Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/221/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v spore žalobcu: Y. J., Q.. X.X.XXXX, U. D. XX/XX, X. Q. F., proti žalovanej: T. A., Q.. X.X.XXXX, U. F. XX, S., zast.: JUDr. Marián Szabo, advokát, so sídlom Sv. Michala 4, Levice, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vrátiť žalobcovi dar - spoluvlastnícky podiel v pomere 1 k celku k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX R. X..Ú.. X., K. X. Q. F., K. S. par. registra C evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/XX G. to záhrady o výmere 382 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, na parcele č. XXXX/XX stavba záhradný domček súp. č. XX, ako aj podielový spoluvlastník v pomere 1/134 k celku k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX R. X..Ú.. X., K. X. Q. F., K. S. parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 102 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 220 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 68 m2, parcela č. XXXX/ XX ostatné plochy o výmere 466 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 422 m2, a do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako uviedol, darovacou zmluvou zo dňa 7.8.2015 spísanou vo forme notárskej zápisnice JUDr. Yvlin Hörömpöliovou, notárkou so sídlom v Leviciach pod sp. zn. N 422/2015, Nz 27366/2015 žalobca prenechal do daru žalovanej vyššie uvedený spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Bezprostredne po uzavretí tohto právneho úkonu žalovaná pristúpila k podaniu návrhu na rozvod manželstva s nevlastným synom žalobcu, J. A. (rodinný vzťah medzi nimi založený v roku 1994), pričom vyšlo najavo, že v čase prijatia daru žalovaná udržiavala známosť s iným mužom. Neveru priznala žalovaná až v septembri 2015. V októbri 2015 opustila spoločnú domácnosť aj so spoločnými deťmi mal. G. G. D. a presťahovala sa s nimi do bytu v Leviciach, ktorý zariadila spoločne so svojim priateľom, s ktorým aj začala žiť. Žalovaný je toho názoru, že mal. deti žalovaná necitlivo vytrhla z ich prirodzeného výchovného prostredia, na ktoré boli od narodenia zvyknuté. Na zmenu v doterajšom živote deti nepripravila, o svojich úmysloch náležite neinformovala ani svojho manžela, pričom s rodinou trávila ešte letnú dovolenku v Tatrách v auguste 2015. Podanie návrhu na rozvod bolo pre celú rodinu prekvapujúce a nečakané, nevlastný syn žalobcu túto situáciu ťažko znášal, čo sa samozrejme dotýkalo aj žalobcu ako jeho otca. Do dňa 26.2.2016 žalovaná dokonca bránila manželovi a tým aj celej jeho rodine v stretávaní sa s mal. deťmi. Dňa 18.4.2016 vyzval žalobca žalovanú prostredníctvom právnej zástupkyne na vrátenie daru. Na výzvu reagovala žalovaná cestou právnej zástupkyne dňa 9.5.2016 uviedla, že nie je ochotná dar vrátiť, nakoľko sa nezachovala k žalobcovi spôsobom, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že za žalobcu vyplatila zo svojich výlučných prostriedkov dlhy

vo výške 4700 €, ktoré žiadala vrátiť. Žalobca však nemá žiadnu vedomosť, že by žalovaná mala za neho vyplatiť dlhy v uvádzanej sume, ani s ňou neuzatvoril žiadnu zmluvu o pôžičke. Žalobca zastáva názor, že z hľadiska etického a morálneho hodnotenia správania žalovanej k J. A. ako osobe žalobcovi blízkej, je nepochybné, že konanie žalovanej sa hrubo prieči dobrým mravom.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.8.2016 s podanou žalobou nesúhlasila, nakoľko skutočnosti v nej uvádzané sú jednoznačne účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Poprela, že bezprostredne po uzavretí darovacej zmluvy podala návrh na rozvod manželstva, zmluva bola uzavretá dňa 7.8.2015 a návrh na rozvod podala koncom septembra 2015, ktorého dôvody boli rozpory medzi ňou a manželom J. A.. V žiadnom prípade v čase podania návrhu nemala známosť a preto sa ani nemohla priznať k nejakej nevere s iným mužom. Žalobca si uvedené len vymyslel, aby mal dôvod na podanie tohto návrhu. Známosť si našla až v novembri 2015, teda už v čase, keď bol podaný návrh na rozvod manželstva. Ďalej uviedla, že žalobcovi požičala sumu 4600 € na zaplatenie jeho početných dlhov, pričom túto sumu vybrala v hotovosti v SLSP a.s. dňa 5.8.2015 a následne zaplatila dlhy žalobcu. Na podnet J. A., ktorý sám navrhol a inicioval spísanie samotnej darovacej zmluvy, žalovaná pristúpila k jej podpísaniu dňa 7.8.2015. Na darovanú nehnuteľnosť spoločne s J. A. spoločne chodili a vykonávali jej údržbu a obhospodarovanie, riadne sa o ňu starali. Žalovaná zásadne popiera, že by sa k žalobcovi správala spôsobom, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi a darovaciu zmluvu nepodpísala za účelom dosiahnutia zisku, obohatenia sa, či s iným úmyslom. Nakoľko nie sú naplnené zákonné dôvody vrátenia daru, navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Na vyjadrenie žalovanej reagoval písomne dňa 2.11.2016 žalobca popierajúc tvrdenie o požičaní sumy 4600 €. Z jej strany nebol nikdy vyzvaný na vrátenie údajného dlhu a to až do času, kým ju nevyzval na vrátenie daru. Žalobca by pôžičku od žalovanej v tom čase ani v teoretickej rovine nepotreboval, nakoľko disponoval finančnými prostriedkami vo výške 18258,39 €, ktoré obdržal od svojho zamestnávateľa Slovenské elektrárne a.s. z titulu odchodného po skončení pracovného pomeru vo výplatnom, termíne 6/2014.Finančné záležitosti týkajúce sa darovanej chatky riešil vždy len s nevlastným synom J. A., nakoľko sa v priebehu roka 2015 vždy niečo na prestavbu zakupovalo a použil na to aj financie usporené zo zamestnania. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej ohľadne mimomanželskej známosti, nevlastný syn žalobcu už v septembri 2015 zistil, že žalovaná má mimomanželskú známosť, v októbri 2015 bola dokonca s priateľom H. U. na spoločnom výlete, na ktorý vzala aj synov (dvojičky). Prestala chodiť z práce domov a zariaďovala si s priateľom bývanie v Leviciach. Už v novembri 2015 teda žila s priateľom. Starší syn J. zostal v domácnosti otca, ktorý bol nútený domáhať sa stretnutia s dvojičkami aj cestou súdu, keď dňa 3.12.2015 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Počas konania o rozvod manželstva vyšlo najavo, že J. A. nie je biologickým otcom dvojičiek, čo negatívne zasiahlo celú rodinu žalobcu. Prostredníctvom testov DNA vysvitlo, že žalovaná ich po celé roky klamala. Neveru žalovanej je potrebné hodnotiť ako skutočnosť, ktorou bola žalobcovmu synovi spôsobená nezvratná ujma spočívajúca v rozpade manželstva, pričom nemožno prehliadnuť, že žalovaná vedome popierala rodičovské práva nevlastného syna žalobcu, ktorý napriek tomu, že nie je ich biologickým otcom, má k nim silný citový vzťah a vychovával ich s láskou v domnení, že sú jeho vlastné.

4. V duplike zo dňa 10.1.2017 žalovaná uviedla, že dňa 5.8.2015 vybrala zo svojho účtu v SLSP a.s. 4600 €, nakoľko k tejto sume dospeli deň predtým aj s J. A.. V deň vybratia financií z účtu vyplatila vo VÚB a.s. v Leviciach v hotovosti pôžičku žalobcu za jeho prítomnosti a za prítomnosti bývalého manžela a tiež v OSBD Levice v hotovosti jeho zameškané nájomné. Tak isto v tento deň vkladala na účet J. A. vedený v SLSP a.s. nejakú sumu, z ktorej sa vyplácala dlžoba žalobcu v prospech nebankovej inštitúcie z účtu J. A.. Vzhľadom na odstup času si už na konkrétne sumy nepamätá. Už v tom čase bola medzi nimi dohodnutá podmienka, že ona s J. A. vyplatia za žalobcu dlhy a on prepíše do ich vlastníctva záhradu. Čo sa týka sumy 18258,39 € už ňou žalobca nedisponoval, nakoľko ju minul na dovolenku, prerobenie bytu a na kúpu alkoholických nápojov, ktoré žalobca požíva v značnej miere. Skutočnosti o jej nevere sú žalobcom vykonštruované, J. A. ju vyhodil zo spoločnej domácnosti a až to bol impulz k nadviazaniu novej známosti. To, že nie je otcom dvojičiek, mu povedala už v roku 2005, takže J. A. po celý čas od roku 2005 vedel, že nie je ich biologickým otcom, až teraz zrazu popiera, že o tom nevedel a žalobca to nepochopiteľne uvádza ako dôvod vrátenia daru.

5. Dňa 29.5.2017 súd vyhlásil uznesenie za prítomnosti strán a ich právnych zástupcov, ktorým pripustil na návrh žalobcu zmenu žaloby tak, že dopĺňa druhý výrok petitu nasledovne: Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v pomere 1 k celku k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX R. X..Ú.. X., K. X.

Q. F., K. S. par. registra C evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/XX a to záhrady o výmere 382 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, na parcele č. XXXX/XX stavba záhradný domček súp. č. 47, ako aj podielový spoluvlastník v pomere 1/134 k celku k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX R. X..Ú.. X., K. X. Q. F., K. S. parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 102 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 220 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 68 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 466 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 422 m2.

6. Súd na pojednávaní vypočul sporové strany, svedkyňu H. A. a svedka J. A. a spolu s listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 7.8.2015 uzavrel žalobca ako darca a žalovaná s J. A. ako obdarovanými darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť na S. Č.. XXXX pre k.ú. X., K. X. Q. F., K. S. par. registra C evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/XX a to záhrady o výmere 382 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, na parcele č. XXXX/XX stavba záhradný domček súp. č. XX, ako aj podielový spoluvlastník v pomere 1/134 k celku k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre X..Ú.. X., K. X. Q. F., K. S. parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 102 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 220 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 68 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 466 m2, parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 422 m2, ktoré žalobca ako výlučný vlastník daroval obdarovaným každému po 1 v pomere k celku.

8. Žalobca vypovedal, že žalobu podal, lebo sa zistilo, že deti žalovanej nie sú jeho nevlastného syna, syn si dal urobiť krvné testy, žalovaná pred celou rodinou zatajila, aká je skutočnosť a že nie je ich otec. Keď podpisovali darovaciu zmluvu, jeho nevlastný syn o tom nevedel, vybavoval to neskôr, v tomto vidí jej nemravné správanie. Bývalý manžel žalovanej je synom jeho družky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti už 20 rokov a má Y. J. veľmi blízky vzťah, tak isto veľmi dobre vychádzali aj s T. až do doby, kedy sa nedozvedeli to, čo sa dozvedeli. Predmetné nehnuteľnosti sa rozhodol prepísať na nich, pretože on tu už nikoho nemá. Tvrdenia o tom, že by mala za žalobcu zaplatiť akékoľvek dlhy, poprel. Je pravda, že každý z nich dával peniaze na rekonštrukciu predmetného záhradného domčeka aj do záhrady a bolo to už v čase pred uzavretím darovacej zmluvy. Nehnuteľnosti sa rozhodol darovať do podielového spoluvlastníctva a nie do výlučného vlastníctva J. A., nakoľko keď prišli na podpis zmluvy k pani notárke, prišla tam s J. G. T. a rozhodli sa, že chcú mať nehnuteľnosti napísané na oboch, boli manželia, tak s tým súhlasil. Keby však bol vedel, že dvojičky sú nemanželské, určite by takúto darovaciu zmluvu nepodpísal, resp. by nehnuteľnosť daroval iba J., v tomto si myslí, že som bol uvedený do omylu. Doplnil, že z bytu žalovanú nevyhodil J., ale urobila to družka žalobcu (vlastníčka bytu), lebo sa už nemohla pozerať na to, ako žalovaná klame.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi doznala, že jej bývalý manžel nie je otcom dvojičiek, deti sa narodili v roku 2004 a ona mu o tom povedala v roku 2005. Nevie, či jej nechcel veriť, ale jednoducho žili ďalej, aj keď ich manželstvo nebolo ideálne. Čo sa týka čiastky 4600 €, chceli s bývalým manželom žalobcovi pomôcť a vyplatiť za neho nejaké dlhy, keďže mali iba dôchodok, aby nešiel do mínusu, preto sa dohodli, že za neho dlhy splatia a on za to na nich oboch prepíše záhradu. Peniaze žalovaná zdedila po svojom otcovi, ktorý zomrel asi rok predtým. Všetci traja sa teda vybrali do Levíc, kde žalovaná vybrala v SLSP a.s. sumu 4000 €, následne išli do VÚB, kde priamo vyplatili časť dlžoby pána J., časť peňazí poukázala na účet bývalého manžela na úhradu dlhov v nebankových subjektoch, všetci traja išli na OSBD, kde vyplatili jeho dlh. O skutočnosti, že bývalý manžel nie je otcom dvojičiek synovia vedia. Ďalej vypovedala, že intímnu známosť s pánom Borovským nadviazala koncom októbra začiatkom novembra. Poznali sa už dlhšie, ale len ako kamaráti, dávala si k nemu opravovať auto, vzťah však medzi nimi nebol žiadny. Manželovi o zámere podať návrh na rozvod povedala po jeho narodeninách. Od bývalého manžela súhlas k zmene bydliska detí nežiadala. Okrem toho najstarší s ňou odísť nechcel, tak to akceptovala. Dvojičkám o spolužití s druhým mužom hovorila. Povedala im, že je to kamarát, ktorý im pomohol, bolo to po tom, ako ju bývalý manžel vyhodil zo spoločnej domácnosti, musela si zabezpečiť nábytok a všetko potrebné, pán Borovský jej s týmto všetkým pomáhal. Čo sa týka bránenia otcovi stretávania sa s dvojičkami, bolo to v čase, keď im povedala, že bývalý manžel nie je ich otec, oni sami k nemu nechceli ísť, pretože Maroško, najstarší syn bol vtedy otočený proti nej a aj v škole vykrikoval, že bývalý manžel nie je ich otec a on sa pred deťmi na adresu žalovanej nevyjadroval slušne.

10. Svedkovia J.Q. A. (ývalý manžel žalovanej) a svedkyňa H. A. (družka žalobcu a matka J. A.) vypovedali v súlade s tvrdeniami žalobcu. Svedok A. poprel, že o skutočnosti, že dvojičky nie sú jeho biologickými deťmi, sa dozvedel už v roku 2005, i keď už vtedy ju s niekým prichytil, ale nenapadlo ho, že deti nebudú jeho. Nevedel presne uviesť, kedy nadviazala známosť s pánom Borovským, len niečo tušil. Rovnako tvrdil, že o úmysle žalovanej podať návrh na rozvod, nevedel. Poprel, že by so žalovanou mali splatiť žalobcove dlhy.

11. Svedkyňa A. taktiež nevedela uviesť, kedy mala žalovaná nadviazať známosť s iným mužom. K zárobkovým pomerom žalobcu a jeho prípadným dlhom sa vyjadriť nevedela.

12. Obaja svedkovia opísali, ako im žalovaná v čase rozvodového konania bránila stretávať sa s mal. deťmi, dvojičkami, čo obaja, rovnako ako žalobca, znášali ťažko.

13. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 14. Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 15. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný k nemu resp. členom jeho rodiny správa spôsobom, ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Podmienkou je, že kvalifikované konanie obdarovaného smeruje voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Predpokladom uplatnenia tohto práva darcu, však nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale len také, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Takýmto hrubým porušením dobrých mravov je zväčša ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Nevyžaduje sa pritom, aby konanie naplnilo intenzitu priestupku alebo trestného činu. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nie len podľa subjektívneho pocitu darcu. 16. Pokiaľ ide o okruh osôb, voči ktorým sa obdarovaný dopustil hrubej neslušnosti resp. nevďačnosti, ide okrem samotného darcu aj o členov jeho rodiny, a to najmä jeho manžela, deti a rodičov a spravidla i súrodencov a príbuzných v priamom rade, výnimočne ďalšie osoby v rodinnom a obdobnom pomere.

17. Občiansky zákonník preto v § 116 vymedzuje pojem blízkych osôb (resp. príbuzných) a v § 117 ustanovuje, ako sa zisťuje stupeň príbuzenstva. Ustanovenie § 116 rozlišuje osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel), a osoby, ktoré sa za určitých podmienok považujú za blízke (t. j. iné osoby). Touto rozličnou terminológiou sa má vyjadriť to, že niektoré osoby sú blízkymi osobami ipso facto, t. j. už v dôsledku príbuzenstva, resp. manželstva, iné až vtedy, ak budú splnené ďalšie podmienky. Blízkymi osobami sú: a) príbuzní, b) manželia, c) iné osoby, ak sú splnené ďalšie podmienky uvedené v ustanovení §116 OZ. Príbuznými osobami podľa § 116 sú predovšetkým príbuzní v priamom rade (osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej - rodičia a deti, prarodičia a vnuci) bez obmedzenia a z príbuzných v pobočnom rade len súrodenci. Do tejto skupiny osôb patria tak isto osvojitelia a osvojenci, ktorí sú vždy osobami blízkymi bez ohľadu na to, aké sú medzi nimi skutočné vzťahy. Tieto osoby sú blízkymi osobami už z dôvodu príbuzenstva a nie je potrebná ďalšia podmienka; nie je ani potrebné skúmať, či ujmu, ktorú utrpel jeden z príbuzných, pociťoval druhý príbuzný (v priamom rade alebo súrodenec) ako vlastnú ujmu (pozri záver § 116 . Príbuzenstvom sa rozumie vzťah predkov a potomkov a vzťah osôb pochádzajúcich od spoločného predka. Určenie stupňa príbuzenstva ustanovuje § 117 OZ. Blízkymi osobami sú ďalej - a to aj tu nezávisle od akejkoľvek ďalšej podmienky

- manželia po dobu trvania manželstva, bez zreteľa na to, či žijú spoločne alebo nie. Iné osoby sú blízkymi osobami za dvoch podmienok, a to, že: aa) sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a bb) ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. Pri posudzovaní súd nebude vychádzať z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z hľadiska objektívneho a spoločenského. Posúdi teda, či z hľadiska spoločenskej morálky - prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti prípadu - môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu. Z toho istého hľadiska sa posúdi - ak to bude v danom prípade rozhodujúce - aj pojem ujmy.

18. Aby bol žalobca v spore úspešný, má jednak bremeno tvrdenia určitých skutočností a jednak bremeno dôkazné, tzn., že musí tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca svoju žalobu oprel o neveru žalovanej voči jej bývalému manželovi, ktorý je synom žalobcovej družky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti vyše 20 rokov a bývalého manžela žalovanej pokladá za „nevlastného syna“. Síce nejde o príbuzného žalobcu, ale vzhľadom k vyše dvadsaťročnému spolužitiu s jeho matkou, ujmu, ktorú utrpel J. A., môže žalobca pociťovať ako vlastnú. Nevery sa mala žalovaná dopúšťať už v čase uzavretia darovacej zmluvy, po podpísaní ktorej podala návrh na rozvod manželstva. V replike na vyjadrenie žalovanej k žalobe, už ako dôvod vrátenia daru uvádzal neveru žalovanej, v dôsledku ktorej J. A. nie je biologickým otcom dvojičiek a teda ku ktorej došlo už v roku 2004. Rozvod žalovanej a J. A. niesol žalobca veľmi ťažko a neveru voči J.Á. A. pociťuje ako hrubé porušenie dobrých mravom voči členovi svojej rodiny. Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnej veci dôkazné bremeno neuniesol. Skutočnosti o tom, že žalovaná mala udržiavať pomer s iným mužom už v čase podpisu darovacej zmluvy, sú len domnienkami žalobcu a vypočutých svedkov. Ani jeden z nich nevedel jasne bez pochybností preukázať, že už v tom čase bola žalovaná neverná. Navyše vzhľadom ku skutočnosti, že svedkyňa je žalobcovou dlhoročnou družkou a svedok je bývalý manžel žalovanej, ktorý rozvod niesol veľmi ťažko, možno ich dôveryhodnosť považovať za značne zníženú. Je zrejmé, že obaja svedkovia neprechovávajú voči žalovanej pozitívne city, nakoľko im v čase rozvodového konania bránila v stretávaní s mal. deťmi, čo sa ich negatívne dotýkalo. V súčasnosti sa však už znovu stretávajú. Z rozvodového spisu nebolo možné zistiť príčiny rozvratu manželstva žalovanej, keďže rozsudok obsahuje skrátené odôvodnenie, ale z výpovedí účastníkov v rozvodovom konaní taktiež nebola preukázaná nevera žalovanej už pred podaním návrhu na rozvod manželstva, manželia sa tiež rozchádzali v tvrdeniach o dôvodoch rozvratu manželstva. Čo sa týka skutočnosti, že J. A. nie je otcom dvojičiek a času, kedy sa mal bývalý manžel o nej dozvedieť, ostala len v rovine tvrdenia žalovanej proti jeho tvrdeniu. Akokoľvek, o skutočných príčinách rozvratu manželstva žalovanej a „nevlastného syna“ žalobcu, vedia len bývalí manželia a že tou príčinou bola len nevera žalovanej, nebolo preukázané. Súd v tomto smere zastáva názor, že rozvod člena blízkej rodiny žalobcu, ktorý samozrejme nikto z rodiny nenesie ľahko, navyše domnelá nevera žalovanej v čase podpisu darovacej zmluvy, nie je tak závažným kvalifikovaným porušením dobrých mravov, ktoré by odôvodňovalo vrátenie daru obdarovanou. Najmä ak nie je zrejmé, či k rozvratu manželstva závažným spôsobom neprispel aj sám J.Q. A.. Navyše neveru, ktorej sa žalovaná dopustila pred počatím dvojičiek, jej bývalý manžel odpustil a žili spolu ďalej dlhé roky. Skutočnosť, že o nej nevedel žalobca a s takým časovým odstupom, nemôže rovnako dôvodom vrátenia daru. 19. K dlhom žalobcu, ktoré mala žalovaná uhradiť, súd uvádza, že žalovaná taktiež svoje tvrdenia, s výnimkou skutočnosti, že dňa 5.8.2015 z účtu v SLSP a.s. vybrala hotovosť vo výške 4600 €, v tomto smere nepreukázala. Aj z oznámenia OSBD Levice je zrejmé len to, že žalobca preddavky na úhradu služieb spojených s užívaním bytu nehradil pravidelne v lehotách splatnosti, avšak všetky platby boli poukazované z účtu na účet a nebol preukázaný žiadna platba v hotovosti a vo vyššej čiastke.

20. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Nakoľko v prejednávanej veci mala úspech žalovaná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.