Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-77-2017.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/77/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovaným: 1/ L. K., nar. XX. 6. XXXX, bývajúcemu v O., na ul. R.. U. č. XXX/XX, a 2/ N. K., nar. XX. 3. XXXX, bývajúcej v O., na ul. R.. U. č. XXX/XX, právne zastúpeným JUDr. Alenou Potomovou, advokátkou, so sídlom v Kežmarku, na ul. Zochovej č. 1658/4, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, na Námestí legionárov č. 5, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, na Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 3.970,61 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 7.11.2016 č.k. 3C/197/2013 - 243 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania.
Žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti istiny 807,14 Eur, v časti úroku z omeškania vo výške 288,68 Eur, v časti zmluvného úroku vo výške 59,41 Eur a v časti ostatného príslušenstva vo výške 5,98 Eur s tým, že ďalej bude konať a pokračovať ohľadne istiny 3.970,61 Eur spolu so zákonným úrokom vo výške 9 % ročne odo dňa 4.2.2012 do zaplatenia. Žalobu zamietol a žalovaným ako aj vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy konania v plnom rozsahu.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 12.1.2007 z pozície veriteľa uzatvárala Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka, teda subjekt práva, ktorého právne postavenie upravuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách. Slovenská sporiteľňa a.s. mala možnosť, resp. mohla, resp. mala vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, zmluvu o úvere vypovedať, alebo od nej odstúpiť. Z predložených listinných dôkazných prostriedkov a z vykonaného dokazovania nevedel žalobca preukázať, aby Slovenská sporiteľňa, a.s. tak urobila a to aj napriek tomu, že žalovaní úver nesplácali riadne a včas.
3. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá už bola splatná a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto zákonné podmienky vytvárajú nevyhnutný predpoklad platného postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretí subjekt a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvou zo dňa 15.12.2011 postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní bez toho, aby zmluvný
vzťah medzi ňou a žalovanými bol ukončený, postupovala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože v čase postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver alebo jeho časť z dôvodu, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bankou.
4. Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená dňa 15.12.2011 vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej voči žalovaným, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak v tomto spore chýba aktívna vecná legitimácia a z toho dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
5. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.
6. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Z týchto oznámení sa malo vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku súd skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie.
7. Zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, aby predmetom postúpenia mohla byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca a to podaním zo dňa 24.01.2012. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný cely dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca a to po postúpení predmetnej pohľadávky.
8. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Okrem toho v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1243 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Čo sa týka trov konania ustanovenie § 60 CSP vymedzuje, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Ustanovenia Civilného sporového poriadku nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ust. § 251 až § 264 tohto právneho predpisu. Vedľajší účastník nebol stranou sporu a preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.
9. Žalovaní a vedľajší účastník navrhli rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. dňa 12.1.2007 uzatvorila so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere. Išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli bez akýchkoľvek pochybnosti všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
14. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, vzhľadom na námietky žalovaných, bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.
15. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 524 a nasl. V prejednávanej veci postupcom bola banka a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách.
16. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými
podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
18. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou je potrebné dodať, že vo vzťahu k tejto listine nebolo preukázané, aby bola čo i len právnym predchodcom žalobcu vyhotovená.
19. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Ku dňu 15.12.2011, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo zmluvy o splátkovom úvere. Uvedené priamo vyplýva z odvolania žalobcu, v ktorom priamo potvrdil, že jeho právny predchodca svoje oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť nevyužil. Ak splatnosť úveru nebola mimoriadne vyhlásená spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách mohla byť iba časť pohľadávky, ktorá sa už stala splatnou. Ak v tomto ustanovení sa hovorí o omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku dlžníka, za predpokladu nevyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, týmto peňažným záväzkom môže byť iba dlh vzniknutý neuhradením už splatných splátok, nakoľko s ďalšími splátkami splatnými v budúcnosti nemôže byť dlžník v omeškaní. Pokiaľ v ďalšej časti tohto ustanovenia sa hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej tomuto peňažnému záväzku je zrejmé, že ide o peňažný záväzok vzniknutý z doposiaľ neuhradených splatných splátok.
20. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
21. Správnym je tiež rozhodnutie o trovách konania a to i vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.
22. Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou od 15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..
23. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31. 12. 2014 v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.
24. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p v znení účinnom do 31.12.2014 do konania mohol vstúpiť z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou trvania konania. K vstupu vedľajšieho účastníka do konania tak mohlo dôjsť kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončilo. Začiatok konania bol daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu ( § 82 ods. 1 O.s.p v znení účinnom do 30.06.2016).
25. Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
26. Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 prihliadať nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01. 01. 2015, teda v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas účastníka so vstupom do konania.
27. Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto je potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust.§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014.
28. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 síce už inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje, avšak v ustanovení § 470 ods. 2 veta prvá sa zaoberá právnymi následkami úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím jeho účinnosti. Vychádzajúc z tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Vychádzajúc z tohto prechodného ustanovenia i po 1.7.2016 účinky procesného úkonu vedľajšieho účastníka, ktorým oznámil svoj vstup do konania musia byť i naďalej zachované a teda s týmto subjektom je potrebné konať až do právoplatného ukončenia veci.
29. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi len preto, lebo Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 v ustanovení § 255 ods. 1 umožňuje priznať nárok na náhradu trov konania len stranám sporu.
30. Vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p v znení účinnom do 30.06.2016. Vstupom do konania mu vznikali i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu mohla byť priznaná náhrada trov konania a v prípade neúspechu mohol byť zase zaviazaný na náhradu trov konania. Ak s vedľajším účastníkom, ako to bolo už skôr konštatované, je potrebné konať vzhľadom na znenie ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP až do právoplatného ukončenia veci je len logické a spravodlivé , aby do uvedenej doby bolo možné na tento subjekt hľadieť ako na stranu sporu so všetkými dôsledkami s tým spojenými.
31. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania, ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP.
32. Zároveň úspešným žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).