Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-376-2016.pdf
PDF · 113.9 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/376/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova č. 24, IČO: 35 848 863, zastúpený: SOUKENNÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1) C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., H. č. XXX, 2) E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, o zaplatenie 1.205,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9C/179/2011-98 zo dňa 31. marca 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa voči žalovanému 1) p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému 1) sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa voči žalovanej 2) m e n í tak, že žalovaná 2) je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 860, 83 eura s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 1,99 eura od 12.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 663,86 eura od 12.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,52 eura od 18.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,62 eura od 18.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 21,84 eura od 16.4.2008 do zaplatenia.
IV. Žalovaná 2) j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 42%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovaným 1) a 2) náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil § 34, § 35 ods. 1. § 491 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 43 ods. 1, 2, 3 písm. c) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že nárok žalobcu proti žalovanému 1) bol zamietnutý z dôvodov nedostatku pasívnej legitimácie, pretože vykonaným dokazovaním zmluvou o pripojení z 29.10.2007 v spojení s dodatkom k nej z 29.10.2007, uznesením OR PZ v Trnave, ÚJKP, č. ORP-1438/4-OSV- TT-2008 lk z 18.04.2008 a výsluchom žalovanej 2) mal súd preukázané, že predmetnú zmluvu nepodpísal žalovaný 1), ale žalovaná 2/, ktorá potvrdila, že podpísala zmluvu o pripojení z 29.10.2007 spolu s dodatkom k nej, prevzatie mobilného telefónu, výlučné využívanie hlasových služieb s tým, že toto všetko urobila bez toho, aby o tom žalovaný 1) vedel. Súd dospel k záveru, že žalovaný 1) nebol účastníkom zmluvy o pripojení v spojení s dodatkom k nej, resp. nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, pretože neprejavil vôľu smerujúcu k vzniku jeho povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o pripojení (v danom prípade podpisom tejto zmluvy). Preto nemohol byť nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z tohto vzťahu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovanému 1) bolo doručené 09.04.2008 odstúpenie od zmluvy s upozornením, pričom žalovaný 1)
žalobcu o vzniknutej situácii nekontaktoval. Tiež nie je právne významnou ani skutočnosť, že žalovaný 1) nedal súhlas na trestné stíhanie žalovanej 2). Ani prípadné právoplatné odsúdenie žalovanej 2) by nebolo spôsobilé založiť vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1). Preto súd návrh proti žalovanému 1) zamietol.
2. Súd ďalej posudzoval oprávnenosť nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanej 2). Vykonaným dokazovaním zmluvou o pripojení v spojení s dodatkom k nej a uznesením OR PZ v Trnave, ÚJKP, č. ORP-1438/4-OSV-TT-2008 lk z 18.04.2008, výsluchom žalovanej 2) mal súd preukázané, že predmetnú zmluvu podpísala žalovaná 2), ktorá mala v čase podpisu zmluvy 17 rokov, teda mala len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej veku žalovanej 2). V danom prípade však súd túto spôsobilosť neskúmal z dôvodu dodržania zásady hospodárnosti konania, pretože žalobca po zistení, že žalovaný 1) nepodpísal predmetnú zmluvu, rozšíril okruh účastníkov konania na strane žalovaného o žalovanú 2), avšak v ďalšom opomenul rozšíriť svoj žalobný návrh aj o uloženie povinnosti žalovanej 2). Aj po rozšírení okruhu účastníkov konania na strane žalovaného žalobca ponechal žalobný návrh v znení zahŕňajúcim len uloženie povinnosti žalovanému, t.j. iba pôvodnému, ako jedinému žalovanému označenému v návrhu na začatie konania.
3. Súd doplnil, že z dispozičnej zásady uplatňovanej v občianskom súdnom konaní a takisto z dikcie § 153 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) vyplýva viazanosť súdu žalobným návrhom (ak nejde o niektorú z výnimiek vypočítaných v § 153 ods. 2 OSP). Aby súd splnil svoje povinnosti a neprekročil návrh účastníka a neprisúdil mu niečo iné, alebo viac, než čoho sa účastník domáha, musí mu byť zrejmé, čoho sa účastník skutočne domáha. (porovnaj uznesenie NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 1494/2011 z 11.01.2012.). Súd žalobcu postupom podľa § 43 OSP nevyzýval na odstránenie vád podania, pretože tento návrh bol jasný, zrozumiteľný a určitý. V závere súd uvádza, že posudzovanie návrhu vo vzťahu k žalovanej 2) by nebolo ani v súlade s § 153 ods. 2 OSP. Súd preto z dôvodu absentujúceho návrhu na zaplatenie vo vzťahu k žalovanej 2) nezaviazal žalovanú 2) na akúkoľvek povinnosť vo vzťahu k žalobcovi.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešným žalovaným 1) a 2) vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal. Súd žalovaným 1) a 2) náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnili.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1) na zaplatenie sumy 1 205,23 eura s príslušenstvom. Nakoľko žalovaný 1) riadne neplatil za služby poskytované žalobcom na základe zmluvy o pripojení 29.10.2007. V priebehu konania žalovaný 1) predložil súdu Uznesenie ÚJKP OSV OR PZ Trnava, pracovisko Hlohovec zo dňa 18.04.2008, ktorým bola odložená trestná vec z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné. Z uvedeného uznesenia vyplynulo, že zmluvu o pripojení na telefónne číslo XXXX XXX XXX. v mene žalovaného 1) uzavrela žalovaná 2) t.j. neter E. I., ktorá prevzala žalovaným 1) objednaný mobilný telefón, ktorý následne zneužila, pričom túto skutočnosť žalovanému 1) zatajila. Žalobca sa k uvedeným skutočnostiam vyjadril podaním zo dňa 06.09.2011, v ktorom súdu navrhol, aby vzhľadom na zistené skutočnosti do konania vstúpila ako žalovaná 2) E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. XXX. Súd následne uznesením č. k. 9C/l 79/2011-66 zo dňa 13.05.2015 pripustil, aby do konania vstúpila ako ďalší účastník na stranu žalovaného E. I.. Podaním zo dňa 05.02.2016 vyzval súd žalobcu, aby sa vyjadril či vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 2) nebola v čase podpisu zmluvy plnoletá trvá na podanom návrhu. K výzve súdu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 15.02.2016, v ktorom uviedol, že na návrhu na začatie konania trvá, nakoľko má za to, že žalovaná 2) bola v dobe pri podpise zmluvy vo veku, kedy vedela posúdiť svoje konanie a takisto následky svojho konania. Následne vo veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa v rámci zachovania hospodárnosti konania nezúčastnil žalobca, ktorý svoju neúčasť riadne ospravedlnil. Na pojednávaní sa zúčastnil žalovaný 1), ktorý uviedol, že žiada návrh zamietnuť z dôvodu, že predmetný mobilný telefón nepoužíval a taktiež neuzavrel s žalobcom zmluvu o pripojení, nakoľko sa jedná o podpis realizovaný v jeho mene žalovanou 2). Žalovaná 2) na pojednávaní uviedla, že s návrhom súhlasí. Zároveň požiadala o povolenie splatenia nároku žalobcu splátkami vo výške 20 eur mesačne nakoľko je nezamestnaná a jej finančná situácia jej neumožňuje uhradiť dlžnú sumu jednorazovo.
6. Žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením súdu o zamietnutí nároku voči žalovanej 2) z dôvodu, že aj po rozšírení okruhu účastníkov konania na strane žalovaných, žalobca ponechal žalobný návrh v znení zahŕňajúcom len uloženie povinnosti žalovanému 1) ako pôvodnému žalovanému. Podľa názoru žalobcu rozšírením okruhu účastníkov na strane žalovaného o žalovanú 2), teda o neter žalovaného 1) (E. I.) je zrejmé, že si žalobca uplatňuje svoj nárok aj voči tejto osobe. Súd dokonca žalobcu výzvou z 05.02.2016 vyzval, aby uviedol, či trvá na podanom návrhu s tým, že v uvedenej výzve si toto oznámenie žiadal realizovať voči osobe žalovanej 2). Žalobca na uvedenú výzvu reagoval podaním zo dňa 15.02.2016 v ktorom uviedol, že na svojom nároku trvá, nakoľko má za to, že žalovaná 2) bola v čase pri podpise zmluvy vo veku, kedy vedela posúdiť svoje konanie a takisto následky svojho konania. Je teda nepochybné, že žalobca svoj nárok smeroval nie len voči osobe žalovaného 1) (tak ako uviedol prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia), ale zároveň aj voči žalovanej 2). Argument súdu, že žalobca výslovne neuviedol, že si nárok uplatňuje aj voči žalovanej 2) nemožno akceptovať. Skutočnosť, že nárok smeruje aj voči žalovanej 2) vyplýva z rozšírenia návrhu o žalovanú 2) a vyjadrením žalobcu na výzvu súdu, že na podanom nároku voči žalovanej 2) výslovne zotrval. Pokiaľ prvostupňový súd zamietol nárok žalobcu, nakoľko vyžaduje iné „výslovnejšie" oznámenie o tom, že nárok žalobcu smeruje aj voči žalovanej 2) ide o prílišný formalizmus zo strany konajúceho súdu, ktorý nemá žiadnu oporu v platných ustanoveniach zákona (rozhodnutie NS SR sp. zn. SSžo/24/2013 zo dňa 20.3.2014). V dôsledku uvedeného konajúci prvostupňový súd žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP.
7. Žalobca dal do pozornosti súdu rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že na pojednávaní žalovaná 2) súhlasila s nárokom žalobcu a požiadala o možnosť jeho postupného splnenia mesačnými splátkami. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná de facto nárok žalovaného uznala. V prípade, ak dôjde k uznaniu nároku súd rozhodne vo veci rozsudkom pre uznanie. Rozsudok pre uznanie je procesný rozsudok, neopiera sa o zistený skutkový stav (ktorý sa ostatne ani nezisťuje), ale opiera sa o uznávací prejav žalovaného. Toto jeho uznanie plne stačí na to, aby súd nárok v zmysle uznania tiež priznal. Naviac, aj keby súd zistil, že žalovaný uznáva neexistujúci nárok, nemá zákonnú možnosť do uznania zasiahnuť. Nemôže poučovať účastníkov o ich hmotnoprávnych nárokoch (§ 5 OSP), len o ich procesných právach, aj to len v prípade, ak nie sú zastúpení advokátom. Ak by tak súd urobil, porušil by tým veľmi vážnym spôsobom zásadu rovnosti účastníkov, čo by odôvodňovalo sťažnosť zo strany druhého účastníka. Každý účastník konania má právo vyhľadať právnu pomoc, prípadne dať sa zastúpiť advokátom, právna pomoc sa poskytuje aj bezplatne (napríklad cestou Ministerstva spravodlivosti). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaných 1) a 2) na zaplatenie celého žalobcom uplatneného nároku. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovaným 1) a 2) náhradu trov odvolacieho konania.
8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je voči žalovanému 1) dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vo vzťahu k žalovanému 1) vecne správny. Odvolanie bolo čiastočne dôvodné vo vzťahu k žalovanej 2).
10. V prejednávanej veci bolo predmetom sporu zaplatenie 1.205,23 eura s príslušenstvom pôvodne žalobcom 1) na základe uzavretej zmluvy o pripojení zo dňa 29.10.2007, t.j. zaplatenie dlhu žalovaného
1) pozostávajúceho za služby, ktoré žalobca poskytoval na základe zmluvy o pripojení a zmluvnej pokuty. Žalovaný 1) sa počas konania bránil tým, že zmluvu neuzatváral, telefón od žalobcu nedostal, služby mu poskytované neboli. Počas konania bolo zistené, že žalovaná 2) bez vedomie žalovaného 1) v jeho mene uzavrela zmluvu o pripojení, prevzala mobilný telefón a užívala služby poskytované žalobcom v období od uzavretia zmluvy o pripojení do 21.3.2008. Na žalovanú 2) bolo podané trestné oznámenie, ale z dôvodu, že žalovaný 1) ako jej príbuzný nedal s jej stíhaním súhlas, konanie bolo odložené. Žalobca následne potom, keď vyšlo najavo, že namiesto žalobcu 1) podpísala zmluvu o pripojení žalovaná 2), navrhol jej pripustenie do konania podaním doručeným súdu 8.9.2011 (č.l. 45) a súd uznesením zo dňa 13.5.2015 č.k. 9C 179/2011-66 pripustil, aby do konania vstúpila žalovaná 2).
11. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný 1) nie je v spore pasívne legitimovaným, pretože vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluvu o pripojení nepodpísal a služby žalobcu nevyužíval, preto mu nevznikla povinnosť dlžnú sumu zaplatiť. Voči žalovanej 2) súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca síce podal návrh na rozšírenie žaloby o žalovanú 2), ale nenavrhol zmeniť aj petit žaloby a súdu nebolo zrejmé, akého nároku sa žalobca domáhal voči žalovanej 2).
12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd postupoval formalisticky, voči žalovanej 2) sa domáhal rovnakého nároku ako voči žalovanému 1), čo je z jeho podaní zrejmé. Súd mal zaviazať žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, pretože nárok žalobcu uznali.
13. Odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1) za vecne správny. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa svojho nároku domáha voči žalovanému 1) na základe uzavretej zmluvy o pripojení z 29.10.2007, t.j. na základe záväzkového vzťahu medzi stranami sporu a k žalobe pripojil dôkazy preukazujúce existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1) a faktúry, ktorými fakturoval poskytované služby za obdobie od 22.11.2007 do 21.3.2008 (č.l. 18 - 28). Počas konania však bolo preukázané, že žalovaný 1) zmluvu o pripojení z 29.10.2007 nepodpísal, mobilný telefón neprevzal a služby žalobcu nevyužíval. Súd preto žalobcu nemohol zaviazať na zaplatenie žiadanej sumy, lebo zo záväzkového vzťahu mu žiadna povinnosť nevznikla, zmluva o pripojení nebola platne uzavretá. Žalovaný 1) záväzok voči žalobcovi neuznal a žalobca sa voči žalovanému 1) svojho nároku z iného právneho dôvodu nedomáhal. Žalobca tiež nenavrhol vykonať iné dokazovanie (napr. na náhradu škody), ako smerujúce k preukázaniu svojho nároku zo záväzkového vzťahu. V odvolaní síce uvádza, že rozsudok napáda v celom rozsahu, ale v odôvodnení odvolania sa vôbec nezmieňuje o žiadnom dôvode, pre ktorý by mal odvolací súd žalobe vo vzťahu k žalovanému 1) vyhovieť. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Z odvolania žalobcu nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal byť rozsudok súdu voči žalovanému 2) nesprávny. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP vo vzťahu k žalovanému 1) potvrdil, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie žalovanému 1) náhradu trov konania nepriznal.
14. Z obsahu spisového materiálu je tiež zrejmé, že vo vzťahu k žalovanej 2) súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec však nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie otázky, či sa žalobca domáhal správne svojho nároku aj voči žalovanej 2), odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).
15. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný 1) odpor a tvrdil, že bol žalovanou 2) podvedený a okradnutý a pripojil uznesenie OR PZ v Trnave z 18.4.2008 o odložení trestného stíhania žalovanej 2), ktorá mala využiť neprítomnosť svojho strýka (žalovaného 1), uviedla ho do omylu tým, že prevzala za neho mobilný telefón so SIM kartou a službami od žalobcu a v období od 22.11.2007 do 21.3.2008, telefón bez vedomia žalovaného 1) používala a spôsobila mu škodu vo výške 25.873,50 Sk. Žalovaný 1) nedal súhlas s trestným stíhaním žalovanej 2). Žalobca po oboznámení sa so skutočnosťami uvádzanými v odpore navrhol podaním doručeným súdu 8.9.2011, aby do konania bola pripustená žalovaná 2) a zároveň žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol v zmysle žaloby a vyjadrení žalobcu. Súd uznesením z 13.5.2015 pripustil do konania žalovanú 2). Žalovaná 2) vypovedala na pojednávaní 28.1.2016 a uviedla, že zmluvu o pripojení spolu s dodatkom podpísala, prevzala mobilný telefón, len ona využívala služby žalobcu, všetko urobila
bez vedomia žalovaného 1). V čase podpisu zmluvy o pripojení nebola plnoletá a neuvedomovala si následky svojho konania.
16. Podľa § 124 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2) OSP).
17. Podľa názoru odvolacieho súdu z podania žalobcu doručeného súdu prvej inštancie 8.9.2011, posudzujúc toto podanie podľa obsahu v súlade s citovaným § 124 CSP bolo možné dospieť k záveru, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovanej 2), ktorej vstup do konania zároveň navrhol pripustiť, rovnakého nároku ako voči žalovanému 1). Pokiaľ by tomu tak nebolo, išlo o vadu podania a bolo povinnosťou súdu prvej inštancie takúto vadu podania odstraňovať v tom čase v zmysle § 43 ods. 1 OSP. Napokon súd prvej inštancie nemohol uznesením pripustiť vstup žalovanej 2) do konania, ak by z obsahu podania žalobcu nebolo zrejmé, akého nároku sa voči nej domáha. Nebol preto správny záver súdu o tom, že bolo potrebné žalobu voči žalovanej 2) zamietnuť z dôvodu, že žalobca si voči nej neuplatnil žiaden nárok.
18. Žalovaná 2) na pojednávaní 28.1.2016 uviedla, že len ona používala mobilný telefón, ktorý osobne prevzala, t.j. nenamietala prevzatie mobilného telefónu a využívanie služieb poskytovaných žalobcom. Uvedené vyplynulo aj z uznesenia OR PZ v Trnave z 18.4.2008. Odvolací sú preto zaviazal žalovanú 2) na zaplatenie 860,83 eura. Uvedenú sumu žalobca preukazoval faktúrami, pričom žalovaná 2) uplatnenú výšku za poskytované služby nenamietala, bolo ju možné považovať za nespornú. Priznaný nárok je možné považovať za škodu, ktorú žalovaná 2) spôsobila žalobcovi svojím protiprávnym konaním. Výšku škody žalobca preukázal rozsahom poskytovaných služieb uvedených vo faktúrach, za protiprávne konanie žalovanej 2) je možné považovať uvedenie žalobcu do omylu, keď za žalovaného 1) podpísala zmluvu o pripojení (§ 49a OZ) a bez vedomia žalobcu prevzala mobilný telefón a využívala poskytované služby (bez toho, aby žalobcu o tom informovala). Tiež je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobcu a protiprávnym konaním žalovanej 2). Súd priznal žalobcovi tiež právo na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania v zákonnej výške odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že žalovaná 1) uznala jeho nárok na pojednávaní, výpoveď žalovanej 2) nemá charakter uznania žalobou uplatnených nárokov a vo veci nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Pre uznanie nároku čo do dôvodu a výšky dlžníkom je typické, že dlžník v svojom prejave uzná konkrétnu sumu peňazí a jej základ, zápisnica z pojednávania, neobsahuje konkrétnu výšku sumy a základ dlhu tak, aby tento prejav žalovanej 2) bolo možné považovať za uznanie dlhu.
19. Žalobcovi nebolo možné vyhovieť v časti jeho nároku o zaplatenie 344,40 eura s príslušenstvom. Žalobca v žalobe svoj nárok kvalifikuje ako nárok na zaplatenie úhrad za služby. V žalobe nie je zmienka o tom, že si žalobou uplatňuje aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 344,40 eura, čo vyplýva len z pripojenej faktúry. Pre priznanie zmluvnej pokuty sa v zmysle § 544 OZ) vyžaduje platné uzavretie písomnej zmluvy, kde je výška pokuty uvedená, alebo je dohodnutý spôsob jej určenia. Medzi žalobcom a žalovanou 2) nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, predmetom ktorej by bola uplatnená zmluvná pokuta, preto tomuto nároku žalobcu nebolo možné vyhovieť.
20. Žalovaná 1) vypovedala a uznala dlh na pojednávaní 28.1.2016 vo veku, keď už mala 26 rokov. Zároveň namietala, že zmluvu o pripojení uzatvárala, keď bola neplnoletá a neuvedomovala si následky svojho konania. V čase, keď žalovaná 2) prevzala mobilný telefón za žalovaného 1) a používala ho, do plnoletosti jej chýbali 4 mesiace. Zákon spôsobilosť neplnoletých osôb k právnym úkonom obmedzuje a spája ich rozsah so stupňom ich psychickej vyspelosti. Neplnoletí majú spôsobilosť k právnym úkonom primeraným vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Neplnoletý je spravidla spôsobilý prejavovať právne relevantnú vôľu v rozsahu zodpovedajúcom obvyklej vyspelosti iných neplnoletých osôb rovnakého veku. Ak bola žalovaná 2) schopná za svojho strýka, žalovaného 1) prevziať mobilný telefón, telefonovať z neho, prijímať hovory, posielať správy, musela vedieť, že za takéto služby sa platí a nikto ich neposkytuje zadarmo. Žalovaná 2) počas konania netvrdila, že by trpela nejakou chorobou, mentálnou poruchou, pre ktorú by nebola schopná posúdiť následky svojho konania a napokon nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie preukazujúce, že by nebola schopná v takom veku posúdiť následky svojho konania. Obvykle vyspelý človek vo veku 17 rokov a 8 mesiacov vie, že nemôže za iného preberať mobilný telefón bez jeho vedomia, nemôže z neho svojvoľne telefonovať a posielať správy a tiež vie, že ak tak urobí, je za to potrebné zaplatiť. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadnuť na námietku žalovanej 2) že v čase podpisovania zmluvy o pripojení nebola plnoletá a nezodpovedá za následky svojho konania.
21. Súd nevyhovel návrhu žalovanej a neumožnil jej dlžnú sumu splácať v splátkach vo výške 20 eur. Na pojednávaní 28.1.2016 síce uviedla, že je nezamestnaná, má dve vyživovacie povinnosti, žije s druhom, ktorý je tiež nezamestnaný, žijú spolu z dávok v hmotnej núdzi vo výške 118 eur, ale svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaná 2) si je vedomá svojho záväzku voči žalobcovi od apríla 2008, kedy sa voči nej viedlo trestné stíhanie, priznala sa k svojmu podvodnému konaniu a od tejto doby mohla dávno svoj dlh žalobcovi v mesačných splátkach zaplatiť, ak by bola jej snaha dlžnú sumu zaplatiť skutočná.
22. Odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov vo vzťahu k žalovanej 2) podľa § 388 CSP zmenil.
23. Žalobca má voči žalovanej 2) podľa § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 42%, vzhľadom na to, že žalobca bol v prvoinštančnom a odvolacom konaní úspešný v rozsahu 71% a neúspešný v rozsahu 29% (z 1.205,23 eura priznaných 860,83 eura), čo predstavuje konečný úspech žalobcu 42% (71-29). Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 42%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Žalovaný 1) má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný 1) bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný 1) ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.
25. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).