Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15C-159-2013.pdf
PDF · 95.55 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/159/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti žalovanej 1/ X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Mesto C. a 2/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Mesto C., prechodne bytom C. B. XXXo zaplatenie 2.556,12 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/ a 2/ s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
III. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. Hrdinov 163/666 ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/ do 30.6.2016 s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 24.7.2013, domáhal od žalovaných 1/, 2/ zaplatenia sumy 2.556,12 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 25.2.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 176,48 eur. Uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 mu bola postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s. jej pohľadávka voči žalovaným 1/, 2/. Veriteľ- Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 19.10.2004 uzatvorila so žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi Zmluvu o splátkovom úvere č. 273311330, na základe ktorej im poskytla peňažné prostriedky - spotrebný úver bez účelu, zabezpečený nehnuteľnosťou, vo výške 104.000,- Sk (t.j. 3.452,17 eur). Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali úver vrátiť v mesačných splátkach po 1.510,- Sk (t.j. 50,13 eur). Žalobca si žalobou uplatňoval v tomto konaní iba splátky úveru splatné od 20.8.2010 do 20.10.2014 v počte 51 a v celkovej výške 2.556,12 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.2.2013 do 20.10.2014 sa stali splatnými dňa 24.2.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňoval. Tvrdil, že ku dňu postúpenia pohľadávky (dňa 13.12.2012) bola jeho pohľadávka vo výške 4.334,68 eur a pozostávala z istiny 3.392,54 eur, riadneho úroku vo výške 578,41 eur, úroku z omeškania vo výške 312,90 eur a ostatného príslušenstva vo výške 50,83 eur. Žiadal aj náhradu trov konania.
2. Žalobca preukazoval svoje skutkové tvrdenia zmluvou o splátkovom úvere so všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou č. 1., oznámeniami o postúpení pohľadávky s poštovými podacími hárkami, oznámeniami o zosplatnení úveru, predžalobnými výzvami.
3. Dňa 26.8.2013 (za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu - O.s.p.) do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy vedľajší účastník- občianske združenie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS na stranu žalovaných 1/, 2/ za účelom ochrany ich práv ako spotrebiteľa. Vedľajší účastník sa k veci nevyjadril a ako subjekt zanikol dňom účinnosti (1.7.2016) nového procesného predpisu- Civilného sporové ho poriadku.
4. Žalobca v písomných vyjadreniach uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, pretože citované ustanovenie upravuje výnimky z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za platné postúpenie pohľadávok. Podľa žalobcu zo znenia ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná a z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že zákonodarca rozlišuje 2 pojmy a to „peňažný záväzok“ a „časť peňažného záväzku“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že právny predchodca žalobcu toto právo nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca oznámením zo dňa 5.2.2013 a to ku dňu 24.2.2013 podľa § 53 ods. 9 a § 524 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nie je podmienkou platného postúpenia pohľadávky.
5. Žalovaná 1/ sa nezdržuje na adrese bydliska uvedenej v žalobe, má evidovaný trvalý pobyt na adrese Mesto Trenčín a súdu sa šetrením nepodarila zistiť adresa jej skutočného pobytu, ani zamestnávateľa (údajne mala pracovať v SRN). Z tohto dôvodu jej súd žalobu a predvolania na súdne pojednávania doručoval oznámením na úradnej tabuly i webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 a § 106 ods. 3 CSP. Žalovaná 1/ sa k žalobe nevyjadrila, na pojednávania sa nedostavila, nežiadala ich odročiť, preto súd konal v jej neprítomnosti.
6. Žalovaný 2/ prevzal žalobu a predvolania na pojednávania. K žalobe sa nevyjadril, na pojednávania sa nedostavil, neospravedlnil sa, nežiadal odročiť pojednávania, preto súd konal v jeho neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, písomných vyjadrení žalobcu, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, úverovej zmluvy, všeobecných obchodných podmienok, výziev, oznámení o postúpení pohľadávky a o zosplatnení úveru a zistil tento skutkový stav veci:
8. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 bola postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s. jej pohľadávka voči žalovaným 1/, 2/. V prílohe č. 1 k tejto zmluve o postúpení pohľadávky sa uvádza dátum splatnosti predmetného úveru dňa 20.10.2014, poskytnutá suma 3.452,17 (eur), zostatok pohľadávky celkom 4.334,68 (eur).
9. Pôvodný veriteľ- Slovenská sporiteľňa, a.s., t.j. právny predchodca žalobcu dňa 19.10.2004 uzatvoril so žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi Zmluvu o splátkovom úvere č. 0273311330, na základe ktorej im poskytla peňažné prostriedky - spotrebný, zabezpečený nehnuteľnosťou úver - bez účelu vo výške 104.000,- Sk (t.j. 3.452,17 eur) . Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali úver vrátiť v mesačných splátkach po 1.510,- Sk ( t.j. 50,12 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou 1. splátky dňa 20.11.2004 a poslednej dňa 20.10.2014. Súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky žalobcu.
10. Listami zo dňa 21.1.2010 veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. prostredníctvom mandatára- žalobcu zaslala žalovaným 1/, 2/ Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky ku dňu 4.2.2010 vo výške 247,08 eur (t.j. 7.443,53 SK) najneskôr do 4.2.2010. Listami zo dňa 8.2.2010 zaslal žalovaným 1/,2/ dôrazné upozornenie k úhrade uvedenej sumy najneskôr do 15.2.2010 pod hrozbou súdneho vymáhania pohľadávky a listami zo dňa 22.2.2010 poslednú výstrahu pre neplatiča s okamžitou úhradou uvedenej sumy.
11. Listami zo dňa 5.2.2013 žalobca oznámil žalovaným 1/,2/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru ku dňu 5.2.2013 v celkovej výške 4.528,60 eur s tým, aby ju zaplatili najneskôr do 20.2.2013. Žalobca nepredložil doklad o doručovaní a a doručení týchto listov žalovaným 1/, 2/.
12. V písomnom vyjadrení zo dňa 28.1.2014 žalobca uviedol, že žalovaní 1/, 2/ čerpali úver v celkovej výške 3.452,17 eur dňa 19.10.2004 a uhradili celkovo sumu 2.868,18 eur.
13. Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení:
14. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 19.10.2004, tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
15. Podľa § 52 ods. 2, veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý nemá prechodné ustanovenia, stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ods. 1) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (ods. 2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 o bankách , účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 13.12.2012, (ods.8) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7) ____________________ 7) § 524 Občianskeho zákonníka.
21. Podľa bodu 47. Príl.2-Legislatívnotechnické pokyny uznesenia NR SR č. 19/1997 Z.z. poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu.
22. V danej veci nie je medzi stranami sporu sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v danej veci o úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, okrem zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako lex specialis, ktorý má podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bez prechodných ustanovení) prednosť pred ustanovenia Obchodného zákonníka ako všeobecného zákona.
23. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
24. V tomto konaní žalobca takýto dôkaz - písomnú výzvu banky ,veriteľa, Slovenskej sporiteľne a.s. pre žalované obdobie t.j. splátok splatných 20.8.2010 do 20.10.2014, nepredložil. Banka pred postúpením pohľadávky žalobcovi nezosplatnila celý úver, iba vyzvala žalovaných 1/, 2/ listom zo dňa 21.1.2010 na zaplatenie splátok, ich dlhu, ku dňu 21.1.2010. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o ich doručení žalovaným 1/, 2/. Podľa bodu 10.3. Všeobecných obchodných podmienok banky pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, z čoho vyplýva, že listy banky zo dňa 21.1.2010 žalovaným 1/, 2/ sa považujú za doručené na 3. deň po ich odoslaní, čo mohlo byť koncom januára 2010. K postúpeniu pohľadávky bankou došlo až dňa 13.12.2012 Zmluvou o postúpení pohľadávok na žalobcu a ani podľa Prílohy č. 1 k tejto zmluvy nedošlo k vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru, čo vyplýva z uvedenia splatnosti úveru dňa 20.10.2014, čo je totožný dátum s dátumom konečnej splatnosti úveru podľa úverovej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách Slovenská sporiteľňa a.s. mohla platne postúpiť len “pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe bez súhlasu klienta“. Týmto peňažným záväzkom je suma 7.443,53 Sk ( t.j. 247,- eur), t.j. splatné mesačné splátky ku dňu 21.1.2010 podľa výzvy zo dňa 21.1.2010 s výzvou na zaplatenie do 4.2.2010. Žalobca však dlžné splátky za toto obdobie nežaloval, nie sú predmetom tohto konania.
25. Vo zvyšnej časti postúpenej pohľadávky- dlhu žalovaných 1/, 2/ neboli splnené obidva zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách, preto je postúpenie pohľadávky v časti žalovaného obdobia od 20.8.2010 do konečnej splatnosti dňa 20.10.2014 neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zák. o bankách. Podľa názoru súdu osobitným predpisom je nielen pod čiarou uvedené ust. § 524 Občianskeho zákonníka ale aj iné osobitné predpisy, neuvedené pod čiarou, kam možno zaradiť aj ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, čo vyplýva jednak zo zákonnej definície poznámky podľa ods. 16 rozsudku (informatívny charakter) ako aj z toho, že zákonodarca uviedol v znení ustanovenia pojem „všeobecný predpis“ a nie len ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka, teda predpokladal existenciu aj iných osobitných predpisov. Aj § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. vyžaduje povinnosť informovať dlžníka o postúpení pohľadávky. V dôsledku tohto žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu (veriteľom), teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní v časti žalovanej pohľadávky za obdobie od 20.8.2010 do konečnej splatnosti úveru dňa 20.10.2014, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku) súd nepriznal úspešným žalovaným 1/, 2/ právo na náhradu trov konania, pretože žiadnu nežiadali a žiadna im ani nevznikla.
27. O náhrade trov konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove súd rozhodol nasledovne:
28. Podľa § 470 ods. 2 CSP (Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
29. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
30. Podľa záverov občianskoprávneho kolégia NS SR vedľajší účastník od účinnosti nového CSP dňom 1.7.2016 zanikol ako subjekt konania, nedochádza k transformácii zo zákona na osobitný subjekt podľa § 95 CSP. Súd v zmysle § 470 ods. 2 CSP rozhodol o požadovanej náhrade trov konania do 30.6.2016 (účinnosti CSP) podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustálenej judikatúry o neúčelne vynaložených trovách konania (NS SR 7 MCdo15/2014, 6 MCdo 5/2013). Súd videl tieto dôvody v neúčelnosti a nadbytočnosti ich vynaloženia, pretože združenia na ochranu spotrebiteľov bolo založené za účelom poskytovania
ochrany spotrebiteľovi a malo by byť teda samé schopné poskytovať právnu ochranu spotrebiteľovi a nie prostredníctvom advokáta, ktorého si zvolilo, v dôsledku čoho ochranu v skutočnosti neposkytuje združenie, ale iba advokát, čo je v rozpore s účelom právnej úpravy týkajúcej sa postavenia združení na ochranu spotrebiteľa. Okrem toho súd z úradnej povinnosti musí skúmať či predmetná zmluva ako spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky a prihliada na premlčanie nároku z úradnej povinnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, trojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.