Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/285/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, Bratislava proti povinnému: M. Y., W.. XX.X.XXXX, W. F. V., W. I. XX, o vymoženie 33,19 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Werferova 1, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 27.7.2016, č.k. 39Er/2624/2007-25, takto

rozhodol:

Odvolanie o d m i e t a.

Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 27.7.2016, č.k. 39Er/2624/2007-25 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Andrejovi Dembickému trovy exekúcie vo výške 43,82 eura, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením vydaným dňa 22.10.2007 bol súdny exekútor poverený vykonaním predmetnej exekúcie. Podaním zo dňa 28.8.2015 navrhol súdny exekútor zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti zomrelého povinného a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie zo spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 24D/162/2012 zistil, že povinný zomrel v priebehu exekučného konania, dňa 8.2.2012. Dedičské konanie po povinnom bolo pre nedostatok majetku zastavené uznesením zo dňa 4.4.2012, č.k. 24D/162/2012-13. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2012. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že v danom prípade povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo z tohto dôvodu zastavené. Prípadní dedičia preto nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa. Preto súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 43,82 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

4. Oprávnený podal odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený sa nestotožnil s dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. h) Exekučného poriadku. Exekučným titulom v predmetnom konaní je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORP-P-291/ODI-III-2005 zo dňa 2.6.2005, ktorý sa stal vykonateľným dňa 29.7.2005. Lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 29.7.2008, teda primárnym dôvodom k zastaveniu exekúcie je uplynutie prekluzívnej lehoty, keďže k uplynutiu tejto lehoty došlo v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom do 31.8.2008) do 31.8.2008. Oprávnený vyjadril presvedčenie, že súd mal na zánik práva prihliadať z úradnej moci a exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku bez ohľadu na iné ďalšie dôvody. Oprávnený ďalej namietal, že v predmetnom konaní nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku uplynutia času, ktorý je zákonom určený na vymáhanie pohľadávky. Keďže podľa oprávneného neprichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a ani pre zavinenie oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nie sú splnené podmienky na úhradu trov exekúcie oprávneným. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, oprávnený uviedol, že Exekučný poriadok ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, zn. III. ÚS 432/2008. Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri vykonávaní exekúcie, má zároveň z úspešného výkonu exekúcie odmenu, ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného , ako aj nákladov exekúcie. Toto riziko nemožno prenášať na oprávneného. V závere odvolania oprávnený namietal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.).

5. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý Civilný sporový poriadok ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 s § 386 písm. c/ C.s.p..

10. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania.

11. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Mal za to, že súd mal namiesto nemajetnosti povinného ako dôvodu zastavenia exekúcie, zastaviť exekúciu z dôvodu uplynutia času určeného na vymoženie pohľadávky (preklúzia). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

12. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

13. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu, že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

14. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

15. Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

16. Civilný sporový poriadok v citovanom § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citovaný § 357 C.s.p., taxatívne vymedzujúci voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 1.7.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. odvolanie).

17. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku napadnutého uznesenia (výrok o zastavení exekúcie) čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné a zároveň proti druhému výroku o náhrade trov konania, proti ktorému odvolanie prípustné taktiež nie je, odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože nemal v tomto konaní úspech.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).