Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-386-2016.pdf
PDF · 83.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/386/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu M. - N. poisťovňa, a.s. so sídlom O. rad 4, G., IČO: XX XXX 700 proti žalovanej S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. 9, H. v konaní o zaplatenie 318,05 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 4. mája 2016, č. k. 18C/154/2013-166 v znení opravného uznesenia z 20. júla 2016, č. k. 18C 154/13-182
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 287,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne od 13.1.2012 až do zaplatenia, ktorú dlžnú sumu jej súd povolil uhradiť v splátkach vo výške 50,- Eur vždy do 20. dňa v mesiaci v prospech žalobcu vopred pod následkom straty výhody splátok. Splatnosť prvej splátky je dňa 20.6.2016. Žalobu v prevyšujúcom rozsahu nároku súd zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 20,- Eur a žalovanej vo výške 40,- Eur, každý z účastníkov v lehote do 60-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II. V prevyšujúcom rozsahu náhradu trov konania štátu nepriznal.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 318,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 2. 1. 2012 až do zaplatenia. Predmetná pohľadávka zodpovedala právu žalobcu, ako poistiteľa, na náhradu poistného plnenia podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná dňa 21. 10. 2011 zavinila s jej motorovým vozidlom zn. Opel Vectra ev.č. KE 563 EI dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky Škoda Fábia ev.č. KE 417 ED prevádzkovateľa Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.. Tak vo vzťahu k poškodenému motorovému vozidlu, ako aj vo vzťahu k vozidlu žalovanej, ktorým bola škoda spôsobená, bolo so žalobcom uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Z titulu zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky Opel vectra KE XXX EI, žalobca poskytol poistné plnenie poškodenej Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s za škodu vzniknutú na motorovom vozidle značky Škoda Fábia D. vo výške 1.590,23 Eur. Z dôvodu, že žalovaná porušila povinnosti poisteného upravené v ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., keďže vznik škodovej udalosti nahlásila až po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, žalobca si uplatnil v súlade s ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na náhradu časti vyplateného poistného plnenia v rozsahu 20% uhradenej škody t.j. 318,05 Eur.
3. Súd poukázal na ust. § 132, § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platný a účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“), ďalej na ust. § 10 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 písm. g) a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ust. § 427 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a zdôraznil, že konaní bolo nesporným, že došlo k škodovej udalosti dňa 21. 10. 2011, a že za vzniknutú škodu podľa ust. § 427 a § 431 OZ, zodpovedá žalovaná. Listinou „hlásenie škodovej udalosti“ doručenej žalobcovi dňa 18. 11. 2011 bolo preukázané, že škodová udalosť zo dňa 21. 10. 2011 bola žalovanou hlásená až po uplynutí 15. dňa od jej vzniku (15. deň uplynul 7. 11. 2011). Aj keď zákonná úprava žalobcu neobmedzuje konkrétnou sumou, či percentom pri uplatňovaní rozsahu nároku na náhradu poistného plnenia, pokiaľ však už voči klientovi vymedzil svoj nárok v rozsahu 20%, v tomto rozsahu je oprávnený sa nároku dovolávať aj v konaní pred súdom. Vychádzajúc z rozsahu škody, ako bola ustálená znaleckým posudkom vo výške 1.435,- Eur, na ktoré maximálne poistné plnenie mal právo aj poškodený, nároku žalobcu na náhradu časti poistného plnenia v rozsahu 20% , zodpovedá suma 287,- Eur, ktorá pohľadávka bola žalobcovi priznaná aj s príslušenstvom. V časti pohľadávky žalobcu, ktorá nezodpovedala výsledkom vykonaného dokazovania, bol jeho žaloba zamietnutá.
4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 150 O.s.p., v zmysle ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Prihliadajúc na majetkové pomery žalovanej, súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré by mu inak patrili v rozsahu 80% (úspech žalobcu v rozsahu 90% žalovanej pohľadávky, 10% procesný neúspech), ktoré trovy konania zodpovedali úhrade súdneho poplatku vo výške 19,- Eur. O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 O.s.p. V súdnom konaní vznikli trovy štátu vo výške 200,54 Eur za podanie znaleckého posudku. Zohľadňujúc pomer úspechu a neúspechu v spore, žalobcovi súd uložil povinnosť nahradiť 10% vzniknutých trov vo výške 20,- Eur a žalovanej ako prevažne neúspešnej sporovej strane (90% neúspech) by vznikala povinnosť na náhradu trov vo výške 180,- Eur. Prihliadajúc na existenciu podmienok na čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov, súd jej uložil povinnosť k náhrade vzniknutých trov štátu v rozsahu 40,- Eur (22%). V zostávajúcom rozsahu nebola štátu náhrada trov konania priznaná.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej, ako aj vo vzťahu žalobcu a štátu. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť, priznať žalobcovi náhradu trov konania a na náhradu trov štátu zaviať žalovanú. V odvolaní uviedol, že súd prihliadal pri rozhodovaní o trovách konania na osobné, majetkové, zárobkové a iné okolnosti prípadu, ale tieto by mali byť vo vzájomnej súvislosti s okolnosťami, ktoré viedli ku konaniu na súde, ako aj s postojmi jednotlivých účastníkov konania. Žalovaná bola niekoľkokrát upozornená, že nenahlásením poistnej udalosti si uplatňuje žalobca voči nej postih. Už v tomto štádiu žalobca znížil výšku postihu s poukazom na jej osobné, majetkové a iné pomery tak, že upustil výšku ich pohľadávky z 80 % a žiadal len 20 %. Žalovaná v konaní nepreukázala žiadne relevantné dôvody na to, prečo dlžnú sumu neuhradila ešte pred podaním žalobného návrhu, hoci aj v splátkach, a ani neuznala nárok žalobcu. Vzhľadom na rozporné tvrdenia obidvoch strán bol ustanovený znalec na výšku škody, pretože aj túto žalovaná namietala. Preto má odvolateľ za to, že súd mal posúdiť nielen prvú časť podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (majetkové a iné pomery), ale aj postoj účastníkov, čo podľa názoru žalobcu nebolo v tomto prípade posúdené. Ďalej žalobca v odvolaní poukazuje na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie s tým, že podľa jeho názoru výsledok konania bol v značnej miere závislý od výsledku znaleckého dokazovania. Poukazuje na fakt, že žalobca bol neúspešný iba nepatrne, preto uplatnenie ustanovenia § 148 O.s.p. v časti trov štátu je nenáležité už aj preto, že žalovaná o týchto trovách vopred vedela a bolo na jej rozhodnutí, či nezvolí inú formu vysporiadania sa, čím by zabránila zvyšovaniu nákladov. Žalobca má za to, že súd nemal zaviazať k trovám štátu žalobcu, pretože tieto nezavinil. Podľa názoru žalobcu súd mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať žalobcovi plné trovy konania. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 11/2011. Ďalej žalobca v odvolaní poukazuje na fakt, že sa od počiatku staval k prípadu tak, že mal na mysli osobné a majetkové pomery žalovanej, keďže voči nej uplatnil postih len vo výške 20 %, aj keď mu nič nebránilo uplatniť ho vo výške 100 %. Zároveň žalobca nemal nič proti tomu, aby aj zníženú sumu vo výške 20 % žalovaná splácala splátkami, čím by sa vyhla úrokom z omeškania a trovám konania. Žalobca má za to, že svojím správaním si sama navodila zvýšenie nákladov a v žiadnom prípade ani v priebehu konania neprihliadala ona sama na svoje majetkové a osobné pomery napriek tomu, že na to prihliadal žalobca i súd. Zároveň odvolateľ poukazuje na zásadu rovnosti občanov pred zákonom, ktorá sa v občianskom súdnom konaní transformuje do
zásady rovnosti účastníkov konania (článok 12 ods. 1 a článok 47 ods. 3 Ústavy). Zásada rovnosti sa vymedzuje nielen na priebeh konania, ale aj na jeho výsledok.
6. Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.
7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta).
8. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu spolu s konaním súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Rozsudok, okrem výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej, ako aj vo vzťahu žalobcu a štátu, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.
10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania o trovách konania, teda zohľadnil pri rozhodovaní dôvody osobitného zreteľa.
11. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
12. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu CSP je uvedené, že sa opätovne prejavuje princíp arbitrárneho poriadku, v ktorom súd disponuje aj procesným inštrumentáriom na hodnotenie skutočností a nárokov, ktoré jednoznačným spôsobom neboli preukázané a spravidla objektívne preukázateľné nie sú. Oproti pôvodnému zneniu O.s.p. však CSP upustilo od príkladného výpočtu okolností, ktoré má a môže v rámci svojho rozhodovania zohľadniť. Aplikácia citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti.
14. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942)
15. Vychádzajúc zo stále aktuálnej a aplikovateľnej judikatúry, pre to, aby súd mohol zodpovedne posúdiť celý komplex dôvodov významných z hľadiska ustanovenia § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.), musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými (porovnaj tiež rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 46/2012, 3 MCdo 5/2006 a sp. zn. 5 MCdo 17/2010).
16. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci prihliadajúc na majetkové pomery žalovanej, nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré by mu inak patrili v rozsahu 80% (úspech žalobcu v rozsahu 90% žalovanej pohľadávky, 10% procesný neúspech), ktoré trovy konania zodpovedali úhrade súdneho poplatku vo výške 19,- Eur. O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 O.s.p.
17. Odvolací súd je toho názoru, že aj napriek pomernému úspechu žalobcu voči žalovanej, ktorý by mal nárok na pomernú náhradu trov konania podľa usta. 142 ods. 2 O.s.p. (teda podľa ustanovenia účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), v prejednávanom spore bol daný dôvod pre aplikáciu ust. 150 ods. 1 O.s.p. (v súčasnosti § 257 CSP) na nepriznanie ich náhrady.
18. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade sú dané s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, ktoré spočívajú v majetkových pomeroch žalovanej.
19. Navyše, v odvolaní samotný žalobca poukázal na fakt, že od počiatku mal na mysli osobné a majetkové pomery žalovanej, keďže voči nej uplatnil postih len vo výške 20 %, aj keď mu nič nebránilo uplatniť ho vo výške 100 %, teda, nepriaznivých pomerov žalovanej si bol žalobca plne vedomý. Preto niet dôvodu, aby tie isté okolnosti na strane žalovanej nezohľadnil aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania.
20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o trovách konania potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a neúspešný žalobca na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.