklady preukazujúce vznik takýchto výdavkov, a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Niet pochýb o tom, že súdnej exekútorke vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie. Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až nemožné a preto si súdna exekútorka náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť. Súdna exekútorka síce predložila faktúru za nákup obálok, avšak táto je z roku 2014, pričom väčšina listín bola vydaných a zaslaných skôr (keďže konanie sa začalo v roku 2013, z toho dôvodu je bezpredmetné za aké sumy súdna exekútorka nakupovala obálky v roku 2014. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d )konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.