Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_25C-37-2016.pdf
PDF · 159.02 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/37/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: W.. C. C.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX Ž., právne zastúpený JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina proti žalovanému: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4,6,8, 813 43 Bratislava, antidiskriminačná žaloba , takto
rozhodol:
I. Žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi znením § 273 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel v starobnom dôchodku v sume 11 294,85 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiline dňa 25.07.2014 a následne, na základe námietky miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným, postúpenou dňa 24.03.2016 Okresnému súdu Bratislava I domáhal, aby súd vyslovil porušenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi znením § 273 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2014 a uložil žalovanému povinnosť , napraviť protiprávny stav a to tým, že zaplatí žalobcovi rozdiel v starobnom dôchodku v sume XXXXX,XX eur a uložil mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je poberateľom starobného dôchodku, ktorému bol dôchodok vymeraný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") v znení účinnom od 1.1.2004 do 31.12.2004, ktorého znenie malo byť pôvodne účinné a uplatňované až do 31.12.2008. S účinnosťou od 1.1.2004 sa v zmysle § 65 zákona o sociálnom poistení zvýšil dôchodkový vek u mužov, ktorí dosiahli 60 rokov veku v roku 2004, o deväť mesiacov. Vzhľadom na uvedenú zmenu tým mužom, ktorí dosiahli 60 rokov veku do 31.12.2003, vznikol nárok na dôchodok dosiahnutím 60 roku veku. U mužov, ktorí dosiahli 60 rokov veku po 1.1.2004 vrátane, sa dôchodkový vek predĺžil o 9 mesiacov. Znenie zákona o sociálnom poistení účinné od 1.1.2004 do 31.12.2004 sa teda vzhľadom na zvýšenie dôchodkového veku vzťahovalo iba na mužov, ktorí dosiahli vek 60 rokov a deväť mesiacov veku od 1.10.2004 do 30.6.2005, t. j. iba na mužov dosahujúcich dôchodkový vek v období 9 mesiacov. Z týchto mužov sa iba na mužov, ktorým vznikol nárok na dôchodok v období od 1.10.2004 do 31.12.2004 , vzťahovala úprava obsiahnutá v § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, na základe ktorej sa rozhodné obdobie posúvalo z roku 1994 na rok 1984 v prípade, ak na základe výpočtov určený priemerný osobný mzdový bod bol nižší ako 0,6. Už po 1. januári 2005 sa táto hranica zmenila na priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1. Prakticky sa teda úprava § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k určeniu hranice minimálneho osobného mzdového bodu na 0,6 týkala iba tých mužov, ktorým vznikol nárok na dôchodok v priebehu troch mesiacov - od 1.10.2004 do 31.12.2004. Prechodné ustanovenia týkajúce sa zmeny zákona o sociálnom poistení účinné od 1.7.2005 neumožňovali, aby osoby, ktorým bol vypočítaný
dôchodok na základe zákona účinného od 1.1.2004 do 31.12.2004, požiadali o prepočet dôchodku v súlade s platnými a účinnými ustanoveniami zákona. Podľa žalobcu tak znenie zákona o sociálnom poistení účinné od 1.1.2004 do 31.12.2004 stanovilo neodôvodnené rozdiely medzi jednotlivcami, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok a to v tom zmysle, že jednotlivec, ktorý v priebehu svojho pracovného života viac zarábal a tým aj viac prispieval do sociálneho systému, mal nižší dôchodok a iný jednotlivec, ktorý menej zarábal a tým aj menej prispieval do sociálneho systému, mal paradoxne vyšší dôchodok, z čoho navyše vyplýva nelogický záver, že ak jednotlivec pracoval a zarábal menej, mal v zmysle platného a účinného znenia zákona väčší dôchodok. Zákon v znení účinnom od 1.1.2004 do 31.12.2004 mal za následok nerovnaké zaobchádzanie s niektorými osobami v skupine osôb, ktorým vo vyššie definovanom rozpätí 3 mesiacov vznikol nárok na dôchodok. V zmysle § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2004 do 31.12.2004, ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12 , ktorému vznikne nárok na starobný alebo invalidný dôchodok v období od 1.1.2004 do 31.12.2004 je nižší ako 0,6, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych rokov pred 1.1.1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. V zmysle § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2005 do 30.6.2005 ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, ktorému vznikne nárok na starobný alebo invalidný dôchodok v období od 1.1.2004 do 31.12.2004, je nižší ako 0,6 a v období od 1.1.2005 do 31.12.2008 je nižší ako 1, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych rokov pred 1.1.1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok v období od 1.1.2005 do 31.12.2008, sa určí z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 1. V zmysle § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.7.2005 ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, ktorému vznikne nárok na starobný alebo invalidný dôchodok v období od 1.1.2004 do 31.12.2004, je nižší ako 0,6 a v období od 1.1.2005 do 30.6.2005 je nižší ako 1, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych rokov pred 1.1.1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok v období od 1.1.2005 do 30.6.2005, sa určí z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 1. Podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2004 do 30.6.2005 rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boh splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1.1.1994. Podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.7.2005 (zmena 244/2005 Z. z.) rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boh splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1.1.1984, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 65 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení mužovi, ktorý v období od 1.1.2004 do 31.12.2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov. Žalobca dovŕšil 60 rokov veku v marci 2004. S poukazom na § 65 zákona o sociálnom poistení sa jeho dôchodkový vek určil tak, že k jeho veku 60 rokov sa pripočítalo 9 mesiacov. Obdobne sa postupovalo vo vzťahu k všetkým osobám, ktoré vek 60 rokov dovŕšili v roku 2004. Ak niekto dovŕšil vek 60 rokov 1.1.2004, nárok na dôchodok mu vznikol až 01.10.2004. Z uvedeného vyplýva, že v období od 1.1.2004 do 30.9.2004 nevznikol nárok na dôchodok žiadnemu mužovi, ktorý sa na narodil v roku 1944 a dovŕšil vek 60 rokov v roku 2004. Nárok na dôchodok tejto skupine mužov vznikol najskôr 1.10.2004. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2004 do 30.6.2005 vo vzťahu k otázke vzniku nároku na dôchodok a k otázke spôsobu výpočtu dôchodku sa vzhľadom na vyššie uvedené vzťahoval iba na tých mužov, ktorí dosiahli vek 60 rokov a deväť mesiacov v období od 1.10.2004 do 30.6.2005, t.
j. v období deviatich mesiacov. Počas tohto obdobia sa dôchodcom - mužom vypočítaval dôchodok z rozhodného obdobia za predchádzajúce kalendárne roky s výnimkou kalendárnych rokov pred rokom 1994, pričom, ak priemerný osobný mzdový bod bol nižší ako 0,6 vypočítaval sa z rozhodného obdobia za predchádzajúce kalendárne roky s výnimkou kalendárnych rokov pred rokom 1984, teda z roku 1994 sa pri priemernom osobnom mzdovom bode nižšom ako 0,6 presúval až na rok 1984. Možnosť takéhoto posunutia rozhodného obdobia vyplývala z § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2004 do 31.12.2004, kedy bolo uvedené zákonné ustanovenie s účinnosťou od 1.1.2005 pozmenené tak, že v prípade vzniku nároku na dôchodok v roku 2004 sa dôchodok vypočítaval z rozhodného obdobia už od roku 1984, ak na základe výpočtov bol priemerný osobný mzdový bod nižší ako 0,6 a v prípade vzniku nároku na dôchodok v roku 2005, ak na základe výpočtov bol priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1. Z uvedeného vyplýva, že z tých mužov, ktorým vznikol nárok na dôchodok v období od 01.10.2004 do 30.6.2005 (t. j. v období 9 mesiacov) sa len na tých, ktorým vznikol nárok na dôchodok v období od 1.10.2004 do 31.12.2004 (t. j. v období 3 mesiacov) vzťahovala úprava o posune rozhodného obdobia z roku 1994 na rok 1984 v prípade, ak na základe výpočtov bol priemerný osobný mzdový bod nižší ako 0,6. Z mužov, ktorý dosiahli dôchodkový vek v uvedenom období je navyše potrebné odpočítať tých, v prípade ktorých pri výpočte dôchodku nedošlo k neodôvodneným rozdielom. Neodôvodnený rozdiel v sumách priznaných dôchodkových dávok vo vzťahu k vyššie vyselektovanej skupine mužov vznikol pri výpočte dôchodku, ktorým im je na základe pôvodného výpočtu dôchodku vyplácaný do dnešného dňa. Žalobcovi vznikol nárok na dôchodok 10.10.2004, pri určení dôchodku mu bol vypočítaný priemerný osobný mzdový bod vyšší ako 0,6, čo znamenalo, že rozhodné obdobie sa mu počítalo iba od roku 1994 a neuplatňovalo sa znenie § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Na základe takto určeného rozhodného obdobia mu bol určený dôchodok, ktorý poberá do dnešného dňa. Inému dôchodcovi, ktorému vznikol nárok na dôchodok v ten istý deň ako žalobcovi, a ktorý mal počas svojho života nižšie príjmy a tým aj nižšie platby do sociálneho systému, a ktorý mal z tohto dôvodu určený priemerný osobný mzdový bod napríklad na 0,59, sa rozhodné obdobie s poukazom na § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nepočítalo od roku 1994, ale posunulo sa k roku 1984, pričom na základe takto určeného rozhodného obdobia mu bol určený dôchodok výrazne vyšší ako žalobcovi.
Príklad:
Výpočet pri nižšom priemernom osobnom mzdovom bode ako 0,6 Výpočet pri vyššom priemernom osobnom mzdovom bode ako 0,6 Nárok na dôchodok 11.10.2004 11.10.2004 Priemerný osobný mzdový bod (§ 63 zákona o sociálnom poistení) 0,59 0,6542 + 60 % rozdielu 0,8617 Odpracované roky XX,XXXX XX,XXXX § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod zvýšený na 1 nepoužije sa Suma dôchodku vrátane valorizácie k XX.XX.XXXX XXX,XX EUR XXX,XX EUR Výpočet bez „diskriminácie" XXX,XX EUR XXX,XX EUR
Neodôvodnený rozdiel spočíva najmä v tom, že žalobcovi a inému porovnávanému mužovi mohol po presne tom istom počte odpracovaných rokov vzniknúť nárok na dôchodok v rovnaký deň. Rozdiel medzi nimi vznikol v tom, ako sa kvôli výške zisteného priemerného osobného mzdového bodu určovalo ich rozhodné obdobie. Žalobca mal určený priemerný osobný mzdový bod vyšší ako 0,6, čo znamenalo neaplikovanie § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Dôchodok sa mu určil iba z rozhodného obdobia od roku 1994. Pri inom mužovi, ktorému sa určil priemerný osobný mzdový bod nižší ako 0,6 došlo k aplikácii § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a jeho dôchodok sa určil z rozhodného obdobia od roku 1984. Vďaka možnosti zmeny rozhodného obdobia bol tak dôchodok tohto druhého dôchodcu vyšší ako dôchodok žalobcu. Výšku priemerného osobného mzdového bodu však mal žalobca nad 0,6 práve z toho dôvodu, že zarábal viac a viac odvádzal do sociálneho systému. Výsledkom takéhoto postupu bol paradox, že nižší príjem mohol znamenať vyšší dôchodok a naopak vyšší príjem nižší dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že iný dôchodca muž, ktorý mal nižšie príjmy a nižšie platby do sociálneho systému mohol mať na základe zákona, ktorý sa prakticky dotýkal iba tých mužov, ktorým vznikol nárok na dôchodok od 1.10.2004 do 31.12.2004 vyšší dôchodok ako žalobca. Žalobca uviedol, že prekročil priemerný osobný mzdový bod iba z dôvodu drobných a málo platených brigád, ktoré vykonával tesne pred dovŕšením dôchodkového veku. Ak by bol uzrozumený s tým ako sa s účinnosťou od 1.1.2004 zmení zákon o sociálnom poistení v tom zmysle, že ak bude brigádovať a viac prispievať do sociálneho systému, spôsobí si zvýšenie priemerného osobného mzdového bodu a tým doživotne vyplácanie výrazne nižšieho dôchodku, takýchto brigád by sa nezúčastnil. Realizovanou snahou o zabezpečenie si príjmov si teda žalobca ako dôchodca výrazne pohoršil oproti iným mužom, ktorí dosiahli dôchodkový vek
v rovnakom období ako žalobca, avšak počas svojho života zarábali a do sociálneho systému prispievali menej ako žalobca. Súčinnosťou od 1.7.2005 sa vo vzťahu ku všetkým dôchodcom rozhodné obdobie počítalo od roku 1984 a starobné dôchodky sa začali počítať jednotným spôsobom, pričom uvedené bolo odôvodnené adekvátnejším vyjadrením zásluhovosti poistencov. Žalobca komunikoval s viacerými inštitúciami, z ktorých Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v liste adresovanom Generálnej prokuratúre SR zo dňa 21. novembra 2011 konštatovalo v danom prípade nepriamu diskrimináciu, ktorú však odôvodnilo nevyhnutnosťou pri sledovaní dosahovania oprávnených záujmov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odôvodňoval žalobca naliehavý právny záujem na určení, že v jeho prípade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca uviedol, že bol zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2004 do 31.12.2004 ako osoba, ktorej vznikol nárok na dôchodok v období od 1.10.2004 do 31.12.2004 nepriamo diskriminovaný, pričom tento predpis nebol objektívne odôvodnený sledovaním oprávneného záujmu a nevyhnutný na dosiahnutie takéhoto záujmu. Diskriminačné ustanovenia nemožno odôvodniť celospoločenským záujmom lebo sa prakticky dotýkal iba tých mužov, ktorí dosiahli dôchodkový vek od 1.10.2004 do 31.12.2004 nakoľko v dôsledku zmeny zákona od 1.1.2005 sa priemerný osobný mzdový bod, pri nedosiahnutí ktorého sa rozhodné obdobie posunulo k roku 1984, zvýšil z 0,6 na 1 a od 1.7.2005 sa rozhodné obdobie voči všetkým posunulo z 1994 na 1984. Navyše ani vo vyššie definovanej skupine mužov neboli diskriminovaní všetci. Žalobca uviedol, že celospoločenský záujem nemožno vidieť v požiadavke právnej istoty a ani v snahe eliminovať značné rozdiely v sumách priznávaných základných dôchodkov podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2004 predpokladal úpravu výpočtu dôchodkov o tých dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek od 1.1.2004 do 31.12.2008. S účinnosťou od 1.1.2005 bolo už obdobie rozdelené na tých dôchodcov, ktorým vznikol nárok na dôchodok počas roku 2004 a tých, ktorým vznikol nárok na dôchodok od 01.01.2005 do 31.12.2008. Súčinnosťou od 1.7.2005 zákonodarca v § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zanechal úpravy iba na obdobie roka 2004 a následne obdobie od 01.01.2005 do 30.06.2005 , pričom ďalšie obdobie už bolo zo zákona vynechané. Napriek tomu, že zákon o sociálnom poistení predpokladal úpravu do 31.12.2008, s účinnosťou od 1.7.2005 táto úprava bola zo zákona vynechaná. Aj uvedené nasvedčuje tomu, že znenie zákona bolo neprimerané a požiadavka adekvátnejšieho vyjadrenia zásluhovosti poistencov si vyžiadala zásadné zmeny. Žalobca vníma diskrimináciu svojej osoby pri výpočte dôchodkov predovšetkým v tom, že jeho dôchodok je nižší ako dôchodok tých, čo do sociálneho systému prispievali menej. Uvedené považuje za nepriamu diskrimináciu, ktorú v žiadnom prípade nemožno odôvodniť sledovaním oprávneného záujmu. V danej veci pritom neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 8 ods. 4 antidiskriminačného zákona nakoľko dôvodom diskriminácie nie je vek, ale iné obdobné postavenie jednotlivca. V dôsledku nepriamej diskriminácie ustanoveniami zákona o sociálnom poistení bol žalobca na svojom dôchodku stratový. Žalobca je poberateľom dôchodku od októbra 2004, t. j. k dnešnému dňu už takmer XX rokov. Tabuľka dôchodku, ktorý žalobca dostáva, a ktorý by mal dostávať, ak by sa aj jemu posunulo rozhodné obdobie z roku 1994 na rok 1984:
rok zvýšenie dostával mal dostávať rozdiel ročný rozdiel XXXX XXX,XX EUR XXX,XX EUR XX,XX EUR XX,XX EUR XXXX X,XX % XXX,XX EUR XXX,XX EUR XX,XX EUR XXX,- EUR XXXX X,XX % XXX,XX EUR XXX,XX EUR XX,XX EUR X XXX,XX EUR XXXX X,XX % XXX,XX EUR XXX,XX R. XX,XX EUR X XXX,XX EUR XXXX X % XXX,XX EUR XXX,XX EUR XX,XX EUR XXXX,XX EUR XXXX X,XX % XXX,XX EUR XXX,XX EUR XXX,XX EUR X XXX,XX EUR XXXX X,XX % XXX,XX EUR XXX,XX EUR XXX,XX EUR X XXX,XX EUR XXXX X,X % XXX,XX EUR XXX,XX EUR XXX,XX EUR X XXX,XX EUR XXXX X,X % XXX,XX EUR XXX,XX EUR XXX,XX EUR X XXX,XX EUR XXXX XX,XX EUR XXX,XX EUR XXX,XX EUR XXX,XX EUR X XXX,XX EUR XXXX X,XX EUR XXX,XX EUR 504,21 EUR XXX,XX EUR XXX,XX EUR
Ukrátenie na dôchodku považoval žalobca za protiprávny stav, ktorý je žalovaný povinný napraviť. Z uvedeného dôvodu si žalobca s poukazom na § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy rovnajúcej sa sume strateného dôchodku, t. j. sumy vo výške XX XXX,XX EUR.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.08.2015 doručeného súdu 25.08.2015 žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, dôvodiac že podľa judikatúry Ústavného súdu SR článok 12 Ústavy SR nemožno chápať ako absolútnu rovnosť ale ako ústavnú ochranu osôb proti diskriminácii zo strany orgánov verejnej moci. Diskriminačná právna úprava rieši rovnaké alebo analogické situácie odlišne, pričom tento odlišný spôsob zákonodarca nevie alebo nemôže odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že ho možno dosiahnuť práve zvolenou právnou úpravou. Princíp rovnosti je porušený, ak sa s jednou skupinou osôb v porovnaní s inou zaobchádza inak, hoci medzi týmito skupinami nie sú rozdiely takého charakteru a závažnosti, že odôvodňujú nerovnaké zaobchádzanie. Porušením princípu rovnosti nie je preukázané rozdielne zaobchádzanie s nerovnakými skupinami. Uvedené bezprostredne súvisí so všeobecným pravidlom o rovnosti zakotveným v článku 12 ods. 2 Ústavy SR , podľa ktorého sa základné práva a slobody zaručujú všetkým bez rozdielu. Uplatňuje sa tak všeobecná zásada, aby rovné bolo brané rovnako a nerovné s ohľadom na svoju rozdielnosť a pravidlo, že rovnaké obmedzenia sa vzťahujú len na prípady, ktoré spĺňajú rovnaké podmienky. V prípade odlišných podmienok aj obmedzenia platia odlišne, ale znovu rovnako pre všetkých, ktorí tieto odlišné podmienky spĺňajú. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 16/08 a sp.zn. PL. ÚS 11/08, z ktorých vyplýva, že v žalobcom uvádzanom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, nakoľko bol dodržaný ústavný princíp rovnosti
- norma platí pre všetky skutkové prípady, v ktorých sú splnené ustanovené podmienky (zákonom) rovnako. Ustanovenie § 273 ods. 4 z.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004, ktorý žalobca označuje za diskriminačný, platí pre všetky skutkové stavy - pre všetkých poberateľov dôchodkových dávok, ktorí spĺňajú rovnaké podmienky - dosiahnutie dôchodkového veku v určitom časovom období, dosiahnutie, resp. nedosiahnutie určitej výšky priemerného osobného mzdového bodu a podľa toho následné priradenie rozhodného obdobia pre výpočet dôchodkovej dávky. Právo na primerané hmotné zabezpečenie patrí medzi hospodárske, sociálne a kultúrne práva a podľa článku 51 ods. 1 Ústavy SR sa možno týchto práv domáhať len v rozsahu v akom sú ustanovené v zákonoch, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Úroveň hmotného zabezpečenia musí byť v intenciách citovaného článku ústavy primeraná, pričom neustanovuje kvantitatívne meradlo tejto primeranosti. Z uvedeného vyplýva, že ústavodarca v článku 39 ods. 3 Ústavy SR poskytol zákonodarcovi relatívne veľký priestor na úvahu, aký vecný a osobný rozsah sociálneho poistenia považuje za primeraný. Nakoniec žalovaný uvádza, že nikdy nepriamu diskrimináciu nekonštatoval, ale uviedol, že dotknuté ustanovenia § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2004 by zdanlivo mohli vytvárať dojem ustanovenia právneho predpisu zakladajúceho diskriminačný postup, konkrétne nepriamu diskrimináciu. Zároveň žalovaný uviedol, že namietaný postup je primeraný a nevyhnutný pri sledovaní dosiahnutia oprávneného (celospoločenského) záujmu, ktorý je objektívne odôvodnený.
3. Žalobca sa ku vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril v obsahu svojho písomného podania z 27.10.2016 doručeného súdu dňa 31.10.2016, pričom uviedol, že totožné podmienky pre poberateľov dôchodkových dávok sa týkali len o skupiny mužov, pričom táto skupina bola zákonným ustanovením § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004 rozdelená na dve osobitné podskupiny v závislosti od určenia výšky priemerného osobného mzdového bodu, pričom prvej podskupine mužov sa pri určovaní výšky dôchodku priradilo rozhodné obdobie XX rokov pred nástupom na dôchodok a druhej podskupine mužov, ktorým sa pri určovaní výšky dôchodku priradilo rozhodné obdobie 20rokov pred nástupom na dôchodok. Druhá skupina bola navyše zvýhodnená aj tým, že ak pri rozhodnom období 20 rokov vyšiel ešte nižší dôchodok, zákon umožňoval uplatniť rozhodné obdobie 10 rokov pred nástupom na dôchodok, čo v prvej skupine zákon neumožňoval. Rozhodné obdobie 20 rokov sa pritom javí ako objektívnejšie pri výpočte výšky dôchodkových dávok ako rozhodné obdobie 10 rokov. Kým prvá skupina nemala na výber pri určení rozhodného obdobia, druhá skupina prakticky na výber mala. Obe skupiny mali navyše rovnaké povinnosti vo vzťahu ku platbám sociálneho poistenia, teda žalobca neplatil do sociálneho systému menej, ako tí čo dosiahli nižší priemerný osobný mzdový bod a napokon dosiahli v porovnaní s ním vyšší dôchodok, práve naopak, jeho úhrady boli z dôvodu, že zarábal viac, vyššie. Ako nosný dôvod podanej žaloby uviedol žalobca skutočnosť, že hoci pred nástupom na dôchodok zarábal viac, ako dôchodca poberá dôchodok nižší ako iné osoby, ktoré patria do druhej skupiny, ktoré pred nástupom na dôchodok zarábali menej. Obmedzenie sa pritom vzťahovalo len na mužov. K vyjadreniu žalovaného, že rovnaké obmedzenia sa vzťahujú na prípady, ktoré spĺňajú rovnaké podmienky a v prípade odlišných podmienok aj obmedzenia platia odlišne, uviedol žalobca, že síce pri odlišných podmienkach platia obmedzenia odlišne, avšak „lepšie“ splnenie zákonom stanovených podmienok by nemalo za následok „väčšie“ obmedzenie. Žalobca v dôsledku výšky svojich príjmov, ktorá bola zapríčinená tým, že si pred nástupom na dôchodok privyrábal, lepšie
spĺňal podmienky zákonom stanovené pre určenie výšky dôchodku, v konečnom dôsledku sa však na neho vztiahli väčšie obmedzenia, t.j. výlučne rozhodné obdobie 10 rokov, pričom si nemal možnosť vybrať dlhšie rozhodné obdobie, ako tí muži, ktorí pred nástupom na dôchodok zarábali menej a dosiahli tak nižší priemerný osobný mzdový bod. Znenie zákona o sociálnom poistení účinné od 01.01.2004 do 31.12.2004 sa vzhľadom na zvýšenie dôchodkového veku vzťahovalo iba na mužov, ktorí dosiahli vek 60 rokov a deväť mesiacov v období od 01.10.2004 do 30.06.2005., t.j. iba na mužov dosahujúcich dôchodkový vek v období 9 mesiacov. Z týchto mužov sa iba na mužov ktorým vznikol nárok na dôchodok v období od 01.10.2004 do 31.12.2004 vzťahovala úprava obsiahnutá v § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, na základe ktorej sa rozhodné obdobie posúvalo z roku 1994 na rok 1984 v prípade, ak na základe výpočtov určený priemerný osobný mzdový bod bol nižší ako 0,6. Už po 1. Januári 2005 sa táto hranica zmenila na priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1. Prakticky sa teda úprava § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k určeniu hranice minimálneho osobného mzdového bodu na 0,6 týkala len tých mužov, ktorým vznikol nárok na dôchodok v priebehu troch mesiacov od 01.10.2004 do 31.12.2004, teda sa vzťahovala len na mužov, ktorí sa narodili v období od 01.01.1944 do 31.03.1944. Podľa štatistických údajov zverejnených na stránke Štatistického úradu SR počet mužov vo veku 60 rokov ku dňu 30.06.2004 predstavoval XXXXX, pričom v týchto údajoch boli zahrnutí muži, ktorí dosiahli 60 rokov veku od 01.07.2003 do 30.06.2004, t.j. za 12 mesiacov. Mesačne tak na Slovensku dosiahlo vek 60 rokov cca 1869 mužov. V nadväznosti na uvedené konštatoval žalobca, že v období od 01.10.2004 do 31.12.2004 pravdepodobne dosiahlo vek 60 rokov cca 5607 mužov. Ak žalovaný teda hovoril o skupine osôb, na ktorú sa podľa § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vzťahovali rovnaké podmienky, túto skupinu predstavuje 5607 mužov, pričom táto skupina bola rozdelená na dve podskupiny v závislosti od priemerného osobného mzdového bodu, na ktoré sa vzťahovali nerovnaké rozhodné obdobia zásadné pre výpočet výšky dôchodku. Nedôvodný rozdiel v sumách priznaných dôchodkových dávok vo vzťahu k vyselektovanej skupine mužov vznikol pri výpočte dôchodku, ktorým im je na základe pôvodného výpočtu vyplácaný do dnešného dňa. K nálezu ÚS SR sp.zn. PL. ÚS 11/08, na ktorý poukazoval žalovaný, uviedol žalobca, že tento sa vzťahuje na riešenie iného prípadu. ÚS SR posudzoval, či predĺženie doby poistenia z dovtedy určených 10 rokov na 15 rokov je v súlade s princípom právnej istoty a či nenarúša rovnosť v právach, pričom zákonné ustanovenie predlžujúce dobu poistenia sa vzťahovalo na všetky osoby bez rozdielu, nevytváralo žiadne skupiny ani podskupiny a nestanovovalo podmienku, na základe ktorej by sa niektorá podskupina posudzovala výhodnejšie ako druhá. Podstatou zákonného ustanovenia bola len dĺžka poistenia. Tento prípad však nemožno ani pripodobniť k § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení účinnému od 01.01.2004 do 31.12.2004. S účinnosťou od 01.07.2005 sa vo vzťahu ku všetkým dôchodcom rozhodné obdobie počítalo od roku 1984 a starobné dôchodky sa začali počítať jednotným spôsobom, pričom uvedené bolo odôvodnené adekvátnejším vyjadrením zásluhovosti poistencov. Zákonodarca sám videl zásadný dôvod na zmenu dotknutých zákonných ustanovení. Žalovaný vo svojom tvrdení diskrimináciu nevylúčil, len konštatoval jej nevyhnutnosť pri sledovaní oprávneného záujmu, ktorý je objektívne odôvodnený. Podľa žalobcu však nemôže byť oprávnený záujem odôvodnený tým, že žalobca ako dôchodca dostáva nižší dôchodok ako iné osoby spĺňajúce totožné podmienky s tým rozdielom, že zarábali menej a menej prispievali do sociálneho systému. Táto skutočnosť nemohla byť celospoločenským záujmom. Aj z tohto dôvodu bol zákon už po roku svojej účinnosti zásadným spôsobom zmenený.
4. Súd vykonal dokazovanie obsahom rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 09.05.2005, obsahom listu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 21.11.2011 adresovaného Generálnej prokuratúre SR ako aj obsahom ostatného spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
5. rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 09.05.2005 bol žalobcovi podľa § 65 a § 293a ods. 3 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. od 11.12.2004 priznaný starobný dôchodok v sume XXXX,- Sk mesačne. Týmto rozhodnutím sa pozmenilo rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 17.03.2005. Podľa odôvodnenia rozhodnutia 60 rokov veku dosiahol žalobca dňa 10.03.2004 , dôchodkový vek podľa § 65 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení dosiahol žalobca pripočítaním deviatich kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov, 10.12.2004 a súčasne splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, keď získal 44 rokov a 221 dní obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodujúcim obdobím určeným v súlade s § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení boli kalendárne roky 1994 až 2003. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia predstavoval 6,5447 a hodnota priemerného osobného mzdového bodu predstavovala 0,8617. Priemerný osobný mzdový bod 0,8617 x 44,6055 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota XXX,XX = XXXX,- Sk mesačne. Takto vypočítaná suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila podľa § 293a ods. 5 zákona o sociálnom
poistení o 3,4% (t.j. o percentuálnu sadzbu určenú opatrením MPSVaR č. 446/2004 Z.z.) , t.j. o XXX,- SK na XXXX,- Sk.
6. Z obsahu listu žalovaného z 21.11.2011 adresovaného Generálnej prokuratúre SR vo veci žalobcu súd zistil, že na ohraničenie účinnosti ust. § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2004 do 31.12.2004 nazeral žalovaný ako na ustanovenie regulujúce právne vzťahy založené predchádzajúcou právnou úpravou dôchodkového zabezpečenia ( zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinný do 31.12.2003) , ktoré boli zavŕšené krátko po účinnosti novej právnej úpravy dôchodkového poistenia ( zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Obe právne úpravy predstavovali úplne rozdielne systémy sociálnej ochrany v oblasti hmotného zabezpečenia staroby, ktoré vychádzali z rôznych sociálnozabezpečovacích princípov. Najvýraznejšou zmenou, ktorú priniesla nová dávková schéma vo výpočte sumy základnej dôchodkovej dávky, je hodnotové vyjadrenie porovnania zárobkov poistenca, z ktorých platil poistné na dôchodkové poistenie k priemernej mesačnej mzde zistenej v hospodárstve SR. Toto porovnanie vykonané za každý kalendárny rok v rámci určitého zadefinovaného obdobia (tzv. rozhodujúceho obdobia) predstavuje priemerný osobný mzdový bod. Právna úprava zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2005 definovala rozhodujúce obdobie pre určenie priemerného osobného mzdového bodu 10 kalendárnych rokov s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.011994. Zmena zavedená zákonom č. 244/2005 Z.z. (účinná od 01.07.2005) predĺžila rozhodujúce obdobie na zisťovanie priemerného osobného mzdového bodu až do roku 1984 vrátane. Podľa žalovaného tento postup vyjadroval novozavedenú zásadu zásluhovosti v systéme dôchodkového poistenia a garanciu, že sa poistenec nedostane do horšieho a nevýhodnejšieho postavenia z hľadiska hmotného zabezpečenia v porovnaní s právnym stavom vytvoreným predchádzajúcou právnou úpravou. Podľa názoru žalovaného vyjadreného v obsahu listu by dotknuté ust. § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2004 mohlo zdanlivo vytvárať dojem ustanovenia právneho predpisu zakladajúceho diskriminačný postup, konkrétne nepriamu diskrimináciu pojmovo zakotvenú v § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona , no žalovaný zastával názor, že namietaný postup upravený v citovanom ustanovení zákona o sociálnom poistení je primeraný a nevyhnutný pri sledovaní dosiahnutia oprávneného (celospoločenského) záujmu, ktorý je objektívne odôvodnený. Sledovaným záujmom v danom prípade bolo rešpektovanie ústavného princípu viery v právo a z neho vyplývajúcej právnej istoty pri zásadných zmenách dôchodkového systému, konkrétne eliminovať prípadné neodôvodnené rozdiely v sumách priznaných dôchodkových dávok, ktoré boli vyvolané aplikáciou novej dávkovej schémy, ktorá nebola poistencovi v procese nadobúdania dôchodkových nárokov vopred známa (dodržanie zásady legitímnych očakávaní od právnej úpravy). Žalovaný zastával názor, že určovanie priemerného osobného mzdového bodu spôsobom jeho prepočítania a prehodnotenia vyjadrené v prechodných ustanoveniach zákona vrátane jeho znenia účinného do 30.06.2005, predstavoval najúčelnejší spôsob ako eliminovať nepriaznivé následky v úrovni hmotného zabezpečia vyplývajúce z aplikácie novej dávkovej schémy u poistencov. Nakoniec žalovaný považoval za splnené aj kritérium proporcionality medzi zvoleným postupom a sledovaným celospoločenským záujmom, keď negatívny účinok nemal za jednoznačne identifikovateľný.
7. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Podľa § 2a ods. 1 z.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
Podľa § 2a ods. 3 z.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
Podľa § 9 ods. 1 z.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
Podľa § 9 ods. 2 z.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
Podľa § 9 ods. 4 z.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté.
Podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného do 31.12.2004 osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.
Podľa § 62 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného do 31.12.2004 osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného do 31.12.2004 priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného do 31.12.2004 rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1994, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného do 31.12.2004 dôchodková hodnota je 183,58 Sk.
Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného do 31.12.2004 suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 273 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného do 31.12.2004 ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2008, je nižší ako 0,6, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. To platí aj na účely
určenia súm vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi.
Podľa § 273 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného od 01.01.2005 do 31.03.2005 ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12 , ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, je nižší ako 0,6 a v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008 je nižší ako 1, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008, sa určí z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 1. To platí aj na účely určenia súm vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi.
Podľa § 63ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného od 01.07.2005 rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 273 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného od 01.07.2005 ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, je nižší ako 0,6 a v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2005 je nižší ako 1, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2005, sa určí z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 1. To platí aj na účely určenia súm vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi.
Podľa § 293d zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platného a účinného od 01.07.2005 na dôchodkové dávky právoplatne priznané do 30. júna 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých konanie začaté pred 1. júlom 2005 nebolo právoplatne skončené do 30. júna 2005, sa § 63 v znení účinnom od 1. júla 2005 nepoužije.
8. Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému určenia porušenia rovnakého zaobchádzania znením § 273 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004 a zaplatenia rozdielu v starobnom dôchodku, ktorý mu vznikol aplikáciou citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca tvrdil nerovnaké zaobchádzanie pri stanovení výšky dôchodku za použitia § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004, keď sa s ním odlišne zaobchádzalo ako s inou osobou, ktorej vznikol nárok na dôchodok za obdobných podmienok ako žalobcovi , v závislosti od výšky jeho príjmu a s tým súvisiacej hodnoty priemerného osobného mzdového bodu, pričom vyšší príjem v preddôchodkovom období znamenal pre žalobcu stanovenie nižšieho dôchodku.
Žalovaný sa bránil a argumentoval tým, že právny predpis platí pre všetky skutkové prípady, v ktorých sú splnené zákonom stanovené podmienky, rovnako a v rámci pojednávania rozšíril svoju obranu tak, že dotknuté ustanovenie § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004 je len vyrovnávacím opatrením.
V zmysle ustanovení § 61, § 62, § 63, § 64 a v spojení s § 273 ods.4 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004 sa dôchodok mužov, ktorým vznikol nárok na dôchodok v období od 01.01.2004 do 31.12.2004 vypočítal tak, že pri výpočte bolo za účelom zistenia priemerného osobného mzdového bodu zohľadnená výška príjmu žalobcu za obdobie od roku 1994 do vzniku nároku na dôchodok, teda za obdobie 10 rokov. Ak takto zistená hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola nižšia ako 0,6, v súlade s cit. § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, sa priemerný osobný mzdový bod zisťoval nie z príjmov za obdobie posledných 10 rokov ale z príjmov za obdobie od roku 1984 do vzniku nároku na dôchodok, teda za obdobie posledných 20 rokov a podľa toho, ktorý zistený priemerný osobný mzdový bod bol vyšší , tá jeho vyššia hodnota tvorila základ pre výpočet výšky dôchodku. Spôsob výpočtu dôchodku bol v zmysle citovaného zákona o sociálnom poistení nastavený tak, že od hodnoty priemerného osobného mzdového bodu závisela, a to priamo úmerne (pozri § 66 zákona o sociálnom poistení), výška dôchodku. Pre úplnosť súd uvádza, že výška priemerného osobného mzdového bodu bola priamo úmerná výške osobných mzdových bodov zisťovaných v priebehu buď posledných 10 alebo posledných 20 rokov (podľa dĺžky zákonom stanoveného rozhodného obdobia) pred vznikom nároku na dôchodok , keď predstavovala len priemernú hodnotu všetkých osobných mzdových bodov zistených v rozhodnom období. Hodnota osobného mzdového bodu v príslušnom roku sa v zmysle zákona o sociálnom poistení odvíjala od výšky zárobku, ktorý dosahoval poistenec v tom roku , ktorý zárobok sa následne porovnával s priemerným zárobkom, teda výška osobného mzdového bodu závisela len odvodene od nominálnej hodnoty zárobku v príslušnom roku, ale prioritne bola odvislá od tej skutočnosti, či príjem osoby v tom- ktorom roku bol nadpriemerným v porovnaní s priemerným príjmom v tom roku v štáte, teda bola závislá od tej skutočnosti, či osoba dosahoval vyšší zárobok ako predstavovala priemerná mzda v štáte v tom roku alebo naopak . Čím vyšší dosahovaný zárobok v príslušnom roku, ktorý sa pomeroval s priemerným zárobkom v dosahovaným v štáte v tom istom roku, tým hodnota osobného mzdového bodu predstavovala vyššiu hodnotu (v zásade 1 a viac). Podľa zákonodarcom vo všeobecnosti nastaveného pravidla bol dôchodok tým vyšší, čím bol vyšší v rozhodnom období príjem osoby v porovnaní s výškou predstavujúcou priemerný ročný príjem zistený štatisticky v tomto období. Toto pravidlo však zákonodarca modifikoval práve cestou § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004 a to tak, že stanovil pravidlo, podľa ktorého ak priemerný osobný mzdový bod predstavuje hodnotu nižšiu ako 0,6, teda v rozhodnom období posledných 10 rokov predstavoval príjem osoby pod 60% priemerného príjmu zárobkovo činných osôb tohto obdobia, bude sa priemerný osobný mzdový bod vypočítavať nie z príjmov tejto osoby za posledných 10 rokov ale za posledných 20 rokov. Zákonodarca tak stanovil rozdielne pravidlá pre určenie výšky dôchodku u osôb, ktorým vznikol nárok na dôchodok v tom istom okamihu a za obdobných podmienok , pričom dôchodok určoval rozdielne . Dôchodok teda nebol stanovený rôznym príjmovým skupinám osôb, ktorým vznikol nárok na dôchodok v období od 01.01.2004 do 31.12.2004 podľa rovnakých pravidiel, ale podľa pravidla kde pre určitú skupinu osôb vyšší príjem a teda vyššie príspevky odvedené štátu paradoxne znamenali stanovenie nižšej dôchodkovej dávky ako obdobnej skupine osôb, ktorá v rovnakom rozhodnom období vykazovala nižšie príjmy. Zákon tak urobil cestou stanovenia rozdielnej rozhodnej doby, z ktorej sa zisťuje tzv. priemerný osobný mzdový bod, pre osoby nachádzajúce sa inak v rovnakej situácii.
Takto bola zákonom vyčlenená skupina poistencov, z poistencov ktorým vznikol nárok na dôchodok medzi 01.01.2014 do 31.12.2014, u ktorých bol priemerný osobný mzdový bod, relevantný pre stanovenie dôchodku, vypočítaný za rozhodné obdobie 10 rokov pred vznikom nároku na dôchodok a iná skupina osôb (išlo o tú skupinu poistencov, u ktorých priemerný osobný mzdový bod dosahoval hodnotu nad 0,6 a to aj v prípade ak išlo o hodnotu len 0,61), pri ktorých za rovnakých, resp. porovnateľných podmienok umožnil zákon, aby si svoj priemerný osobný mzdový bod stanovovali z obdobia 20 rokov pred vznikom nároku na dôchodok, pretože to pre nich bolo výhodnejšie (išlo o tú skupinu poistencov, u ktorých priemerný osobný mzdový bod dosahoval hodnotu pod 0,6 a to aj v prípade ak išlo o hodnotu len 0,59). Takže potom, ak v období od 1984 do 1994 dosahovali tieto osoby každoročne nadpriemerné príjmy, mohol ich priemerný osobný mzdový bod dosahovať hodnotu vyššiu ako u žalobcu, a v závislosti na to mohol byť u nich stanovený aj vyšší dôchodok ako u žalobcu, ktorý takúto výšku príjmov v rozhodnom období od 1994 do 2004 nedosahoval. Poistenci s priemerným osobným mzdovým bodom pod 0,6 si v každom prípade mohli v zmysle § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, vybrať pre nich výhodnejšiu variantu rozhodného obdobia buď od roku 1984 do 2004 alebo od roku 1994 do 2004. Poistenci, ktorým vznikol nárok na dôchodok od 01.10.2004 do 31.12.2004 za inak rovnakých podmienok ale dosiahli priemerný osobný mzdový bod nad 0,6 nemali v zmysle citovaného zákonného ustanovenia na výber medzi pre nich viac a menej výhodným rozhodným obdobím. V oboch uvedených
prípadoch poistencov, ktorý boli odlišovaný v závislosti od dosiahnutej hodnoty priemerného osobného mzdového bodu išlo o osoby, ktorým inak vznikol nárok na dôchodok za totožných podmienok ako žalobcovi.
Právna úprava, obsiahnutá v antidiskriminačnom zákone, smeruje k zachovaniu a podpore rovnakého zaobchádzania v právnych vzťahoch súkromnoprávneho i verejnoprávneho charakteru. Zakladá teda subjektívne právo na ochranu pred všetkými formami diskriminácie tak, ako sú špecifikované v tomto právnom predpise. Ak je takéto subjektívne právo porušené alebo ohrozené, dotknutý subjekt má k dispozícii príslušné prostriedky právnej ochrany špecifikované v ďalších ustanoveniach tohto zákona. Ustanovenie § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona je vyjadrením všeobecnej právnej zásady, v zmysle ktorej je každý subjekt, ktorého práva sú porušené alebo ohrozené, oprávnený domáhať sa ochrany na orgáne ochrany práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že domáhať sa práv na súde z dôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania môže proti tomu, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania každý.
Spôsob výpočtu starobného dôchodku odráža uplatňovanie zásluhovosti u konkrétneho žiadateľa o priznanie nároku na starobný dôchodok. Popísané kvality získava práve vďaka činiteľu priemerného osobného mzdového bodu, do výpočtu ktorého vstupujú vymeriavacie základy individuálnej fyzickej osoby, odrážajúce jej zárobkové pomery, teda ohodnotenie hospodárskej aktivity, ktorou prispela k úrovni výkonnosti národného hospodárstva. Zákon o sociálnom poistení zohľadňuje predchádzajúcu účasť poberateľa starobného dôchodku v systéme starobného dôchodkového sporenia tým, že starobný dôchodok je vypočítaný ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Aplikáciou § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004 dochádza k zohľadneniu rôznych rozhodných dôb ( 10 rokov, resp. 20 rokov) pre určenie priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je určujúci pre stanovenie výšky dôchodku u osôb, ktorým vznikol nárok na dôchodok za obdobných resp. inak zhodných podmienok, pričom nie je zrejmá úvaha žalovaného o legitímnom cieli a zmysle takejto právnej úpravy. Faktickým výsledkom uplatnenia pravidla zakotveného v § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je to, že z osôb, ktorým vznikne nárok na dôchodok za rovnakých podmienok, je vyčlenená bez zrejmého a obhajiteľného dôvodu skupina osôb, ktorým nie je umožnené stanovovať výšku dôchodku z príjmu v rozhodnom 20 ročnom období, ale len 10 ročnom rozhodnom období a skupina osôb, ktorým zákonodarca takúto možnosť dal, a ktorá dôsledkom tejto možnosti potom v nominálnej výške dôchodku preskočila tú skupinu, ktorá nemohla zohľadniť dlhšie rozhodné obdobie pre výpočet dôchodku a jej dôchodok bol stanovený nižšie, hoci prispievala svojimi odvodmi viac ako skupina osôb vo vzťahu ku ktorej bola určená iná dĺžka rozhodného obdobia. Teda výsledkom § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004 nie je odstránenie nerovnosti pri dôchodkovom zabezpečení/poistení ale naopak takúto nerovnosť zakladá. Na základe uvedeného je možné konštatovať , že právna úprava vytvára situáciu, keď tým ktorí do dôchodkového systému prispievali v rovnakom období (rozhodnej dobe) menej, bude priznaný dôchodok vyšší ako tým, ktorí do tohto systému prispievali viac. Dôvodom je rozdielne vymedzenie pravidla zásluhovosti pre osoby nachádzajúce sa inak v rovnakej situácii. Ak mal zákonodarca na mysli zabezpečenie primeraného hmotného zabezpečenia pre všetky osoby, ktoré by reflektovalo princíp zásluhovosti, musel by tak nastaviť pravidlá pre všetky osoby nachádzajúce sa v rovnakej situácii rovnako. Ak by chcel zákonodarca predmetným ustanovením zabezpečiť pre niektoré nízkopríjmové vrstvy obyvateľstva minimálne hmotné zabezpečenie prostredníctvom dôchodku, musel by potom, aj v prípade ak u nízkopríjmovej osoby v rámci 10 ročného rozhodného obdobia predstavuje hodnota priemerného osobného mzdového bodu menej ako 0,6 a pri určení priemerného osobného mzdového bodu v rozhodnom období 20 rokov táto hodnota predstavuje viac ako 0,6, obmedziť hodnotu priemerného osobného mzdového bodu najviac na 0,6, tak ako to urobil pre rok 2005. Potom by neprišlo k situácii, že osoba, ktorá má nižšiu zásluhu a odvádzala do dôchodkového systému nižšie odvody, preskočí osobu s vyššou zásluhovosťou a to na zbytok života, po ktorý budú tieto osoby poberať dôchodok, pretože nejde o jednorazovú dávku ale opakované plnenie spojené s udalosťou - dôchodkovým vekom a splnením ďalších podmienok. Podľa súdu neexistuje žiaden vecný a racionálny argument, ktorý by popísanú formu odlišného zaobchádzania s osobami vykazujúcimi inak rovnaké podmienky odôvodnil. Bolo by možné, ako súd už skôr uviedol akceptovať skutočnosť, že zákonodarca chcel zabezpečiť minimálnu výšku dôchodku, ak postupom podľa § 63 a nasl. zákona o sociálnom poistení zistená výška dôchodku nie je dostatočná pre hmotné zabezpečenie niektorých nízkopríjmových
dôchodcov, iracionalita zákonodarcu je ale zjavná potom v tom, že nezastropovanie priemerného osobného mzdového bodu umožňuje preskočenie stanovenej výšky dôchodku dôchodcov s vyššou zásluhovosťou , dôchodcami s nižšou zásluhovosťou na odvodoch do systému, keď zásluhovosť je základným princípom dôchodkového poistenia. Nie je totiž možné rozumne zdôvodniť, že rozdiel v hodnote priemerného osobného mzdového bodu o desaťtisícinu percenta (zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta) môže viesť k preskočeniu dôchodcu s vyššou zásluhovosťou pri odvodoch a vytvoriť rozdiel na stanovenej výške dôchodku o niekoľko desiatok eur, pričom za obdobie poberania dôchodku (niekoľko rokov prípadne desaťročí) to môže predstavovať nižší finančný objem dôchodkovej dávky niekoľko tisíc eur.
Na základe uvedeného musel potom súd konštatovať, že ustanovenie § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004 vytvára situáciu, keď kreuje skupinu žiadateľov o dôchodok (ktorým vznikol nárok na dôchodok v roku 2004), prispievajúcich do systému svojimi vyššími odvodmi, ktorým stanovuje dôchodok v nižšej výške a skupinu žiadateľov o dôchodok, prispievajúcich za tých istých podmienok nižšími odvodmi, ktorým stanovuje dôchodok vo vyššej výške a to v dôsledku určenia rozdielnej rozhodnej doby pre obe skupiny žiadateľov o dôchodok bez primeraného dôvodu, teda skupinu žiadateľov o dôchodok, medzi ktorých patrí aj žalobca, bezdôvodne diskriminuje. Súd dospel k záveru, že v popísanom prípade ust. § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom od 01.01.2004 a do 31.12.2004 ide o nepriamu diskrimináciu, keď formálne neutrálna právna norma má na svojich adresátov pri svojej aplikácii nerovný dopad, ktorý sa odvíja od kritéria zakotveného v predmetnom zákonnom ustanovení, pričom v konaní nebolo preukázané, že by toto kritérium bolo objektívne odôvodnené legitímnym cieľom. Žalovaný odôvodňoval nerovnaké zaobchádzanie zakotvené v predmetnom zákonnom ustanovení vyrovnávacím opatrením. Žiadnym spôsobom však nekonkretizoval cieľ popísaného odlišného zaobchádzania, teda neuviedol akú nerovnosť vyrovnávalo, nepopísal mechanizmus pôsobenia a tiež nepreukázal, že bolo primerané a nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa.
9. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, pretože dotknutým ustanovením § 273 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nebola dodržaná povinnosť rovnakého vzťahu k právnym subjektom a tejto v celom rozsahu vyhovel a konštatoval, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi znením § 273 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške XX XXX,XX eur ako rozdielu v starobnom dôchodku, o ktorý bol žalobca v dôsledku nepriamej diskriminácie ukrátený od októbra roku 2004 (kedy mu bol priznaný starobný dôchodok) ku dňu spísania žaloby posúdil súd ako nárok žalobcu na náhradu škody. Žalovaný vo vzťahu k tomuto nároku neuplatnil prostriedky procesnej obrany a tento nesporoval. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy XX XXX,XX eur titulom náhrady škody je dôvodný. Žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s ust. § 273 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2004 škoda, keď sa v dôsledku existencie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré súd považoval za diskriminačné , majetok žalobcu nezväčšil, teda žalobca bol v dôsledku nepriamej diskriminácie ukrátený od októbra roku 2004 (kedy mu bol priznaný starobný dôchodok) ku dňu spísania žaloby práve o XX XXX,XX eur, ktorá suma predstavovala rozdiel v starobnom dôchodku priznanému žalobcovi v súlade s dotknutým znením § 273 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a dôchodkom, ktorý by žalobcovi patril, ak by dotknutého zákonného ustanovenia spôsobujúceho nerovnaké zaobchádzanie nebolo. Žalovaný nárok vo výške tak, ako tento vyčíslil žalobca nesporoval.
10. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom zamestnanca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, odboru sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia a odboru sociálnej legislatívy súd navrhované dokazovanie nevykonal, pretože jeho predmetom malo byť zistenie skutočností a argumentácie na obranu žalovaného, teda dôvodov, pre ktoré žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Prostredníctvom výsluchu zamestnanca žalovaného mali byť teda zistené skutkové tvrdenia žalovaného. Výsluch strany sporu alebo svedka sú však dôkazným prostriedkom na preukázanie alebo vyvrátenie skutkových tvrdených niektorej strany sporu, teda logicky prichádzajú do úvahy len ak strana skutkové tvrdenia poskytne, a tieto sa ukážu byť v konaní spornými. Dokazovanie sa však nevykonáva za účelom zistenia skutkových tvrdení strany sporu k prejednávanej veci, teda prostredníctvom dôkazných prostriedkov nemôžu byť súdom zisťované skutkové tvrdenia strany sporu.
11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech , priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.