Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7S-141-2020.pdf
PDF · 72.71 KB
Case nature
Subarea
7S/141/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: BD Trade s.r.o., so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, IČO: 36 687 197 zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, so sídlom Rázusová 1, 040 01 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100609650/2020 zo dňa 05.03.2020 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a žalobu.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej „súd“) dňa 17.06.2020 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.100609650/2020 zo dňa 05.03.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“).
2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102484217/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým bol podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 45 000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 daňovému subjektu.
3. Skôr ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného skúmal, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.
4. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak tieto podmienky splnené nie sú, súd v konaní pokračovať nemôže. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná.
6. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
8. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
9. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
10. Pri skúmaní, či v predmetnej veci boli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, správny súd zistil, že správna žaloba bola žalobcom podaná oneskorene.
11. Základná lehota na podanie správnej žaloby fyzickou alebo právnickou osobu s výnimkou tzv. opomenutého účastníka (§ 179 ods. 1 SSP) je zákonom ustanovená ako dvojmesačná, pričom udalosťou, od ktorej táto lehota plynie, je oznámenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje. Lehota na podanie žaloby je lehotou procesnoprávnou, čo znamená, že lehota sa bude považovať za zachovanú, ak sa posledný deň podá správna žaloba na správnom súde alebo sa podanie odovzdá na prepravu. Pri určení lehoty na podanie správnej žaloby sa postupuje v súlade s ustanovením § 69 SSP. Koniec dvojmesačnej lehoty je stanovený na deň, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom, v ktorom nastala udalosť určujúca začiatok lehoty (oznámenie rozhodnutia verejnej správy). Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby nemožno odpustiť, nie je možné ju ani predĺžiť a jej márnym uplynutím stráca fyzická alebo právnická osoba právo na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy.
12. Ako už bolo uvedené vyššie, správny súdny poriadok viaže počítanie lehoty na podanie správnej žaloby odo dňa oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi oznámené formou doručenia do vlastných rúk dňa 17.03.2020 (doručenka na č.l. 700 administratívneho spisu). Posledným dňom dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a správnym súdom podaných vysvetlení, bol teda deň 17.05.2020 (nedeľa) o polnoci. Keďže posledný deň dvojmesačnej lehoty pripadol na nedeľu, posledným dňom na podanie správnej žaloby bol najbližší pracovný deň, t.j. pondelok 18.05.2020. Žalobca podal správnu žalobu, prostredníctvom právneho zástupcu, osobne na súd až dňa 17.06.2020, t.j. po márnom uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie žaloby, a teda oneskorene (úradná pečiatka na správnej žalobe na č.l. 1 súdneho spisu). Správny súd zároveň dáva do pozornosti, že žalobca v žalobe uviedol „Správna žaloba na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100609650/2020 zo dňa 05.03.2020 doručeného žalobcovi dňa 17.03.2020,... “, pričom z dátumu v nej uvedeného vyplýva, že žalobu spísal až dňa 14.06.2020. Je preto zrejmé, že správna žaloba bola žalobcom nielen podaná ale aj spísaná až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na jej podanie.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, ako oneskorene podanú odmietol.
14. O práve účastníkov na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.