Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/189/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného F. zastúpeného Advokátskou kanceláriou Y. proti povinnému P. o vymoženie 112,- € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. júna 2017, č. k. 3Er/145/2016-53 takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekučné konanie zastavil; výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi JUDr. H. O., PhD., so sídlom exekútorského úradu v W., N. XX proti oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania; výrokom III. nepriznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil najmä podľa ust. § 9a ods. 1 , § 37 ods. 1, § 44 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 256 ods. 1, ods. 2 , § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 04.04.2016 spísaným do zápisnice sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 112,- € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 6, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č. 6, IČO: 45 745 595, sp. zn. SR 01000/15 zo dňa 06.11.2015, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 11.01.2016 a vykonateľnosť dňa 14.01.2016. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.08.2016 č.k. 3Er/145/2016-15 žiadosť súdneho exekútora JUDr. H. O., PhD., so sídlom v W., N. XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 3778/16 zo dňa 04.04.2016, doručenú súdu dňa 29.04.2016 zamietol. Uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2017. Preto súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil. Týmto rozhodnutím sa exekučné konanie končí, preto bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. Trovami konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 . V exekučnom konaní sú to také výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním práva. Také výdavky môžu vzniknúť nielen oprávnenému a povinnému, ale aj súdnemu exekútorovi. Ich vznik predpokladá aj Exekučný poriadok (§ 196 veta prvá - súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času). Ak je exekučné konanie zastavené pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi (pred začatím exekúcie v užšom zmysle), nepatria súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 EP, pretože konanie sa do štádia exekúcie ešte nedostalo. Patrí mu však odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času za výkon exekučnej činnosti podľa § 196 EP (pretože exekučná činnosť je širší pojem ako samotná exekúcia a zahŕňa aj úkony vykonané po začatí exekučného konania a pred začatím exekúcie), a to za tie úkony, ktoré vykonal do doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu (pôjde najmä o náhradu hotových výdavkov, prípadne aj o odmenu za ďalšiu činnosť súdneho exekútora). Súdnemu exekútorovi patrí pri rozhodovaní postavenie účastníka konania, pretože sa rozhoduje o jeho

subjektívnych právach. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že účastníkmi exekučného konania v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách konania, sú oprávnený, povinný a súdny exekútor, ktorého oprávnený navrhol poveriť vykonaním exekúcie. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania procesne zavinil oprávnený, nakoľko súd prvej inštancie považoval návrh oprávneného na vykonanie exekúcie za rozporný so zákonom. Preto má povinnosť nahradiť trovy konania oprávnený. V súlade s § 262 ods. 2 o ich výške rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím súdny úradník. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania povinnému súd prvej inštancie rozhodol z dôvodu, že povinný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu vznik žiadnych trov nevyplýva.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti výroku II. o priznaní náhrady trov exekučného konania súdnemu exekútorovi, z dôvodov upravených v § 365 ods. 1 písm. d/, h/, f/ CSP. Mal za to, že v danom prípade nie je vhodné aplikovať ust. § 256 ods. 2 CSP, o procesnom zavinení zastavenia konania a s tým spojenou zásadou zodpovednosti za zavinenie. Poukázal na to, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia sa v exekučnom konaní aplikujú len v tom prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Exekučný poriadok upravuje v ust. § 203 ods. 1 zásadu zodpovednosti za zavinenie samostatne a upravuje diskrečnú právomoc súdu rozhodnúť o uložení povinnosti náhrady trov konania, zatiaľ čo upravuje zásadu zodpovednosti za zavinenie odlišne. Oprávnený mal za to, že vzhľadom na odlišnú úpravu zásady zodpovednosti za zavinenie, v Exekučnom poriadku je daná možnosť súdu zvážiť, či uloží nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnený mal za to, že zastavenie konania nebolo zapríčinené jeho zavinením, nakoľko iniciovanie exekučného konania a jeho následné zastavenie exekučným súdom oprávnený nemohol predpokladať, teda ho nie je možné klasifikovať ako porušenie procesných povinností ani ako náhodu. Poukázal na ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje vo výnimočných prípadoch náhradu trov konania nepriznať, pričom navrhoval jeho aplikáciu v prejednávanej veci. Z uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. jeho zmeny tak, že súdnemu exekútorovi nebude priznaný nárok na náhradu trov exekučného konania.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 386 odvolací súd odmietne odvolanie, ak c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Odvolací súd v rade prvom konštatuje, že v prejednávanej veci došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie ohľadne prípustnosti odvolania voči výroku II. a III. o trovách exekučného konania.

12. Odmena súdneho exekútora a trovy exekúcie sú osobitné inštitúty, upravené v § 195 a nasl. Exekučného poriadku, pričom ustanovenia o trovách exekúcie je dôvodné analogicky aplikovať aj na situáciu, kedy sa exekučné konanie ešte nedostalo do štádia exekúcie (t.j. nebolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie). Ak by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie (analogicky i exekučného konania) pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu. Podľa § 200 ods. 5 má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie resp. trovách exekučného konania teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí.

13. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP. 14. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .