Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/19/2013

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v právnej veci žalobcu: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. X, Z., štátne občianstvo: SR, zastúpeného JUDr. Petrou Rumanovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie: Zámocká 5, Bratislava proti žalovanému: B. W.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom: N. XX/XB, M., štátne občianstvo: SR, zastúpenému JUDr. Alexandrou Machanovou, advokátkou, so sídlom: Mierové námestie 19, Senec, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom: Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 2.534,15 eura s príslušenstvom a o späťvzatí žaloby v celom rozsahu

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrad trov konania v rozsahu 57 %, s tým že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou zo dňa 22.01.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2013, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody vzniknutej v súvislosti s ublížením na zdraví vo výške 2.534,15 eura s príslušenstvom. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

2. Uznesením č. k. 5C/19/2013 - 115 zo dňa 25. januára 2017 súd pripustil vstup intervenienta na strane žalovaného.

3. Pred začatím pojednávania konaného na tunajšom súde dňa 30.10.2017 zástupca intervenienta uviedol, že dňa 26.10.2017 poštovou poukážkou zaslal žalobcovi sumu vo výške 1.932,03 eura, ktorá zahŕňa časť nároku žalobcu týkajúceho sa sťaženia spoločenského uplatnenia, bolestné, náhradu výdavkov spojených so znaleckým posudkom (292,15 eura) a zákonný úrok z omeškania (483,08 eura). Právna zástupkyňa žalobcu potvrdila dohodu medzi žalobcom a intervenientom a zároveň oznámila, že zvyšok žalovanej sumy si žalobca uplatňovať nebude a vzala žalobu v celom rozsahu späť. Právna zástupkyňa žalovaného vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby, ale mala za to, že zvyšok žalovanej sumy vo výške 1.085,20 eura by žalobca nevedel preukázať, preto je jeho úspech vo veci vo výške 57 %. Zástupca intervenienta súhlasil so zastavením konania, náhradu trov konania ponechal na úvahu súdu.

4. Podľa § 144 Civilného sporové poriadku (ďalej len "C. s. p.") žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. S poukazom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení konania. Žalobca vzal žalobu späť po otvorení pojednávania vo veci samej, preto bolo potrebné vyjadrenie žalovaného a intervenienta, či sú im známe vážne dôvody, pre ktoré by nesúhlasili so späťvzatím žaloby. Nakoľko žalovaný i intervenient vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie pre späťvzatie žaloby zastavil.

8. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania súd vychádza zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou. Pojem procesné zavinenie je v judikatúre stabilný. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Pokiaľ žalobca musel žalobu zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania žalovaného žalobca. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom rozhodnutí úspešný alebo nie.

12. V časti späťvzatia žaloby o zaplatenie sumy vo výške 1.156,80 eura súd vychádzajúc zo skutkových tvrdení právnej zástupkyne žalobcu i zástupcu intervenienta preukázaných priloženým oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 24.10.2017 a zoznamu poštových poukazov na výplatu prijatých dňa 26.10.2017, nemal pochybnosti o úhrade časti žalovanej istiny intervenientom žalobcovi po začatí konania a teda o procesnom zavinení žalovaného pri zastavení konania týkajúceho sa tejto časti žalobou uplatneného nároku.

13. Pokiaľ ide o zastavenie konania vo zvyšnej časti o zaplatenie 1.085,20 eura s príslušenstvom, procesné zavinenie zo zastavenia konania možno pripísať žalobcovi, ktorý prostredníctvom jeho právnej zástupkyne oznámil, že po čiastočnej úhrade nebude trvať na zaplatení tejto sumy. Z vyhlásení strán sporu na pojednávaní taktiež vyplýva, že žalobca by nárok o zaplatenie 1.085,20 eura s príslušenstvom nemusel vôbec preukázať. 14. Súd pristúpil k pomernému rozdeleniu nároku na náhradu trov konania. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti 57 % (1.156,80 eura z 2.534,15 eura), preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 57 %.

15. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd nerozhodoval, keďže žalobca je od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. i) (v znení účinnom ku dňu podania žaloby písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia (§ 357 písm. a) a m) C. s. p.). Písomne podané odvolanie musí byť podané v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.