Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-189-2017.pdf
PDF · 74.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/189/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného F. zastúpeného Advokátskou kanceláriou Y. proti povinnému P. o vymoženie 112,- € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. júna 2017, č. k. 3Er/145/2016-53 takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekučné konanie zastavil; výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi JUDr. H. O., PhD., so sídlom exekútorského úradu v W., N. XX proti oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania; výrokom III. nepriznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil najmä podľa ust. § 9a ods. 1 , § 37 ods. 1, § 44 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 256 ods. 1, ods. 2 , § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 04.04.2016 spísaným do zápisnice sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 112,- € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 6, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č. 6, IČO: 45 745 595, sp. zn. SR 01000/15 zo dňa 06.11.2015, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 11.01.2016 a vykonateľnosť dňa 14.01.2016. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.08.2016 č.k. 3Er/145/2016-15 žiadosť súdneho exekútora JUDr. H. O., PhD., so sídlom v W., N. XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 3778/16 zo dňa 04.04.2016, doručenú súdu dňa 29.04.2016 zamietol. Uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2017. Preto súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil. Týmto rozhodnutím sa exekučné konanie končí, preto bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. Trovami konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 CSP). V exekučnom konaní sú to také výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním práva. Také výdavky môžu vzniknúť nielen oprávnenému a povinnému, ale aj súdnemu exekútorovi. Ich vznik predpokladá aj Exekučný poriadok (§ 196 veta prvá - súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času). Ak je exekučné konanie zastavené pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi (pred začatím exekúcie v užšom zmysle), nepatria súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 EP, pretože konanie sa do štádia exekúcie ešte nedostalo. Patrí mu však odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času za výkon exekučnej činnosti podľa § 196 EP (pretože exekučná činnosť je širší pojem ako samotná exekúcia a zahŕňa aj úkony vykonané po začatí exekučného konania a pred začatím exekúcie), a to za tie úkony, ktoré vykonal do doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu (pôjde najmä o náhradu hotových výdavkov, prípadne aj o odmenu za ďalšiu činnosť súdneho exekútora). Súdnemu exekútorovi patrí pri rozhodovaní postavenie účastníka konania, pretože sa rozhoduje o jeho
subjektívnych právach. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že účastníkmi exekučného konania v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách konania, sú oprávnený, povinný a súdny exekútor, ktorého oprávnený navrhol poveriť vykonaním exekúcie. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania procesne zavinil oprávnený, nakoľko súd prvej inštancie považoval návrh oprávneného na vykonanie exekúcie za rozporný so zákonom. Preto má povinnosť nahradiť trovy konania oprávnený. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o ich výške rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím súdny úradník. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania povinnému súd prvej inštancie rozhodol z dôvodu, že povinný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu vznik žiadnych trov nevyplýva.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti výroku II. o priznaní náhrady trov exekučného konania súdnemu exekútorovi, z dôvodov upravených v § 365 ods. 1 písm. d/, h/, f/ CSP. Mal za to, že v danom prípade nie je vhodné aplikovať ust. § 256 ods. 2 CSP, o procesnom zavinení zastavenia konania a s tým spojenou zásadou zodpovednosti za zavinenie. Poukázal na to, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k CSP špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia CSP sa v exekučnom konaní aplikujú len v tom prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Exekučný poriadok upravuje v ust. § 203 ods. 1 zásadu zodpovednosti za zavinenie samostatne a upravuje diskrečnú právomoc súdu rozhodnúť o uložení povinnosti náhrady trov konania, zatiaľ čo CSP upravuje zásadu zodpovednosti za zavinenie odlišne. Oprávnený mal za to, že vzhľadom na odlišnú úpravu zásady zodpovednosti za zavinenie, v Exekučnom poriadku je daná možnosť súdu zvážiť, či uloží nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnený mal za to, že zastavenie konania nebolo zapríčinené jeho zavinením, nakoľko iniciovanie exekučného konania a jeho následné zastavenie exekučným súdom oprávnený nemohol predpokladať, teda ho nie je možné klasifikovať ako porušenie procesných povinností ani ako náhodu. Poukázal na ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje vo výnimočných prípadoch náhradu trov konania nepriznať, pričom navrhoval jeho aplikáciu v prejednávanej veci. Z uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. jeho zmeny tak, že súdnemu exekútorovi nebude priznaný nárok na náhradu trov exekučného konania.
3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Odvolací súd v rade prvom konštatuje, že v prejednávanej veci došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie ohľadne prípustnosti odvolania voči výroku II. a III. o trovách exekučného konania.
12. Odmena súdneho exekútora a trovy exekúcie sú osobitné inštitúty, upravené v § 195 a nasl. Exekučného poriadku, pričom ustanovenia o trovách exekúcie je dôvodné analogicky aplikovať aj na situáciu, kedy sa exekučné konanie ešte nedostalo do štádia exekúcie (t.j. nebolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie). Ak by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie (analogicky i exekučného konania) pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu. Podľa § 200 ods. 5 má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie resp. trovách exekučného konania teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí.
13. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP. 14. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).