Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-135-2016.pdf
PDF · 84.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/135/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1/ C. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v E., na ul. L. č. XXXX/X, 2/ K. R., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v E., na ul. B. U. č. XXXX/XX, 3/ H. Q., nar. X.XX.S., bývajúceho v E., na ul. L. č. XXXX/X, 4/ C. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v E., na ul. L.. U. č. XXXX/XX, 5/ L. G., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v Q. T., na ul. U. I. č. XXX/XX a 6/ G. T., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v E., na ul. L. č. XXXX/XX proti žalovanej H. T., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v E., na ul. I. E. č. XXXX/XX, o vrátenie daru, o odvolaní pôvodnej žalobkyne G. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v E., na ul. I. E. č. XXXX/XX proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 6.5.2016 č.k. 21C/551/2015 - 76 takto
rozhodol:
V konaní sa b u d e p o k r a č o v a ť s dedičmi neb. G. Q., nar. XX.X.XXXX a zomr. X.X.XXXX, ktorými sú C. Q., nar. XX.X.XXXX, K. R., nar. XX.X.XXXX, H. Q., nar. X.XX.XXXX, C. Q., nar. XX.X.XXXX, L. G., nar. X.XX.XXXX, G. T., nar. X.XX.XXXX a H. T., nar. XX.X.XXXX.
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností a to rodinného domu súpisné číslo XXXX a parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vedených na LV č. XXXX k.ú. E., pričom ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva A a rozhodnutie č. XX/X/XXXX zo dňa 7.1.2004.
3. Darovacou zmluvou zo dňa 14.12.1992 pôvodná žalobkyňa G. Q. darovala žalovanej polovicu rodinného domu súpisné číslo XXXX a parcelu č. XXXX/XXX.
4. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 7.10.2015 bola žalovaná požiadaná o vrátenie daru, a to preto, že v minulosti mala pôvodnej žalobkyni G. Q. odcudziť nemalú finančnú hotovosť a správať sa k nej zle.
5. Z uznesenia OO PZ E. zo dňa 10.9.2015 vyplynula skutočnosť, podľa ktorej bolo odmietnuté trestné oznámenie pôvodnej žalobkyne pre podozrenie zo spáchania prečinu krádeže. Podľa tohto oznámenia v júli v roku 2015 až do 3.8.2015 v rodinnom dome na ul. I. E. č. XXXX/XX v E. mala pôvodná žalobkyňa
zistiť, že v špajze sa nenachádzajú odložené peniaze vo výške cca 5.000 Eur, o ktorých bola informovaná len vnučka G.. C. T.. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci nebolo preukázané spáchanie skutku a neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a ani iného trestného činu a ani priestupku. Vyšetrovateľ poukázal aj na odborné vyšetrenie G.. H. R., podľa ktorého pôvodná žalobkyňa ako pacientka trpela v poslednom období zvýšeným zabúdaním.
6. Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
7. Do ukončenia dokazovania vo veci pôvodná žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia a teda ani svoju dôkaznú povinnosť. V konaní nebolo preukázané splnenie zákonnom stanovených podmienok pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Rovnako nebolo preukázané, aby sa žalovaná správala k pôvodnej žalobkyni takým spôsobom, že tým hrubo porušila dobré mravy. Naopak bolo preukázané, že žalovaná skoro tridsať rokov zabezpečovala starostlivosť o svoju matku a medzi nimi neboli žiadne abnormálne problémy a nedošlo ku konaniam, resp. nekonaniam hrubým spôsobom porušujúcim dobré mravy, tak ako to vyžaduje Občiansky zákonník.
8. Ak pôvodná žalobkyňa poukazovala predovšetkým na tzv. zmiznutie peňazí a krádež peňazí, ktoré mala mať odložené a z ktorých obviňovala svoju vnučku - dcéru žalovanej a samotnú žalovanú, trestné oznámenie podané pôvodnou žalobkyňou bolo odmietnuté z dôvodu nezistenia skutočnosti svedčiacich o spáchaní tohto trestného činu. Nebolo preukázané, aby tohto trestného činu sa dopustili žalovaná, jej dcéra alebo manžel.
9. Pri rozhodovaní sa posudzovala aj celková nekonfliktná doba spolužitia účastníkov v spoločnom dvojdome, vek pôvodnej žalobkyne a jej zhoršený zdravotný stav. Skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa odmietala starostlivosť zo strany žalovanej sama o sebe nemôže byť dôvodom odôvodňujúcim vyhovieť žalobe o vrátenie daru. V tejto súvislosti sa poukázalo na výpovede svedkov a to predovšetkým súrodencov a švagrinej žalovanej, ktorí v podstate okrem C. Q. a L. G. potvrdili tvrdenia žalovanej o tom, že sa cca 30 rokov riadne starala o pôvodnú žalobkyňu. Zároveň uviedli, že chcú, aby tento stav zostal aj ďalej nezmenený. Žalovaná pritom jednoznačne chcela aj naďalej sa starať o pôvodnú žalobkyňu.
10. Vzhľadom na uvedené, nakoľko podmienky na vrátenie daru podľa ustanovenia § 630 OZ splnené neboli, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
11. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie pôvodná žalobkyňa. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby jej žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedla, že z dôchodku si odkladala peniaze, pričom sa jej dlhodobo podarilo našetriť čiastku vo výške 10.000 Eur a túto mala ukrytú v záhlavku v posteli, v ktorej spáva. O týchto peniazoch mala vedomosť iba ona a žalovaná, ktorá sa o ňu starala a mala prístup do časti domu, v ktorej boli peniaze ukryté. Pred Veľkou nocou v roku 2014 jej z tejto čiastky zmizla suma vo výške 1000 Eur. Následne v strachu o zvyšné peniaze podelila každému zo svojich ďalších 6 detí čiastku po 1000 Eur. Zostala jej tak čiastka 3000 Eur, ku ktorej v období od Veľkej noci 2014 až do 21.07.2015 z dôchodku našetrila ďalších 2000 Eur. Dňa 21. 07. 2015 žalobkyňa zistila, že jej finančnú čiastku vo výške 5.000 Eur niekto ukradol. Od kedy je na to odkázaná nestará sa o ňu žalovaná ale L. G. a C. Q.. Žalovaná opakovane hrubo porušuje dobré mravy a neprejavuje voči pôvodnej žalobkyni primeranú vďaku, neposkytuje jej v starobe a chorobe potrebnú pomoc a dokonca psychicky ju týra. To potvrdili aj svedkovia L. G. a C. Q.. Žiadnu darovaciu zmluvu bez vecného bremena nepodpísala a svoj podpis na darovacej zmluve spochybňuje. O žiadnej darovacej zmluve nevedela a preto až teraz žiada o vrátenie daru s takým odstupom času, lebo žalovaná sa začala vyhrážať jej ostatným deťom, že ich nepustí do nehnuteľnosti. Vrátenia daru podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa domáha preto, lebo žalovaná ju podviedla, nikdy jej znenie darovacej zmluvy neukázala,
ani žiadne doklady o tom, že existuje takáto darovacia zmluva žalobkyňa nikdy nemala. O existencii tejto darovacej zmluvy sa dozvedela až od syna C. Q., ktorý sa k nej dostal prostredníctvom splnomocnenia od žalobkyne na príslušnej správe katastra nehnuteľností v E..
13. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
14. V priebehu odvolacieho konania pôvodná žalobkyňa G. Q. zomrela dňa X.X.XXXX, o čom svedčí úmrtný list vystavený dňa 4.8.2016 ( č.l. 102 spisu). Ako jej dedičia okrem žalovanej prichádzajú do úvahy ďalšie deti a to žalobcovia v 1/ až 6/ rade.
15. Predmetom konania je majetkový spor týkajúci sa vrátenia daru a preto v súlade s ustanovením § 63 ods. 2 a ods. 3 CSP po úmrtí pôvodnej žalobkyne sa v konaní pokračuje s jej dedičmi, ktorými sú žalobcovia v 1/ až 6/ rade a žalovaná.
16. Žalobcovia ako právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne majú postavenie nerozlučných spoločníkov, čo znamená, že na späťvzatie žaloby v súlade s ustanovením § 77 ods. 2 CSP je potrebný súhlas všetkých, ktorý vystupujú na jednej strane. Zo žalobcov na žalobe netrvali len žalobcovia v 2., 3., 4. a 6. rade. Keďže ďalší dvaja žalobcovia a to žalobcovia v 1. a 5. rade súhlas k späťvzatiu žaloby neudelili vec musela byť v odvolacom konaní riadne prejednaná.
17. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie pôvodnej žalobkyne nie je opodstatnené.
18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
19. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
20. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
21. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
22. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušenie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Negatívne správanie obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto
stavu už nemôže dôjsť so svojvôle darcu. Z výsluchov strán sporu a svedkov nebolo, ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, preukázané také konanie žalovanej, ktoré by zakladalo právo pôvodnej žalobkyne na vrátenie daru podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie pôvodnej žalobkyne o odcudzení väčšej finančnej hotovosti žalovanou , prípadne jej dcérou alebo manželom nebolo ničím právne významným preukázané a nesplnenie tejto procesnej dôkaznej povinnosti, t. j. povinnosti uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností malo za následok neunesenie dôkazného bremena. Rovnako následné odmietanie starostlivosti zo strany žalovanej, opierajúce sa o ničím nepodložené tvrdenie o krádeži peňazí, neumožňuje zánik darovacieho vzťahu, najmä za situácie, ak žalovaná dlhodobo riadne zabezpečovala starostlivosť o svoju matku a túto chcela i naďalej vykonávať, k čomu ale nedošlo pre odmietavý postoj pôvodnej žalobkyne. Ťažko považovať správanie sa žalovanej voči pôvodnej žalobkyni za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď pôvodná žalobkyňa zabezpečovanie starostlivosti žalovanou odmietala bez toho, aby k tomu mala závažný dôvod opierajúci sa o hodnoverne preukázané skutočnosti. Subjektívna nespokojnosť pôvodnej žalobkyne so spôsobom ako boli jednotlivé dôkazy vyhodnotené nie je dôvodom pre zmenu či zrušenie rozsudku.
23. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).