Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8Co-240-2017.pdf
PDF · 103.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/240/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcov: 1/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ G. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja E. XXX/XX, V., obaja právne zastúpení JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom, so sídlom J. N. XX, XXX XX V., IČO: 43 870 058, proti žalovanému: Mgr. K. S., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, P., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o vylúčenie veci z exekúcie, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/203/2016-89 zo dňa 17. mája 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobcovia v rade 1/,2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vylúčil nehnuteľnosti - rodinný dom s. č. XXX a parcelu C-KN 254 zapísané na LV XXXX k.ú. V. z exekúcie predajom nehnuteľností, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Ďuricovou, Exekútorský úrad P., pod sp. zn. EX 111/2014 v prospech žalovaného (výrok I.). Vyslovil, že žalobcovia v rade 1//,2/ majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 16.06.2016 domáhali voči žalovanému vylúčenia vecí - stavby rodinného domu s.č. XXX postaveného na pozemku, parcela C-KN 254 ako i označeného pozemku, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV XXXX k. ú. V. (v ďalšom texte už len nehnuteľnosti) z exekúcie predajom nehnuteľností vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Ďuricovou, Exekútorský úrad P. pod sp. zn. EX 111/2014. V žalobe tvrdili, že ako dlžníci uzavreli dňa 22.09.2010 s Z. H. ako veriteľom zmluvu o pôžičke, ktorou im menovaný veriteľ poskytol pôžičku vo výške 14.500 Eur. Za účelom zabezpečenia ich záväzku z pôžičky toho istého dňa uzavreli s veriteľom zmluvu o zabezpečovacom prevode práv, ktorou previedli svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na veriteľa. I napriek tomu, že veriteľovi Z. H. pôžičku vrátili, nebolo doposiaľ ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané na ich meno v katastri nehnuteľností, a to z dôvodu, že veriteľ v čase vrátenia pôžičky trpel vážnou chorobou, ktorá mu znemožňovala videnie, t.j. nemohol čítať, písať, resp. podpisovať listiny. Súdna exekútorka JUDr. Ďuricová v exekučnom konaní sp. zn. EX 111/2014 vykonáva exekúciu na základe návrhu žalovaného (v exekučnom konaní ako oprávnený) proti Z. H. (v exekučnom konaní ako povinný) pre vymoženie 20.402 Eur s príslušným úrokom z omeškania na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Čadca zo dňa 22.05.2014, sp. zn. 1Ro/8/2014. Na exekučnom súde je exekučné konanie vedené pod sp. zn. 6Er/491/2014. Súdna exekútorka vykonala dňa 21.03.2016 dražbu nehnuteľností, ktoré boli vydražené za 22.000 Eur a udelila príklep. Exekučný súd o príklepe zatiaľ nerozhodol. Žalobcovia s poukazom na tvrdenie, že veriteľovi
Z. H. pôžičku vrátili, tento v čase dražby nebol vlastníkom nehnuteľností, a preto sa domáhajú ochrany vlastníckeho práva podanou vylučovacou žalobou. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na vykonané dôkazy a prednesy strán sporu uviedol, že v zmysle § 134 ods. 1 Exekučného poriadku (v ďalšom texte už len EP) k tomu, aby bolo možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľností možno pristúpiť len vtedy, ak : a/ oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľností súhlasí, b/ ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Z výpisu z LV XXXX mal preukázané, že ako výlučný vlastník nehnuteľností je zapísaný Z. H., ktorý ich nadobudol zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 29.10.2010, ktorej vklad bol povolený pod č. V 7734/10. Žalobcovia v žalobnom návrhu i v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 21.04.2017 preukazovali skutočnosť, že Z. H. nie je vlastníkom nehnuteľností tým, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatná, že pôžičku, ktorá bola zabezpečená zmluvou o zabezpečovacom prevode práva veriteľovi Z. H. vrátili, resp. že k spätnému prevodu práva z veriteľa Z. H. na žalobcov nedošlo zo zdravotných dôvodov na strane veriteľa, ktorý v čase vrátenia peňazí trpel vážnou chorobou, ktorá mu znemožňovala videnie, t.j. nemohol čítať, písať, či podpisovať akékoľvek listiny, eventuálne vydať potvrdenie o splnení dlhu. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citoval ust. § 553a, 553c OZ a s poukazom na uvedené ustanovenia ďalej uviedol, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 22.10.2010 uzavretá medzi žalobcami ako dlžníkmi a Z. H. ako veriteľom v časti určenia spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, tento spôsob jednoznačne a určito nevymedzuje a neobsahuje tiež najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/346/2009, v zmysle ktorého ak zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neobsahuje dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zaistenú pohľadávku neuhradí veriteľovi riadne a včas, je táto zmluva absolútne neplatná pre svoju neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 OZ, keďže vyvoláva neistotu o obsahu práv a povinností účastníkov zmluvy pre prípad, že dlžník záväzok nesplní. V prejednávanej veci zistil, že v zmluve o zabezpečovacom prevode práva nie je vôbec upravený spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, akým spôsobom má byť uvedené právo speňažené a akým spôsobom sa účastníci zmluvy navzájom vyporiadajú v prípade čiastočného plnenia. Nakoľko dojednanie o spôsobe výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšieho podania v prípade dobrovoľnej dražby, je potrebné považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, pričom ide o také dojednanie, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, je neplatná celá zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Ak zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzavretá medzi žalobcami v rade 1/, 2/ a Z. H. je absolútne neplatná, na základe takto neplatnej zmluvy nemohol ani Z. H. nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, a to i napriek tomu, že je zapísaný na LV ako výlučný vlastník. Z uvedených dôvodov žalobnému návrhu žalobcov vyhovel a v závere odôvodnenia poznamenal, že ďalej bolo bez právneho významu skúmať, či žalobcovia veriteľovi Z. H. poskytnutú pôžičku vrátili, eventuálne či zdravotné dôvody veriteľa Z. H. bránili tomu, aby vykonal spätný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcov.
2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť a žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť, eventuálne zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania namietali skutočnosť, že žalobcovia založili svoju žalobu na iných skutkových tvrdeniach, pričom celé dokazovanie v priebehu konania na okresnom súde bolo vykonávané na preukázanie, resp. vyvrátenie skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Pokiaľ žalobcovia chceli účinne argumentovať neplatnosťou zmluvy, mali tak urobiť už v samotnej žalobe, vyššie uvedenú argumentáciu žalobcov prednesenú ich právnym zástupcom až v záverečnej reči, treba preto jednoznačne vnímať ako zmenu žaloby s následnou povinnosťou súdu o tejto zmene rozhodnúť. Pokiaľ okresný súd tak neurobil, jeho postupom bola narušená jedna zo základných zásad občianskeho súdneho konania, a to zásada rovnosti strán sporu. Žalovaný ďalej namietal arbitrárnosť napadnutého rozsudku ako i jeho značnú prekvapivosť. V tomto smere uviedol, že žalobcovia mali dostatok času produkovať tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohol procesne správnym spôsobom vyvracať, a to produkovaním ďalších dôkazov na preukázanie nesprávnosti argumentácie žalobcov ohľadom neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práv. Nakoľko tvrdenia žalobcov prostredníctvom ich právneho zástupcu o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práv boli produkované až v záverečnej reči, pripustenie týchto tvrdení by vyžadovalo bezpochyby vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu. Z tohto dôvodu je nanajvýš nehospodárne, aby súd na tieto tvrdenia prihliadal a dokonca na nich založil argumentáciu dôvodnosti rozhodnutia, ktorým žalobe vyhovel. Zo skutkových okolností prejednávanej veci vyplýva, že žalobcovia vrátili veriteľovi Z. H. iba 8.000 Eur, t.j. svoju povinnosť z titulu zmluvy o pôžičke nesplnili, čo teda
znamená, že neexistoval žiadny dôvod k spätnému prevodu nehnuteľností na žalobcov. Žalovaný ďalej bol názoru, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je platná, v tejto súvislosti poukázal na odbornú literatúru, konkrétne Fekete, I.:Občiansky zákonník 2, Komentár, Bratislava, Eurokódex 2011. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.03.2011 sp. zn. 10Sžr/11/2010 mal žalovaný za to, že i v prípade, že by bolo niektoré z ustanovení zmluvy neplatné, nespôsobuje to automaticky absolútnu neplatnosť celej zmluvy. V prejednávanej veci by mohol byť eventuálne neplatný iba článok II zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Žalovaný poukázal i na konštantnú rozhodovaciu prax SR, v zmysle ktorej základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorá nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Okresný súd neprihliadol ani na skutočnosť, že absolútnej neplatnosti sa dovolávajú osoby, t.j. žalobcovia, ktorí ju sami spôsobili. Toto ich konanie bezpochyby predstavuje výkon práva odporujúci dobrým mravom. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že zmluvu o zabezpečovacom prevode práva ako i splnenie podmienok pre vykonanie vkladu do katastra nehnuteľností skúmal už samotný kataster, ktorý na základe tejto zmluvy vykonal zápis zmeny osoby vlastníka, pričom doposiaľ je ako vlastník vedený veriteľ Z. H.. Samotný stav vyplývajúci z evidencie vedenej katastrom nehnuteľností len potvrdzuje ním tvrdenú skutočnosť, že predmetná zmluva je platná a vyvolala právne účinky spôsobujúce zmenu vlastníctva. S poukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, konanie pred prvostupňovým súdom malo iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že považujú za nesprávne tvrdenie žalovaného, že ich tvrdenia v záverečnej reči o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva predstavujú zmenu žaloby. Žaloba bola koncipovaná na tom skutkovom základe, že veriteľ Z. H. nebol vlastníkom nehnuteľností, a preto ich súdna exekútorka nemohla exekuovať v exekučnom konaní. Právnu argumentáciu o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva použili vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede Z. H.. Nešlo o nové skutkové tvrdenia, ale tvrdenia právne. Za nesprávne považovali i tvrdenie žalovaného, že oni sami spôsobili neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Sám žalovaný na pojednávaní konanom dňa 17.02.2017 uviedol, že on vypracoval pre veriteľa Z. H. zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Žalobcovia ďalej poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2010 sp. zn. 3Obdo/31/2009, v zmysle ktorého o zmenu žaloby nejde, ak žalobca na základe toho istého skutku mení iba právnu kvalifikáciu. Čo sa týka rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o vklade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, súd takýmto rozhodnutím správneho orgánu nie je viazaný. Ak v konaní poukázali na absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, súd bol povinný na túto absolútnu neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti a skúmať ju ako prejudiciálnu otázku. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadali napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcov poukázal na to, že v konaní pred okresným súdom preukázal, že k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky nedošlo, a teda vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam nemohlo prejsť späť na žalobcov. Súdna exekútorka bola preto oprávnená postihnúť nehnuteľností v rámci exekučného konania vedeného proti Z. H.. Samotný žalobcovia dôvodnosť žaloby založili na tvrdení, že im bola zo strany Z. H. poskytnutá pôžička vo výške 14.500 Eur, pričom veriteľ Z. H. vo svojej výpovedi uviedol, že mu bola vrátená iba suma 8.000 Eur. Tvrdenie, že pôžička z jeho strany bola iba vo výške 8.000 Eur, je len účelovým tvrdením, nakoľko Z. H. si musí byť veľmi dobre vedomý, že v prípade neúspechu žalobcov v tomto spore príde o nehnuteľnosti on a úžitok z nich nebudú mať ani žalobcovia ako jemu veľmi blízke osoby. Ak by žalobcom neposkytol skutočne sumu 14.500 Eur, táto suma by logicky nebola uvedená ani v zmluve o zabezpečovacom prevode práv. I keď Z. H. tvrdí, že mu bolo vrátených iba 8.000 Eur, je dosť otázne, či mu táto suma skutočne vrátená bola, nakoľko o tomto tvrdení nebol predložený zo strany žalobcov ani zo strany Z. H. žiadny relevantný doklad. Je zrejmé, že každý priemerne inteligentný človek by si danú úhradu zaevidoval, resp. by existoval o tejto transakcii písomný doklad. Naviac vyjadrenia Z. H. týkajúce sa časového momentu odovzdania finančnej sumy ostali len v rovine jeho tvrdenia a neboli podporené žiadnymi inými dôkazmi. Čo sa týka žalobcami tvrdenej absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práv, žalovaný mal za to, že nemôže niesť zodpovednosť za obsah a podmienky zmluvného vzťahu, ktorého on nebol účastníkom. Žalovaný v replike zotrval na tom, že tvrdenia právneho zástupcu žalobcov v záverečnej reči sú zmenou žaloby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2008, sp. zn. 11M ObdoV19/2007. K absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o zabezpečovacom prevode práva
poukázal na skutočnosť, že žalobcami vytýkané chýbajúce náležitosti nespôsobujú absolútnu neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práv. Je síce pravdou, že súd nie je viazaný rozhodnutím katastra o povolení vkladu, nezohľadnením tohto rozhodnutia katastrálneho úradu by však bol absolútne popretý princíp právnej istoty.
5. Žalobcovia v duplike na repliku žalovaného uviedli, že žalovaný v nej opakuje rovnaké argumenty ako v odvolaní, preto nepovažujú za potrebné sa k nim opätovne vyjadrovať. Pokiaľ žalovaný v replike tvrdí, že Z. H. im požičal 14.500 Eur a nie iba 8.000 Eur, toto jeho tvrdenie nie je pravdivé a žalovaný ho v konaní nepreukázal. Naopak svedeckou výpoveďou Z. H. bolo preukázané, že pôžička bola v skutočnosti poskytnutá iba vo výške 8.000 Eur. Svedok H. tiež uviedol, že poskytoval pôžičky viacerým osobám, a to za účelom dosiahnutia zisku, pričom tento zisk (úrok) vyjadroval čiastku prevyšujúcu 8.000 Eur, t.j. 6.500 Eur. Je zrejmé, že sa jednalo o neprimerane vysoký úrok, preto je pochopiteľné, že sa to riešilo uvedením vyššej istiny do zmluvy o pôžičke. Je nelogické si myslieť, že Z. H., ktorý sám priznal, že sa poskytovaním pôžičiek živil, by práve im poskytol sumu 14.500 Eur bezúročne. Žalobcovia naďalej zotrvali na dôvodoch, pre ktoré je zmluva o zabezpečovacom prevode práva absolútne neplatná.
6. Žalovaný na dupliku žalobcov už písomne nereagoval.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
9. Odvolacie námietky žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd považuje za potrebné vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v úvode svojich právnych úvah uviesť, že po preskúmaní napadnutého rozsudku sa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej dňa 22.09.2010 medzi Z. H. ako veriteľom a žalobcami v rade 1/,2/ ako dlžníkmi. Preskúmaním obsahu tejto zmluvy zistil (podobne ako okresný súd), že neobsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré pre takúto zmluvu stanovuje § 553a ods. 2 OZ, konkrétne : a/ spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, t.j. akým spôsobom má byť uvedené právo speňažené a akým spôsobom sa účastníci takejto zmluvy navzájom vysporiadajú, b/ najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby. Nakoľko ust. § 553a ods. 2 OZ stanovuje, že každá zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať všetky náležitosti vymenované v tomto ustanovení, absencia niektorých z nich (v prejednávanej veci absencia spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako i absencia najnižšieho podania v prípade dobrovoľnej dražby) spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva pre jej neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so záverom okresného súdu, že chýbajúce podstatné náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej dňa 22.09.2010 predstavujú také dojednania, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, a preto je neplatná celá zmluva. Z vyššie uvedených záverov okresný súd potom správne a s poukazom na ust. § 134 ods. 1 Exekučného poriadku vyvodil prejudiciálny záver, že Z. H., ktorý vystupuje v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Ďuricovou pod sp. zn. EX 111/2014 ako povinný, nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX k. ú. V., naopak z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam svedčí žalobcom, a preto bolo potrebné ich vylučovacej žalobe vyhovieť. Okresný súd nakoniec správne prijal záver, že za vyššie uvedeného stavu už bolo z jeho strany bez právneho významu bližšie skúmať, či žalobcovia ako dlžníci poskytnutú pôžičku Z. H. ako veriteľovi vrátili a čo bránilo veriteľovi na to, aby vykonal spätný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcov. Z pohľadu týchto záverov odvolacieho súdu potom neobstoja odvolacie námietky žalovaného, ktorými argumentoval, že zmluva o zabezpečovacom
prevode práva uzavretá medzi Z. H. ako veriteľom a žalobcami v rade 1/,2/ ako dlžníkmi je platná, eventuálne ak je neplatná, tak len čiastočne, resp. že ak by uvedená zmluva bola neplatná, príslušný katastrálny úrad by jej vklad nepovolil. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú i odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal, že žalobcovia svoju žalobu založili na iných skutkových tvrdeniach a pokiaľ namietali absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva až v záverečnej reči, bolo potrebné tieto ich tvrdenia vnímať ako zmenu žaloby, o čom mal súd v prvostupňovom konaní rozhodnúť, čím došlo zo strany okresného súdu k procesnému pochybeniu a vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom zo strany okresného súdu bola porušená zásada rovnosti strán sporu, jemu odňatá možnosť adekvátne sa brániť, že napadnutý rozsudok sa stal značne prekvapivým. Právnu argumentáciu žalobcov o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva odvolací súd nepovažoval za zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP, podľa ktorého ustanovenia sa za zmenu považuje taký návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje právo iné. Žalobcovia v prejednávanej veci podali vylučovaciu žalobu s podstatným tvrdením (už v žalobe - pozn. odvolacieho súdu), že veriteľ Z. H. nie je v čase vykonávania exekúcie vlastníkom nehnuteľností, naopak tieto nehnuteľnosti patria im. Žalobcovia tým, že svoje vlastnícke právo k exekvovaným nehnuteľnostiam „podporili“ aj tvrdením, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatná (ktorá argumentácia sa nakoniec ukázala ako správna) nerozšírili svojou argumentáciou iné ako svoje vlastníckeho právo a ani neuplatnili iné (ako vlastnícke) právo. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o porušení zásady rovnosti strán sporu, odňatí možnosti adekvátne sa brániť proti argumentácii žalobcov o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ani s námietkou, že napadnutý rozsudok sa stal pre neho značne prekvapivý. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že právny zástupca žalovaného bol prítomný na pojednávaní konanom dňa 21.04.2017, na ktorom právny zástupca žalobcov predniesol (hoci i v rámci záverečnej reči) právne argumenty týkajúce sa absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, čo znamená, že nič mu nebránilo na tomto pojednávaní reagovať na vyššie uvedené právne argumenty žalobcov. Naviac pojednávanie konané dňa 21.04.2017 bolo odročené na deň 17.05.2017 (síce za účelom vyhlásenia rozsudku), ale ani táto skutočnosť nemohla zabrániť žalovanému a jeho právnemu zástupcovi predniesť právne argumenty voči tvrdeniam žalobcov o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Z týchto zistení potom vyplýva, že nemožno prisvedčiť tvrdeniam žalovaného v podanom odvolaní o porušení zásady rovnosti strán sporu, o odňatí možnosti adekvátne sa brániť proti právnym argumentov žalobcov, resp. o prekvapivom rozsudku okresného súdu. Nakoľko okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal i s otázkou aplikácie § 153 ods. 2 CSP o včasnosti použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (bod 32. odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku) odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobcovia boli v tomto odvolacom konaní plne úspešní.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)