Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-108-2014.pdf
PDF · 90.98 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-28C/108/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČ: 00001350, zastúpený JUDr. Pavelom Novákom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Fazuľová 1, Bratislava, proti žalovanému: O. M., S. W. T. X, Košice, nar. XX.X.XXXX, v spore o zaplatenie 36.559,61 Kč s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok v sume 9.460,50 Kč a úrok vo výške 18,90% ročne zo sumy 20.000,- Kč od 13.11.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súde dňa 9.12.2013, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 36.559,61 Kč s úrokmi z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 21.800,- Kč od 13.11.2013 do zaplatenia a s úrokmi vo výške 18,9% ročne zo sumy 20.000,- Kč od 13.11.2013 do zaplatenia. Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe žalovaným nesplnené peňažné záväzky zo zmluvy o „ povoleném přečerpání“ č. 0022465459R zo dňa 19.6.2007 (ďalej tiež len úverová zmluva“), uzavretej v rámci právneho vzťahu účastníkov založeného už skôr zmluvou o „ČSOB osobním kontu plus“ zo dňa 16.10.2006. Žalobca tvrdil, že na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému formou povoleného prečerpania účtu peňažné prostriedky vo výške úverového limitu 20.000,- Kč, s tým, že v závislosti od výšky neuhradeného zostatku úveru bol povinný žalobcovi platiť mesačné splátky úveru s dohodnutými úrokmi (13,90% dohodnuté v zmluve a 18,90% po poslednej zmene úrokovej sadzby účinnej od 1.6.2008) a nákladmi spojenými s úverom. Podľa tvrdenia žalobcu, v priebehu trvania právneho vzťahu strán si žalobca prestal plniť svoje záväzky a z dôvodu omeškania s plnením dohodnutých mesačných splátok žalobca listom zo dňa 26.5.2011, doručeným žalovanému dňa 13.6.2011, oznámil uplatnenie práva na okamžité zosplatnenie celého, dovtedy neuhradeného zostatku úveru. Žalobou uplatnená suma 36.559,61 Eur pozostávala zo sumy nesplatenej istiny vyčerpaného úveru 20.000,- Kč, zo sumy kapitalizovaných úrokov ku dňu 12.11.2013 vo výške 10.678,50 Kč, zo sumy kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu 12.11.2013 vo výške 4.081,11 Kč a zo sumy nezaplatených poplatkov vo výške 1.800,- Kč. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a pasívnym zostal v celom priebehu konania.
2. Rozsudkom zo dňa 2.11.2015 súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 23.043,79 Kč s úrokmi z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 23.018,- Kč od 27.5.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcom
rozsahu súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Skutkovo súd v tomto rozhodnutí vyšiel zo zistení, že dňa 16.10.2006 uzavreli účastníci zmluvu o „ČSOB osobním kontu plus“, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet pod č. 211397650/0300, že v časti IV. zmluva upravovala podmienky pre vznik nároku na povolené prečerpanie účtu, k čomu podľa obsahu tohto ustanovenia, vyžadovalo sa uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní účtu, že s odkazom na toto zmluvné ustanovenie dňa 19.6.2007 strany uzavreli zmluvu o „ povoleném přečerpání“ č. 0022465459R, ktorá vo svojom obsahu zakladala právo žalovaného čerpať z bežného účtu prostriedky v rozsahu určeného úverového rámca 20.000,- Kč za odplatu (úrok) vo výške 13,90% ročne, s možnosťou jeho úpravy počas trvania úverového vzťahu strán, že v úprave ostatných práva a povinností účastníkov zmluva odkazovala na Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, z ktorých vyplývala okrem iného tiež povinnosť žalovaného zabezpečiť ku koncu kalendárneho mesiaca na bežnom účte dostatok disponibilných prostriedkov na úhradu mesačnej splátky a úrokov, s tým, že výška splátky bola závislá od výšky čerpaných prostriedkov a výška úroku bola určená zmluvou s možnosťou jeho zmeny žalobcom, pokiaľ so zmenou žalovaný nevyjadril nesúhlas. S účinnosťou od 1.6.2008, vychádzajúc z oznámenia žalobcu zo dňa 30.4.2008 žalobca podľa zistenia súdu určil výšku úroku za úvery formou povoleného prečerpania bežných účtov 16,9% a podľa ďalšieho oznámenia (obsahovo tvoriaceho súčasť výpisu z účtu č. 2010/1)žalobca výšku úroku s účinnosťou od 1.3.2010 upravil na 18,9%. V označenom rozhodnutí súd ďalej skutkovo vyšiel zo zistenia, že listom zo dňa 3.3.2011 žalobca oznámil žalovanému skutočnosť, že ku dňu 28.2.2011 neboli na jeho bežnom účte prostriedky na úhradu mesačnej splátky úveru s tým, že ku dňu 3.3.2011 predstavoval neuhradený úverový záväzok (mimo uplatneného poplatku za upomienku) 294,- Kč, ktorý požiadal uhradiť dodatočne. Obdobne žalobca dodatočne vyzval žalovaného na splnenie splatných záväzkov i listom zo dňa 4.4.2011 a tiež listom zo dňa 2.5.2011. Na to listom zo dňa 26.5.2011, ktorý bol podľa poštovej doručenky žalovanému riadne doručený, na adresu jeho vtedajšieho bydliska v Českej republike (Na Stínadlech 361, Písek), žalobca podľa zistenia súdu vyhlásil splatnosť celého úverového záväzku ku dňu 26.5.2011 kedy podľa špecifikácie v tomto liste predstavoval celý úverový záväzok (s príslušenstvom a poplatkami) spolu sumu 23.043,79 Kč. Vychádzajúc z prehľadu o vývoji úverového záväzku žalovaného, v tejto sume (23.043,79 Kč) bola zahrnutá úverová istina vo výške 20.000,- Kč, splatné úroky v sume 1.218,- Kč, úroky z omeškania vo výške 25,79 Kč a poplatky spojené s úverom v sume 1.800,- Kč. Právne súd prvej inštancie vec posúdil predovšetkým podľa ustanovení Obchodného zákonníka o úverovej zmluve (§ 497 a nasl. ) podľa ust. § 503 Obchodního zákonníka, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluve (§52 a nasl.) a podľa ust. § 1 ods. 1 nar. vlády ČR č. 142/1994 Sb. a dospel k záveru o len čiastočnej dôvodnosti žaloby v rozsahu zostatku úveru ku dňu zosplatnenia 26.5.2011 v sume 23.043,79 Eur, pozostávajúceho z istiny (prenechaných peňazí) v sume 20.000,- Kč, úrokov v sume 1.218,- Kč, úrokov z omeškania v sume 25,79 Eur a poplatkov v sume 1.800,- Kč a v rozsahu tiež úrokov z omeškania v percentuálnej výške 7,75% ročne, zodpovedajúcej nar. vl. č. 142/1994 Sb. v znení účinnom do 30.6.2013. Naopak za nedôvodný považoval prvoinštančný súd nárok na úroky z omeškania nad zákonnú percentuálnu výšku a nárok na úrok za obdobie po okamžitom zosplatnení úveru až do zaplatenia (či už v kapitalizovanej podobe alebo ako opakujúce sa plnenie do budúcna), majúc za to, že v deň splatnosti celého úveru je dlžník povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté peniaze aj s dohodnutým úrokom a že od tohto momentu sa dlžná suma úverovej istiny už ďalej zmluvným úrokom neúročí.
3. Na základe odvolania žalobcu proti zamietavému výroku rozsudku v časti o zaplatenie kapitalizovaného zmluvného úroku v sume 10.678,50 Kč a úroku vo výške 18,90% ročne zo sumy 20.000,- Kč od 13.11.2013 do zaplatenia, Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/80/2016 zo dňa 3.3.2017 v odvolaním napadnutej časti rozsudok zo dňa 2.11.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie ma ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd vytkol prvoinštančnému súdu nesprávnosť spôsobu posúdenia povinnosti žalovaného platiť úroky z prenechaných peňazí aj po zosplatnení úverového záväzku a v tejto otázke poukázal na judikatúru českých súdov z ktorej vyplývajú pre rozhodnutie dôležité právne východiská, že úroky z úveru patria až do doby skutočného vrátenia úveru (rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 657/2005) a že dohoda o povinnosti zaplatiť zmluvné úroky aj po zosplatnení úveru nie je neprijateľná (rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Cdo 439/2014). Riadiac sa odlišným právnym názorom, že úroky patria veriteľovi len do času splatnosti úveru, sa súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nezaoberal ani dohodou strán o úročení zosplatneného úuveru a ani prípadnou výškou uplatňovanej úrokovej sadzby. V ďalšom konaní odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu v zmysle vysloveného právneho názoru sa s týmito skutkovými otázkami vysporiadať.
4. V priebehu konania dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. avšak s vylúčením ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany, nakoľko by boli v neprospech strany žalovaného. Zároveň, nakoľko v tejto veci šlo o nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a naopak žalovaný ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval (bol teda spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jednalo sa o spotrebiteľský spor a preto súd vo svojom procesnom postupe uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. C.s.p. Ani spotrebiteľská povaha sporu, vychádzajúc z tejto osobitej úpravy, nevylučovala použitie ustanovení civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany; nezbavovala teda žalovaného ani povinnosti pravdivo a úplne uvádzať rozhodujúce skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1 C.s.p.), v záujme vyváženia prirodzene nerovnovážneho postavenia strán sporu (Čl. 6 ods. 2 C.s.p.), však súd aj bez návrhu mohol predovšetkým obstarať a vykonať dôkazy a z nich zistiť i ďalšie ako žalobcom a žalovaným tvrdené skutočnosti, potrebné pre aplikáciu noriem spotrebiteľskej ochrany.
5. Žalovaný sa na adrese evidovaného trvalého pobytu nezdržiaval a nakoľko sa miesto jeho skutočného pobytu nepodarilo zistiť ani vykonanou lustráciou, súd doručoval žalovanému písomnosti na adresu evidovaného pobytu s uplatnením náhradného doručovania. Nakoľko skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur, podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p. nebolo potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 a ods. 3 C.s.p. bol tento rozsudok po predchádzajúcom oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, verejne vyhlásený dňa 30.10.2017.
6. Z doteraz uvedeného vyplýva, že predmetom sporu v ďalšom konaní zostal nárok žalobcu na zaplatenie úroku v sume 10.678,50 Kč, kapitalizovaného podľa histórie úverového účtu za obdobie od vzniku úverového vzťahu z povoleného prečerpania účtu až do 12.11.2013 a úroku vo výške 18,90% ročne zo sumy 20.000,- Kč od 13.11.2013 do zaplatenia. V ďalšom konaní bol súd v súlade s ust. § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný odvolacím súdom vysloveným právnym názorom, v zmysle ktorého pokiaľ to zodpovedá dohode veriteľa a dlžníka úroky z úveru patria až do doby skutočného vrátenia úveru. Na základe usmernenia odvolacieho súdu súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v smere zistenia dohody strán o úročení mimoriadne zosplatneného úveru a o výške úroku. V časti „Úročení a poplatky“ bod 9 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, sa podľa zistenia súdu strany dohodli (popri úrokoch z omeškania) na úročení neuhradených peňažných záväzkov po splatnosti úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. V bode 11 tejto často obchodných podmienok sa strany podľa zistenia súdu dohodli na spôsobe zmeny uplatňovanej úrokovej sadzby návrhom zo strany veriteľa formou písomného oznámenia bez oznámenia v písomnej forme dlžníkom nesúhlasu s takouto úpravou, ktoré sa zároveň považovalo za výpoveď zmluvy. Žalobca podľa zistenia súdu písomne vyhotovil oznámenie o zmene uplatňovanej úrokovej sadzby zároveň s mesačným výpisom z účtu č. 1/2010 za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010. Táto písomnosť bola podľa záhlavia zaslaná žalovanému na adresu jeho vtedajšieho bydliska v Českej republike (Na Stínadlech 361, Písek) na ktorej mimochodom, ako je už konštatované, prevzal oznámenie o okamžitom zosplatnení úveru. Za týchto okolností nakoľko súd nemal pochybnosti o správnosti doručovania oznámenia o zmene úrokovej sadzby žalovanému a nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalovaného v tomto smere nepoprel, ako z nespornej súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. vyšiel zo skutočnosti, že žalovanému bola posledná zmena úrokovej sadzby oznámená a že voči nej písomné námietky nevzniesol (nevypovedal zmluvu), na podklade čoho súd ďalej ustálil, že s účinnosťou od 1.3.2010 bol úver a rovnako iné peňažné záväzky po splatnosti úročené úrokom v percentuálnej výške 18,9%.
7. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a už uvedenej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu, ktorý zostal predmetom sporu (úrok) za dôvodný v podstatnej časti. Vo svojom závere o dôvodnosti i nároku, smerujúceho k zaplateniu úrokov po zosplatnení celého úveru súd skutkovo vyšiel z rovnakých východísk ako už v predchádzajúcom rozsudku, a teda v podstatnom, z preukázanej existencie obchodného záväzkového vzťahu účastníkov z úverovej zmluvy podľa ust. § 497 a nasl. Obch. zák., s prvkami spotrebiteľskej zmluvy, založeného písomnou zmluvou o „ČSOB osobním kontu plus“ zo dňa 16.10.2006 a ňu nadväzujúcou zmluvou o „ povoleném přečerpání“ č. 0022465459R zo
dňa 19.6.2007, zo zistenia, že žalovaný dohodnuté splátky úveru neplatil (ani nepravidelne a ani len sčasti), že preto žalobca plne dôvodne pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru zostatok ktorého ku dňu zosplatnenia 26.5.2011 predstavoval 23.043,79 Kč, z toho úverová istina vo výške 20.000,- Kč, splatné úroky v sume 1.218,- Kč, úroky z omeškania vo výške 25,79 Kč a poplatky spojené s úverom v sume 1.800,- Kč. Čo do právneho posúdenia, súc viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení, súd po zistení že strany sa na úročení peňažného záväzku žalovaného aj po splatnosti dohodli a že s účinnosťou od 1.3.2010 predstavovala zmluvne stanoveným mechanizmom určená percentuálna sadzba úroku 18,9% ročne, uzavrel, že žalobcovi popri už priznanej úrokovej istine, poplatku a úrokov z omeškania patria tiež úroky za celý čas trvania úverového vzťahu až do skutočného splnenia úverového záväzku. Preto súd žalobcovi priznal kapitalizované úroky k 12.11.2013, avšak len v sume 9.460,50 Kč, keďže rozdiel úrokov do sumy 10.678,50 Kč (1.218,- Kč) už bol, keďže sa jednalo o úroky do zosplatnenia úveru, zahrnutý v pôvodnom rozhodnutí priznanej sume 23.043,79 Kč a tiež i úrok za ďalšie obdobie vo výške 18,90% ročne zo sumy 20.000,- Kč od 13.11.2013 do zaplatenia.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi (pozn. súdu: zamietavá časť sa týkala príslušenstva, ktoré netvorilo samostatný predmet konania) priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i odvolacieho konania v celom rozsahu. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)