Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/98/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom J. 3, F., právne zastúpeného JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, Floriánska 16, Košice, proti žalovaným: 1. R. L., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom J. V. XXXX/XX, J., právne zastúpenému JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, 2. C. R., rod. C., nar. X.XX.XXXX, bytom Sv. Z. XX/ XX, XXX XX F. X. vec, 3. H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/X, F. - F., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.3.2017 č. k. 20C/26/2009-488 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaní v 2. a 3 rade nemajú nárok na ich náhradu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 19.3.2009 sa žalobca domáhal toho, aby súd určil, že zmluva o bezodplatnom postúpení pohľadávky uzavretá dňa 8.4.2008 medzi H. C., nar. 22.3.1931 ako postupcom a R. L., nar. X.X.XXXX ako postupníkom napísaná vo forme notárskej zápisnice notárom JUDr. Jánom Marušinom je absolútne neplatným právnym úkonom. 2. K podpisu tejto zmluvy došlo v čase, keď si žalovaná uplatňovala vymoženie svojej pohľadávky v rámci exekučného konania. Na základe predmetnej zmluvy Okresný súd Košice I uznesením pripustil, aby do konania namiesto oprávnenej H. C. vstúpil ako oprávnený R. L.. 3. Žalobca si dňa 6.2.2009 (pred začatím tohto konania) nechal vypracovať znalecký posudok z odboru psychiatrie na posúdenie otázky, či bola žalovaná 2/ H. C., dňa 8.4.2008 vzhľadom na svoj psychický a zdravotný stav schopná posúdiť následky svojho konania - bezodplatne postúpiť pohľadávku vo výške 67.554,75 Sk. 4. Znalkyňa H. C. navštívila v domove dôchodcov a na základe rozhovoru s ňou a nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie poskytnutej zdravotníckym personálom Domova dôchodcov J. - M. dospela k záveru, že H. C. v čase, keď mala postúpiť pohľadávku, nevedela posúdiť, čo robí. Rozvinutá demencia komplikovaná amentnými stavmi ovplyvnila je úsudok a logické myslenie podstatnou mierou a zabránila je rozumne posúdiť úkon, ktorý vykonávala. 5. Je dôvodné pochybovať o tom, že H. C. by sa chcela zbaviť finančnej čiastky, o ktorú sa dlhé roky súdila s vlastným synovcom, bezodplatným prevodom na jej neznámu osobu. Žalobca tiež poukazuje na tú skutočnosť, že H. C. v predmetnej zmluve opakovane vyhlasuje, že pohľadávka existuje, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by bránili jej prevodu napriek tomu, že dňa 13.1.2008 vydala žalobcovi potvrdenie o tom, že jej dlžnú sumu vo výške istiny uhradil, a že netrvá na vymáhaní príslušenstva je pohľadávky.

6. Naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby odôvodňuje tou skutočnosťou, že postupovanú pohľadávku už raz uhradil H. C., a ak by aj v dôsledku rozhodovania súdov došlo k situácii, že by túto pohľadávku musel opakovane uhradiť, má naliehavý právny záujem na tom, aby táto pohľadávka bola uhradená jeho tete (H. C.) a nie neznámej osobe, ktorá pravdepodobne pohľadávku získala bezodplatne podvodným spôsobom. 7. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že zmluva o bezodplatnom postúpení pohľadávky uzavretá dňa 8.4.2008 medzi H. C., nar. 22.3.1931, ktorá zomrela dňa 23.6.2014, ako postupcom a žalovaným v 1. rade R. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom J. V. XXXX/XX, J., napísaná vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX na Notárskom úrade v Prešove, Slovenská 69, notárom JUDr. Jánom Marušinom, je neplatná. 8. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, na základe ktorého z predloženej Notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 8.4.2008 vyplýva, že medzi neb. H. C., ako postupcom a žalovaným v 1. rade ako postupníkom bola uzavretá Zmluva o bezodplatnom postúpení pohľadávky Okresného súdu v Prešove, č.k. 25 C 322/95 v znení Rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 6 Co 26/07 zo dňa 21.9.2007 vo veci zaplatenia čiastky vo výške 67.554,-Sk. Zmluvné strany súhlasne prehlásili, že ich spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená, že si túto zmluvu pred podpisom riadne prečítali, že nebola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, ale po vzájomnom prerokovaní, v súlade s ich skutočne a slobodnou vôľou, určite, vážne, zrozumiteľne a v predpísanej forme. Dňa 15.4.2008 notár opravil chybu v písaní, kde sa vymazal text „Rozsudkov Okresného súdu v Prešove“ a nahradil sa textom „Rozsudkov Okresného súdu Košice I.“. 9. Podľa posudku H.. G. M. - Y. nebohá H. C. v čase, kedy mala postúpiť bezodplatne pohľadávku vo výške 67 554,75 Sk s príslušenstvom inej osobe nevedela posúdiť čo robí. Jej psychický a zdravotný stav v čase podpisu zodpovedal štádiu rozvinutej demencie, komplikovanej amentnými stavmi. Táto demencia ovplyvnila jej úsudok a logické myslenie podstatnou mierou, znížila jej logické a úsudkové schopnosti na minimum a zabránila jej rozumne posúdiť úkon, ktorý vykonávala. 10. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že peniaze boli neb. vyplatené. Predložil o tom potvrdenie podpísané neb., že dňa 13.1.2008 prevzala sumu 67.554,75 Sk. Toto potvrdenie bolo vyhotovené žalobcom na počítači. Taktiež potvrdila, že si neuplatňuje úroky z omeškania, že jej nebude musieť platiť ani trovy konania, preto bol prekvapený, že pohľadávku postúpila žalovanému v 1. rade. Pri odovzdávaní prostriedkov bola pani, ktorá s ňou bola na izbe. Ošetrujúci personál nezavolal, pretože to nepovažoval za nutné a nevyhnutné, vzhľadom na skutočnosť, že neb. ho poznala a vedela z akého titulu jej ide tieto finančné prostriedky zaplatiť. Žalobu podal z dôvodu, že bol označený za podvodníka a taktiež za človeka, ktorý nechodí na M.. Hrozilo mu, že bude musieť znova zaplatiť túto sumu. Zároveň potvrdil, že mu bolo oznámené od advokátskej kancelárie JUDr. Komkovej postúpenie pohľadávky. 11. Žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že pohľadávku prijal preto, že neb. pani C. bola v minulosti s jeho mamou kamarátka. Zavolali ho v apríli v roku 2008, aby prišiel do domova sociálnych služieb a neb. pani C. mu chcela postúpiť pohľadávku, pretože tvrdila, že nemá vyplatené finančné prostriedky, ktoré jej dlhoval jej synovec, žalobca, a preto ho požiadala, aby jej pomohol ich vymôcť od žalobcu. V čase, keď bol v domove dôchodcov pani C. bola pri zmysloch, boli tam svedkovia a pohľadávka bola postúpená vo forme notárskej zápisnice. Vymožené prostriedky chcel použiť na zlepšenie života pani C. v Domove dôchodcov na M.. 12. Zo znaleckého posudku H.. F. H. č. XX/XXXX M vyplýva, že neb. H. C. trpela demenciou zmiešaného typu, ťažkého stupňa. K otázke, či bola spôsobilá vybavovať si sama svoje záležitosti finančné, písomné a iné znalec uviedol, že pre ťažký mentálny defekt a narušené uvedomelé pohnútky chcenia (motivácia) nemohla prejaviť vôľu vážnu, prostú omylu, resp. slobodnú. Posudzovaná totiž nemala dostatok schopností a spôsobilostí (analogicky rozpoznávacej schopnosti a vôľovým schopnostiam), aby daný právny úkon právoplatne realizovala, s prihliadnutím tiež i k zákonom vymenovaným záležitostiam právneho úkonu: požiadavka slobodného a vážneho (schopnosť domýšľať právne dôsledky), zrozumiteľného a určitého prejavenia úkonu, požiadavka súladu obsahu resp. účelu právneho úkonu so zákonom a záujmami spoločnosti ako aj požiadavka náležitej formy právneho úkonu i obsahu právneho úkonu, t. j. určenia právnych následkov, ktoré z neho majú vzniknúť a ktoré sledovala. 13. Svedok E.. E. H. pri svojom výsluchu uviedol, že bol oslovený, aby sa dostavil k pani H. C.. Keď ku nej prišiel, tak mu povedala, že chce previesť pohľadávku, ktorú má voči synovcovi na základe rozsudkov, pretože sa bála, keď zomrie, že tú pohľadávku by dedil on, ktorý jej má plniť. Preto ju teda prevedie na nejakého svojho známeho. Keďže pani C. bola takmer nevidomá, tak jej povedal, že musia byť prizvaní svedkovia a to dve pracovníčky z toho domova dôchodcov. Keď si zozbieral údaje išiel naspäť na notársky úrad, kde spísal zápisnicu a následne sa vrátila do domova dôchodcov. Tá jej bola riadne

prečítaná pred svedkami a podpisovali ju svedkovia a nie pani C., ktorá bola nevidomá. Pani C. sa zdala teda okrem toho, že nevidela, ako orientovaná, vedela, čo chce urobiť, vedela prečo to chce urobiť, rozprávala sa s ním riadne. Neskúmal je zdravotný stav, pretože táto riadne komunikovala. Vyžiadal si od nej občiansky preukaz a rozprávali sa riadny spôsobom, nemal dôvod teda skúmať zdravotný stav. Keďže robí väčšinou s Okresným súdom v Prešove, tak tam automaticky dal rozsudok KS v Prešove. Potom mu niekto volal, aby to opravil a následne to opravil podľa § 43 Notárskeho zákona o chybe v písaní a zrejmej nesprávnosti. Mál za to, že mohol opraviť túto zápisnicu len on, keďže ju vyhotovoval, tak aj opravil, keďže išlo o zrejmú nesprávnosť. 14. Svedkyňa B. K. pri svojom výsluchu uviedla pani C. bola v zariadení Domova dôchodcov v M. od roku 1995. Od vtedy tam aj pracuje. Keď prišiel notár s tou notárskou zápisnicou tak ju prečítal pani C., opýtal sa jej, či tomu porozumela a či s ňou súhlasí. Ona povedala, že áno. V tom čase už bola nevidomá. Postupne strácala zrak. Už vtedy nevedela ani čítať ani písať, preto tam boli ako svedkovia. V roku 2008 jej stav bol taký, že sa s ňou dalo ešte porozprávať, vedela, kto je kto, rozpoznávala ľudí, bola orientovaná. Vedela aký je deň atď. Mala len parkinsona a brala tabletky. Psychiatrické tabletky neužívala. Svedkyňa notársku zápisnicu podpísala. Notár prečítal notársku zápisnicu pred svedkami. Nevedela sa vyjadriť či pani C. poučoval. 15. Svedkyňa H.. Y. R. pri svojom výsluchu uviedla, že pracuje v domove dôchodcov od roku 1997. Na tento právny úkon ju prizvala JUDr. Komková s tým, že pani C. chcela nejakú pohľadávku previesť na tretiu osobu. Pred ňou a pani K. bola pani C. oboznámená s obsahom notárskej zápisnice. Následne ju podpísali. Podpísala ju preto, pretože pani C. to tak chcela. V tom čase bola zorientovaná, podľa nej bola pri plnom vedomí. Teraz sa už jej zdravotný stav zhoršil, ale v tom čase vedela čo robí. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či užívala lieky. V roku 2008 sa pani C. javila ako spôsobilá a orientovaná. Keď sa s ňou prišla rozprávať ako sociálna sestra, tak vedela kto je, poznala ju po mene, vedela svoje meno, vedela, ktorý deň je v týždni, poznala všetkých tých najbližších, ktorí v domove sú. Už v tom čase ale zle videla. Čítavali jej knihy, časopisy, takže zrak jej už fungoval slabo. 16. Zo znaleckého posudku H.. F. H. č. XX/XXXX vyplýva, že na základe forenzne psychiatrickej analýzy spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie probandky ako aj znaleckého posudku X/XXXX, vypracovaného znalkyňou H.. G. M. - Y. dňa 20.02.2009,v plnom rozsahu súhlasil so záverom uvedeným v danom posudku č. X/XXXX, pokladá ho za správny z psychopatologického a forenzne psychiatrického hľadiska. Z tohto znaleckého posudku ďalej vyplýva, že u neb. H. C. sa v inkriminovanom čase nejednalo o prítomnosť kvalitatívnej poruchy vedomia z plného zdravia (Delírium), kde by bol pripustiteľný lucídny interval, ktorý by nemusel byť nikým postrehnutý, ale o progresívne prebiehajúce a zhoršujúce sa závažné psychické ochorenie, ktoré probandku v inkriminovanom čase z forenzne psychiatrického pohľadu zneschopňovalo k náležitej účasti na právnom úkone. 17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. (Notársky poriadok) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 18. Žalobca v konaní žiadal učiť, že zmluva o postúpení pohľadávky spísanej vo forme notárskej zápisnice medzi neb. H. C., ako postupcom a žalovaným v 1. rade ako postupníkom, je neplatná. Návrhom v zmysle (pôvodne § 80 písm. c) OSP), možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Žalobcu v takomto konaní zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Je povinnosťou súdu v prvom rade skúmať naliehavý právny záujem. V predmetnej veci už bola žaloba 2 krát zamietnutá pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu. Krajský súd vo svojom druhom zrušujúcom rozsudku sa nestotožnil so záverom súdu I. stupňa o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu a uložil súdu povinnosť vec prejednať po vecnej stránke. Súd je týmto názorom Krajského súdu viazaný, a preto vec prejednal po vecnej stránke. Navyše súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca je jedným z dedičov po H. C. a v prípade vyhovenia žaloby sa stane pohľadávka predmetom dedičstva. 19. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, príp. ak obmedzenie na základe rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide. Postačí, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že neb. H. C. pri uzatváraní Zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky trpela duševnou poruchou,

ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Neb. H. C. vyšetril znalec H.. F. H., ktorý u neb. zistil, že táto trpela demenciou zmiešaného typu, ťažkého stupňa, pričom táto nebola spôsobilá vybavovať si sama svoje záležitosti finančné, písomné a iné. Z listinného dôkazu, posudku H.. G. M. - Y., rovnako vyplýva, že nebohá H. C. v čase, kedy mala postúpiť bezodplatne pohľadávku inej osobe nevedela posúdiť čo robí. Jej psychický a zdravotný stav v čase podpisu zodpovedal štádiu rozvinutej demencie, komplikovanej amentnými stavmi. Táto demencia ovplyvnila jej úsudok a logické myslenie podstatnou mierou, znížila jej logické a úsudkové schopnosti na minimum a zabránila jej rozumne posúdiť úkon, ktorý vykonávala. A nakoniec k rovnakým záverom dospel aj znalec H.. F. H.. Vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX v plnom rozsahu súhlasil so záverom uvedeným v posudku č. X/XXXX. Tento znalec vo svojom znaleckom posudku vylúčil existenciu tzv. svetlého okamihu (dilucida intervalla), pre ktorý by bola neb. schopná uvedomovať si a chápať svoje konanie v čase podpisu Zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky. O tom, že žalovaná nebola spôsobila na právny úkon nepochybne svedčí aj skutočnosť, že z jej strany išlo o bezodplatný prevod pohľadávky. Súdu sa nezdá pravdepodobné, aby táto postúpila svoju pohľadávku na žalovaného v 1. rade, t.j. na osobu, ktorú nepoznala, bez akejkoľvek protihodnoty, resp. záruky . Žalovaným 1. rade tvrdené, že jej mal vymoženými prostriedkami zlepšiť život v domove nebolo vôbec preukázané a súdu nie je ani zrejme, prečo to nebolo súčasťou notárskej zápisnice. 20. Súd pri posúdení, či neb. H. C. bola spôsobilá na právny úkon vzal do úvahy aj výsluchy svedkov, ktorí tvrdili, že táto vedela, čo chce urobiť a bola orientovaná. Tu súd poukazuje na znalecký posudok H.. F. H., ktorý aj po analýze výpovedí týchto svedkov dospel k záveru, že táto nevedela adekvátne pochopiť význam právneho úkonu. Poukázal na to, že schopnosť takéhoto človeka k pochopeniu náležitostí právneho úkonu (schopnosť rozpoznávacia), schopnosť pochopenia dôsledkov právneho úkonu, schopnosť pochopiť zosúladenosť právneho úkonu so zákonom, spoločenskými normami a schopnosť pochopenia náležitej formy a obsahu právneho úkonu, ako aj určenia právnych následkov z takéhoto úkonu sú u takéhoto človeka podstatnou mierou narušené. Teda, ak je pri právnom úkone „len“ prečítanie písaného obsahu právneho úkonu (napr. zápisnice) a otázka, či tomu človek porozumel, takýto človek (v danom prípade H. C.) môže odpovedať (tak ako to je uvedené v záznamoch), že áno, porozumela. Pokiaľ nie sú podchytené iné formy komunikácie pri danom právnom úkone, iba také („porozumeli ste tomuto? - odpoveď áno“), tento stav nemusí svedčať o náležitej schopnosti človeka vykonávajúceho právny úkon k jeho spôsobilosti adekvátne porozumieť vykonávanému právnemu úkonu. Svedkom sa teda mohla nebohá javiť ako spôsobila vykonať úkon avšak vzhľadom na jej zdravotný stav nebola na takýto úkon spôsobila. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že neb. H. C. nebola v dôsledku duševnej choroby schopná chápať svoje konanie a uvedomovať si následky, čo je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorú musí súd ex offo prihliadať, a preto je Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi neb. H. C. a žalovaným v 1. rade absolútne neplatná. Z tohto dôvodu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 22. Súd ďalej uvádza, že úlohou H.. F. H. bolo posúdiť správnosť záveru prijatého v znaleckom posudku vypracovanom H.. G. M. - Y. č. X/XXXX zo dňa 20.2.2009. Aj napriek tomu, že súd zobral znalecký posudok č. X/XXXX ako listinný dôkaz nič nebránilo znalcovi preskúmať závery tohto posudku, navyše ak podľa ustanovenia § 51a ods. 7 vyhlášky ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení účinnom v čase pribratia znalca, ak účastník konania alebo strana v konaní predloží posudok od osoby zo zoznamu podľa odseku 1, postupuje sa rovnako ako pri posudku ustanoveného znalca. Žalovaným v 1. rade tvrdená skutočnosť, že posudok bol vypracovaný bez súhlasu dotknutej osoby, bez súhlasu personálu domu dôchodcov nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu a ani výpovedi svedkov. 23. Nakoniec súd poukazuje aj na skutočnosť, že dôvodom neplatnosti zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky je aj skutočnosť, že notár pri oprave notárskej zápisnice nepostupoval v súlade so zákonom. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 43 ods. 2 notárskeho poriadku sa oprava vykoná iba vtedy ak s tým účastníci súhlasia. V doložke, ktorou sa oprava vykonala sa okrem iných údajov uvedú podpisy účastníkov. V predmetnej notárskej zápisnici chýbajú podpisy účastníkov a teda oprava, ktorú vykonal notár je v rozpore so zákonom, a preto je takýto úkon neplatný. 24. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal voči žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

25. O trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 2. rade a 3. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca bol síce v konaní úspešný avšak súd za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade sa stali žalovanými iba z dôvodu toho, že dedili po nebohej H. C.. Voči žalobe nemali žiadne námietku a bolo by preto nespravodlivé ak by hradili trovy konania. Súd preto žalobcovi voči žalovanej v 2. rade a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade ako neúspešné strany, nemajú právo na náhradu trov konania. 26. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. 27. Pokiaľ ide o náhradu trov štátu, súd priznal štátu nárok na náhradu trov v rozsahu 100% proti žalovanému v 1. rade, ktorý bol v konaní neúspešný v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, resp. po právoplatnosti uznesenia o znalečnom. 28. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne rozsudok zmenil a žalobu zamietol. 29. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s naliehavým právnym záujmom, keď poukázal na ust. § 137 písm. c) O.s.p. 30. V ďalšej námietke vyslovil názor, že súd náležitým spôsobom neobjasnil skutočnosť že žalovaná v roku 2008 bola schopná prejaviť vôľu tak, ako to učinila v notárskej zápisnici. Súd bez vykonania dôkazu k žalovanej v 2. rade, a to, aby ju predvolal na súd, resp. vypočul v predmetnej veci, urobil záver, že bola nespôsobilá vykonávať takýto úkon. 31. Súd pri hodnotení prejavenej vôle žalovanej v 2. rade vychádzal zo znaleckých posudkov, ktoré boli urobené v čase, keď žalovaná zomrela. Podľa názoru odvolateľa tieto boli urobené nezákonne z dôvodu, že žalovaná v 2. rade nebola nikým prizvaná na posúdenie jej zdravotného stavu, teda jej bola odobratá možnosť chrániť svoje osobnostné záujmy. 32. Ďalej namietal, že súd sa náležitým spôsobom nevyporiadal so samotným meritom veci v tom, či žalobca mohol podať takúto žalobu, keď ustálená judikatúra, na ktorú odvolateľ poukázal vyslovila, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. 33. Vo všetkých súdnych konaniach, tak občianskoprávnych, ako aj trestnoprávnych zo strany súdu môžu byť hodnotené a do úvahy prichádzajúce iba také dôkazy, ktoré boli vykonané v súlade so zákonom. 34. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 35. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je opodstatnené. 36. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutie prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 37. K odvolacím námietkam žalovaného v 1. rade sa žiada uviesť nasledovné. 38. Vo vzťahu k prvej námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s naliehavým právnym záujmom, keď poukázal na ust. § 137 písm. c) treba uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť záver opačný. Súd prvej inštancie v ňom totiž zvýrazňuje, že v otázke naliehavého právneho záujmu je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí (8Co/118/2011-224 zo dňa 29.10.2012) sa nestotožňuje s názorom o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu v tomto konaní, a ktorý súdu prvej inštancie uložil povinnosť vec prejednať po vecnej stránke. 39. Tento postup súdu prvej inštancie je v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V citovanom rozhodnutí odvolací súd vyslovil záver, že právnym vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (ako aj žalovanou v 2. rade) je v dôsledku napádaného právneho úkonu, ktorý je predmetom tohto sporu ohrozený neistotou, ako aj nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností.

40. Čo sa týka ďalšej námietky, že súd žalovanú H. C., ktorá zomrela dňa 23.6.2014 nevypočul v predmetnej veci a vychádzal zo znaleckých posudkov, ktoré boli urobené v čase, keď žalovaná zomrela, k tej treba uviesť, že súd prvej inštancie posudzoval vecnú opodstatnenosť žaloby až po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 29.10.2012, ktorým vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na vypočutie H. C. zo strany odvolateľa do jej smrti podaný nebol. Ustanovený znalec postupoval v súlade s uznesením súdu prvej inštancie o ustanovení znalca, pričom H. C. už nebolo možné, keďže zomrela, vyšetriť. 41. Ak súd prvej inštancie vyslovil záver, že z vykonaného dokazovania bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že nebohá H. C. pri uzatváraní Zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, s čím sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, nemožno prijať iný záver, ani čo sa týka relevantného oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. 42. Na uvedenú námietku preto odvolací súd prihliadať nemohol. 43. Napokon, čo sa týka námietky, že zo strany súdu môže byť hodnotené a do úvahy prichádzajú iba také dôkazy, ktoré boli vykonané v súlade so zákonom, treba uviesť, že s touto sa súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 29) náležitým spôsobom vyporiadal. 44. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 napadnutý rozsudok v celok rozsahu ako vecne správny potvrdil. 45. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. 46. Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, keďže správnosť nenapadnutého rozhodnutia nenamietali a ako v odvolacom konaní neúspešní účastníci nemajú nárok na ich náhradu (§ 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 . O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. 47. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .