Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/17/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, B., proti žalovanému A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XX, právne zastúpenému: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42 421 152, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -147 zo dňa 31.10.2023, takto

rozhodol:

I. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku VI.

II. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II., III., IV., a V.

III. Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku VI. a v súvisiacom výroku o trovách konania VIII. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Z r u š u j e rozsudok vo výroku VII.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. -160 zo dňa 31.10.2023 rozhodol: ,,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.812,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.2.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 12,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.2.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 65,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.2.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 45,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.2.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 45,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.2.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

VIII. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 58,40 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“

2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa , , , , , , , , , , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

3. Rozsudok odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že dňa 11.02.2021 došlo medzi stranami sporu k fyzickému konfliktu, pričom žalovaný po vyprovokovaní žalobcom chytil žalobcu za bundu v oblasti krku, pričom napriek jedno či dvojsekundovom trvaní útoku bola žalobcovi spôsobená zlomenina štítnej chrupky. Po výsluchu znalca F. D. G. B.. nárok na náhradu škody za stanovené bodové ohodnotenie a lieky napokon žalovaný uznal. Nakoľko absentoval návrh zo strany žalobcu, nepostupoval v zmysle ust. a pri uznaných nárokoch postupoval rovnako, ako keby nedošlo k popretiu skutkových tvrdení žalobcu v tejto časti. Spornými sa tak stali len ostatné nároky uplatnené žalobcom, a to cestovné náklady súvisiace s návštevou Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku vo výške 65,17 eur, cestovné náklady na úkony trestného konania vedeného Úradom inšpekčnej služby, útvar inšpekcie, odbor inšpekčnej služby Východ vo výške 45,05 eur a náhrada za pracovnú neschopnosť žalobcu od 11.02.2021 do 27.08.2021 vrátane (198 dní) vo výške 566,11 eur.

4. Žalobca si v zmysle ust. uplatnil náhradu nákladov spojených s liečením. V súvislosti s absolvovaním lekárskych úkonov si uplatnil nárok na zaplatenie cestovných nákladov súvisiacich s návštevou Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku vo výške 65,17 eur. Čo sa týka jednotlivých lekárskych úkonov, neprisvedčil námietke žalovaného, že vyšetrenia boli nedôvodné, nakoľko voľba ošetrujúceho lekára je slobodnou voľbou žalobcu a nemožno ho v tomto smere obmedzovať a nútiť ho nechať sa ošetrovať u lekárov, ktorí sami uvedené vyšetrenia pracoviskom s vyššou odbornosťou odporúčali. Uvedený nárok tak považoval za dôvodný a preukázaný.

5. Čo sa týka nároku na náhradu cestovného v súvislosti s účasťou žalobcu na úkonoch trestného konania vedeného Úradom inšpekčnej služby, útvar inšpekcie, odbor inšpekčnej služby Východ, cestovné náklady súvisiace s úkonmi trestného konania si žalobca uplatnil vo výške 45,05 eur. Námietka, že uvedené nároky si mal žalobca uplatniť v trestnom konaní neobstojí, nakoľko v zmysle poškodený (žalobca) má právo uplatniť nárok na náhradu škody a podľa ods. 3 je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Predmetná vec však neskončila rozsudkom súdu a nemožno konštatovať, že nárok poškodeného zanikol z akéhokoľvek dôvodu. Z obsahu disciplinárneho spisu je zrejmé, že žalobca sa zúčastnil úkonov tak, ako si ich uplatnil v tomto konaní, pričom neuplatnenie si nároku v trestnom konaní nekladie prekážku pre uplatnenie si nároku v konaní občianskoprávnom. Iná situácia je v obrátenom vzťahu, kedy uplatnenie si nároku a jeho právoplatné priznanie v občianskoprávnom konaní je prekážkou priznania tohto nároku v trestnom konaní. Aj tento nárok považoval za dôvodný a preukázaný.

6. Posledným nárokom uplatneným žalobcom bol nárok za stratu na zárobku. Nakoľko v dôsledku úrazu sa stal žalobca práceneschopným od 11.02.2021 do 27.08.2021 vrátane (198 dní), uplatnil si nárok vo výške 566,11 eur, ktorý odôvodnil tým, že nakoľko žalobca v roku 2020 zarobil 7.478,55 eur, za jeden pracovný deň jeho priemerný zárobok predstavoval sumu 29,795 eur. Žalovaný namietol primeranosť trvania pracovnej neschopnosti žalobcu. S prihliadnutím na výsledky znaleckého dokazovania prisvedčil námietke žalovaného, nakoľko znalec F. D. G., B. sa opakovane vyjadril, že primeraná dĺžka trvania pracovnej neschopnosti v prípade zlomeniny štítnej chrupky je 14 dní, nakoľko žalobca nepracuje ako hlasový profesionál. Poukázal na to, že už pri prepustení z ORL oddelenia Nemocnice Poprad, a.s. dňa 19.02.2021 nie je v odporučení žiadne, bežný život limitujúce opatrenie, okrem textu: ,,chrániť krk pred nárazom a úderom" a vzhľadom na dokumentované, postupne sa zlepšujúce lokálne nálezy z konzultácie v ÚVN Ružomberok pracovnú neschopnosť bolo možné ukončiť po kontrole na ORL ambulancii dňa 26.02.2021 a ďalšie predlžovanie pracovnej neschopnosti sa, podľa znalca, dá

považovať za tendenciu ku agravácii. Agraváciou sa myslí čiastočná simulácia - predstieranie, že pociťované príznaky určitej choroby sú horšie a závažnejšie než v skutočnosti. Za takýchto okolností nemožno konštatovať dôvodnosť uplatneného nároku za dobu po 26.02.2021, a to predovšetkým s prihliadnutím na obsah lekárskej správy D. D. H. zo dňa 26.2.2021, ktorý konštatuje, že žalobcovi bol diagnostikovaný akútny zápal hrtana. Súvis so zlomeninou štítnej chrupky pritom nie je uvádzaný, a preto nie je vylúčené, že zdravotné problémy a súvisiaca pracovná neschopnosť po 26.02.2021 nesúvisela práve s týmto novo diagnostikovaným ochorením. Z uvedeného dôvodu žalobu v časti nároku prevyšujúceho obdobie od 11.02.2021 do 26.02.2021 zamietol. Pokiaľ za 198 dní pracovnej neschopnosti si žalobca uplatnil nárok vo výške 566,11 eur, nárok za 16 dní pracovnej neschopnosti predstavuje sumu 45,74 eur (*16). Uvedenú sumu žalobcovi priznal ako náhradu ušlého zárobku a vo zvyšku nárok zamietol.

7. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Takto je určená výška v žalobe uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.02.2023 do zaplatenia.

8. O náhrade trov štátu rozhodol podľa v spojení s ust. a . Trovy konania štátu pozostávajú z odmeny vyplatenej znalcovi a zaviazal na ich náhradu v konaní prevažne neúspešného žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa ust. a s prihliadnutím na pomer úspechu žalobcu 79,20 % a úspechu žalovaného 20,80 % priznal žalobcovi náhradu trov v rozsahu 58,40 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, proti všetkým výrokom, z dôvodov podľa , a . Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

10. Podstata obrany žalovaného v konaní spočíva v skutkových tvrdeniach, že žalobcovi pri incidente dňa 11.02.2021 nevzniklo poranenie, ktoré bolo predmetom lekárskeho ošetrovania a liečenia žalobcu od 16.02.2021 do 27.08.2021. Žalovaný teda v rámci svojej obrany popieral existenciu kauzálneho nexu - t. j. priamej príčinnej súvislosti predstavujúcej základný predpoklad pre uplatnenie nároku, ktorú rozporoval predložením viacerých dôkazov a skutkových tvrdení vyplývajúcich z lekárskych správ a znaleckého posudku D. H. G., B.. Za prvý dôkaz vyvracajúci základný predpoklad uplatneného nároku v podobe uplatnených nákladov žalovaný považuje lekársku správu zo dňa 11.02.2021 o 8:29, teda bezprostredne krátko po incidente, z ktorej záverov vyplýva, že žalobca utrpel zranenie, ktoré bolo ošetrujúcim lekárom diagnostikované ako contusio colli (pomliaždenie hrdla) a nie zlomenina štítnej chrupky. Aj následné vyšetrenie odborníčkou na otorinolaryngologickom oddelení o 9:45 hod. D. I. E. potvrdilo iba povrchové poranenie inej časti krku: odrenina a iné a bližšie neurčené povrchové poranenia hrdla: iné. Z následne predkladaných lekárskych správ potom vyplýva, že nález v podobe zlomeniny štítnej chrupky bol žalobcovi diagnostikovaný až 16.02.2021 o 8:29 hod., t. j. po uplynutí 5 kalendárnych dní odo dňa incidentu so žalovaným. Uvedený časový rozostúp znamená, že v priebehu tohto časového obdobia si žalobca mohol spôsobiť zranenie akýmkoľvek iným spôsobom (sám alebo prostredníctvom inej osoby). Skutočnosť absencie priamej príčinnej súvislosti v konaní potvrdil aj znalecký posudok č. 7/2021 D. H. G., B., ktorý na strane 7 v závere svojho posudku konštatuje, že: ,,Hospitalizácia na ORL oddelení nemocnice v Poprade bola indikovaná až na 5.deň po úraze, ako neodkladné prijatie, čo nezodpovedá lokálnemu nálezu pri prijatí a dá sa klasifikovať ako diferenciálne diagnostická hospitalizácia." Zo záveru znaleckého posudku tak vyplýva, že zákonný predpoklad existencie priamej príčinnej súvislosti medzi poranením žalobcu nie je daný. Snahe žalobcu umelo pripojiť ďalšie poranenia na vrub incidentu zo dňa 11.02.2021 zodpovedá aj odpoveď znalca na stanovenie dĺžky liečenia na strane 9 posudku, z ktorého je zrejmé, že sa u žalobcu vyskytla v súvislosti s dobou liečenia agravácia, čo znamená predstieranie chorobných príznakov a zdravotných ťažkostí, simulácia a zámerné zveličovanie zdravotných problémov. Na základe uvedených argumentov dospel žalovaný k názoru, že preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom zdravotných ťažkostí u žalobcu nie je vo vzťahu k následkom ktoré nastali po 5 dňoch od incidentu preukázané, práve naopak možno z objektívnych okolností konštatovať, že je lekárskymi správami zo dňa incidentu 11.02.2021 a znaleckého posudku D. H. G., B. toto tvrdenie vyvrátené.

11. Následne však v priebehu konania na pojednávaní dňa 20.10.2023 došlo k odborno - technickému zvratu, kedy predvolaný znalec D. H. G., B. na otázku právneho zástupcu zmenil jeden zo záverov vyplývajúci zo znaleckého posudku, keď konštatoval existenciu priamej súvislosti medzi incidentom zo dňa 11.02.2021 a poranením, ktoré mu bolo diferenciálne diagnostikované až 16.02.2021 (teda 5 dní neskôr). Tento nový a v znaleckom posudku nezachytený záver znalec vo výpovedi oprel o záver lekárskej správy D. E. zo dňa 11.02.2021 o 09:45 hod, z ktorého znalec konštatoval zlomeninu štítnej chrupky už v čase predmetného ošetrenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že išlo o posledné pojednávanie, na ktorom sa vyjadrila odborne spôsobilá osoba, neostalo strane žalovaného nič iné, než na základe takejto informácie uplatnený nárok žalobcu v uvedenej časti uznať. Žalovaný totiž nepredpokladal, že by výpoveď odborne spôsobilej osoby mohla byť v akomkoľvek smere nepresná, či dokonca nepravdivá. Nakoľko sa však následne dozvedel, že v uvedenej časti znalec pri svojom vypočutí neuviedol pravdivú ani úplnú informáciu, pričom táto informácia je zásadnou informáciou preukazujúcou, resp. vylučujúcou splnenie základnej podmienky priznania uplatneného nároku - priamej príčinnej súvislosti, vzhliada žalovaný v uvedenej skutočnosti naplnenie odvolacieho dôvodu spočívajúceho v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň naplnenie odvolacieho dôvodu spočívajúceho v ust. § 365 ods. 1 písm. g/, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Nepravdivá, resp. pravdu skresľujúca výpoveď znalca D. H. G., B., k existencii priamej príčinnej súvislosti medzi incidentom zo dňa 11.02.2021 a poranením diagnostikovaným dňa 16.02.2021 (5 dní neskôr) je preto vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu nesprávneho konštatovania splnenia zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu uplatnenej škody.

12. Skutkový stav, ktorý súd zistil na podklade ústnej výpovede znalca D. H. G., B. neobstojí, pretože okrem žalovaným spomenutým trom objektívnym dôkazom vyvracajúcim existenciu priamej príčinnej súvislosti s uplatneným nárokom, žalovaný zistil a predložil ďalší objektívny dôkaz, na základe ktorého možno zmeňujúce tvrdenie inak konzistentnej výpovede znalca preukázať ako nepravdivé. Tým dôkazom je vyvrátenie logického úsudku znalca dôkazom opaku (argumentum a contrario), kedy preukázaním možnosti vzniku poranenia zisteného D. E. aj iným spôsobom, než tým ktorý uviedol znalec, možno vyvrátiť odbornosť a správnosť záveru, ktorý znalec na pojednávaní dňa 20.10.2023 prezentoval ako jediný možný.

13. Vo verejne dostupných zdrojoch, ktoré sa nachádzajú napr. na stránke https://is.muni.cz/elportal/ estud/pedf/is09/orl/web/index.html, ktorá slúži ako základový materiál pre študentov Univerzity v Brne totiž vyplýva, že v rámci porúch hlasu môže dôjsť k vzniku hematómu izolovaného iba na hlasivky, ktorý je spôsobený väčšinou hlasovou námahou, premáhaním hlasu v zápalovom teréne (akútna či chronická laryngitída). Tento etiologický popis poruchy totiž tvrdenie znalca, že by nález hematómu laryngis dňa 11.02.2023 mal byť jednoznačným dôkazom o existencii zlomeniny vyvracia a preukazuje, že znalec v odpovedi na otázku právneho zástupcu viac ochraňoval závery posudku než poskytoval súdu pravdivé a vierohodné tvrdenia. Z existencie poruchy hlasiviek je zrejmé, že sa hematóm laryngis mohol v krku žalobcu nachádzať v čase vyšetrenia dňa 11.02.2021 z dôvodu, že predtým vo vyššej miere kričal, čo vyplýva aj z videozáznamu a zlomenina štítnej chrupky v čase vyšetrenia naozaj neexistovala, čo navyše podporne preukazuje aj palpačne negatívny záver vyšetrenia doktorky E. (pozn. palpačne negatívny - pri vyšetrení krku dotykom na bolestivých miestach doktorka nezistila žiadne pohyby úlomku). Odpoveď znalca bola v uvedenej časti zavádzajúca napriek jednoznačnosti otázky právneho zástupcu, pretože napriek existencii hematómu na krku bez opuchu nie je tento jednoznačným dôkazom existencie zlomeniny štítnej chrupky. Na podklade predloženého objektívneho zistenia je preukázaná chybovosť tvrdenia znalca vo vzťahu k naplneniu zákonného znaku príčinnej súvislosti, pretože pokiaľ jestvuje viacero možností, ktoré mohli spôsobiť existenciu hematómu v krku žalobcu, nemožno potom odborne a jednoznačne uviesť, že toto poranenie preukazuje existenciu zlomeniny už dňa 11.02.2021.

14. Zodpovednosť za vzniknutú škodu môže byť založená len na jasnej kauzálnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za škodu totiž nemožno zamieňať príčinnú súvislosť so súvislosťou časovou. Žalovaný odmieta niesť zodpovednosť za prepojenie incidentu z 11.02.2021 s následkami konštatovanými dňa 16.02.2023, z dôvodu zásadnej okolnosti narúšajúcej vierohodnosť výpovede znalca, ktorá je objektívne determinovaná tým, že znalec kauzálny nexus nikde vo svojom posudku nekonštatoval a dokonca v ňom sám tvrdil opak, tým, že

tvrdenie znalca bolo odprezentované ako náhla zmena na pojednávaní, hoci tvrdenia znalca v jeho doterajšej výpovedi boli vo vzťahu k uvedenému záveru vyslovene protichodné, tým, že pre svoje tvrdenie znalec vo svojej výpovedi neuviedol žiadne odborné argumenty a zrejme sa nad dopadom svojho konštatovania ani veľmi nezamyslel, tým, že jeho zmenenému záveru odporuje zvyšná časť lekárskej správy s palpačne negatívnym nálezom, ktorý znalec nevedel vysvetliť a samozrejme aj predchádzajúca lekárska správa z 11.02.2021 o 8:45 hod. Na základe uvedených skutočností a absencie dostatočných dôkazov, ktoré by preukázali priamu súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a zlomeninou štítnej chrupky, zodpovednosť nie je dostatočne preukázaná.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný na pojednávaní dňa 20.10.2023 uznal dôvodnosť žaloby v časti škody žalobcu vyčíslenej znaleckým posudkom a nákladov na medikamenty. Žalovaný výpoveď súdneho znalca vyhodnotil ako správnu. Súdny znalec sa pri výsluchu vyjadril, že zranenie žalobcu jednoznačne súvisí so skutkom zo dňa 11.02.2021 a iné tvrdenia sú podľa znalca nereálne. Poukázal na neodborný svojvoľný výklad žalovaného z medicíny, na ktorý nemá žalovaný odborné vzdelanie. Z kamerových záznamov z miesta skutku ani iných dôkazov nevyplýva, aby žalobca kričal.

16. Žalovaný v odvolacej replike namietal, aby sa dobrovoľne priznal k ublíženiu žalobcovi na zdraví. Súdny znalec sa mohol mýliť alebo prehliadať dôležité skutočnosti, najmä za situácie, ak skutočnosť, ktorá mala byť usvedčujúcim prvkom nevyplývala z písomnej verzie jeho posudku, ale vznikla až v závere ústneho prednesu znalca na pojednávaní, ktorý si nemal čas znalec premyslieť ani správnym spôsobom sformulovať.

17. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca z dôvodov podľa , , , a , proti výrokom VI. a VIII. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby ho zmenil tak, aby priznal žalobcovi zostatok úroku z omeškania (8 % - 5 %), priznal žalobcovi zostatok uplatneného nároku na náhradu škody (566,11 eur

- 45,74 eur) a priznal žalobcovi náhradu zostatku trov konania (100 % - 58,40 %).

18. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil číselnú sadzbu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 %. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 28.11.2023 informovalo žalobcu, že zákonná výška úroku z omeškania pre občianskoprávne vzťahy je od 27.02.2023 vo výške 8,0 %.

19. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie priznal náhradu straty na zárobku v nesprávnej výške. Podľa žaloby si žalobca uplatnil stratu na zárobku vo výške 566,11 Eur, za 14 + 5 dní, teda celkovo za 19 dní. V 43. bode rozsudku súd nesprávne určil stratu na zárobku z dôvodu, že nesprávne vypočítal stratu na zárobku za jeden deň (ako sumu uplatneného nároku 566,11 eur (za 19 dní) delená počtom 198 dní celkovej pracovnej neschopnosti žalobcu). Žalobca určil v žalobe výpočtom správne výšku straty na zárobku za jeden deň v sume 29,795 eur (ako zárobok za celý rok delený počtom pracovných dní v roku, teda 7.478,55 eur : 251 dní). Súd však nesprávnym výpočtom za použitia nesprávnej dennej straty na zárobku dospel k nesprávnej výške 45,74 eur nároku žalobcu. Pri použití správnej výšky dennej sadzby straty na zárobku by bol priznal celkovú stratu vo výške (29,795 eur za deň krát 16 dní). Žalobca o.i. požadoval náhradu škody za 19 dní. Súd však neprávne určil nielen dennú sadzbu straty na zárobku žalobcu, nesprávne vyhodnotil aj počet dní, za ktoré stratu na zárobku priznal. Nesprávne určil 16 dní straty na zárobku, nakoľko opomenul, stratu na zárobku v časti straty na zárobku za dni z dôvodu dostavenia sa žalobcu k lekármi určenému vyšetreniu v zdravotníckom zariadení (Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku) a dostavenia sa žalobcu k vyšetrovaciemu orgánu (Úradu inšpekčnej služby v Košiciach) v stanovených termínoch. Niet pochýb, že strata na zárobku (škoda) žalobcovi vznikla, pričom je právne irelevantné, či škoda žalobcovi vznikla alebo nevznikla počas trvania práceneschopnosti. Predmetná škoda je zároveň z obdobia trvania PN žalobcu. Znalec stanovil dobu hojenia zlomeniny žalobcu na 6 - 8 týždňov. Nemá logiku, že súd priznal cestovné (pohonné hmoty), avšak už opomenul škodu v časti straty na zárobku za čas spojený s cestovaním (čas transportu, čas zdravotníckeho úkonu, čas vyšetrovacieho úkonu a čas transportu späť). Je nepochybné, že škodu bolo potrebné vyčísliť a priznať v rozsahu 19 dní krát 29,795 eur straty na zárobku za deň, čo predstavuje sumu uplatnenú žalobou, sumu 566,11 eur.

20. Žalobca preukázal, že súd prvej inštancie mal vyhovieť podanej žalobe v plnom rozsahu, teda sa nemožno stotožniť so 47. bodom rozsudku, úspechom žalobcu v rozsahu 58,40 %, ktorý je vyčíslený

nesprávne. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Priznanie trov konania žalobcovi, ktorý bol poškodený na zdraví v menšom rozsahu ako 100 %, by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, morálnymi princípmi už minimálne z pohľadu, že žalobca si uplatnil škodu iba za 19 dní, hoc bol pre svoj zdravotný stav a liečebný režim určený lekármi špecialistami práceneschopný celkom 198 dní, počas ktorých nemohol vykonávať pracovnú zárobkovú činnosť. Taktiež by bolo v rozpore so spravodlivým usporiadaním súdneho sporu, ak by súd priznal náhradu trov konania strane žalovanému, ktorá škodu spôsobila trestnou činnosťou alebo inou deliktuálnou zodpovednosťou v súvislosti s ublížením na zdraví žalobcovi. Taktiež v zmysle judikatúry nemožno od iných osôb očakávať zhovievavosť k žalovanému, ktorý sa dopustil protiprávnej činnosti proti zdraviu a pritom mal príkladne rešpektovať zákony štátu ako sa k tomu zaviazal zložením sľubu.

21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na ním uplatnený opravný prostriedok, v ktorom namieta dôvodnosť priznaného nároku s poukazom na agraváciu žalobcu a skutočnosť, že k jeho hospitalizácii došlo až po piatich dňoch odo dňa incidentu. Keďže úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo uplatneného nároku, je zrejmé, že z dôvodu popretia opodstatnenosti základu uplatneného nároku nemohol žalobcovi vzniknúť ani legitímny nárok na príslušenstvo s týmto nárokom spojené. Považuje uplatnený nárok stratu na zárobku za nedôvodný, pretože nebolo preukázané, že by žalobcovi vzniklo poranenie, ktoré by si okrem ambulantného ošetrenia vyžiadalo aj jeho pracovnú neschopnosť. Do výpočtu dní pracovnej neschopnosti nie je možné zahrnúť dni, kedy bol žalobca účelovo na vyšetrení, ani dni, kedy si v rámci predvolania príslušného orgánu činného v trestnom konaní plnil svoju občiansku povinnosť. Žalobca sa bez opory v ust. a nasl. domáha priznania väčšieho rozsahu trov konania, než svojho procesného úspechu.

22. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný sa vyjadruje k odborným otázkam lekárskej vedy, na ktoré nemá vzdelanie ani spôsobilosť. S poškodením zdravia žalobcu sa vyporiadal súdny znalec a vyčíslil ujmu na zdraví žalobcu s čím sa stotožnil aj súd. So závermi znaleckého skúmania sa na pojednávaniach plne stotožnil aj žalovaný.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenými osobami ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 31.05.2024 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolanie žalobcu vyhodnotil ako dôvodné.

24. Žalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Výrokom VI. rozsudku bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Týmto výrokom bolo rozhodnuté v prospech žalovaného. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku VI. napadnutého rozsudku odmietol podľa , lebo bolo podané neoprávnenou osobou.

25. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným a žalobcom tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. , , , , a , vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzili odvolatelia v podanom odvolaní.

26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

27. Predmetom konania je náhrada škody na zdraví spôsobená žalobcovi žalovaným dňa 11.02.2021, kedy došlo medzi stranami sporu k fyzickému konfliktu, pričom žalovaný po vyprovokovaní žalobcom stlačil žalobcu v oblasti krku, čím žalobcovi spôsobil zlomeninu štítnej chrupky.

28. Žalobca si titulom náhrady škody na zdraví uplatnil náhradu za bolesť, náklady spojené s liečením, a to za nákup liekov a cestovné náklady v súvislosti s návštevou zdravotníckeho zariadenia a za účasť na úkonoch trestného konania a náhradu straty na zárobku.

29. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel v časti jednotlivých náhrad okrem náhrady straty na zárobku.

30. Tak ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, predpokladmi vzniku zodpovednosti nahradiť škodu sú: protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie (ktoré sa prezumuje, poškodený ho nemusí preukazovať). Protiprávnosť spočíva aj v tom, že konaním bolo porušené určité právo alebo záujem chránený zákonom (zdravie). Protiprávnym je tak samotné poškodenie zdravia. Nebolo v konaní sporné, že dňa 11.02.2021 došlo k fyzickému napadnutiu žalobcu žalovaným. Žalobca si škodu na zdraví spôsobenú žalovaným uplatnil, vyčíslil a preukázal v podanej žalobe. Táto škoda na zdraví predstavuje v zmysle náhradu za bolesť (), náklady spojené s liečením () a náhradu straty na zárobku (). Súd po zistení škody a zistení protiprávneho úkonu žalobcu, s ktorým sa spája zodpovednosť, zisťoval existenciu príčinnej súvislosti protiprávnosti a škody. Zisťoval, či táto okolnosť skutočne vznik škody spôsobila, či by škodlivý následok nebol nastal, aj bez tejto príčiny. Súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie všetkých zákonných predpokladov povinnosti nahradiť škodu, vrátane príčinnej súvislosti.

31. Žalovaný popieral existenciu príčinnej súvislosti, teda že žalobcovi pri incidente dňa 11.2.2021 nevzniklo poranenie, ktoré bolo predmetom lekárskeho ošetrovania a liečenia žalobcu od 16.02.2021 do 27.08.2021.

32. Žalovaný namietal príčinnú súvislosť z lekárskych správ v deň incidentu zo dňa 11.02.2021 D. D. F., lekára úrazovej chirurgie a D. I. E., otorinolaryngologičky. Až dňa 16.02.2021, po uplynutí piatich kalendárnych dní odo dňa incidentu, bol žalobcovi diagnostikovaný nález zlomenina štítnej chrupky.

33. S uvedenými námietkami žalovaného sa vysporiadal súdny znalec na pojednávaní dňa 20.10.2023, kedy bol vypočutý a ktorý konštatoval, že keď v deň úrazu mal žalobca zakrvácanie do oblasti chrupky, čo je zachytené v lekárskej správe zo dňa 11.02.2021, tak jednoznačne úraz zlomenina štítnej chrupky nastal dňa 11.02.2021.

34. V bode 6. odvolania žalovaný uviedol, že absenciu príčinnej súvislosti potvrdil aj znalecký posudok č. 7/2021 F. D. H. G., B., poukazuje na záver posudku, stranu 7, kde sa uvádza: ,,Hospitalizácia na ORL oddelení nemocnice v Poprade bola indikovaná až na 5. deň po úraze ako neodkladné prijatie, čo nezodpovedá lokálnemu nálezu pri prijatí a dá sa klasifikovať ako diferenciálne diagnostická hospitalizácia“.

35. Ani z tohto konštatovania znalca nemožno mať za to, aby spochybňovalo príčinnú súvislosť medzi úrazom a jeho následkom v podobe zlomeniny štítnej chrupky. Ide o jednu vetu vytrhnutú z kontextu, v ktorej časti znalec popisuje zranenia spôsobené žalobcovi dňa 11.02.2021 a hodnotí charakter úrazu ako mierneho stupňa nevyžadujúci si hospitalizáciu. V žiadnom prípade nevyplýva z tejto vety ani celého znaleckého posudku, aby znalec spochybňoval mechanizmus vzniku zranenia žalobcu v spojení s incidentom dňa 11.02.2021. Naopak znalec na prvú položenú otázku v znaleckom posudku, aké zranenia boli spôsobené poškodenému žalobcovi v súvislosti s udalosťou dňa 11.02.2021 odpovedá, že poškodený utrpel zranenie – zlomeninu ľavého horného rohu štítnej chrupky. Znalec pri výsluchu viackrát uviedol, že pri hospitalizácii žalobcu došlo k dodiferencovaniu rozsahu, žalobcovi bolo realizované CT vyšetrenie a iné, bol definitívne urobený záver.

36. Pokiaľ ide o agraváciu žalobcu, táto bola znalcom konštatovaná iba vo vzťahu k dĺžke liečenia a nie k následku v podobe zlomeniny štítnej chrupky. Zo znaleckého posudku a výsluchu znalca vyplýva, že zlomenina štítnej chrupky žalobcu bola následkom incidentu zo dňa 11.02.2021. Žalobca utrpel počas interpersonálneho konfliktu, zlomeninu ľavého horného rohu štítnej chrupky so schodíkovitou deviáciou úlomku. Úraz patrí do skupiny tupých poranení hrtana a bol spôsobený inou osobou, ktorá hmatom a neprimeranou silou svojimi rukami stlačila oblasť krku, kde sa nachádza štítna chrupka. Vo vnútri hrtana

úrazom vzniklo zakrvácanie pod sliznicu (hematóm) a opuch hruškového zálivu vľavo, pričom nastalo mierne zhoršenie reči následkom porušenia funkcie hlasivkových svalov.

37. Na pojednávaní dňa 20.10.2023 znalec nezmenil záver znaleckého posudku. Už v znaleckom posudku č. 7/2021 F. D. H. G., B. v závere na otázku č. 1 aké zranenia boli spôsobené žalobcovi v súvislosti s udalosťou dňa 11.02.2021 odpovedal, že utrpel zlomeninu ľavého horného rohu štítnej chrupky.

38. Napriek tomu, že išlo o posledné pojednávanie, na ktorom bol znalec vypočutý, žalovaný mohol navrhnúť doplniť dokazovanie, avšak nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, mal právo sa vyjadriť k výsluchu znalca a právo záverečnej reči, kde mohol vzniesť námietky k výsluchu znalca, jeho záverom.

39. Žalovaný videl vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nesprávne konštatovanie splnenia zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu uplatnenej škody, v nepravdivej, resp. pravdu skresľujúcej výpovedi znalca, k existencii priamej príčinnej súvislosti medzi incidentom zo dňa 11.02.2021 a poranením diagnostikovaným dňa 16.02.2021 (5 dní neskôr).

40. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

41. Existenciu príčinnej súvislosti medzi incidentom a poranením, znalec nie je oprávnený hodnotiť. Vyriešenie tejto otázky nemožno uložiť znalcovi, ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza. Len súd je oprávnený konštatovať príčinnú súvislosť medzi poškodením zdravia a škodou.

42. Aby bola výpoveď znalca nepravdivá, resp. pravdu skresľujúca, nebolo v konaní preukázané.

43. Pokiaľ žalovaný poukazuje na materiál pre študentov Univerzity v Brne nachádzajúci sa na webe a snaží sa vyvrátiť odbornosť a správnosť záveru znalca, tak takýmto všeobecným materiálom bez akéhokoľvek vzťahu k prejednávanej veci, nie je možné prelomiť závery odborne spôsobilej osoby, znalca, ktorý vypracoval posudok a vypovedal ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu. Žalovaný nemá odborné vzdelanie, aby mohol spochybniť závery znalca v odborných otázkach, keď v odvolaní uvažuje o vzniku poranenia žalobcu. Pokiaľ žalovaný závery znalca mienil spochybniť, mal tak učiniť odborne spôsobilou osobou, odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom odborne spôsobilej osoby.

44. K námietkam žalovaného v bode 22. odvolania odvolací súd uvádza, že znalec nie je oprávnený konštatovať kauzálny nexus a ani o ňom v znaleckom posudku znalec netvrdil opak (žalovaný neuviedol, kde konkrétne v znaleckom posudku sa takéto tvrdenie znalca nachádza). K žalovaným tvrdenej náhlej zmene tvrdenia znalca na pojednávaní a údajným protichodným záverom v posudku a na pojednávaní pri výsluchu sa odvolací súd vyjadril už vyššie. K palpačne negatívnemu nálezu dňa 11.02.2021 znalec vysvetlil, že je otázne, kde pohmatom siahla lekárka, ak zatlačila dole, nemusela tušiť, že je tam zlomenina, nemohla identifikovať zlomeninu, videla úraz.

45. Odvolací dôvod podľa , nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami, je potrebné vnímať v spojitosti s ust. , z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Žalovaný mohol v konaní pred súdom prvej inštancie použiť všetky prostriedky procesnej obrany, ktorými odôvodňuje svoje odvolanie. Bol oboznámený so znaleckým posudkom, bol prítomný na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý znalec, mal možnosť sa vyjadriť k vykonanému dôkazu, nemal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

46. Žalovaný namietal aj odvolací dôvod podľa , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento dôvod zrejme smeroval k príčinnej súvislosti, čo usudzuje odvolací súd z obsahu odvolania, keďže výslovne to žalovaný neuviedol. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym

konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Nebolo v konaní preukázané, aby bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť ako napadnutie žalobcu žalovaným dňa 11.02.2021, kedy by prípadne zodpovednosť za škodu nevznikla. Žalovaného námietky zostali iba v rovine dohadov, nebola preukázaná žiadna iná okolnosť, ktorá by spôsobila poškodenie zdravia žalobcu.

47. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné.

48. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa , , , a .

49. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a predstavuje predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Každé dielčie porušenie práva na spravodlivý súdny proces je potrebné hodnotiť v kontexte celého konania. O naplnenie odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Odvolací súd nezistil porušenie žiadneho z čiastkových práv na spravodlivý proces.

50. Žalobca si uplatnil v žalobe úrok z omeškania vo výške 5 %. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi výšku úrokov z omeškania 5 % tak ako požadoval v žalobe. Avšak žalobca už v replike dňa 30.04.2023 navrhol aktualizovať zákonnú výšku úroku z omeškania, pretože sa ustálil skutkový stav veci, súd doručil žalobu žalovanému dňa 27.02.2023 a dochádzalo k zmene zákonnej úrokovej sadzby. Na pojednávaní dňa 20.10.2023 žalobca opätovne žiadal aplikovať správnu sadzbu úrokov z omeškania na uplatnený nárok. Súd prvej inštancie sa návrhom žalobcu nezaoberal, nevysporiadal sa s ním ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že žalobca navrhoval priznať úroky z omeškania vo vyššej výške ako v žalobe, pôjde o zmenu žaloby podľa . Prvoinštančný súd mal vyzvať žalobcu, aby kvalifikovaným spôsobom (podaním) uviedol, v akej výške si uplatňuje úroky z omeškania, keďže z jeho následných podaní to nebolo zrejmé. V tomto procesnom postupe súdu prvej inštancie vzhliadol odvolací súd odvolací dôvod podľa . V ďalšom konaní ak žalobca zmení žalobu a prvoinštančný súd pripustí zmenu žaloby, súd prvej inštancie rozhodne aj o zmenenej zostávajúcej časti úrokov z omeškania.

51. Odvolací dôvod podľa žalobca nekonkretizoval, neuviedol aký navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie nevykonal. Na pojednávaní dňa 20.10.2023 žalobca pred vyhlásením dokazovania za skončené, nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Preto je táto odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

52. Žalobca v časti nároku straty na zárobku v žalobe uviedol, že v dôsledku fyzického útoku žalovaného a zranení sa stal práceneschopným od 11.02.2021 do 27.08.2021 vrátane (198 dní). V roku 2020 zarobil 7 478,55 eur, teda za jeden pracovný deň jeho priemerný zárobok predstavoval sumu 29,795 eur (pri 251 pracovných dňoch v roku 2020). Uplatnil si stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 566,11 eur.

53. Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2023 žalobca uviedol, že nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že si uplatňuje stratu na zárobku za obdobie 11.02. až 27.08.2021. Zo žaloby vyplýva, že si uplatňuje ušlú mzdu za prvých 14 dní plus 5 dní, ktoré strávil cestovaním niekoľko stoviek kilometrov do Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok, čakaním a samotným úkonom vyšetrenia. Každá jedna cesta do nemocnice trvala okolo 10 hodín, za ktoré si uplatnil náhradu škody za jeden pracovný deň, to je celkovo 4x. Za dva úkony pred DUIS v Košiciach si uplatnil stratu na zárobku za jeden pracovný deň, nakoľko úkonom strávil okolo 6 hodín.

54. Súd prvej inštancie pri nároku straty na zárobku žalobu v časti nároku prevyšujúceho obdobie od 11.02.2021 do 26.02.2021 zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pokiaľ za 198 dní pracovnej neschopnosti si žalobca uplatnil nárok vo výške 566,11 eur, nárok za 16 dní pracovnej neschopnosti predstavuje sumu 45,74 eur (*16). Uvedenú sumu žalobcovi priznal ako náhradu ušlého zárobku a vo zvyšku nárok zamietol.

55. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca určil priemerný zárobok za jeden pracovný deň 29,795 eur. Zo žaloby sa možno domnievať, keďže to žalobca neuviedol, že si uplatnil náhradu straty na zárobku za 198 dní trvania práceneschopnosti, čo by však nekorešpondovalo s výškou uplatnenej náhrady v žalobe 566,11 eur. (198 x 29,795 eur nerovná sa 566,11 eur). Na pojednávaní však žalobca upresnil, že si uplatňuje nárok za 14 dní práceneschopnosti a ďalších 5 dní, z toho 4 dní za vyšetrenia v nemocnici a jeden deň pred DUIS v Košiciach.

56. Vzhľadom na upresnenie nároku na pojednávaní, nesprávne vychádzal súd prvej inštancie z priemerného denného zárobku žalobcu. Podľa žalobcu za jeden pracovný deň jeho priemerný zárobok predstavoval sumu 29,795 eur. Pokiaľ prvoinštančný súd priznal žalobcovi náhradu straty na zárobku za 16 dní počas pracovnej neschopnosti, nebola by to suma vo výške 45,74 eur, ale 476,72 eur.

57. S poukazom na upresnenie nároku žalobcu na pojednávaní, je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti nároku straty na zárobku aj nepreskúmateľné z dôvodu, že súd sa nezaoberal nárokom žalobcu za ďalšie dní, 4 dní za vyšetrenia v nemocnici a jeden deň za účasť na vyšetrovacích úkonoch. Ak prvoinštančný súd neprizná náhradu za tieto dní, je povinný rozhodnutie náležite odôvodniť a vysvetliť, prečo za tieto dní náhradu nepriznal, a to aj napriek poukazu na závery znalca a jeho konštatovanie, že práceneschopnosť bolo možné ukončiť po kontrole na ORL ambulancii dňa 26.2.2021. Napriek takémuto záveru znalca, je potrebné sa zaoberať tým, či nie je možné priznať žalobcovi náhradu aj za dni účasti na lekárskom ošetrení a z akého dôvodu. Uvedené platí aj o účasti na vyšetrovacom úkone, je potrebné odôvodniť z akého dôvodu náhradu nie je možné žalobcovi priznať.

58. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti nesprávne (neaktuálne) uvedené znenie ust. v odôvodnení rozsudku. V čase vzniku škody na zdraví a ani v súčasnosti, nebolo a ani nie je účinné znenie uvádzané v napadnutom rozsudku. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z neprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci prestavuje právnu vadu rozhodnutia, keď na zistený skutkový stav súd aplikoval nesprávnu právnu normu.

59. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV. a V. potvrdil podľa , keďže odvolanie žalovaného nebolo dôvodné a vo výroku VI. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

60. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VI., ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania medzi stranami sporu a podľa o náhrade trov konania aj odvolacieho rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

61. Odvolací súd musel zrušiť aj výrok VII. o náhrade trov štátu, pretože štátu počas konania žiadne trovy konania nevznikli. Žalovaný dňa 05.10.2023 zložil na účet prvoinštančného súdu preddavok vo výške 350 eur na trovy dôkazu – výsluch znalca. Uznesením zo dňa 20.11.2023 bola znalcovi priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 20.10.2023 vo výške 154,34 eur. Bola upravená učtáreň súdu prvej inštancie na vyplatenie priznaného znalečného z preddavku zloženého žalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že štátu žiadne trovy konania, ktoré by mu mal nahradiť žalovaný, nevznikli. Dokonca je ešte potrebné žalovanému vrátiť zvyšok preddavku. Odvolací súd preto zrušil predmetný výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa , pretože dôvody na vydanie rozhodnutia v tejto časti neexistovali.

62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).