Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/213/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému Š. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W., okr. L., o zaplatenie 1581,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1581,50 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 01.07.2013 vo výške 106,74 eur a ročným úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 1581,50 eur od 02.07.2013 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva súd náhradu trov konania v celom rozsahu.

Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828 náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 19. 11. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1581,50 eur, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 1. 7. 2013 v sume 106,74 eur, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1581,50 eur od 2. 7. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovaným dňa 29. 1. 2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1659,70 eur, ktoré sa žalovaný zaviazali vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu mesačnými splátkami po 31,63 eur, splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 28. 6. 2012, bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky, dlh žalovaného predstavoval sumu 2941,67 eur, ktorá pozostávala z istiny 2475,39 eur, úroku 222,53 eur, úroku z omeškania 216,84 eur a ostatného príslušenstva 26,91 eur. Keďže k plneniu zo strany žalovaného nedošlo, preto žalobca podal na súd žalobu, pričom si uplatnil len nepremlčané splátky úveru.

Predmetom konania súd teda splátky úveru za obdobie od 20. 12. 2010 do 20. 1. 2015 v počte 50 vo výške 1581,50 eur (50x mesačná splátka 31,63 eur). Podanou žalobou si súčasne žalobca uplatnil aj kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 1. 7. 2013 v sume 106,74

eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1581,50 eur od 2. 7. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXRo/XXX/ XXXX zo dňa 26. 11. 2013, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 30. 7. 2014, pretože sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému.

3. Dňa 15. 1. 2014 došlo na súd podanie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, ktoré prostredníctvom právnej zástupkyne s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Po doručení žaloby a jej príloh, vedľajší účastník na strane žalovaného podal vo veci vyjadrenia, doručené súdu dňa 11. 6. 2014, dňa 11. 9. 2015, dňa 9. 10. 2015 a dňa 15. 3. 2016. V týchto vyjadreniach namietal vydanie platobného rozkazu vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v spornom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ a zmluva zo dňa 29. 1. 2008 obsahuje neprijateľné podmienky. Uviedol, že v danej veci je Zmluva, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, je zmluvou spotrebiteľskou a teda sa riadi režimom Občianskeho zákonníka a síce ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne aj Zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Zákonom č. 634/19992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Namietal neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve a aktívnu legitimáciu žalobcu v danej veci s poukazom na ustanovenie §92 Zákona o bankách. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania.

4. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach, doručených súdu, namietal vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na strane žalovaného. Má za to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a riadi sa režimom Obchodného zákonníka. K námietke aktívnej legitimácie v danom konaní žalobca poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., podľa ktorej možno postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou a to bez súhlasu dlžníka. Z gramatického výkladu ustanovenia §92 ods. 2 Zák. o bankách je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - peňažný záväzok ako celok a časť peňažného záväzku. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. V opačnom prípade, pokiaľ by mohlo dôjsť k postúpeniu len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. V tejto problematike poukázal aj na názor doc. JUDr. U. W., PhD., LL.M. podľa ktorého účelom ustanovenia §92 Zákona o bankách, je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Má za to, že v konaní predložené relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, dostatočne preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému a bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v tejto veci. Žalovanému právny predchodca, SLSP a.s., zasielal výzvu zo dňa 25. 9. 2008, ktorá nebola zasielaná doporučene, ale obyčajnou poštovou zásielkou v zmysle bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok a táto sa považuje za doručenú. Touto výzvou právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách, teda žalovaný bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90kalendárnych dní.

5. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14. 10. 2014 č.k. XC/XXX/XXXX-XX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 4. 2015 č.k. XCo/XX/XXXX-XX, súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 4234382 , do konania na strane žalovaného.

6. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 3. 2016 č.k. XC/XXXX/XXXX-XXX tak, že žalobu žalobcu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania, priznal však náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovaného.

Žaloba žalobcu bola zamietnutá z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovaného pred postúpením písomne vyzval na plnenie dlhu, čo malo za následok neplatné postúpenie

pohľadávky a tým aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na to, že základným právom veriteľa je právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie riadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Vyplýva to aj zo Všeobecných obchodných podmienok jeho právneho predchodcu. Postupca, ako aj on sám, boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou. Nie je žiaden dôvod na to, aby postupca pohľadávky nemohol na žalobcu previesť nároky z úverovej zmluvy. Podľa žalobcu ani z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to výslovne uvedené. Je to zrejmé z formulácie tohto ustanovenia, ktoré je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Zákonodarca rozlišuje dva pojmy, a to pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatenú pohľadávku, možno zistiť posúdením druhej vety tohto ustanovenia, ktorého zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok, zaniká. Podľa žalobcu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Toto ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré mali potvrdzovať jeho názor. Zdôraznil, že porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách nemožno spájať s občiansko-právnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Namietal taktiež neúčelnosť trov, zaplatenia ktorých súd prvej inštancie uložil jemu v prospech Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie, alebo aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

8. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 2. 5. 2017 č.k. XCo/XX/XXXX- XXX a zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolací súd námietku žalobcu, týkajúcu sa posúdenia platnosti zmluvy súdom prvej inštancie za dôvodnú, rozsudok súdu prvej inštancie za taký, ktorým sa z vykonaných dôkazov nedospelo k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu názoru, súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky), zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

Ďalej uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, pričom pri rozhodovaní sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a prezentovanými aj v priebehu celého konania, s akcentom na právny názor odvolacieho súdu vyplývajúci z dôvodov, pre ktoré bol rozsudok zrušený. Súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobou opätovne posúdi, zohľadní ustanovenia právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, v konkrétnom prípade žalovaného ako subjektu majúceho v záväzkovom vzťahu status slabšej zmluvnej strany, a vo veci rozhodne.

9. Dňa 7. 8. 2017 došlo na súd podanie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, ktoré prostredníctvom právnej zástupkyne súdu oznámilo, že vedľajší účastník nebude ďalej pokračovať v tomto konaní, pretože sa mu nepodarilo skontaktovať so žalovaným a nie je možné súdu predložiť splnomocnenie udelené žalovaným.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou SLSP zo dňa 25. 9. 2008, zmluvou o postúpení pohľadávok + jej prílohami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru + poštovým hárkom, pokusom o zmier, listom Slovenskej sporiteľne, a.s., stanoviskom NBS, výsluchom zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav.

11. Dňa 29. 1. 2008 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, k uzatvoreniu Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1659,70 eur (50 000 Sk), ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu pri premenlivom ročnom úroku (v čase uzatvorenia zmluvy 12,35%) a RPMN 17,45% a to 84mesačnými splátkami po 31,63 eur (953 Sk), splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky 20. 2. 2008 a dátumom splatnosti poslednej splátky 20. 1. 2015.

12. Podmienky zmluvy boli bližšie upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa čl. 7.6.1. písm. a), b), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo a) ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 10dní alebo b) ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

13. Listom zo dňa 25. 9. 2008 právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že splácanie pohľadávky v danej veci je v omeškaní ku dňu 31. 8. 2008 vo výške 126,07 eur (3797,90 Sk) a žiadala ho o úhradu dlhu do 10dní od doručenia tejto výzvy. V opačnom prípade SLSP a.s. pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá bude žalovaného následne kontaktovať.

14. Žalobca predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/W. zo dňa 27. 6. 2012 a prílohy k tejto zmluve, na základe ktorých právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, mal postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky mal predstavovať sumu 2941,67 eur, ktorá pozostávala z istiny 2475,39 eur, úroku 222,53 eur, úroku z omeškania 216,84 eur a ostatného príslušenstva 26,91 eur.

15. Listom zo dňa 12. 6. 2013 upovedomil žalovaného o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 12. 6. 2013. V tomto liste poukázal na to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 6. 2012, Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca, postúpil na postupníka - žalobcu pohľadávku. Súčasne žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 2941,67 eur do 15dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. K uvedenému listu žalobca nepredložil doručenku odporcu, len poštový hárok, nepotvrdený poštou, ktorý svedčí o odoslaní zásielky žalovanému.

16. Pokusom o zmier zo dňa 12. 6. 2013 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2941,67 eur.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobca dňa 1. 7. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a teda došlo k zosplatneniu splátok od 20. 7. 2013 do 20. 1. 2015. Námietku vedľajšieho účastníka o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považuje za nedôvodnú s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove.

18. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

19. V danej veci súd mal dostatočne preukázané, že žalovanému ako dlžníkovi, Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1659,70 eur pri úrokovej sadzbe 12,35% ročne a pri RPMN 17,45% Tento úver sa žalovaný zaviazal splatiť 84mesačnými splátkami po 31,63 eur (953 Sk), splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky 20. 2. 2008 a dátumom splatnosti poslednej splátky 20. 1. 2015.

Ďalej súd mal preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok, spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému, na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu, dlh žalovaného predstavoval sumu 2941,67 eur, ktorá pozostávala z istiny 2475,39 eur, úroku 222,53 eur, úroku z omeškania 216,84 eur a ostatného príslušenstva 26,91 eur.

20. Podanou žalobou žalobca žiadal priznať splátky úveru, nepremlčané v 3ročnej premlčacej podľa Občianskeho zákonníka, t.j. za obdobie od 20. 12. 2010 do 20. 1. 2015 v počte 50 vo výške 1581,50 eur (50x mesačná splátka 31,63 eur) s tým, že splátky pôvodne splatné 20. 7. 2013 do 20. 1. 2015, sa stali splatnými dňa 1. 7. 2013 vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.

Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná. Žalobca si v tomto konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 1581,50 eur, ktorá pozostáva zo splátok splatných od 20. 12. 2010 do 20. 1. 2015. Žalobca podal žalobu na súd dňa 19. 11. 2013. Z uvedeného vyplýva, že žalované splátky úveru nie sú premlčané.

Keďže žalovaný čerpal úver, pričom ho nesplatil, súd žalobe v časti požadovaných nepremlčaných splátok úveru za obdobie od 20. 12. 2010 do 20. 1. 2015 v počte 50 vo výške 1581,50 eur (50x mesačná splátka 31,63 eur) vyhovel a zaviazal žalovanéHO na úhradu uvedenej sumy.

21. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku pri nepremlčaných splátkach úveru a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z týchto nepremlčaných splátok úveru. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval, t.j. pri splátkach v období od 21. 12. 2010 do 1. 7. 2013 súd zohľadnil splatnosť

a omeškanie týchto splátok podľa zmluvy a v ďalšom období od 2. 7. 2013 súd zohľadnil pri úroku z omeškania, že žalobca týmto dňom úver zosplatnil.

22. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a preto žalobcovi patrí aj náhrada trov konania v celom rozsahu.

Počas konania na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník a to Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828. Súd má za to, že procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade žalovaný, na ktorého strane vystupoval vedľajší účastník, nepatrí náhrada trov konania. Preto súd o trovách Združenia

- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828 rozhodol tak, že mu náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.